Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_69C-16-2024.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
69C/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobkyne A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., pr. zastúpenej Advokátskou kanceláriou BG, s.r.o., so sídlom Dlhá 39, Chorvátsky Grob, proti žalovanému Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor zapísanej na LV č. XXXX, ako pozemok parc. reg „E“ č. XXXX – orná pôda o výmere 3862 m2. Podielové spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti navrhla vyporiadať tak, že táto bude v celosti prikázaná do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanému titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel sumu určenú podľa predloženého znaleckého posudku.
2. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: žalobca v podiele 2/3, a žalovaný v podiele 1/3. Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, záujem stať sa jeho výlučnou vlastníčkou. a využívať ho na poľnohospodárske účely. Vzhľadom na výmeru pozemku a výšku podielov spoluvlastníkov neprichádza reálne rozdelenie nehnuteľnosti do úvahy kvôli zákazu drobenia pozemkov. Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti dala žalobkyňa vyhotoviť znalecký posudok, ktorý priložila k žalobe.
3. Zástupca žalovaného Slovenský pozemkový fond namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v žalobe označeného ako „Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond Bratislava. Na margo merita veci uviedol, že v prípade, ak by žalobkyňa odstránila nedostatok v nesprávnom označení žalovaného ako správca neznámeho vlastníka by súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, so spôsobom vyporiadania navrhovaným žalobkyňou t.j. prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva aj s navrhovanou výškou odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovaného.
4. Ani jedna zo strán sporu sa na pojednávaní nariadenom na deň 06.05.2024 nezúčastnila. Hoci predvolanie na pojednávanie mali obe strany riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnili,
o odročenie nežiadali, preto podľa § 180 veta druhá C.s.p. súd rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán sporu.
5. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. a znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou F. A. G.. Takto zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zaevidovanej na mape určeného operátu pod parc. č. XXXX ako orná pôda s výmerou 3862 m2. Výška podielu žalobkyne je 2/3. Podielovým spoluvlastníkom s výškou podielu 1/3 je neznámy vlastník B. H.. Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.
7. Podľa znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného F. A. G., znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy dosahuje všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľností sumu 9.050,- eur.
8. Podľa § 142 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je v celom nedôvodná z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vecnú legitimáciu má v súdnom konaní tá strana konania, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti týmto nositeľom nie je.
10. V prejednávanom sporu žalobkyňa označila žalovaného ako: Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345. Z výpisu z LV XXXX však vyplýva, že podielovým spoluvlastníkom vyporiadavanej nehnuteľnosti je neznámy vlastník označený ako B. H., zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Z uvedeného dôvodu súd skonštatoval, že žalobkyňou označený subjekt nie v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je podielovým spoluvlastníkom vyporiadavanej nehnuteľnosti a žalobu z tohto dôvodu zamietol.
11. Pre úplnosť súd dodáva, že dodatočne po vyhlásení rozsudku mu dňa 10.05.2024 bolo Mestským súdom Bratislava IV postúpené podanie žalobkyne označené ako „doplnenie – upresnenie žalovaného subjektu“, v ktorom podaní žalobkyňa označuje žalovaného v súlade s údajmi uvedenými na LV č. XXXX ako H. B. (mal., SPF). Toto podanie doručila žalobkyňa pôvodne na nepríslušný súd Mestský súd Bratislava IV. Možno teda konštatovať, že žalobkyňa sa pokúsila odstrániť nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Keďže však CSP na rozdiel od prechádzajúcej právnej úpravy upustil od právnej úpravy inštitútu zámeny účastníka, nie je možné nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odstrániť jednoduchým „upresnením žalovaného subjektu“ podaním, ktoré navyše nebolo konajúcemu súdu doručené včas (keďže medzičasom súd dňa 06.05.2024 vo veci rozhodol na pojednávaní, ktorého sa žalobkyňa bez ospravedlnenia nezúčastnila) a nebolo teda spôsobilé privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. V predmetnej veci mal žalovaný plný úspech, preto mu súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.