Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-55-2021.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2021 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný M. S., N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K. C. XXX,
uznáva sa za vinného, že
dňa 22.01.2021 okolo 00.30 hod., v obci Kunova Teplica, okres Rožňava, v rodinnom dome Č.. XXX, kde býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pod vplyvom alkoholu, sa začal vyhrážať svojej matke P. S. za prítomnosti otca M. S.Á. st. takým spôsobom, že ich pozabíja a je mu jedno, či sa vráti do väzenia, pričom sa rozháňal rukami a aj strčil rukami do matky, na základe čoho v obavách pred ďalším jeho správaním otec privolal políciu, ktorá ho krátko na to odviezla, a keď sa vrátil domov okolo 07:30 hod. vo svojich vyhrážkach voči obom rodičom pokračoval so slovami, že to nedopadne dobre a môžu privolať i políciu, čo u poškodených P. S. a M. S. B.. vzbudilo obavu o ich život a zdravie z dôvodu, že svoje vyhrážky naplní,
teda
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odseky 2, 4 Trestného zákona (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsiatich) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorom Okresnej prokuratúry Rožňava bola na tunajší súd podaná obžaloba na obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, znalkyne, prečítaním výpovede svedka z prípravného konania, ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam:
Obžalovaný po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce si vypočuť, čo povedia rodičia a potom bude rozprávať on. Rodičia mu majú písať, že to nebolo vyhrážanie, ale vulgárne nadávanie s bratom.
Svedkyňa P. S. po poučení o práve odoprieť vypovedať uviedla, že nechce vypovedať.
Postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal súd zápisnice o jej skoršej výpovedi zo dní 22.01.2021 a 23.01.2021, kedy uviedla, že obžalovaný odkedy prišiel domov z basy, keď si vypije je veľmi agresívny, nevyspytateľný, hlavne voči nej, nadáva jej, vyhráža sa. Svedkyňa sa ho strašne bojí. Ku kritickému dňu uviedla, že obžalovaný došiel okolo 00:30 opitý domov. Oni spali, začal kričať po dome, že ich pozabíja, ako aj seba, že on sa opäť vráti do basy, že mu to je jedno. Poškodenej povedal, aby išla „do piče“. Snažila sa ho ukľudniť. Manžel zavolal políciu, zobrali ho do nemocnice na psychiatriu. O 7:30 bol opäť doma, hneď ako vošiel dnu začal nahlas kričať, že dnes to nedopadne dobre, pozabíjam Vás tu všetkých a môžete volať aj políciu, zapálim Vás. Poškodená sa bojí o svoj život a zdravie ako aj o svoju rodinu. Obžalovaný sa vyhrážal aj otcovi a bratovi R..
Po vykonaní dôkazu obžalovaný reagoval, že to ľutuje, keď vypije, nevie sa ovládať nepomáhajú mu ani tabletky. Prosil mamu o odpustenie.
V pozícii svedka bol vypočutý aj poškodený M. S., ktorý uviedol, že kritický deň bol cirkus, obžalovaný bol nepríčetný. Vrazil opitý do domu so slovami teraz vás pozabíjam, podpálim dom, celú rodinu. Do svedka strčil. Poškodený sa zľakol, vyskočil, posielal ho spať. Pribehol syn Ladislav z vedľajšieho domu, ktorý pomohol obžalovaného vyhodiť z domu. Aj Ladislavovi obžalovaný kričal, že ho podpáli. Svedok sa obžalovaného bál, nevedel, čo urobí a volal preto políciu, bola tam možno dvakrát. Deti Richard so sestrou odišli z domu, svedok nevedel, či chrániť manželku alebo ísť za deťmi do dediny. Obžalovaný, keď je triezvy, je normálny, snaží sa pomáhať, treba mu v prvom rade protialkoholické liečenie, ale to musí chcieť on. Po prvom zavolaní ho zobrala sanitka na psychiatriu, ale zase o pol ôsmej ráno prišiel opitý, poškodený musel volať opäť políciu, lebo obžalovaný bol agresívny.
Obžalovaný počas výpovede otca poškodeného porosil o odpustenie, či by sa za neho zaručil. Po výsluchu svoje konanie opätovne oľutoval.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd prečítal zápisnica o výsluchu svedka R. S. zo dňa 12.01.2021, ktorý predmetný deň rúbal na záhrade drevo, kedy započul, že obžalovaný kričal na mamu, nadával jej. Mal silné reči, že dá otca do vozíka, že ich zabije, podpáli dom. Svedok upozornil obžalovaného, že po zavolaní polície ho opäť zoberú. Obžalovaný povedal, že mu to je jedno, vie čo je basa. Obžalovaný bol veľmi agresívny, vykrikoval, vystrájal, vyhrážal sa mame a otcovi. Po vykonaní uvedeného dôkazu sa obžalovaný vyjadril, že to strašne ľutuje.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. Jana Grešková z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá v predmetnej veci vypracovala znalecký posudok č. 13/2021. Na hlavnom pojednávaní predniesla závery uvedeného posudku, v ktorých uviedla, že obžalovaný dokáže chápať zmysel trestného konania a je plne schopný vnímať objektívnu realitu. Obžalovaný je závislý od alkoholu a pod jeho vplyvom sa dopúšťa trestných činov. Doterajšia ambulantná liečba nesplnila účel, navrhla preto uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Podľa názoru znalkyne obžalovaný vzhľadom na osobnostnú črtu, intelekt a závislosť nedokáže svoje konanie ovládať a v nechránenom prostredí veľmi ťažko abstinuje.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.
Zo zápisníc o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný bol kritický deň pod vplyvom alkoholu.
Obžalovaný má 7 záznamov v registri trestov, pričom väčšina odsúdení bola spojených s výkonom trestu odňatia slobody. Posledné dve odsúdenia sú za rovnaký trestný čin, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/21/2018 zo dňa 07.03.2018 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.08.2019 vo veci 15T/84/2019 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Za potrebné na tomto mieste má súd zvýrazniť, že od 30.12.2008, kedy bol obžalovanému nariadený výkon trestu vo veci Okresného súdu Rožňava 3T/93/2007 bol vo výkone trestu odňatia slobody spolu 11 rokov.
Zároveň vo veci Okresného súdu Rožňava 1T/125/2008 mu bolo okrem iného uložené aj ochranné protialkoholické liečenie, ktorého forma od jeho uloženia bola viackrát menená, naposledy rozhodnutím zo dňa 03.04.2019, kedy bola zmenená forma ústavná na formu ambulantnú.
Podľa posudku ÚVTOS Banská Bystrica bol obžalovaný počas výkonu trestu od 24.09.2019 do 15.10.2020 7krát potrestaný.
K bývalému zamestnancovi, obžalovanému sa vyjadrila CENTA s.r.o., ktorá uviedla, že dohoda o vykonaní práce s obžalovaným bola ukončená z dôvodu jeho nevhodného správania sa pod vplyvom alkohol. Zároveň uviedli, že ide o konfliktnú osobu, ktorá pod vplyvom alkoholu vyvoláva bitky a roztržky.
Obec Kunova Teplica taktiež potvrdila u obžalovaného problémy s užívaním alkoholu.
Z ústrednej evidencie prostriedkov vyplýva, že obžalovaný bol 3krát priestupkovo postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu nažívaniu.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo a bez pochybností zistený skutkový stav zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výpoveďou poškodených ako aj do nich zapadajúcej výpovede svedka Ladislava Horvátha. Výpoveď poškodených, či brata obžalovaného súd hodnotí ako jednoznačné, presvedčivé a bez rozporov. Sám obžalovaný po výpovedi otca, či po prečítaní výpovede brata svoje konanie oľutoval a požiadal o odpustenie. Niektoré následné prejavy obžalovaného v priebehu konania pred súdom, kedy predniesol, že nešlo o vyhrážanie, ale len o vulgárne nadávanie s bratom, vyznievajú v kontexte vykonaných dôkazov ako účelové a nezodpovedajúce skutočnosti, motivované jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil obžalovaný všetky pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., keď sa chránenej osobe (v danom prípade blízkej osobe, za ktoré treba považovať matku a otca) vyhrážal smrťou takým spôsobom, že u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Z hľadiska subjektívne stránky konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovaného sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť avšak zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený. Na margo obhajcom navrhovanej poľahčujúcej okolnosti priznania sa k spáchanému trestnému činu, podľa názoru súdu neboli splnené zákonné podmienky. Prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní v žiadnom prípade nebol priznaním, nakoľko obžalovaný, síce žiadal ospravedlnenie, ľutoval čo sa stalo, avšak vinu popieral a teda nepriznal sa k spáchaniu trestného činu.
V prejednávanom prípade pri prevahe priťažujúcich okolností je podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Po úprave postupom podľa 38 ods. 8 Tr. zák. dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby predstavuje 16 (šestnásť) mesiacov. Za takejto situácie súd zastáva názor, že v prípade obžalovanému na tohto musí represívne pôsobiť aj uložený
trest a to trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsiatich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trest odňatia slobody. Súd k takejto výmere dospel po zohľadnení skutočnosti, že predchádzajúce odsúdenie v kratšej výmere 16 mesiacov nepostačilo na nápravu páchateľa, nakoľko tento po vykonaní predchádzajúceho trestu 16.10.2020 sa po dvoch mesiacoch opätovne dopustil rovnakého protiprávneho konania.
Vzhľadom k uloženému ochrannému liečeniu vo veci 1T/125/2008 súd nepovažoval aj napriek záverom znaleckého posudku za potrebné uloženie rovnakého ochranného liečenia.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaného v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.