Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Csp/71/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobkyne Q. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž. Č.. XX, XXX XX Ž., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 11.11.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 370,- Eur. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom došlo k uzatvoreniu niekoľkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), ktoré z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí boli postihnuté sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Uvedená skutočnosť mala za následok to, že žalobkyňa bola povinná veriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade týchto zmlúv (t.j. iba istiny poskytnutých úverov). Žalobkyňa na predmetné zmluvy veriteľovi uhradila finančné prostriedky prevyšujúce poskytnuté plnenie, na ktoré veriteľ nemal právny nárok a na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX. Rozsudkom OS Žiar nad Hronom sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.508,50 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa bližšie špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikol žalobkyni ako spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Ohľadom splnenia podmienok na vznik nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019. Úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, z bezdôvodného obohatenia alebo určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, či zrušenie rozhodcovského rozsudku ak vychádza z neprijateľnej

rozhodcovskej doložky a pod. V prejednávanom prípade je táto podmienka splnená právoplatným rozhodnutím OS Žiar nad Hronom sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.508,50 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv na súde, podanou žalobou uplatňuje právo na primerané finančné zadosťučinenie zo strany žalovaného, ktorý sa voči spotrebiteľovi tohto porušenia dopustil. Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu a toto vyústilo do náročného konania pred všeobecným súdom, kde spotrebiteľ obhajoval svoje porušené práva a v ktorom bola žalobkyňa úspešná, suma 370,- Eur je vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam nanajvýš primeraná.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 16.12.2020 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že ust. o práve spotrebiteľa domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vykladať reštriktívne. Je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách a priznanie finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak, napríklad v prípade, ak by právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutia súdu, ktoré uvádza žalobkyňa, majú dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Vzhľadom na okolnosti prípadu považuje požadovanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla. Je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného, vziať do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha priznania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojím podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobkyňa mala možnosť si zmluvu pred jej podpisom prečítať, žalovaný jej teda poskytol úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú funkciu, jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť žalovaného alebo tretie osoby od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia, t.j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.12.2020 uviedla, že zákon nedefinuje ako podmienku vzniku nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie skutočnosť, že porušenie práva nie je už možné napraviť inak. Ak by sa nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia mal odvíjať od toho, že porušenie práva nebolo možné napraviť inak, teda v konaní, ktoré predchádzalo konaniu o nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, by spotrebiteľ nebol úspešný, napríklad z dôvodu premlčania, nebol by tak naplnený jeden zo základných predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, konkrétne úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde. Účelom je jednak odradiť podnikateľov od porušovania práv spotrebiteľa (preventívna funkcia) a potrestať za už dokonané porušenie spotrebiteľských práv (sankčná funkcia). Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdený rozsudkom krajského súdu, deklaroval porušenie práva žalobkyne žalovaným a v merite veci sa rozhodlo o jej ochrane spôsobom vyplývajúcim z právnych noriem, najmä ust. , a o spotrebiteľských úveroch a a nasl. . Predmetné rozhodnutie nepredstavovalo sankciu, bolo nájdením práva - uvedením (spotrebiteľského) vzťahu do právneho súladu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zmysle v znení účinnom od 10.06.2013 už nie je potrebné preukazovať ujmu a na vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotné úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde, ktoré žalobkyňa preukázala. Navyše ujma spotrebiteľovi vznikla, minimálne v psychickej rovine, neprimeranou

záťažou, ohrozením jeho majetkových pomerov na základe jednotlivých zmlúv o úvere, keď to bol práve žalovaný, ktorý využíval slabšie postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa a predkladal jej zmluvy nezodpovedajúce zákonu. Neprimeranou záťažou bolo aj samotné konanie pred súdom, kde spotrebiteľ bol nútený hájiť svoje porušené práva a domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že žalovaného vyzýval na dobrovoľné splnenie jeho povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa nevedela inak zabezpečiť ochranu svojich práv, iba za pomoci súdu, nakoľko nevedno dokedy by sa žalovaný snažil od spotrebiteľa vymáhať ďalšie plnenia, na ktoré nemal nárok. Celý tento zdĺhavý a náročný postup, trvajúci roky, bol pre žalobkyňu ako spotrebiteľa nesmiernou psychickou záťažou, ktorá napriek tomu, že ujma nie je v súčasnej právnej úprave jedným z definičných znakov práva na primerané finančné zadosťučinenie, iba umocňuje vznik a existenciu tohto práva žalobkyne. Žalobkyňa aktívne konala, nakoľko žalovaný od nej vymáhal plnenie, ktoré mu podľa spotrebiteľského práva nepatrilo, čo viedlo k vzniku súdneho konania, v ktorom bolo porušenie spotrebiteľovho práva deklarované. Žalovaný mohol vzniku súdneho sporu zabrániť (a porušenie práva nedokonať) napr. snahou o uzatvorenie zmieru, mimosúdne a pod., čím by k vzniku podmienky „úspešného uplatnenia práva“ na súde nedošlo. Konanie pritom ďalej zbytočne predĺžil a odvolací súd následne potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Žalobkyňou uplatnená suma finančného zadosťučinenia spĺňa kritérium primeranosti, nakoľko nepredstavuje ani 25 % toho, o akú sumu sa žalovaný na úkor žalobkyne obohatil.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.09.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:

6.1. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.508,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 05.07.2016 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. 6.2. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 900,- Eur, ktorá sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu 864,- Eur ako celkové náklady s úverom, teda celkovo sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť na základe uvedenej zmluvy sumu 1.764,- Eur do 20.11.2014. Žalobkyňa v období od 17.01.2014 do 25.02.2015 vykonala úhrady v rozsahu 1.764,- Eur. 6.3. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.000,- Eur s tým, že sa zaviazala zaplatiť žalovanému odplatu a úrok vo výške 872,- Eur. Žalobkyňa tak celkovo mala zaplatiť žalovanému sumu 1.872,- Eur do XX.XX.XXXX. Za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonala žalobkyňa úhrady v rozsahu 470,- Eur a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonala úhrady v rozsahu 1.174,50 Eur, teda spolu v súvislosti s touto zmluvou uhradila sumu 1.644,50 Eur. 6.4. Právny zástupca žalobkyne výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do XX.XX.XXXX. 6.5. Z hľadiska právneho posúdenia veci okresný súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Na predmetné úvery sa vzťahoval aj , nakoľko spĺňajú definíciu spotrebiteľského úveru. Súd dospel k záveru, že úverové zmluvy neobsahovali všetky zákonné náležitosti, absentoval v nich údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a zároveň bola nesprávne uvedená úroková sadzba. Výšku administratívnych nákladov, ktorá bola dohodnutá v zmluve o úvere zo dňa 12.11.2013, súd posúdil ako neprimerane vysokú s tým, že takýto administratívny náklad možno považovať za odplatu za poskytnutý úver. V zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX nebola správne určená RPMN, nakoľko pri jej výpočte mal byť zahrnutý aj úrok a nie len odplata, v dôsledku čoho bola žalobkyňa uvedená do omylu. Z uvedených dôvodov súd úverové zmluvy posúdil v zmysle ako bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Žalobkyni tak vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu 1.000,- Eur z titulu úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a z titulu zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX len sumu 900,- Eur, pričom zaplatila žalovanému celkovo sumu 3.408,50 Eur. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne o sumu 1.508,50 Eur, nakoľko nemal právny titul na zaplatenie takýchto peňažných súm. 6.6. Odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Ku konaniu žalovaného uviedol, že ho nemožno hodnotiť inak, ako formálne novým právnym úkonom

- formulárovou dohodou o plnení v splátkach, obísť zákonnú povinnosť uviesť v samotnej zmluve o

spotrebiteľskom úvere zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňajú náležitosti uvedené v uvedenom ustanovení a preto podľa a uvedeného zákona sa považujú predmetné spotrebiteľské úvery za bezúročné a bez poplatkov.

7. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného výzvou zo dňa XX.XX.XXXX na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 370,- Eur v lehote do 09.11.2020.Predmetná výzva bola doručená do sféry dispozície žalovaného elektronickou formou (e- mailom) dňa 05.11.2020.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach, pričom uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému plneniu na základe predmetných právoplatných rozhodnutí, zo strany žalobkyne musel byť podaný návrh na vykonanie exekúcie.

9. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa , (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je čo do základu nároku v celom rozsahu dôvodná a čo do výšky nároku je dôvodná čiastočne.

11. Primerané finančné zadosťučinenie je primárne nárok nemajetkovej povahy, preto by mal byť odôvodnený práve skutočnosťami, ktoré sa týkajú jeho nemajetkovej povahy. Z dikcie vyplýva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je naviazaný na vymedzenie konkrétnej ujmy nemajetkovej povahy a viaže sa už na tú skutočnosť, že spotrebiteľ na súde uplatnil úspešne porušenie svojho práva alebo povinnosti dodávateľa. Pokiaľ ide o predmet porušenia práv alebo povinností, zákon o ochrane spotrebiteľa vymedzil veľmi široký okruh právnych predpisov, z ktorých takéto právo alebo povinnosť musí vyplývať. Môže ísť o právo alebo povinnosť ustanovenú zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Za osobitné predpisy pritom je nutné považovať všetky predpisy, ktoré upravujú práva spotrebiteľa, a to vrátane . je základným kódexom civilného práva, ktorý ucelene upravuje právny základ pre ochranu spotrebiteľa, následne doplnenú právnymi predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa, v oblasti úpravy spotrebiteľských úverov a podobne.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľských úveroch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Vo vyššie označených právoplatných súdnych rozhodnutiach vydaných v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. XXCsp/X/XXXX bolo ustálené, že žalovaný porušením svojich povinností vyplývajúcich z o spotrebiteľských úveroch neuviedol do zmlúv o úvere obligatórne zákonom vyžadované náležitosti, pričom z tohto dôvodu boli predmetné zmluvy

o úvere súdom posúdené ako bezúročné a bez poplatkov. Predmetnú vadu spôsobil svojím konaním samotný žalovaný tým, že vo formulárových zmluvách, ktoré predložil ako dodávateľ na podpis žalobkyni ako spotrebiteľovi, neuviedol správnu výšku RPMN, resp. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V konaní sp. zn. XXCsp/X/XXXX bolo preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 1.508,50 Eur, ktorú mu žalobkyňa v súvislosti s predmetnými úverovými zmluvami zaplatila nad rámec istiny poskytnutých úverov, keďže z dôvodu ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaný nemal nárok na ďalšie finančné plnenie. Žalobkyňa v označenom súdnom konaní podanou žalobou úspešne uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Súd mal teda preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešne na súde uplatnila porušenie svojich práv, resp. porušenie povinností žalovaného ako dodávateľa vyplývajúcich z právnych predpisov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, v danom prípade najmä k porušeniu povinností vyplývajúcich zo o spotrebiteľských úveroch. Za toto porušenie svojich povinností a z neho vyplývajúceho porušenia práv žalobkyne zodpovedá žalovaný. Žalobkyni teda v zmysle vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného.

13. Ďalej sa súd zaoberal konkrétnymi skutkovými okolnosťami ohľadne rozsahu, intenzity a následkov zásahu žalovaného do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Uvedené posúdenie je vecou individuálnych skutkových zistení. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Zmysel spočíva v tom, že má adekvátne kompenzovať následky spôsobené spotrebiteľovi, ktorý úspešne uplatnil na súde svoje spotrebiteľské práva. Pri posudzovaní výšky a dôvodnosti náhrady je potrebné vychádzať zo satisfakčnej a preventívnej funkcie finančného zadosťučinenia. Účelom satisfakčnej funkcie je optimálne vyváženie a zmiernenie následkov zásahu. Z prevenčnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia zase vyplýva, že súd predovšetkým zvažuje okolnosti na strane rušiteľa, jeho subjektívnu stránku, najmä príčiny, ktoré viedli rušiteľa k zásahu, jeho intenzitu trvania, možnosť recidívy a pod.

14. Pri výške finančného zadosťučinenia súd zohľadnil výšku skutočného bezdôvodného obohatenia, ako aj celkovú čiastku, ktorú podľa textu úverových zmlúv mala žalobkyňa zaplatiť titulom poskytnutých úverov, teda výšku nedôvodne požadovanej sumy (odplaty za úver) ako potenciálneho bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s predmetnými zmluvami boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.900,- Eur, pričom podľa ich textu by mala vrátiť celkovo sumu 3.636,- Eur. S poukazom na právoplatne ustálenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverových zmlúv bolo teda potenciálne bezdôvodné obohatenie žalovaného (za predpokladu, že by žalobkyňa uhradila celé požadované sumy) vo výške 1.736,- Eur. Žalobkyňa fakticky nad rozsah poskytnutých súm uhradila čiastku 1.508,50 Eur, teda výška faktického bezdôvodného obohatenia žalovaného dosiahla takmer celý jeho potenciálny rozsah. Súd prihliadol tiež ku skutočnosti, že žalovaný napriek tomu, že mu bola právoplatným rozhodnutím súdu uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške, svoju povinnosť nesplnil v lehote stanovenej súdom a žalobkyňa v záujme nápravy svojho porušeného práva musí vykonávať ďalšie úkony v podobe vedenia exekučného konania proti žalovanému. Žalobkyňa vyzývala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do XX.XX.XXXX a následne bola nútená podať žalobu o jeho vydanie, pričom predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa XX.XX.XXXX. Zásah do práv žalobkyne spočívajúci v tom, že nemohla nakladať so svojimi finančnými prostriedkami vo výške 1.508,50 Eur, ktoré nedôvodne vyplatila žalovanému, teda trval viac než 2 roky a jeho dôsledky pretrvávajú až do súčasnosti, keďže dosiaľ jej tieto finančné prostriedky neboli vrátené. Súd sa s poukazom na uvedené okolnosti nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že na nápravu predmetného porušenia práv žalobkyne z jeho strany postačovalo vydanie bezdôvodného obohatenia.

15. Na druhej strane súd pri stanovovaní výšky finančného zadosťučinenia prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa splátky predmetných úverov hradila žalovanému počas trvania zmluvného vzťahu dobrovoľne, pričom voči nej na vymoženie nedôvodne uplatňovaných súm neboli použité právne prostriedky, s ktorými by boli spojené závažnejšie a intenzívnejšie zásahy do jej práv a oprávnených

záujmov, napr. v podobe zrážok zo mzdy alebo iných príjmov, resp. že by voči nej bola vedená exekúcia a pod. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa snažil zľahčovať svoje porušenie zákonom stanovených povinností tým, že žalobkyňa v rámci kontraktačného procesu nebola dostatočne obozretná, bola ľahostajná a podpisom zmlúv o úvere pristúpila na zmluvné podmienky, ktoré v čase podpisu zmlúv nenamietala. Aj z relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (najmä rozsudok v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 zo dňa 27.06.2000, rozsudok vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 a rozsudok vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009) vyplýva, že systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Je teda zrejmé, že porušenie zákona zo strany žalovaného ako dodávateľa pri formulácii predmetných zmlúv o úvere, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť a mohla ich prijať len ako celok (aby jej bol poskytnutý úver) alebo odmietnuť (kedy by jej úver poskytnutý nebol), nemôže v konečnom dôsledku byť na prospech dodávateľovi vo vzťahu k uplatnenému nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie.

16. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu, s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľky, slabšej zmluvnej strany, súd dospel k záveru, že za primerané je možné považovať zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, teda 150,- Eur v súvislosti s každou z uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, čo predstavuje približne 20 % výšky bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného a ktoré v prejednávanej veci takmer v celom rozsahu dosiahlo výšku potenciálneho bezdôvodného obohatenia v podobe nedôvodne uplatňovanej odplaty za poskytnuté úvery. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Predmetom konania bolo zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, pri ktorom výška plnenia, ktoré bolo žalobkyni priznané, závisela od úvahy súdu. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.02.2017, zo záverov ktorého vyplýva, že ani nová právna úprava v podobe nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa dovtedajšej úpravy ( ). Žalobkyňa bola v konaní úspešná čo do základu uplatneného nároku a pokiaľ jej súd na základe vlastnej úvahy nepriznal finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške, nemožno to z procesného hľadiska považovať za jej neúspech v konaní. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že pri rozhodovaní o konkrétnej výške náhrady trov konania bude súd vychádzať pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta z výšky súdom priznaného plnenia. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.