Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Pc/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: Y. X., B.. XX. XX. XXXX, O. X. P. G. XXX, XXX XX P. G., C. U. proti žalovanému: T. X., B.. XX. XX. XXXX, O. X. P. G. XXX, XXX XX P. G., právne zast. JUDr. Genovéva Hlásniková, advokátka, so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, o výplatu rodičovského príspevku, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 17. 08. 2020 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby jej zaplatil škodu vo výške 2 648,40 eur a náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že podáva na tunajší súd žalobu o výplatu polovice rodičovského príspevku vo výške 2648,4,- Eur, ktorú jej manžel/žalovaný nepoukázal na starostlivosť o maloletú dcéru I. X. B.. XX.XX.XXXX, na ktorú poberá rodičovský príspevok od mája 2018 z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu vo výške 220,7,- Eur/ mesačne. Žalovaný je toho času ešte manželom žalobkyne. Na Okresnom súde Žilina má byť vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, a to pod sp. zn. . V spoločnej domácnosti žalobkyňa nežije spolu so žalobcom od novembra 2018. Ešte na začiatku roka 2018 spolu požiadali o výplatu predĺženého rodičovského príspevku na maloletú dcéru I. vzhľadom k jej zhoršenému zdravotnému stavu, a to z dôvodu, že žalovaný dlhodobo nepracoval a finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Žalobkyňa vybavovala všetky veci a potvrdenia ku výplate rodičovskému príspevku na maloletú a na žalobcu ho dala napísať iba z dôvodu, že v tom čase nevedela, že ako zamestnaná a pracujúca ho môže tiež poberať. Taktiež aj s dobrým úmyslom, že tieto finančné prostriedky budú použité pre potreby maloletej a chod domácnosti, čo sa však nestalo. Žalobca sa počas ich spoločného života správal agresívne, často požíval alkoholické nápoje, nepracoval a dostával iba invalidný dôchodok vo výške cca 310 eur ktorý však prevažne celý používal pre svoje osobné potreby a na svoje záujmy a koníčky a na domácnosť prispel len sporadicky a to len malou finančnou hotovosťou. Uviedla, že boli často odkázaní na pomoc jej rodičov, ktorí im okrem finančnej pomoci pomáhali aj tým, že nosili rôzne potraviny a v prípade potreby si musela privyrábať a opatrovať deti, nakoľko toto žalobca veľmi často odmietal robiť i napriek tomu, že nepracoval a žalobkyňa zabezpečovala financie pre rodinu. Žiadosť o rodičovský príspevok bola schválená v novembri 2018 a v decembri 2018 bola spätne za obdobie od mája žalovanému vyplatená suma vo výške 1500 eur z čoho žalovaný nemal dať žalobkyni nič. Od decembra 2018 dostával mesačne sumu 220,70,- Eur až do mája 2020. Celková suma za toto obdobie, ktorú mal opäť žalovaný mať len pre svoju potrebu bola 5296,- Eur a táto suma mala byť použitá na

starostlivosť o maloletú dcéru I.. Tvrdila, že počas celého obdobia čo má dcéra zdravotné problémy a to je v podstate od jej narodenia sa žalovaný ani raz nezúčastnil s dcérou návštevy lekára. Od novembra 2018 sa ani raz nespýtal na jej zdravotný stav a jediný krát čo išiel k tomuto lekárovi bolo z dôvodu, že potreboval potvrdenie pre sociálnu poisťovňu, aby mohol ďalej poberať finančný príspevok. Túto skutočnosť súdu má vedieť potvrdiť i lekár T.. L. W.. Po odchode zo spoločnej domácnosti v novembri 2018 si mali strany sporu deti striedať po týždni. V septembri 2019 okresný súd vydal neodkladné opatrenie, kde určil striedavú starostlivosť v týždňových intervaloch. Od decembra 2019 doposiaľ mala byť maloletá u žalovaného len dva týždne a to týždeň v mesiaci december 2019 a týždeň v mesiaci január 2020. Od tohto obdobia maloletá k žalobcovi pre jeho agresívne správanie mala odmietať ísť a starostlivosť o ňu zabezpečuje výhradne žalobkyňa. Od decembra 2018 do 6. apríla bola z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu po operácii štítnej žľazy žalobkyňa na PN kde mesačne jej príjem bol vo výške 300,- Eur. Opakovane vyzývala žalovaného, aby jej dával mesačne polovicu rodičovského príspevku na maloletú nakoľko ju mali v striedavej starostlivosti k čomu žalovaného na pojednávaní o rozvode manželstva vyzvala aj sudkyňa Y.. U.. Aj napriek týmto výzvam žalovaný toto odmietol a žiadnu ani len minimálnu sumu nevyplatil. Vzhľadom k nízkemu príjmu a povinnosti žalobkyne platiť splátku hypotekárneho úveru za dom vo výške 220.- Eur/mesačne, v ktorom toho času býva žalovaný žalobkyňa podala trestné oznámenie pre podozrenie zo zanedbania povinnej výživy, kde vyšetrovateľ vydal dňa 05.04.2020 uznesenie, kde v zmysle predbežnej otázky podľa a s poukazom na ustanovenia o zákona o rodine mohol T. X. prispievať k rukám Y. X. výživným v sume 220,35,- Eur mesačne a zavinil tak na výživnom za obdobie od 1.12.2018 do 04.04.2020 dlh vo výške 1542,45,- Eur. V danej veci ďalej ale zatiaľ konať nemohol nakoľko v zmysle orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní ak o takejto otázke ešte nebolo rozhodnuté a sú povinní počkať na vydanie rozhodnutia súdom. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný rozpredáva bez jej súhlasu spoločný majetok, predal resp. vymenil motorové vozidlo za lacnejšie kde rozdiel ceny vozidla použil výlučne pre svoju potrebu, zamedzuje jej prístup k spoločnému majetku ako i k majetku patriacemu výlučne žalobkyni. Po jej odchode zo spoločnej domácnosti bol nútený začať pracovať no to dlho nevydržalo a po 6 mesiacoch išiel na dlhodobú PN tak ako to robil v minulosti kedy získaval peniaze vyslovene zneužívaním sociálneho systému a od nej niekedy aj pod nátlakom, krikom a pod. Žalobkyňa bola od 21.12.2018 do 20.12.2019 výhradne s príjmom pozostávajúcim z dávky PN vo výške 300,- Eur mesačne, z čoho uhrádzala sumu 220 eur splátku hypotéky, 20 eur poistka syna Y., 30 eur telefón, 25 eur lieky a od 21.12.2019 do 15.5.2020 na neplatenej PN. Na stravu, hygienické potreby, cestovné a ostatné náklady bola odkázaná na pomoc iných čo deklarovala a podrobne opísala v trestnom oznámení. O tejto skutočnosti žalovaný mal vedieť a i napriek tomu neprispel polovicou rodičovského príspevku, nakoľko sa o deti starali prostredníctvom striedavej starostlivosti a maloletá I. trávila u žalobkyne podstatne viac času ako u žalovaného.

4. Dňa 24. 02. 2021 bolo na Okresný súd Žilina doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 30 - 33 spisu), v ktorom uviedol, že žalobkyňa si našla milenca - W. L. a zo dňa na deň odišla zo spoločnej domácnosti vo P. G. XXX. Na chvíľku sa mala presťahovať k jej rodičom, ale aj tam dlho nevydržala a bez toho, aby mala prejaviť záujem o deti išla bývať s ním. V tomto období nemala javiť žiaden záujem o výchovu alebo starostlivosť, pričom poukázal na podpísané vyhlásenia L. V. zo dňa 09.12.2018, v ktorom je uvedené, že sa žalovaný stará o svoje deti a L. V. nesúhlasil, aby jeho vlastná dcéra mala deti zverené. Uviedol, že to, že neskôr pán V. zmenil svoju výpoveď chápe, pretože sa jedná o jeho dcéru, s ktorou vďaka jeho svedectvu nebol v kontakte, čo mu viackrát mala vyčítať jeho manželka. V ďalšom uviedol, že nerozumie ako žalobkyňa stíhala vybavovať doklady k rodičovskému príspevku, keď chodila do práce a príspevok je na jeho meno. Žalobkyňa mala vedieť, že príspevok môže poberať aj pracujúci, ale keďže ona na vybavovanie podľa jej slov nemala mať čas, tento vybavil a následne bol schválený žalovanému. Urobil to na základe vzájomnej dohody, lebo zabezpečovali ako rodičia starostlivosť o deti v spoločnej domácnosti a v takom prípade má na rodičovský príspevok nárok len jedna oprávnená osoba. Rodičovský príspevok poberal až do roku 2020, kedy žalobkyňa išla na materskú dovolenku s dieťaťom, ktorého otcom je W. L.W.. Uviedol, že do januára 2020 sa striedavo staral o dcéru I. tak, že zabepečoval všetko nevyhnutné na riadnu starostlivosť o ňu. Platil jej stravu, ošatenie, hygienické potreby, škôlku a aj stravu do škôlky. To všetko dokladal aj na políciu. Dcéru si mal preberať špinavú, zanedbanú. Matka dcéru nemala dávať do škôlky a ani za ňu neplatila. Začiatkom roka 2020 dcéru videl naposledy, odvtedy mu žalobkyňa aj na pokyn svojho milenca nemá umožňovať sa s ňou stretávať. Čo sa týka jeho údajného agresívneho správania a pitia alkoholických nápojov uviedol, že žalobkyňa viackrát počas rozvodového konania podávala na neho trestné oznámenia, ktoré vždy boli zastavené. Osočovanie a výmysly zo

strany žalobkyne mali začať po žiadosti o rozvod, aby sa žalobkyňa vykreslila ako trpiteľka, ktorá odišla z dôvodu jeho agresie a nie preto, že kam chodila, tam ho podvádzala. Žalobkyňa v čase, kedy pracovala vo Vinárni vo P. G. ako čašníčka, mala chodiť domov v noci opitá, prípadne po záverečných hodinách, kedy bolo oficiálne zatvorené, mala tráviť chvíle v mužskej spoločnosti. Nesúhlasil s tvrdením, že neprispieval na domácnosť a peniaze míňal na svoje koníčky, nevedel, aké koníčky mala na mysli, nakoľko sa mal venovať dvom deťom, alebo chodil na brigády, aby mali peniaze na domácnosť, a na koníčky nemal veľa času. V tomto čase sa o dcéru I. mala starať T. R., krstná mama žalovaného, tá sa za neho mala zaručiť písomnou formou aj počas rozvodu. Uviedol, že momentálne nepracuje, trpí cukrovkou 1. stupňa od 10 rokov veku a s touto chorobou sa postupne mali pridružiť ďalšie zdravotné problémy. Bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 328,-€ a tvorí jeho jediný príjem. V práci nevydržal, pretože musel podstúpiť operáciu karpálneho tunela a má absolvovať aj druhú. Zároveň doktor uviedol, že nemôže pracovať v nočných hodinách pre problémy so zrakom a krvným tlakom, preto je pre neho v tejto dobe nájsť si prácu o to zložitejšie. Z invalidného dôchodku musí platiť hypotéku, už 17 mesiacov vo výške 228,5-€, elektriku a plyn spoločne 100,-€, paušál pre seba a syna Jakubka 68,-€, televízia 34,-€, za smeti platí za celú rodinu v sume 21,-€ každé tri mesiace, Cetelem pôžičku v sume 52,-€ mesačne, ktorú si mala zobrať žalobkyňa, a preto túto kartu následne zablokoval. Platí všetky výdavky na stravu sebe a synovi Y., pohonné hmoty a voľnočasové aktivity syna. Žalobkyňa ho mala dňa 21.11.2019 upovedomiť, že vzhľadom k tomu, že žalovaný neprispieva na hypotéku, zobrala si pôžičku 2500,-€ na splácanie úveru. Ďalej uviedol, že musel požiadať o pomoc svojich rodičov Y. a L. X., ktorí mu vypomáhajú so splácaním uvedených položiek. Rodičia mu zabezpečili práčku, ktorá sa pokazila, kupovali pravidelne potraviny do domácnosti, keď žalobkyňa žila so žalovaným, kúpili im rôzne vybavenie. Žalobkyňa vo svojich tvrdeniach má klamať, keď uvádza, že dcéra I. sa bojí žalovaného, tvrdila to aj o synovi Y., ktorý má bývať so žalovaným už 13 mesiacov a žalovaný sa mal snažil dosiahnuť to, aby súrodenci boli spolu, ale v tomto mu žalobkyňa bránila a bráni. Uviedol, že keď príde do obce Š., aby si vyzdvihol dcéru, žalobkyňa mu ani neotvorí a na sms nereaguje. Naposledy ho mal napadnúť W. L., toto konanie malo byť oznámené na polícii. Žalobkyňa mala prihlásiť bez vedomia žalovaného dcérku do škôlky v obci Š. a keď sa na to dotazoval, pretože dcérku prihlásil do P. G. a túto škôlku dcéra aj navštevovala, zistil, že žalobkyňa mala úmyselne uviesť zlé telefónne číslo žalovaného, aby ho o zmene škôlky nemohli informovať a dokonca dala zoznam osôb, ktoré môžu dcérku vyzdvihnúť, ale žalovaný na ňom nefiguroval. Preto mal požiadať riaditeľa školy o vyjadrenie a tiež ho informoval o tom, že v týždni, kedy má dcérku zverenú, si po ňu príde aj s rozhodnutím súdu. Pán riaditeľ mu uviedol, že dcérku mu nedá aj tak a že si to má riešiť s manželkou. Obrátil sa na verejnú ochrankyňu práv, ktorá konštatovala, že bolo porušené právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Syn Y. má bývať so žalovaným, ale žalobkyňa má brať na neho a aj dcérku rodinné prídavky v celkovej sume 46,-€. Uviedol, že žalobkyňa prostredníctvom kolíznej pracovníčky žiadala, aby jej žalovaný doplatil polovicu rodičovského príspevku s tým, že deti budú chodiť do školy a do škôlky do obce Š.O., syna Y. si nechá žalovaný a ona si nechá dcéru I., ale nebude mu brániť v styku s ňou. Považoval žalobu a z nej vyplývajúci nárok protirečiaci dobrým mravom. Rovnako považoval za odporujúce dobrým mravom požadovať náhradu škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobkyni nevyplatením polovice rodičovského príspevku. Nebol si vedomý takého konania, ktoré by malo viesť ku vzniku škody a ani existencie príčínnej súvislosti medzi konaním a škodou, ktorá mala vzniknúť.

5. Dňa 30. 04. 2021 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobkyne (na č. l. 81 - 85 spisu), v ktorom uviedla, že vzhľadom k tomu, že do novembra 2018 starostlivosť o maloletú zabezpečovala ešte v spoločnej domácnosti s odporcom a od decembra 2018 do januára 2020 formou striedavej osobnej starostlivosti uviedla, že spĺňa podmienky, ktoré sú určené pre výplatu príspevku nakoľko ich použitie je viazané na starostlivosť o dieťa a zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre maloleté dieťa. Od februára 2020 doposiaľ má byť maloletá I. už iba v starostlivosti žalobkyne, nakoľko k otcovi po bitke jej brata odmieta ísť. Nakoľko so žalovaným sa nedalo na rozdelení príspevku dohodnúť navštívila ÚPSVR Bytča oddelenie sociálnej kurately kde s T.. B. celú záležitosť prebrala ako i ďaľšie oddelenia úradu kde jej malo byť doporučené, ak sa nedohodne so žalovaným vec riešiť žalobou na súde za úcelom domáhania sa výplaty príspevku. Dňa 13.12.2019 priebiehalo prvé pojednávanie o rozvode manželstva vedené pod sp.zn.: kde na pojednávaní sudkyňa mala vyzvať odporcu, aby jej polovicu príspevku začal uhrádzať, nakoľko naň má nárok čo žalovaný i na pojednávaní prisľúbil. Ešte v ten večer mal napísať žalobkyni sms, kde sa vyjadril, že tak robiť nebude pokiaľ nesplní jeho podmienky. Uviedla, že nemá byť pravda, že z domu odišla kôli milencovi. Dôvod odchodu bolo opakované dlhotrvajúce vulgárne a agresívne správanie odporcu voči nej a po jednom takom jeho útoku mala odísť k rodičom. K zblíženiu s priateľom W. L. došlo až po odchode zo spoločnej domácnosti. Toho času žijú spoločne a

majú spoločného syna W.. Žalovaný sa mal dopustiť nevery so švagrinou, čo sa žalobkyňa dozvedela až po odchode zo spoločnej domácnosti po tom, čo švagriná mala ísť vypovedať na políciu, nakoľko po jednej bitke od odporcu mala urobiť fotografiu krvavej tváre žalobkyne. V ďalšom navrhla vypočuť na pojednávaní svojho otca. Uviedla, že nie je pravdou, že žalovaný si dcéru preberal špinavú a zanedbanú a naopak, pri prebratí detí od žalovaného mali byť deti často oblečené v starých veciach a nové oblečenie mal žalovaný zadržiavať a opakovane ich mal vracať v starom oblečení. V jednom prípade dokonca syna Y. mal posielať do školy v roztrhaných botaskách aj napriek tomu, že okrem dôchodku v tom čase pracoval, kde poberal mzdu cca 800 eur a rodičovský príspevok. Žalovaný ďalej nemal zabezpečovať hlavne intímnu hygienu maloletej I., nakoľko sa dlhodobo od neho mala vracať s bolesťami a svrbením v intímnej oblasti so zápalom čo mala žalobkyňa ako zdravotná setra opakovane riešiť rôznymi krémami a kúpeľmi s prísadami na zmiernenie bolestí. Tvrdenie, že mala žalobkyňa chodiť domov opitá popierala, uviedla, že naopak žalovaný má holdovať alkoholu, jeho alkoholové výpady mali trvať aj niekoľko dní, pričom pár krát sa po takomto jeho konaní musela privolať RZP vzhľadom k tomu, že zvracal žlč a nedokázal prijímať potravu. Veľakrát mal požívať alkohol i v prítomnosti maloletých detí. Ďalej uvádzala, že zmluva o úvere je na žalobkyňu ako hlavného dlžníka, nakoľko žalovaný vtedy nepracoval a ručitelia sú jej rodičia, z účtu žalobkyne mala byť sťahovaná hypotéka ako i platby elektriny a plynu. Elektrinu a plyn mala platiť ešte i po odchode zo spoločnej domácnosti 3 mesiace vrátane nedoplatkov. Hypotekárny úver mala platiť ešte skoro ďalší rok po odchode zo spoločnej domácnosti aj napriek skutočnosti, že v dome stále býva žalovaný a zamedzil jej akýkoľvek vstup do spoločného domu. Až po opakovanom upozorňovaní, nakoľko bola po operácii štítnej žlazy a dlhodobej PN začal platiť celú hypotéku, čo je ale iba krátkodobá možnosť, nakoľko ju pracovníčka banky upozornila, že je tým porušená zmluva o úvere za čo mesačne platí sankciu vo výške 8 eur. Uviedla, že opakovane sa v roku 2020 snažila o dohodu cez právnu zástupkyňu tak i cez oddelenie sociálnej kurately v X.. Navrhovala striedavú starostlivosť s podmienkou, že deti budú chodiť do školy v obci Štiavnik kde toho času býva v prenajatom rodinnom dome a žalovaný jej doplatí dlžnú časť príspevku čo mal odmietnuť s tvrdením, že jej ide iba o peniaze. Na hypotéku jej mesačne mal dávať financie priateľ. Tieto financie vo výške 2500 eur si ale od neho požičala.

6. Dňa 21. 05. 2021 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 89 - 91 spisu), v ktorom uviedol, že odmieta tvrdenie žalobkyne, že ju podviedol s jej švagrinou. Hoci s ňou bol v kontakte, nikdy medzi nimi nemalo dôjsť k zblíženiu, a ani sa jej nemal vyhrážať. Ďalej uviedol, že keď žalobkyňa odišla z domu, zobrala všetko detské oblečenie a žalovaný bol nútený ho kúpiť deťom nanovo. Popisované zdravotné problémy dcéry ako pálenie, svrbenie, zápal v intímnej oblasti podľa jeho názoru už patria do rúk lekára a má byť zaujímavé, že žalobkyňa to neriešila cestou lekára, ale riešila to so sociálnou kuratelou. Uviedol, že k zdravotnému stavu svojich detí vždy zodpovedne a promptne pristupoval. Žalobkyňa mala zanedbávať aj synovu povinnú školskú dochádzku a podľa názoru triednej učiteľky to bolo preto, aby sa nemohol stretnúť so žalovaným. Keď bol u žalovaného, mal byť vždy do školy pripravený, čistý a v škole pracovať ako treba. V ďalšom uviedol, že trpí od 10 rokov cukrovkou a výkyvy cukru môžu spôsobiť stavy podobné opitosti. Ak bola privolaná RZP, tak z dôvodu takého stavu spôsobeného cukrovkou. Uviedol, že každé jedno priestupkové konanie bolo doposiaľ voči nemu zamietnuté. Po odchode zo spoločnej domácnosti mala platiť žaloblkyňa krátku dobu spoločný úver, kvôli čomu ako tvrdí, bola nútená podpísať zmluvu o úvere vo výške 2 500 €, čím ich mala zadlžiť, potom jej mal požičať 2 500 € W. L., mala vybrať z kreditnej karty Cetelem 1300 €, (tieto peniaze má splácať žalovaný vo výške 52 € mesačne) a mala zobrať synove našetrené peniaze cca 680 €. Po upozornení pracovníčky banky, že sa úver nespláca, ho začal platiť žalovaný. Uviedol, že zo svojho príjmu 328 € spláca už 19 mesiacov hypotéku 228,5 € elektrinu a plyn 100 €, paušál pre seba a syna 68 €, televíziu 34 €, pôžičku, ktorú si z Cetelem vzala žalobkyňa 52 €. Výdavky žalovaného na spoločný majetok vo forme splátok hypotéky, splátky pôžičky, ktorú si vzala žalobkyňa a starostlivosť o syna nielenže vvžadujú, ale majú prevyšovať požadované finančné vyrovnanie. Žalobkyňa má byť v súčasnosti na materskej dovolenke už s druhým ešte nenarodeným dieťaťom z mimomanželského vzťahu, takže poberá materské, rodinné prídavky (aj tie, ktoré sú na syna Jakuba), pečie zákusky, robí gélové nechty a aj so svojím milencom majú pracovať ako realitní makléri v realitnej kanceláríi Turnbull, reality. Odmietal tvrdenie, že mal svojim svokrovcom odcudziť veci v hodnote 1500 €. Popieral, že by napadol milenca žalobkyne, alebo že by jeho a žalobkyňu prenasledoval, často si ich fotil, natáčal. K ich prenajatému domu má chodiť len v čase, kedy by si mal prebrať dcéru I. a každú túto návštevu si dokumentuje videozáznamom pre prípad, že by bol zo strany žalobkyne a jej milenca označený za agresora. O svoju dcéru stále prejavuje záujem, chodí si pravidelne pre ňu, ale nie je mu umožnené sa s ňou stretávať. Toto rozhodnutie mala urobiť žalobkyňa, aj napriek tomu, že to negatívne zasahuje do

súrodeneckého vzťahu a aj vzťahu, ktorý má so žalovaným. Žalobkyňa ako matka nemá javiť záujem o svojho syna. Vie, že vždy ide so žalovaným pre sestru a ako matka nemá byť schopná ani vyjsť z domu, aby sa s ním stretla. V ďalšom poukázal na znalecký posudok, v ktorom znaĺec uvádza, že v dôsledku epizodických výkyvov hladiny krvného cukru a záťažových situácii sa môžu u žalovaného iniciovať intenzívnejšie erupcie afektu hnevu s verbálnou agresiou. Znalec nepotvrdil povesť tyrana a opilca, ktorú o žalovanom má šíriť žalobkyňa a jej sympatizanti. Uvádza, že žalobkyňa je z pohľadu znalca ľahko ovplyvniteľná osobnosť v réžii iných ľudí. Žiadal žalobu zamietnuť.

7. Dňa 14. 09. 2021 sa konalo v predmetnej veci pojednávanie, a to za účasti strán sporu, právnej zástupkyne žalovaného a splnomocneného zástupcu žalobkyne, na ktorom bola predmetná vec prejednaná a rozhodnutá.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Strany sporu uzatvorili dňa XX. XX. XXXX manželstvo vo P. G. (sobášny list na č. l. 17 spisu), pričom strany sporu sú rodičmi detí: Y. X., B.. XX. XX. XXXX (rodný list na č. l. 16 spisu) a I. X., B.. XX. XX. XXXX (rodný list na č. l. 15 spisu).

10. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný od mája 2018 do mája 2020 poberal na dcéru I. rodičovský príspevok v sume 220,70 eur, pričom za obdobie od mája 2018 - novembra 2018 bol rodičovský príspevok vyplatený žalovanému v decembri 2018.

11. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť so žalovaným v novembri 2018, pričom odvtedy býva v spoločnej domácnosti s W. L., s ktorým má dve deti. Od novembra 2018 do januára 2020 bola dcéra strán sporu I. v striedavej starostlivosti žalobkyne a žalovaného.

12. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. - 495 zo dňa 11. 08. 2021, právoplatný a vykonateľný dňa 11. 08. 2021, bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom súd schválil medzi stranami sporu uzavretú rodičovskú dohodu, že mal. Y. sa zveruje do osobnej starostlivosti žalovaného a mal. I. sa zveruje do osobnej starostlivosti žalobkyne.

13. Príjem žalobkyne predstavoval za december 2018 600 eur, za obdobie od 01/2019 do 11/2019 cca. 350 eur, za obdobie od 12/2019 do 04/2020 sumu 50 eur/mesačne a za obdobie 05/2020 570 eur (v zmysle dôkazu produkovaného zo strany splnomocneného zástupcu žalobkyne na pojednávaní - rozpis príjmu za obdobie 1/2019 - 5/2021), príjem žalovaného podľa jeho vyjadrenia predstavuje sumu 328 eur mesačne z titulu invalidného dôchodku, ako aj príležitostný príjem z brigád (zároveň žalovaný v období uvedenom v bode 10. tohto odôvodnenia poberal rodičovský príspevok).

14. Súd predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

15. V zmysle ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. V zmysle ustanovenia o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej označený ako „ZoRP“), oprávnená osoba podľa tohto zákona je a) rodič dieťaťa, b) fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/20200101> alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/571/20200101> alebo c) manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

17. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZoRP, oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý ) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/571/20200101> alebo prechodný pobyt<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/571/20200101> na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu.<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/20200101>

18. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 ZoRP, riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

19. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 ZoRP, podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

20. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 ZoRP, ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/20200101> alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.

21. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 ZoRP, ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, vedela, alebo musela z okolností predpokladať, že sa rodičovský príspevok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, je povinná vrátiť rodičovský príspevok alebo vrátiť jeho časť za obdobie, za ktoré bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Právo na vrátenie rodičovského príspevku vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď platiteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty rodičovského príspevku.

22. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 7 ZoRP, ak je oprávnená osoba povinná na základe vykonateľného rozhodnutia vrátiť sumy rodičovského príspevku vyplatené neprávom, môžu sa zrážať aj z bežne vyplácaného rodičovského príspevku alebo neskôr priznaného rodičovského príspevku, zo mzdy, z platu, z inej odmeny za prácu, z náhrad z týchto plnení a z náhrad za pracovnú pohotovosť, z náhrad za služobnú pohotovosť, z náhrad za pohotovosť, z príplatku za pohotovosť alebo z dávok sociálneho poistenia, z dôchodku starobného dôchodkového sporenia a z dávok sociálneho zabezpečenia do sumy, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

23. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 ZoRP, konanie o rodičovskom príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ktorú podáva oprávnená osoba platiteľovi.

24. Žalobkyňa sa na základe podanej žaloby domáhala od žalovaného vyplatenia polovice rodičovského príspevku, ktorý žalovaný poberal z dôvodu starostlivosti o dcéru I., a to za obdobie od decembra 2018 do mája 2020, pričom svoj nárok uplatňuje z titulu nároku na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala: a) porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, b) vznik škody na strane žalobkyne, c) a z toho dôvodu ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobkyňa tvrdila, že škoda jej mala vzniknúť z dôvodu, že žalovaný nespĺňal podmienky na poberanie rodičovského príspevku v zmysle zákona o rodičovskom príspevku za obdobie od decembra 2018 do mája 2020, pričom napriek tomu tento rodičovský príspevok poberal. Súd konštatuje, že pokiaľ by žalovaný poberal rodičovský príspevok na maloletú dcéru v predmetnom období v rozpore s podmienkami, ktoré sú pre jeho poberanie stanovené v zákone o rodičovskom príspevku, súd nemá preukázanú príčinnú súvislosť medzi prípadným neoprávneným poberaním rodičovského príspevku zo strany žalovaného so škodou na strane žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala škodu, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku takého tvrdeného konania zo strany žalovaného. Pokiaľ by totiž aj žalobkyňa mala nárok voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky z titulu jemu vyplácaného rodičovského príspevku,

existencia takej pohľadávky nie je sama osebe škodou vzniknutou žalobkyni. Škoda (skutočná škoda) je v súdnej praxi chápaná ako ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. .....samotná existencia pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V situácii, keď nedošlo k vzniku škody, je potom úplne bezpredmetná argumentácia dovolateľa ohľadne jej vyčíslenia (z Ro NS ČR zo 4. 5. 2011, sp. zn. ). Súd vzhľadom na vyššie uvedené sumarizuje, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný vznik škody (t.j. úbytok v jej majetkovej sfére), ktorý by bol zapríčinený protiprávnym konaním žalovaného (pričom protiprávne konanie žalovaného nebolo v tomto spore taktiež preukázané). Súd poznamenáva, že bez akéhokoľvek právneho základu je aj vyčíslenie predmetného nároku, ktorý bol uplatnený ako polovica vyplateného rodičovského príspevku za predmetné obdobie žalovanému. Je potrebné zdôrazniť, že si nemožno zamieňať nárok na vyplácanie rodičovského príspevku za maloleté dieťa s nárokom na náhradu škody. Súd konštatuje, že aj v prípade, ak by poskytnutý príspevok nebol použitý na účely starostlivosti o maloletú dcéru strán sporu, nie je v tej súvislosti preukázaný nárok žalobkyne na náhradu škody.

25. Súd v ďalšom poukazuje na ustanovenia zákona o rodičovskom príspevku (§ 1, § 2, § 3 predmetného zákona), podľa ktorých má nárok na vyplatenie rodičovského príspevku len jedna oprávnená osoba, ktorou je aj rodič dieťaťa, pričom ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To isté platí, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch manželov. Jednou z podmienok pre priznanie nároku na rodičovský príspevok je okrem trvalého alebo prechodného pobytu na území Slovenskej republiky (podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) ZoRP) zabezpečenie riadnej staroslivosti o dieťa, pričom podľa ods. 3 predmetného ustanovenia je riadna staroslivosť o dieťa charakterizovaná ako starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa. Ďalej podľa ods. 4 predmetného ustanovenia sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu staroslivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Súd zdôrazňuje, že zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona o rodičovskom príspevku nevyplýva, že druhý rodič má nárok na vyplatenie polovice z už vyplateného rodičovského príspevku od toho rodiča, ktorému ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako oprávnenej osobe vyplácal, a v predmetnom zákone nie sú stanovené ani podmienky, ktoré majú byť splnené pre uplatnenie takého nároku zo strany druhého rodiča. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje aj o prípadnom odňatí, ako aj vrátení už priznaného rodičovského príspevku, a to s poukazom na ustanovenie § 7 predmetného zákona. Súd v zmysle uvedeného konštatuje, že samotný zákon o rodičovskom príspevku určuje, akým spôsobom je potrebné riešiť prípadné neoprávnené poberanie rodičovského príspevku, avšak povinnosť vyplatenia rodičovského príspevku, prípadne jeho časti jednou oprávnenou osobou druhej oprávnenej osobe v ňom riešená nie je. Priznanie takého nároku nad zákonom stanovený rámec by bol v rozpore s predmetným zákonom. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, nemožno ho priznať z titulu nároku na náhradu škody, a to z dôvodu nepreukázania povinných predpokladov pre priznanie takého nároku, a uplatnený nárok nemá oporu ani v zákone o rodičovskom príspevku, a s prihliadnutím na uvedené bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom p. V., otca žalobkyne, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko výsluch navrhovaného svedka by vzhľadom na vyššie označené skutočnosti a zákonné ustanovenia nezvrátil právny stav, a to skutočnosť, že uplatnený nárok nemá oporu tak v , ako ani v zákone o rodičovskom príspevku. Z toho dôvodu neboli vykonané ani ďalšie stranami sporu navrhované dôkazy.

26. Podľa ust. (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalovaný bol v predmetnom spore úspešný v plnom rozsahu (žaloba bola voči nemu zamietnutá), preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt do stal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).