Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-78-2020.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/78/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Miroslav Kasana - SANUS, , Pod Hliníkom 27, Lužianky 951 41, IČO: 33 709 459, zast. advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., Skuteckého 26, Banská Bystrica 974 01, proti žalovanému: Gajdoš Dental s.r.o., Daxnerovo námestie 5, Bratislava 821 08, IČO: 48 096 423, zast. advokátskou kanceláriou: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, 851 04 Bratislava, o zaplatenie 979,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 979,89 EUR spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 507,90 EUR od 23.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 134,97 EUR od 12.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 337,02 EUR od 17.7.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2019 domáha zaplatenie sumy 979,89 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za dodanie tovaru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola ústnou formou uzatvorená kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému objednaný tovar a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca dodal žalovanému požadovaný tovar, ktorý vyúčtoval faktúrami č. 180108438 zo dňa 23.10.2018 na sumu 507,90 EUR so splatnosťou dňa 22.12.2018, č. 180108917 zo dňa 12.11.2018 v sume 134,97 EUR so splatnosťou dňa 11.1.2019 a č. 190103946 zo dňa 17.5.2019 v sume 337,02 EUR so splatnosťou dňa 16.7.2019. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru svojím podpisom na faktúre, ktorá slúži ako dodací list, resp. svojim podpisom na doklade o doručení tovaru. Žalovaný žalobcovi svoj dlh v celkovej výške 979,89 EUR neuhradil ani z časti, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Žalobca dodal žalovanému (v tom čase s obchodným menom SAYCHEESE, s.r.o.) tovar, ktorého cenu vyúčtoval faktúrami č. 180108438 zo dňa 23.10.2018 na sumu 507,90 EUR so splatnosťou dňa
22.12.2018, č. 180108917 zo dňa 12.11.2018 v sume 134,97 EUR so splatnosťou dňa 11.1.2019 a č. 190103946 zo dňa 17.5.2019 v sume 337,02 EUR so splatnosťou dňa 16.7.2019. Prevzatie tovaru žalovaný potvrdil jednak na samotnej faktúre č. 180108917 ako aj na potvrdení o prevzatí č. 104862283 zo dňa 24.10.2018 a č. 104394487 zo dňa 20.5.2019 kuriérskej spoločnosti GLS. Žalovaný predmetné faktúry doposiaľ neuhradil.
5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že rozporuje odôvodnenosť vystavenia faktúr a dodanie materiálu, ako aj že boli tieto faktúry vystavené na základe skutočného dodania tovaru spoločnosti SAYCHEESE, s.r.o. Dodal, že žalobca nijak nepreukázal skutočné dodanie predmetného tovaru.
6. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný potvrdil prevzatie tovaru svojím podpisom na faktúre, ktorá slúži ako dodací list, resp. svojim podpisom na doklade o doručení tovaru. Tovar, ktorý žalobca vyfakturoval faktúrou č. 180108438 bol žalovanému spolu s predmetnou faktúrou riadne doručený. Žalobca predložil doklad o doručení tovaru, z ktorého je zrejmé, že tovar, ktorý žalobca vyfakturoval faktúrou č. 180108438 bol žalovanému doručený dňa 24.10.2018 o 12:40:46. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru svojím podpisom na doklade o doručení tovaru (pozn. Potvrdenie o prevzatí). Z faktúry č. 180108917 vyplýva, že „FAKTÚRA SLÚŽI ZÁROVEŇ AKO DODACÍ LIST“. Z faktúry č. 180108917 vyplýva i to, že tovar ako i faktúra č. 180108438 mu boli riadne doručené. Toto vyplýva i zo samotnej faktúry, ktorá je potvrdená žalovaným. Rovnako pokiaľ ide o tovar, ktorý žalobca vyfakturoval faktúrou č. 190103946, tento (tovar) bol žalovanému spolu s predmetnou faktúrou riadne doručený. Z dokladu o doručení tovaru je zrejmé, že tovar, ktorý žalobca vyfakturoval faktúrou č. 190103946 bol žalovanému doručený dňa 20.5.2019 o 13:51:31. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru svojím podpisom na doklade o doručení tovaru (pozn. Potvrdenie o prevzatí). Žalovaný v rámci odôvodnenia odporu neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil dôkazmi také skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali žalobcom uplatnený nárok.
7. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že predloženými dôkazmi bolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalovaný tovar riadne prevzal, čo v jednom prípade potvrdil priamo na samotnej faktúre, ktorá slúži ako dodací list, kedy v tomto prípade tovar prevzal osobne a v ďalších dvoch prípadoch mu bol tovar doručený prostredníctvom kuriérskej služby, pričom súčasťou dodávky boli aj samotné faktúry. V neskoršom doplňujúcom vyjadrení následne žalovaný potvrdil, že predmetné faktúry má vedené vo svojom účtovníctve, aj keď ich neuznáva. Na doplnenie uviedol, že pokiaľ by žalovaný uplatňoval nejaké vady dodaného tovaru, s odkazom na ustanovenie § 428 ods. 2 Obch. zákonníka namieta, že tak neurobil zákonnom stanovenej lehote.
8. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že rozporuje odôvodnenosť vystavenia faktúr a dodanie predmetného materiálu žalobcom. Tieto faktúry neboli vystavené na základe skutočného dodania tovaru a z tohto dôvodu tak neboli uhradené. Podľa názoru žalovaného, žalobca nijak nepreukázal dodanie tovaru a tak celkom zjavne neuniesol dôkazné bremeno..
9. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
10. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
11. Podľa . 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
12. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
13. Podľa § § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
14. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
16. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
18. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.03.2016 je vo výške 0,00 %.
21. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia v sumy 979,89 EUR vrátane príslušenstva, titulom neuhradenia kúpnej ceny dodaného tovaru.
22. Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, čo mal súd jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, a to faktúrami (na jednej z nich žalovaný potvrdil prevzatie tovaru), ako aj potvrdeniami o prevzatí tovaru, ktorý bol žalovanému doručený prostredníctvom kuriérskej služby. Žalobcovi tým vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny v sume 979,89 EUR.
23. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku
z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
24. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 507,90 EUR od 23.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 134,97 EUR od 12.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 337,02 EUR od 17.7.2019 do zaplatenia (dni nasledujúce po dátume splatnosti každej faktúry). Z dôvodu omeškania súd zároveň žalobcovi priznal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
25. Obranu žalovaného, že žalobcom vystavené faktúry nezodpovedajú skutočne dodanému tovaru a jeho dodanie nepreukázal, súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú. Žalobca dodanie tovaru preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Práve naopak, žalovaný svoje tvrdenia nepodporil žiadnym dôkazom a tak jeho argumenty zostali iba v rovine konštatovaní. Súd nakoniec poukazuje aj na nelogické správanie žalovaného, ktorý doručené faktúry zaradí do svojho účtovníctva, pričom nezrovnalosti súvisiace s tovarom žiadnym spôsobom nereklamuje.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.