Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-3-2020.pdf
PDF · 108.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: U.. U. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Andreou Pállovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, proti žalovanej: X. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Y.. L.O. XXX/X, XXX XX Ž. O. B., Z.. Č.. V. V. X, XXX XX O. V., o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu U.. U. Z., E.. P., O.. XX.XX.XXXX, E.. Č..: XXXXXX/ XXXX, Š. P.: F., V. B. XXXX/XX, XXX XX U. a X. Y., E.. P., O.. XX.XX.XXXX, E.. Č..: XXXXXX/XXXX, Š. P.: F., V. Y.. L. XXX/X, XXX XX Ž.C. O. B., k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., obec M., okres G., zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 1290 m2.
II. Súd prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území M., obec M., okres G., zapísanú na LV č. XXX ako parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 1290 m2 v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne U.. U. Z., E.. P., O.. XX.XX.XXXX, E.. Č..: XXXXXX/XXXX, Š. P.: F., V. B.N. XXXX/ XX, XXX XX U..
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 2.741,25 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyni sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2020 domáhala zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., obec M., okres G., zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 1290 m2 tak, že súd prikáže túto nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva a súčasne ju zaviaže na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej vo výške 1.300,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami spornej nehnuteľnosti, pričom ona je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 3/4 a žalovanej patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4. Nehnuteľnosť nie je využívaná, žalovaná o ňu neprejavuje absolútne žiadny záujem, všetky dane a poplatky uhrádza výlučne ona. Ako väčšinová spoluvlastníčka má záujem nehnuteľnosť ako celok predať, avšak v dôsledku nedostatku súčinnosti zo strany žalovanej, toto nie je možné. Opakovane sa pokúšala kontaktovať žalovanú za účelom vysporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žalovanej za jej podiel ponúkala finančnú hotovosť adekvátnu výške spoluvlastníckeho podielu, vypočítanú odhadom realitnej kancelárie. Žalovaná s ňou odmieta akýkoľvek kontakt, nesúhlasí s odpredajom svojho spoluvlastníckeho podielu a iný spôsob (ako cestou súdu) ako vysporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových strán nie je možný.
Uviedla tiež, že jej právny zástupca absolvoval pracovnú cestu za žalovanou v záujme podrobne vysvetliť žalovanej možné spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva a vyriešiť túto vec zmierne, v čo možno v najkratšom čase. Žalovaná ani len neotvorila dvere, právneho zástupcu nechala čakať na ulici s odkazom, nech príde inokedy, lebo teraz nemá čas (o 6 večer). Argumentovala ďalej, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrvávala v podielovom spoluvlastníctve, a to najmä pre dlhodobý nezáujem žalovanej o nehnuteľnosť, neochotu žalovanej poskytnúť žalobkyni súčinnosť pri platení daní a poplatkov, pre neusporiadaný spôsob života vedeného žalovanou a pre odmietanie komunikácie.
2. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že tvrdenia žalobkyne súvisiace s danou vecnou v celom rozsahu neuznáva, lebo sa nezakladajú na pravde. Poukázala na skutočnosť, že už v minulosti ju spomenutá osoba krivo obvinila (vec riešila Prokuratúra X. Ž. O. B.) a uviedla aj svedkov, ktorí v jej prospech krivo svedčili, aby sa obohatila na jej úkor a na úkor jej detí. Uviedla ďalej, že pre „zúriacu“ epidémiu koronavírusu neuvádza dôvody, prečo uplatnený nárok žalobkyne neuznáva a spochybňuje, pretože t. č. nemôže podať pádne dôvody a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla, čo presne popiera, a preto nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť k jej vyjadreniu. Uviedla, že vyjadrenie žalovanej je zmätočné, neobsahuje žiadne relevantné informácie a jediná zrejmá skutočnosť vyplývajúca z obsahu jej vyjadrenia je tá, že vzťahy medzi sporovými stranami sú trvalo rozvrátené a akákoľvek dohoda o ďalšom hospodárení so spoločnou vecou je absolútne vylúčená.
4. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že nehnuteľnosť nie je využívaná a nie je obhospodárená, je zarastená burinou, kríkmi a prístup k nej je za súčasného stavu prakticky nemožný. Chcela by tento stav zmeniť, avšak nemá záujem investovať vlastné finančné prostriedky do celej spoločnej nehnuteľnosti, a tým bezdôvodne obohacovať tretiu osobu na svoj vlastný úkor. Má záujem nehnuteľnosť zhodnotiť, najmä upraviť terén, vysekať kríky, odpíliť staré stromy a zabezpečiť bezproblémový prístup k nehnuteľnosti. Argumentovala, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrvávala v podielovom spoluvlastníctve a naďalej bezdôvodne uhrádzala okrem iného výdavky na spoločnú nehnuteľnosť aj za tretiu osobu. Poukázala na to, že z výpisu z centrálneho registra exekúcií vyplýva, že žalovanej platobná a finančná situácia je zlá, a teda žalobkyňa nemôže očakávať od žalovanej akýkoľvek spôsob náhrady už zaplatených nákladov a iný prístup žalovanej k spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako z vyjadrenia žalovanej nevyplýva ochota vec riešiť a zabezpečiť okamžitú nápravu. Za tohto právneho stavu nehnuteľnosť „chátra“ a jej účelné využitie bez negatívneho dopadu na osobu žalobkyne je momentálne vylúčené. Podľa jej názoru rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, vzhľadom na dlhý a úzky tvar nehnuteľnosti, pričom po jej rozdelení podľa výšky spoluvlastníckych podielov by sa vytvorili ešte užšie pozemky, ktorých hodnota by sa ich rozdelením značne znížila, pričom časť nehnuteľnosti, ktorá by pripadla žalovanej, by bola prakticky nepoužiteľná, neprístupná a bez žiadnej hodnoty. Argumentovala ďalej že k nehnuteľnosti je možný prístup len z jednej obecnej komunikácie (iba z prednej strany), nakoľko vedľajšie (bočné) pozemky sú vo vlastníctve tretích osôb a za zadnou hranicou nehnuteľnosti je železničná trať, teda prístup z inej, ako z prednej strany je vylúčený. Po rozdelení nehnuteľnosti by tieto pozemky nemohli slúžiť sporovým stranám spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu a teda nebolo by pre žiadnu zo strán prospešné, aby vznikli dve samostatné veci. Vytvorenie dvoch samostatných vecí v tomto prípade je s najväčšou pravdepodobnosťou nemožné, a to aj s poukazom na jednu prístupovú komunikáciu, polohu, tvar a rozlohu nehnuteľnosti, pričom po jej rozdelení by stratila schopnosť slúžiť na poľnohospodárske účely, keďže jej rozdelením by vznikli pozemky nevhodného tvaru a bez osobitného prístupu. Uviedla ďalej, že žalovaná neprejavuje o nehnuteľnosť záujem, pričom ona si plní aj nad rámec poplatkové povinnosti vo vzťahu k sporenej nehnuteľnosti. Namietala tiež, že s rozdelením nehnuteľnosti sú spojené ďalšie výdavky, ktoré by mali uhrádzať obe sporové strany, ako napr. náklady za znalecký posudok, geometrický plán, ohraničenie pozemkov, oplotenie pozemkov, správne poplatky a pod., pričom vzhľadom na insolvenciu žalovanej a jej správanie sa, nie je možné dôvodne očakávať akúkoľvek súčinnosť pri spolupodieľaní sa na úhrade týchto výdavkov, ako aj súčinnosť pri komunikácii potrebnej na dosiahnutie účelu rozdelenia nehnuteľnosti. Voči osobe žalovanej sú vedené 4 exekučné konania na vymoženie peňažných nárokov, pričom z označenia oprávnených, ktorými sú U. O. V. R. Ž. O. B. je možné usúdiť, že sa pravdepodobne jedná o exekvované nedoplatky za miestne dane a poplatky, ktoré žalovaná dlhodobo svojvoľne neuhrádza. Keďže v tomto prípade sa jedná o záhradu (poľnohospodársku nehnuteľnosť), pri rozhodovaní súdu je potrebné zohľadniť aj schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy. Tento účel
by bol splniteľný po tom, ako by žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť obhospodárila/zveľadila. Argumentovala, že je pripravená poskytnúť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel zodpovedajúcu príslušnému podielu všeobecnej ceny nehnuteľnosti obvyklej v danom mieste a dobe rozhodovania súdu a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady žalovanej ihneď po právoplatnom skončení súdneho konania.
5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na nariadené pojednávania nedostavila. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa domáha zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva cestou súdu z toho dôvodu, že akákoľvek kompenzácia medzi sporovými stranami je vylúčená. Žalobkyňa sa pokúšala opakovane kontaktovať žalovanú za účelom vysporiadania, avšak táto nikdy na túto výzvu nereagovala. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa nútená podať žalobu. Čo sa týka spôsobu vysporiadania podielového spoluvlastníctva navrhuje, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni, ktorá jej patrí v podiele 3/4 k celku. Žalobkyňa chce predmetnú nehnuteľnosť zveľadiť, avšak nechce tak vykonať za súčasného právneho stavu, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobkyne. Čo sa týka výšky vysporiadacieho podielu, žalobkyňa na tento účel zabezpečila dva odhady vyhotovené dvomi nezávislými realitnými kanceláriami, pričom ako sumu vysporiadania za spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 k celku, ktorý patrí žalovanej, navrhuje zaplatiť 1/4 zo sumy vyššieho odhadu, teda sumu 2.741,25 eura.
6. V súvislosti so zmenou výšky sumy, ktorú by mala žalobkyňa žalovanej titulom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatiť, právny zástupca žalobkyne na pojednávaní navrhol, aby súd v tomto rozsahu pripustil zmenu žaloby. Súd návrhu na zmenu žaloby vyhovel a na pojednávaní ju uznesením pripustil, pričom jeho písomné vyhotovenie (sp. zn.: 16C/3/2020 - 102 zo dňa 07.07.2021) doručil žalovanej. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2021.
7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že prístup k pozemku je len z prednej časti, nakoľko vzadu sa nachádza železnica, z oboch strán sú susediace pozemky zastavané. Pozemok má dlhý úzky tvar, jeho šírka je zhruba 17 - 18 m. V prípade reálneho rozdelenia by tieto pozemky nemohli slúžiť spôsobu, ktorý zodpovedá ich povahe a hospodárskemu účelu. Žalovaná s ňou nekomunikuje. Navštívil ju jej právny zástupca s cieľom uzatvoriť dohodu ohľadom vyporiadania predmetného pozemku, do domu ho však nepustila. Daň z nehnuteľnosti k spornej záhrade platí v celom rozsahu ona, to znamená za svoj, ako aj podiel žalovanej. V súvislosti s trovami konania uviedla, že tieto procesne zavinila žalovaná, nakoľko napriek jej snahe neprejavila záujem o vyriešenie veci mimosúdnou cestou.
8. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečného návrhu na ďalšom pojednávaní uviedol, že má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Navrhol preto vysporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán tak, že nehnuteľnosť bude priznaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná titulom úhrady vyporiadacieho podielu zaplatiť žalovanej sumu 2.741,25 eura. Zároveň požadoval náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Žalovaná zostala v konaní pasívna, k podanej žalobe sa relevantne nevyjadrila, na nariadené pojednávania vo veci sa nedostavila, skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nepoprela.
10. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä žalobou, výzvou adresovanou žalovanej, vyjadreniami strán sporu, výpisom z LV č. XXX, notárskou zápisnicou Nz/1593/2014, osvedčením o dedičstve 10D/945/2006, fotografiami ohľadom spornej nehnuteľnosti, výpisom z centrálneho registra exekúcií ohľadom žalovanej, potvrdením o stave účtu žalobkyne, výpisom z katastra nehnuteľností ohľadom spornej nehnuteľnosti zo dňa 06.07.2021, stanovením obvyklej trhovej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 25.06.2021, ocenením nehnuteľnosti zo dňa 06.07.2021, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 16C/3/2020 - 102 zo dňa 07.07.2021, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., obec M., okres G., zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/ XXX - záhrada o výmere 1290 m2. Žalobkyňa je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 3/4 k celku, pričom podiel vo výške 1/4 k celku nadobudla na základe darovacej zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností pod D 1192/78 - vz. 55/78 od svojho otca L. P.. Podiel vo výške 1/4 k celku nadobudla žalobkyňa na základe Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.07.2008,
10D/945/2006, D not. 270/2006 - Va, č. Z 4920/2008 zo dňa 02.09.2008 a podiel vo výške 1/4 k celku na základe Darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N 14/2014, Nz 1593/2014 dňa 17.01.2014. Žalovaná nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 k celku na základe darovacej zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností pod D 1192/78 - vz. 55/78 od svojho otca L. P..
12. Ako vyplýva z LV č. XXX, sporná nehnuteľnosť je umiestnená v zastavanom území obce, druh pozemku: záhrada, spôsob využívania pozemku: ide o pozemok, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Z predložených fotografií vyplýva, že sporná nehnuteľnosť nie je v súčasnosti využívaná, je neobhospodarovaná, zarastená burinou, kríkmi a inými náletovými drevinami. Nehnuteľnosť má nepravidelný podlhovastý tvar, pričom jej šírka je cca 18 m. Prístup k nehnuteľnosti je možný len z jej prednej časti z obecnej komunikácie, keďže vedľajšie pozemky sú zastavané a za zadnou hranicou nehnuteľnosti vedie železničná trať.
13. Žalobkyňa sa so žalovanou opakovane pokúsila o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a za týmto účelom ju písomne vyzvala listom zo dňa 21.04.2014, ktorým žalovanej navrhla odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu, na ktorú výzvu však žalovaná nijakým spôsobom nereagovala. Podľa vyjadrení žalobkyne s ňou žalovaná dlhodobo nekomunikuje, odmieta s ňou akýkoľvek kontakt. Za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu navštívila žalovanú aj právna zástupkyňa žalobkyne v jej domácom prostredí, žalovaná však kontakt odmietla s odkazom, nech príde inokedy, lebo nemá čas.
14. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe a vyjadreniach relevantne nepoprela, vo svojom vyjadrení k žalobe poukázala len na rozvrátené vzájomné vzťahy medzi stranami sporu, k spôsobu zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva sa nijakým spôsobom nevyjadrila, na pojednávania nariadené v predmetnej veci sa nedostavila. 15. Žalobkyňa navrhla zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu tak, že súd prikáže spornú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej zaplatí náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Argumentovala tým, že reálnym rozdelením nehnuteľnosti by sa vytvorili dva ešte užšie pozemky, ktorých hodnota by sa ich rozdelením značne znížila, nakoľko by tieto nehnuteľnosti nemohli slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu, pričom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalovanej, by bola jej časť prakticky bez hodnoty a nevyužiteľná. Namietala tiež, že s reálnym rozdelením súvisia ďalšie výdavky, ktoré by mali uhrádzať obe strany, napr. náklady na znalecký posudok, geometrický, plán, oplotenie pozemkov, správne poplatky a pod., pričom argumentovala, že vzhľadom na insolventnosť žalovanej, ktorú preukazovala výpisom z centrálneho registra exekúcií z ktorej vyplýva, že voči žalovanej sa od roku 2011 viedli 4 exekučné konania, ako aj na správanie sa žalovanej k žalobkyni, nie je možné zo strany žalovanej v tomto smere očakávať akúkoľvek súčinnosť. Žalobkyňa prejavila vôľu spornú nehnuteľnosť zhodnotiť, vysekať náletové dreviny, upraviť terén a zabezpečiť tak riadny prístup k nehnuteľnosti, avšak nehodlá investovať vlastné finančné prostriedky do spoločnej nehnuteľnosti a obohacovať tak žalovanú na svoj úkor. Žalobkyňa poukázala ďalej v konaní na to, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej finančnej náhrady žalovanej, čo v konaní preukázala výpisom z bankového účtu.
16. Z písomného stanoviska realitnej kancelárie U., F.. E.. D.. zo dňa 25.06.2021 vyplýva, že s ohľadom na polohu, využiteľnosť, realitný trh v danom území a stav pozemku (nutné pozemkové úpravy), je odhadovaná trhová hodnota posudzovaného pozemku 10.965,- eur.
17. Z písomného vyjadrenia realitnej kancelárie V. E. T. F.. E.. D.. zo dňa 06.07.2021 vyplýva trhová hodnota spornej nehnuteľnosti vo výške 10.320,- eur, ktorá vychádza z analýzy cien porovnateľných nehnuteľností v okolí, aktuálneho stavu a vývoja realitného trhu obdobných realít v katastrálnom území M. a okolia v okrese G., zohľadnenia lokality nehnuteľnosti, polohy a dostupnosti, využiteľnosti, rozmerov, dostupnosti dopravy a občianskej vybavenosti, inžinierskych sietí a bezpečnosti lokality.
18. Podľa § 141 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
19. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z povahy podielového spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo spoluvlastníka vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v akom môžu byť jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva aplikované a síce: a) rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Súd tak bez ohľadu na navrhovaný spôsob vyporiadania žalobkyňou skúmal, či je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci je dobre možné v prípade, ak je rozdelenie veci fyzicky, funkčne i právne možné. Súd musí tiež zohľadniť výšku spoluvlastníckych podielov ako aj účelné využitie rozdelenej veci. Súd musí tiež zvážiť, či má každý zo spoluvlastníkov záujem si udržať vlastnícke právo k spornej veci a do akej miery možno požadovať od spoluvlastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, keďže jej rozdelením by vznikli dva ešte užšie pozemky, pričom takýmto rozdelením by na žalovanú vzhľadom k jej spoluvlastníckemu podielu pripadala výmera o veľkosti 322,5 m2. Navyše k predmetnej nehnuteľnosti je prístup len z obecnej komunikácie (z prednej strany), v dôsledku čoho by poloha, tvar a rozloha rozdelených nehnuteľností, nemohla slúžiť vlastníkom spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu, keďže celková šírka pozemku je len cca 18 m. Reálne rozdelenie veci, najmä s poukazom na tvar a rozlohu pripadajúcu na žalovanú, by mohol mať podľa názoru súdu značný dopad na zníženie hodnoty novovzniknutých vecí. Zo strany žalovanej najmä vzhľadom k jej postoju k samotnému konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako aj jej postoju k samotnej žalobkyni, nemožno očakávať ani súčinnosť s úhradou nákladov spojených s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ktoré spočívajú minimálne v nákladoch na vypracovanie geometrického plánu a zaplatení správnych poplatkov. Pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie veci, zvážiac tak aj zásadu účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby novovzniknuté veci mohli plniť aj naďalej svoje funkčné určenie, dospel súd k záveru, že do úvahy prichádza druhý spôsob zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobkyni, ktorá prejavila o predmetnú nehnuteľnosť záujem. Žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 3/4 k celku, pričom súd prihliadol aj na hľadisko účelného využitia veci, ktoré vzhliadol práve na jej strane, keď táto má záujem predmetnú nehnuteľnosť zhodnotiť, vysekať náletové dreviny, upraviť terén a zabezpečiť riadny prístup k nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti nevyužívaná a neobhospodarovaná, keď žalobkyňa za existencie podielového spoluvlastníctva, nemá záujem investovať vlastné finančné prostriedky do spoločnej nehnuteľnosti a obohacovať tak žalovanú na svoj vlastný úkor. 24. V zmysle uvedených skutočností tak súd žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovanej z dôvodu zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto náhrady.
25. Samotný zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za primeranú náhradu. Podľa aplikačnej praxe základom pre určenie primeranej náhrady je všeobecná cena veci obvyklá v danom mieste a danej dobe rozhodovania. Náhrada tak predstavuje príslušný podiel z ceny, za ktorú by bolo možné predať celú vec a nie cenu, za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel. Súd musí ďalej skúmať, či
spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či na jeho strane existujú predpoklady na riadne splnenie povinnosti zaplatiť primeranú náhradu.
26. Súd pri určení všeobecnej ceny spornej nehnuteľnosti vychádzal z odhadov vypracovaných dvomi realitnými kanceláriami predloženými žalobkyňou, ktoré odhadli trhovú hodnotu posudzovanej nehnuteľnosti v sume 10.965,- eur a 10.320,- eur. V zmysle uvedeného mal tak súd za preukázané, že hodnota nehnuteľnosti predstavovala ku dňu 25.06.2021 sumu 10.965,- eur, pričom sama žalobkyňa navrhla pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzať z tejto vyššej sumy. Primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/4 tak predstavuje sumu vo výške 2.741,25 eura, pričom s poukazom na túto skutočnosť tak zaviazal súd žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu vo výške 2.741,25 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Lehotu na plnenie žalobkyne určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď táto sa obrátila na súd až potom, čo sa pokúsila riešiť zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou dohodou, čo dokazuje výzva zo dňa 21.02.2014, adresovaná žalovanej. Keďže žalovaná na ňu žiadnym spôsobom nereagovala, uplatnila žalobkyňa svoj nárok súdnou cestou. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.