Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-82-2020.pdf
PDF · 107.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: C. R., so sídlom v P., A. dvor XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 571,02 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 571,02 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.11.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2020 (Okresnému súdu v Banskej Bystrici na upomínacie konanie dňa 6.10.2020) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 571,02 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.11.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v súvislosti so škodovou udalosťou špecifikovanou v správe o nehode dal poškodený Ing. D. J. svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške uvedenej v priloženej faktúre. Táto pohľadávka bola uplatnená poškodeným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom žaloby. Neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej výške bola poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená žalobcovi. Servis, t.j. žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný vo svojom oznámení neuviedol na základe čoho vypočítal nepriznané položky, ani z čoho vychádzal pri stanovení nákladov na opravu. Žalovaný listom zo dňa 7.11.2019 oznámil žalobcovi závery šetrenia poistnej udalosti a keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 21.11.2019 do zaplatenia.
2. Proti platobnému rozkazu vydanému súdom podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa názoru žalovaného žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, lebo poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohol so žalobcom
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia) a žalovaný považuje takýto právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Okrem uvedeného v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje v nej naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Žalovaný poukázal aj na to, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalovaného poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 7.11.2019, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie nepriznania časti uplatnenej náhrady škody. Žalobca sa teda z oznámenia o poistnom plnení preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené. K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že aj v tejto časti je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný a poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody (č.l. 23).
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 9.12.2020 (č.l. 29) k námietke žalobcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že poškodený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu uviedol, že ide o iný zmluvný vzťah, oprava motorového vozidla nebola postúpená ani uplatnená, ani nemohla byť, keďže poškodený je dlžníkom, nie veriteľom. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu vo výške 1.110,44 eur uznal a priamo na účet poškodeného poukázal sumu vo výške 539,42 eur. Na základe uvedeného má za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh, čo do dôvodu voči žalobcovi a sporná ostala len výška. Zmluva o postúpení pohľadávky za opravu uzatvorená medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 11.11.2019 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy) aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným z dôvodu vzniku škodovej udalosti). V článku I. zmluvy o postúpení pohľadávky, postupca jednoznačne vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 571,02 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej udalosti a s tým súvisiacej opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu vozidla žalovaným v plnej výške. V čl. II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, z čoho logicky vyplýva, že má vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. V čl. III. predmetnej zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú, na základe čoho možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalovaný v odpore odkazuje na oznámenie o poistnom plnení a uvádza, že krátenie poistného plnenia bolo dostatočne odôvodnené. S týmto žalobca nesúhlasí. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 7.11.2019 uvádza: „Priznaná normohodina za prácu v hodnote 20,- eur bez DPH a lakovacia konštanta 100 %. Oprava priznaná podľa kalkulácie opravy.“ Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ním určená výška ceny za 1 normohodinu prác vo výške 16,67 eur bez DPH pre daný typ a značku vozidla je cena priemerná a obvyklá. Žalobca si za 1 normohodinu mechanických a lakovacích prác účtoval sumu vo výške 60,- eur bez DPH, ktorá je výhodnejšia, resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodených motorových vozidiel ako Auto Gabiel, s.r.o. Košice, ktorý si účtuje 65,- eur bez DPH za normohodinu pri mechanických a lakovacích prácach a Regnum Bavaria, s.r.o., ktorý si účtuje 94,80 eur bez DPH za normohodinu mechanických a lakovacích prác.
Žalovaný krátil žalobcom uplatnené náklady na lakovací materiál. Poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený lak metalízu v dvoch vrstvách, preto, aby žalobca uviedol poškodené vozidlo do stavu pred škodovou udalosťou, musel naniesť pri oprave lak v dvoch vrstvách a vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznáva žalovaný. K uplatňovaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že nežiada o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák. o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zák. o PZP, tieto nevylučujú aplikáciu ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný odmietol plniť tieto preukázané nároky bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody a znížil poistné plnenie o sumu 571,02 eur, čím náklady za opravu motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úroky z omeškania odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla, ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť so žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Na pojednávanie nariadené na 14.9.2021 boli riadne a včas predvolaní žalobca aj žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 13.9.2021 oznámil súdu, že súhlasí, aby súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Podľa záznamu o dopravnej nehode dňa 10.9.2019 o 8:40 hod. v Košiciach na Popradskej 92 došlo k dopravnej nehode, a to k stretu motorového vozidla HYUNDAI I30, L.: P ktorého držiteľom aj vodičom bola C. S. a vozidla zn. MERCEDES BENZ, L.:P ktorého vodičom aj držiteľom bol O.. D. J.. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla HYUNDAI I30, L.: P ktorá skutočnosť vyplýva z uvedeného záznamu o dopravnej nehode a ktorú skutočnosť potvrdili obaja vodiči zúčastnení na dopravnej nehode. Pri nehode boli poškodené zadný blatník a nárazník motorového vozidla zn. MERCEDES BENZ, L.:P (č.l. 13). Žalobca ako dodávateľ (autoservis) faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.10.2019 vyfakturoval poškodenému D. J. náklady na opravu motorového vozidla vo výške 1.110,44 eur so splatnosťou dňa 4.11.2019 (č.l. 14). Podľa faktúry cena bola stanovená na základe Posudku/kalkulácie č. 2019006, z ktorej vyplýva mzda za prácu vo výške 60,- eur za hodinu (č.l. 41). Žalovaný listom zo dňa 8.11.2019 oznámil žalobcovi, že dňa 5.11.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a poukazuje poistné plnenie vo výške 539,42 eur. Poistné plnenie vypočítal tak, že z faktúry za opravu vozidla č. 2019033 vo výške 1.110,44 eur odpočítal rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo výške 571,02 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznaná normohodina za prácu v hodnote 20,- eur bez DPH a lakovacia konštanta 100 %. Oprava priznaná podľa kalkulácie opravy.“ (č.l. 15). Poškodený ako postupca a žalobca ako postupník dňa 11.11.2019 uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej článku I. vyplýva, že postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group pohľadávku z poistnej udalosti č. 9567775182 vo výške 571,02 eur. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka (č.l. 16). Žalobca predložil cenník servisných služieb (bez uvedenia názvu autoservisu), podľa ktorého ceny mechanických, elektrických, klampiarskych a lakovacích prác sa pohybujú v rozpätí od 48 - 114,- eur za normohodinu s DPH (č.l. 44) a oznámenie spol. Regnum Bavaria, s.r.o. zo dňa 23.10.2019 , že ceny karosárskych, mechanických, lakovacích prác sú vo výške 94,80 eur bez DPH za 1 normohodinu (č.l. 47).
6. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7. Podľa ust. § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
8. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
9. Podľa ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
10. Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
11. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.9.2019 došlo k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená vodičom motorového vozidla HYUNDAI I30, L. ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Pri predmetnej dopravnej nehode bola spôsobená škoda vlastníkovi motorového vozidla zn. MERCEDES BENZ, L., IF.vO.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému dňa 12.9.2019, ktorý mu pridelil číslo poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Poškodený dal opraviť motorové vozidlo v autoservise žalobcu, ktorý faktúrou č. XXXXXXX. zo dňa 30.10.2019 vyfakturoval cenu za opravu vo výške 1.110,44 eur. Následne bola faktúra servisu doručená žalovanému. Prílohou faktúry bola aj kalkulácia opravy.
Žalovaný listom zo dňa 7.11.2019 oznámil, že dňa 5.11.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a poukazuje poistné plnenie vo výške 539,42 eur. Poistné plnenie vypočítal tak, že z faktúry za opravu vozidla č. XXXXXXX vo výške 1.110,44 eur odpočítal rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo výške 571,02 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznaná normohodina za prácu v hodnote 20,- eur bez DPH a lakovacia konštanta 100 %. Oprava priznaná podľa kalkulácie opravy.“ Poškodený ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 11.11.2019 svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi ako postupníkovi vo výške 571,02 eur.
14. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tvrdiac, že poškodený pohľadávku žalobcovi nezaplatil, preto ako pohľadávka nemohla vzniknúť a tiež namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre neexistujúci predmet postúpenia. Súd uvedené námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že poškodený bol veriteľom žalovaného a postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi ako postupníkovi. Zmluvu o postúpení neuhradenej časti pohľadávky medzi postupcom ako poškodeným a žalobcom ako postupníkom považoval za platne uzavretú, pretože v zmluve je presne špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení, a to nezaplatenie časti pohľadávky v žalovanej výške, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Zmluva má všetky podstatné náležitosti podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda je platná a žalobca je aktívne legitimovaný v tomto spore.
15. Súd dospel k záveru, že poškodený splnil všetky svoje zákonné povinnosti, teda vykonal všetky úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného motorového vozidla od žalovaného, to znamená, že riadne ohlásil škodovú udalosť a predložil žalovanému faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný poistné plnenie znížil z dôvodu, že neuznal cenu normohodiny fakturovanú autoservisom vo výške 60,- eur bez DPH a túto znížil na 20,- eur bez DPH za normohodinu vychádzajúc z „kalkulácie opravy“. Žalovaný ale súdu nepredložil „kalkuláciu opravy“, ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by priemerná cena opravcov v danom čase a regióne bola vo výške 20,- eur bez DPH za normohodinu, ani iným spôsobom nepreukázal ako dospel k záveru, že 20,- eur bez DPH za normohodinu je priemernou cenou opravcov v danom čase a regióne a preto súd má za to, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Naopak žalovaný súdu predložil cenníky autoopravcov, z ktorých vyplýva cena za normohodinu v roku 2019 bola vo výške od 48 - 114,- eur s DPH, čiže v danom prípade žalobca účtoval cenu porovnateľnú s inými autoopravcami v regióne. Neuznanie nákladov na práce vo vyfakturovanej výške zo strany žalovaného nebolo dôvodné, pretože žalovaný nepreukázal, že cena normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená, resp. neobvyklá v danom regióne pre konkrétnu značku a typ motorového vozidla. Ďalším dôvodom, prečo žalovaný znížil poistné plnenie pri nákladoch na lakovací materiál bolo, že lakovaciu konštantu uznal do výšky 100 % oproti fakturovaným 130 %, pričom tento dôvod zníženia poistného plnenia nijakým spôsobom nevysvetlil, neodôvodnil a ani nepreukázal súdu a teda ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobe žalobcu v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny.
16. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie žalobcom uplatnených zákonných úrokov z omeškania od 21.11.2019 (šetrenie ukončil 5.11.2019, plniť bol povinný do 15 dní t.j. do 20.11.2019) do zaplatenia, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou tejto dôvodne uplatnenej pohľadávky v zmysle ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. a ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka a povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z.. Z ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania so splnením povinnosti riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Ust. § 11 ods. 8 cit. zákona má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 cit. zákona a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.