Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-219-2020.pdf
PDF · 131.2 KB
No categories available
8P/219/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci manželov A. N., D.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX a V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Nám. slobody 25, Humenné, za účasti mal. Z. N.S., nar. XX.XX.XXXX, mal. G. N., D.. XX.XX.XXXX a mal. F. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo V. N., F.. B., D.. XX.XX.XXXX a A. N., D.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, F. XXXX, D. Z. XXX, A. A..Č.. XXX r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. Z. N., D.. XX.XX.XXXX, O.. G. N., D.. XX.XX.XXXX a mal. F. N., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. Z. N. sumou po 200,-- eur mesačne, na výživu mal. G. N. sumou po 130,-- eur mesačne a na výživu mal. F. N. sumou po 110,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy k 1. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
IV. Stretávanie otca s deťmi súd n e u p r a v o v a l .
odôvodnenie:
1. Dňa 01.10.2020 podala manželka na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s A. N., mal. deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Z. sumou vo výške 250,- eur mesačne, mal. G. sumou vo výške 150,- eur mesačne a mal. F. sumou vo výške 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s mal. deťmi upravovať nežiadala.
2. V návrhu uviedla, že manželia sa zoznámili prostredníctvom jej sestry a manželstvo uzavreli zo vzájomnej náklonnosti po 1,5 ročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo spočiatku harmonické. Prvé nedorozumenia sa začali prejavovať po polroku tým, že druhý manžel začal častejšie požívať alkoholické nápoje, v tej dobe obaja pracovali v Košiciach. Manželský vzťah sa na istý čas opätovne zocelil potom, čo navrhovateľka prišla o prvé spoločné dieťa počas tehotenstva. Manželia ďalších 7 rokov nemohli mať dieťa, až kým sa im v roku 2004 nenarodila ich prvá spoločná dcéra Z.. Už v tom čase začal byť manžel voči navrhovateľke majetnícky a manipulatívny, mnohokrát z jeho strany dochádzalo k ponižovaniu navrhovateľky. Navrhovateľke sa darilo vyhnúť konfliktom len tak, že robila všetko podľa predstáv manžela. Manželia opätovne ďalších 7 rokov nemohli mať dieťa. Následne sa im v roku 2011 narodila druhá spoločná dcéra G.. Situácia sa začala znova zhoršovať po tom, čo manžel
utrpel úraz chrbtice, dlhodobo u neho prevládali bolesti, začali sa u neho objavovať depresívne stavy a v súvislosti so zranením prišiel o prácu. Z dôvodu prehlbujúcich sa depresívnych stavov sa manžel začal liečiť aj u psychiatra. Medzičasom sa navrhovateľka dozvedela, že čaká tretie dieťa. Reakcia manžela spočívala v tvrdení, že dieťa nie je jeho. Počas tretieho tehotenstva manžel prvýkrát navrhovateľku napadol aj fyzicky a to pre nezhodu pri zaváraní zeleniny. Po tom, čo navrhovateľka prišla z pôrodnice s treťou spoločnou dcérou F., sa manžel o situáciu doma dostatočne nezaujímal a odišiel z domu na mesačné liečenie do kúpeľov a navrhovateľku nechal samú doma s troma deťmi, o ktoré sa starala sama. Manžel sa časom zamestnal ako šofér v Rakúsku, kde pracuje už šiesty rok. Do Rakúska chodí na turnusy a teda 3 a 1 týždňa je v zahraničí a 3 týždne doma. Manžel sa mnohokrát uchyľoval k požívaniu alkoholických nápojov aj doma a po narodení tretej dcéry sa to stalo pravidelnosťou. Voči navrhovateľke prejavoval nespokojnosť, začal byť voči nej agresívny až vulgárny, vždy mal iný názor na potreby domácnosti a pri výchove detí. Rozdielne názory vo výchove a starostlivosti o deti presadzoval agresívne voči navrhovateľke aj pred deťmi, kedy umelo vyvolával scény. Manžel sa nevhodne správal najmä voči najstaršej dcére Z., na ktorú aj fyzicky zaútočil. Toto jeho nevhodné správanie zapríčinilo, že dcéra Z. otca odmieta. Situácia sa vyhrotila po príchode koronakrízy, kedy druhý manžel zostal 3 mesiace doma. Vtedy sa manželia často hádali z dôvodu, že manžel vkuse pil a pokračoval vo svojom nevhodnom správaní voči navrhovateľke ako aj voči maloletým deťom. Navrhovateľka bola niekoľkokrát nútená odísť z domu k svojej sestre. Konanie manžela bolo častokrát plné vydierania, výčitiek a urážok nielen na adresu samotnej navrhovateľky, ale urážky smerovali aj na jej rodinných príslušníkov. Ďalším z dôvodov rozvratu manželstva je aj oprávnené podozrenie navrhovateľky, že manžel udržiava alebo minimálne v minulosti udržiaval mimomanželské styku s inými ženami, ktoré spoznal v kúpeľoch. Na túto skutočnosť upozornila navrhovateľku jej najstaršia dcéra. Naposledy v auguste minulého roku zistila, že manžel komunikuje s cudzími ženami, ktoré rovnako pracujú v Rakúsku ako on. Toto času manželia bývajú v prenajatom byte v H. a byt na O. X. S. C., ktorý vlastnia prenajímajú. Ani táto situácia nie je vyhovujúca, pretože s dochádzaním maloletých detí do školy sú spojené viaceré problémy, ale navrhovateľka bola nútená aj v tejto veci podrobiť sa vôli manžela. Pretože manželia nevedia medzi sebou komunikovať, majú rozdielne názory na spoločný život, vedenie domácnosti, hospodárenie, výchovu maloletých detí a najmä z dôvodu, že takáto nepriateľská atmosféra medzi manželmi, ktorú vyvoláva manžel po návrate domov, prehĺbila citové odcudzenie vzájomných vzťahov medzi manželmi, preto nie je možné predpokladať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia a že by mohlo manželstvo účastníkov konania v budúcnosti začať plniť svoj spoločenský účel. Maloleté deti nemajú s otcom najlepší vzťah a to predovšetkým najstaršia dcéra mal. Z., ku ktorej sa otec dlhodobo nevhodne správa, pričom na ňu aj fyzicky zaútočil. Nevhodné správania sa manžela pred maloletými deťmi spôsobilo, že mladšie sa pomočujú nielen v noci, ale aj cez deň. Má za to, že je to dôsledok vyhrážok zo strany manžela voči navrhovateľky, ktorého sú deti svedkami, keď manžel sa navrhovateľke vyhráža, že v prípade, ak nezachová úplnú rodinu, že jej ublíži na zdraví, citovo veci stupňuje tak, že v deťoch vyvoláva stav úzkosti a smútku. Opakovane sa navrhovateľke vyhrážal, že ju psychicky zničí, pripraví ju o prácu a o deti a zámerne hovorí deťom o navrhovateľke klamstvá. Rovnako je potrebné uviesť, že manžel sa nepodieľa na príprave maloletých detí do školy, nepomáha im s plnením školských povinností, neprejavuje záujem o starostlivosť o domácnosť a všetky starostlivosť o deti a domácnosť je na navrhovateľke. Súčasne vzhľadom na to, že správanie manžela hrubo zasahuje do dôstojnosti navrhovateľky aj v očiach maloletých detí, ako aj vzhľadom na to, že maloleté deti potrebujú pre svoj vývoj pokojné a stabilné prostredie, ktoré im navrhovateľka dlhodobo vytvára, navrhuje, aby boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pretože druhý manžel pracuje prevažnú časť roka v zahraničí, navrhuje, aby súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval, nakoľko navrhovateľka nikdy otcovi v styku s deťmi nebránila a naďalej bude podporovať budovanie ich vzájomných citových väzieb. Navrhovateľka pracuje v pobočke H. N., V..Z.. S. C. a jej priemerná mesačná mzda v čistom predstavuje sumu 650-700 Eur. Nemá žiaden iný príjem. Manžel pracuje v Rakúsku ako šofér. Výška jeho zárobku by mala podľa vedomosti navrhovateľky dosahovať 1.500.- Eur v čistom, ktoré dostáva na účet, s tým že sa mu vypláca ďalších 200,-Eur v hotovosti na cestovanie. Súčasne je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 220,- Eur mesačne a navyše poberá rodinné prídavky v Rakúsku vo výške 350,- Eur. Navrhovateľka dlhodobo uhrádzala náklady na byt vo výške cca 300,- Eur sama zo svojho príjmu, posledné 4 mesiace uhrádza náklady na byt manžel. Počas neprítomnosti manžela navrhovateľka mesačne nakupovala stravu pre celú rodinu, čo predstavuje výdavok vo výške cca 300,- Eur mesačne. Iné spoločné výdavky nemajú rozdelené a každý hradí svoje výdavky s tým, že navrhovateľka zároveň zabezpečuje výdavky na maloleté dcéry. K rukám matky, resp. v prospech účtu matky otec žiadne finančné prostriedky pre potreby maloletých detí neposielal, ani v mesiaci september v čase začatia školského roka otec neprispel pre dcéry k
rukám matky žiadnou sumou. Ak posielal finančné prostriedky, poukazoval ich priamo na účet maloletých dcér, pretože každá z dcér má zriadený svoj účet v banke. Otec im zasielal po 100,- Eur mesačne. Vyššou sumou sa však na ich výžive nepodieľal a všetko ostatné musela uhrádzať navrhovateľka. Navrhovateľka však nemá dovolené s týmito finančnými prostriedkami na účtoch dcér nakladať a tieto sa stále nachádzajú na ich účtoch. Mal. Z. je študentkou 2. ročníka B. Z.. Y. V. O. S. C. a býva s navrhovateľkou. Mal. Z. nemá s otcom dobrý vzťah, dlhodobo sa k nej nevhodne správa, pýta sa jej nevhodné otázky, ktoré sa jej mnohokrát dotýkajú. Medzi pravidelné výdavky na mal. Z. patrí cestovné na autobus cca 30,- Eur mesačne, denný nákup stravy 3-5,-Eur, kredit na mobil cca 25,- Eur mesačne, školské potreby v prepočte cca 10,- Eur mesačne, oblečenie cca 40,- Eur mesačne, drogéria cca 20,- Eur mesačne, strava cca 70,-Eur mesačne, vreckové 15,- Eur týždenne, ktoré však nie je pravidelné, sezónne náklady na lieky, keďže je alergička cca 30,-Eur raz za 3 mesiace, náklady na okuliare cca 100,-Eur ročne. Mal. G. je žiačkou 3. ročníka Y. Z. Š. S. C.. Medzi pravidelné mesačné výdavky mal. G. patria: obedy v škole cca 20,- Eur mesačne, kredit na mobil cca 15,- Eur mesačne, školské potreby v prepočte cca 10,- Eur mesačne, drogéria cca 10,- Eur mesačne, oblečenie cca 40,- Eur mesačne, strava cca 50,- Eur mesačne a vreckové 15,- Eur týždenne, ktoré však nie je pravidelné, sezónne náklady na lieky, keďže je silná alergička cca 30,-Eur za 3 mesiace. Mal. F. je žiačkou 1. ročníka Y. Z. Š. S. C.. Medzi pravidelné mesačné výdavky mal. F. patria: obedy v škole cca 20,- Eur mesačne, kredit na mobil cca 0,- Eur mesačne, školské potreby v prepočte cca 10,- Eur mesačne, drogéria cca 10,- Eur mesačne, oblečenie cca 40,- Eur mesačne, strava cca 40,- Eur mesačne a vreckové 15,- Eur týždenne, ktoré však nie je pravidelné, sezónne náklady na lieky.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 05.11.2020, v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že k prvým nedorozumeniam došlo z dôvodu, že mal začať častejšie požívať alkoholické nápoje, lebo k nedorozumeniam došlo z dôvodu, že pri návšteve matky navrhovateľky sa jej matka začala miešať do ich manželského spolužitia. Odvtedy, keďže bývali a pracovali v Košiciach, prestali navštevovať matku navrhovateľky a ich spolužitie bolo bezproblémové. Je pravdou, že z dôvodu úrazu sa liečil z depresie, nakoľko mal obavy, ako uživí rodinu. Jeho kúpeľné liečenie bolo vopred plánované. Nie je pravdou, že manželku fyzicky napadol počas tretieho tehotenstva, pravdou je iba to, že sa pohádali pri zaváraní zeleniny. Nie je pravdou, že sa nevhodne správal voči najstaršej dcére Z.F. . Nie je pravdou, že mal údajne zostať 3 mesiace doma počas prvej vlny koronakrízy, lebo vtedy zostal doma 9 týždňov. Nie je pravdou ani to, že mal vtedy vkuse piť a nevhodne sa správať k nej a k mal. deťom. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že udržiava resp. udržiaval mimomanželský styk s inými ženami, ktoré mal spoznať v kúpeľoch na liečení. Naopak, navrhovateľka od februára 2020 udržiava kontakt s pánom H.. Navrhovateľka má okrem svojho zárobku ďalší príjem z titulu prenájmu bytu na O. X. S. C., Ďalej poberá mesačne 50 ,- - 60,- eur z titulu náhrady cestovného pre deti do školy a späť, ako aj prídavky na deti vo výške 75,- eur mesačne. Jeho zárobok činí 1365,- eur za 6 týždňov v hrubom, z toho kvartálne odvody sú vo výške 968,67 eur. Za byt v H. platí nájom vo výške 190,26 eur mesačne, elektrinu vo výške 37,- eur mesačne, plyn vo výške 56,90 eur mesačne. Okrem toho poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 225,60 eur mesačne. Ďalej prispieva na chod domácnosti nákupom potravín sumou vo výške 400,- - 500,- eur mesačne. Deťom pravidelne kupuje, čo potrebujú. Počas posledných šiestich rokov zabezpečoval manželke servis osobného auta, ako aj servis druhého auta a tiež nákup pohonných hmôt do týchto áut a to až do mája 2020. Na základe uvedených skutočností navrhol zamietnuť návrh na rozvod v celom rozsahu.
4. Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania na pojednávaní dňa 26.05.2021, na ktorom manželka trvala na podanom návrhu. Uviedla, že od decembra 2020 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, odsťahovala sa aj s mal. deťmi do bytu v C., kde uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 118,- eur mesačne, k tomu 18,- eur elektrina, 11,- eur plyn, náklady na TKR 6,47 eur, internet 9,50 eur, platba Orange pre seba a jednu dcéru 40,- eur, 2 x ročne uhrádza poistenie bytu a elektroniky spolu vo výške 60,- eur, povinné zmluvné poistenie za automobil 43,- eur polročne, daň mestu 4,70 eur a spláca kreditnú kartu vo výške 19,- eur. Pre mal. G. a mal. F. uhrádza poplatok za školský klub po 10,- eur pre každú z nich, a kredit na telefón po 7,- eur pre mladšie dievčatá. S návrhom otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, nakoľko zo strany otca dochádza k nátlakovému správaniu a citovému vydieraniu zo strany detí.
5. Manžel vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že nepopiera, že v ich manželstve vznikali problémy možno už v začiatku manželstva a to keď žili v Košiciach. Oni sa u jeho rodičov najedli a k svokrovcom sa išli iba vyspať, pričom svokra požadovala od nich peniaze. Manželku nikdy
nepodvádzal. Áno, pripúšťa, že si písal s kolegyňami, ale nikdy ju nepodviedol. Chce, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Náklady spojené s bývaním v byte v H. znáša on. Manželku má stále rád, ale vie, že ona ho nenávidí. Je SZČO pracujúca v Rakúsku. Poberal prídavky na deti vo výške 322 eur. V súčasnej dobe sú pozastavené, ale nanovo o nich treba požiadať. Na otázku súdu, či budú aj spätne vyplatené, odpovedal, asi áno. K rukám matky neprispieva žiadnou sumou, kupuje deťom veci.
6. Kolízny opatrovník doručil dňa 08.09.2021 súdu doplňujúcu správu, v ktorej uviedol, že dňa 23.08.2021 matka mal. detí, pri osobnom rozhovore na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uviedla, že od posledného pojednávania sa situácia medzi ňou a manželom stabilizovala a nedochádza medzi nimi k žiadnym hádkam. Súvisí to s tým, že manžel jej už nepíše žiadne správy a nechodí za nimi do bytu v C.. Keď príde pre mal. G. a mal. F., tak ich počká v aute za bytovkou a potom spolu odchádzajú. Manžel sa jej prestal vyhrážať, a tak už na seba nepodávajú trestné oznámenia. V podstate nemajú žiadny kontakt a to pre ňu znamená, že nemajú ani žiadne problémy. Matka mal. detí rešpektuje, že keď ich otec príde zo zahraničia, berie si dve mladšie dcéry k sebe do H. a nemá voči tomu žiadne námietky. Má len obavu o mal. G., ktorá v H. nechce prespávať. Dňa 23.08.2021 sa mal. Z. pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že v jej vzťahu k otcovi sa za uplynulé mesiace nič nezmenilo. Od konca mája sa s ním stretla prakticky iba raz - niekedy v júli, keď prišiel do C. pre jej mladšie sestry. Do H. k nemu nechodí, nekontaktuje ho a je rada, že sa nestretávajú, lebo aspoň medzi nimi nevznikajú ďalšie konflikty. S psychologičkou referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVR Humenné sa dohodli, že tohto času na konzultácie chodiť nebude, ale keď to bude potrebovať, sama sa ohlási. Momentálne nechce žiadnym spôsobom pracovať na zlepšení vzťahu s otcom. Dňa 24.08.2021 otec pri osobnom rozhovore na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na adresu mal. Z. X.viedol, že sa s ňou vôbec nestretáva, pretože ako uvádza, je k nemu drzá a napísala mu do správy, že je „debil“. Nemieni sa s ňou hádať, takže ju do ničoho nebude nútiť. Momentálne sa vôbec nestretávajú ani si nepíšu, na sociálnej sieti ju zablokoval, aby mu nevypisovala „somariny“. Mal záujem, pýtal sa jej, čo sa deje a či s niečím nepotrebuje pomôcť, ale dcéra mu odmietala čokoľvek povedať. Zakázal jej, aby chodila W. H. v čase, keď tam on nie je a to sa jej tiež nepáčilo. Od júna 2021 pravidelne otec zasiela mal. Z. sumu 150,- eur. Za apríl a máj 2021 deťom peniaze poslal iba v menších sumách ako vreckové, ale výživné nie, pretože matke v tom čase boli vyplatené dividendy v hodnote 1.700,- eur, čo zatajuje (pozn. vyjadrenie manžela). Keď sú deti u otca, on od nej tiež peniaze nežiada, navarí im a kúpi, čo je potrebné. Mal. G. sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že k ockovi chodí, keď príde zo zahraničia, ale prespávať uňho v H. nechce. Je jej smutno, že mamka a ocko už spolu nežijú a nechce, aby sa rozviedli. Ocko sa jej vždy pýta, či mamka o ňom niečo nehovorila a tiež rozpráva o tom, ako by chcel, aby sa k nemu mamka vrátila a aby spolu ďalej všetci žili ako rodina. No potom zase povie na mamku pred ňou a F. niečo škaredé, napríklad, že je mamka „sviňa“, a preto G. nerozumie tomu, ako ocko mamku ľúbi a nevie, či mu to má veriť. Ocko niekedy hovorí také veci, že už má toho všetkého dosť a že už ho nebaví život a chce zomrieť. Počas uplynulého víkendu jej hovoril o tom, že chce byť pochovaný v H.. G. potom prišla do C. domov k mame a veľmi plakala, pretože nechce, aby mama zomrela. Mame nič nie je, ale G. si zrazu uvedomila, ako by jej bez nej bolo ťažko a že o ňu nechce prísť. Tiež jej ocko povedal, že mu „sťažuje život“, ale ona nerozumie, ako mu ho sťažuje, veď mu aj pomáha, keď je uňho, povysáva či poumýva riad. Dňa 24.08.2021 otec pri osobnom rozhovore na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na adresu mal. G. uviedol, že si všimol, že je utiahnutá a uzatvára sa čoraz viac. Keď sa spolu rozprávajú, hovorí veľmi potichu, až jej niekedy vôbec nerozumie a nepočuje ju, občas pritom od otca odvracia aj tvár. Správa sa nesmelo. Čo sa ale týka komunikácie cez sociálne siete, s mal. G. si píše asi najviac - dcéra mu vždy napíše, že ho ľúbi, že jej chýba a keď odíde, tak sa ešte uisťuje, či sa otec na ňu nehnevá. Je pravda, že v nedeľu 22.08.2021 mal. G. povedal, že „mi sťažuješ život“, ale myslel to tak, že po ňu musel zachádzať do C. cestou na výlet do Stropkova, pričom mohla prespať v H. a mohli ísť skratkou cez P.. Tiež je pravda, že občas pred dcérou povie, že už má toho všetkého dosť a že nevládze a nechce sa mu žiť, ale to súvisí aj s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. V súvislosti s tým bol otec orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Humennom upozornený na to, že takéto a podobné vyjadrenia nie sú pred mal. deťmi vhodné a mal by sa ich vyvarovať, pretože tým deti neúmerne zaťažuje a vyvoláva v nich pocity strachu a viny. Dňa 24.08.2021 sa mal. F. pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že najradšej by bola, keby sa rodičia nerozviedli a keby ďalej žili spolu, ale myslí si a cíti, že to už nebude možné. Chcela by, aby rodičia zase bývali spolu, ale keď spolu nie sú a nehádajú sa, je to lepšie. K sestre G. sa ocko správa niekedy „nie veľmi dobre“. Dňa 24.08.2021 otec pri osobnom rozhovore na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na adresu mal. F. uviedol, že od januára 2021 jeho stretnutia s ňou prebiehajú tak, že dcéra sa takmer po celý čas pobytu
otca na Slovensku (približne 3 týždne) vždy zdržiava uňho. Keď chce ísť k matke, tak jej to umožní a nič jej nezakazuje. Na účet mal. F. P.tec mesačne zasiela sumu 100,- eur. Tým, že dostáva najnižšiu sumu spomedzi dcér, tak jej ešte aj zakúpi to, o čo ho požiada. Referát poradensko - psychologických služieb ÚPSVR Humenné informoval kolízneho opatrovníka o tom, že poradensko - psychologický proces, ktorý bol rodine sprostredkovaný, aj na ďalej trvá a členom rodiny (okrem mal. F. a tohto času aj okrem mal. Z.) je poskytované psychologické poradenstvo v závislosti od ich aktuálnych potrieb. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Humennom vo funkcii kolízneho opatrovníka mal. detí v žiadnom prípade nespochybňuje lásku, záujem a starostlivosť o mal. deti zo strany otca, avšak zotrváva na svojom stanovisku zo dňa 21.01.2021 a aj zo dňa 21.05.2021 a v prípade rozvodu manželstva navrhuje zveriť mal. Z.F., O.. G. V. O.. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará a je pre ne zárukou istoty a bezpečia.
7. Na ďalšom súdnom pojednávaní dňa 14.09.2021 manželka uviedla, že k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo, otec na výživu deťom neprispieva, otec deťom zriadil účty, na ktoré im posiela finančné prostriedky, s ktorými nakladajú ako s vreckovým.
8. Právna zástupkyňa manželky vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby súd návrhu vyhovel, manželstvo rozviedol, mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matke a upravil výživné v zmysle návrhu. Dcéram v stretávaní s otcom nebráni, preto nie je potrebné stretávanie upravovať.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 14.09.2021 uviedol, že ak súd pristúpi k rozvodu manželstva, zotrváva na svojich písomných záveroch a stanoviskách predkladaných súdu s tým, aby mal. deti zostali v starostlivosti matky a stretávanie sa otca s deťmi súd neupravoval.
10. Prokurátor, ktorý vstúpil do začatého konania uviedol, že sa stotožňuje s vyjadreniami kolízneho opatrovníka a aby súd v prípade rozvodu manželstva zveril mal. deti matke a aby vzhľadom na špecifikum výkonu práce otca v zahraničí a aj rozsahu jeho pracovného času, aby režim úpravy stretávania v súdnom rozhodnutí upravený nebol.
11. Podľa ust. §-u 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
14. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú v zmysle ust. §-u 19 ods. 2 ZoR, manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd a podľa odseku (3), na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
18. Posudzujúc návrh a samotný vzťah účastníkov v zmysle vyššie uvedených ustanovení súd dospel k názoru, sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona o rodine, podľa ktorých :
Článok 1
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Článok 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Článok 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Článok 4
Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
19. Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že vzťahy manželov sú vážne narušené a manželstvo neplní svoj účel. Manželka opísala dlhodobé problémy v manželstve, ktoré mali za následok skutočnosť, že manželia od decembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, ale v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. To znamená, že ide o zväzok, ktorý je založený na slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí a teda manželku nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvala v manželstve, ktoré dlhodobo neplní svoju funkciu.
20. Miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia. Súd preto vyhodnotil manželstvo ako vážne narušené a rozvrátené.
21. Podľa §-u 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
22. Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa §-u 62 odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Po vyhodnotení príčin rozvratu manželstva a aj jeho intenzity súd vychádzajúc z návrhu na rozvod manželstva a vyjadrení manželov súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti zveril po vykonanom dokazovaní a aj po vyjadreniach kolízneho opatrovníka do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletým deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť a predstavuje pre nich istotu a bezpečie. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že najstaršia dcéra Z. sa s otcom nekontaktuje a podľa správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 21.05.2021 striedavú starostlivosť rodičov odmieta a aj mal. F. prirodzene inklinuje k matke.
27. Pri určení výšky výživného pre mal. deti zo strany otca súd zisťoval schopnosti a možnosti každého z rodičov podieľať sa na úhrade nákladov, ktoré mal. deti znášajú. Matka mal. detí je zamestnaná ako servisná poradkyňa v H. N. C. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 700,- eur. Z toho uhrádza náklady na bývanie vo výške 118,- eur mesačne, k tomu 18,- eur elektrina, 11,- eur plyn, náklady na TKR 6,47 eur, internet 9,50 eur, platba Orange pre seba a jednu dcéru 40,- eur, 2 x ročne uhrádza poistenie bytu a elektroniky spolu vo výške 60,- eur, povinné zmluvné poistenie za automobil 43,- eur polročne, daň mestu 4,70 eur a spláca kreditnú kartu vo výške 19,- eur. Pre mal. G. a mal. F. uhrádza poplatok za školský klub po 10,- eur pre každú z nich, a kredit na telefón po 7,- eur pre mladšie dievčatá. Otec pracuje v 3 - týždňových intervaloch v Rakúsku a na pojednávaní dňa 26.05.2021 uviedol, že v Rakúsku dosahuje príjem je vo výške 1365,- eur. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 03.11.2020 uviedol, že z tohto príjmu platí kvartálne odvody vo výške 968,67 eur. Súdu doložil pracovnú zmluvu, v ktorej má uvedenú odmenu za prácu vo výške 455,- eur týždenne, čo predstavuje sumu 1820,- eur mesačne. ( na čl. 116 súd. spisu). Zmluva bola uzavretá dňa 19.08.2015. K tomu poberá invalidný dôchodok vo výške 231,50 eur mesačne. Z výpisov z bankového účtu otca vyplýva, že z Rakúska poberá aj prídavky na 3 mal. deti vo výške 359,12 eur mesačne.
28. Podľa čl. 6 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
29. Súd upozorňuje na slovné spojenie „v súčinnosti s účastníkmi konania“, ktoré vo vyššie uvedenej zásade konania upraveného CMP neznamená nič iné, než povinnosť účastníkov konania (s výnimkou mal. dieťaťa) preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré títo účastníci konania dokážu zabezpečiť. Povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci aj bez dôkaznej aktivity plnoletého účastníka konania totiž končí tam, kde by sa táto povinnosť súdu mohla dostať do kolízie s oprávneným záujmom dieťaťa a právom účastníka na nestranný súd.
30. Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej federatívnej republiky uverejnené pod č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
31. Rešpektujúc ústavné právo účastníka konania na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy SR) a jeho právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, súd nemôže a nemá „napomáhať“ plnoletému účastníkovi konania uniesť dôkazné bremeno jeho vlastných tvrdení.
32. Podľa čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
33. I keď si navonok povinnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, s princípom rovnosti účastníkov konania pred súdom a z toho plynúcim ich právom na nestranný súd vzájomne konkurujú, ľudské právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR premietnuté do základných princípov Civilného mimosporového poriadku v ustanovení čl. 2 ods.1, je vyšším princípom a preto oprávnenie súdu vykonať aj dôkazy, ktoré (plnoletí) účastníci konania nenavrhli možno realizovať iba v rozsahu, v ktorom neohrozuje rámec vyššie uvedených hodnôt.
34. Súd síce aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania; ak je však účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme - bez ohľadu na záujem iných účastníkov konania.
35. Súd nemôže nahrádzať dôkaznú aktivitu plnoletého účastníka, pokiaľ ten neposkytne súdu predpokladanú súčinnosť doložením listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia - najmä ak záujem takéhoto účastníka je v rozpore so záujmom dieťaťa na čo najväčšom rozsahu vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.
36. Záujmom mal. dieťaťa o právach a povinnostiach, ku ktorému súd konal, je nesporne urýchlené rozhodnutie o vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.
37. Podľa čl. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
38. Postup súdu podľa vyššie uvedených zásad znamená, že súd zistí skutkový stav za „súčinnosti účastníkov konania“ v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci v lehote predpokladanej vyššie citovaným princípom konania.
39. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obidvaja rodičia. Ako bolo v konaní zistené, príjem matky je podstatne nižší ako príjem otca, ktorý pracuje v zahraničí, poberá zo zahraničia prídavky na deti a na Slovensku aj čiastočný invalidný dôchodok. Je preto jeho nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou, aby sa podieľal v dostatočnej miere na úhrade nákladov, ktoré maloletým deťom vznikajú. Súd posúdiac jeho schopnosti a možnosti zaviazal otca prispievať na výživu mal. Z. sumou po 200,-- eur mesačne, na výživu mal. G. sumou po 130,-- eur mesačne a na výživu mal. F. sumou po 110,-- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, spolu ide o sumu 440,- eur mesačne, pričom sumu 359,12 eur je schopný uhradiť z prídavkov na deti, ktoré poberá z Rakúska a len zostávajúcu sumu vo výške cca 80, - eur bude otec poukazovať z vlastného príjmu, nakoľko súd zohľadnil skutočnosť, že si v čase jeho pobytu na Slovensku pravidelne berie 2 mladšie dcéry k sebe, zabezpečuje im v tom čase stravu a zakupuje aj ostatné potrebné veci. Z dôvodu, že na úprave stretávania sa otca s mal. dcérami sa rodičia vedia dohodnúť, súd ho preto neupravoval.
40. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
41. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.