Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Csp-167-2021.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
7Csp/167/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore navrhovateľky: Q. K., nar. XX.X.XXXX, Y. XXX/XX, Nitra, zast.: Mgr. Ondrej Barna, advokát, Zámocká 34, Stropkov, proti žalovaným: 1/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, 2/ Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 402102057 z 31.03.2015, uzavretej spolu so Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402102057 z 31.03.2015, na výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky, do právoplatného skončenia veci samej.
II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 402102057 z 31.03.2015, uzavretej spolu so Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402102057 z 31.03.2015, do právoplatného skončenia vo veci samej.
III. Súd u k l a d á navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej - žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.
IV. Navrhovateľke sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 6.9.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a žiadala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 402102057 z 31.03.2015, uzavretej spolu so Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402102057 z 31.03.2015 do právoplatného skončenia konania a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 402102057 z 31.03.2015, uzavretej spolu so Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402102057 z 31.03.2015. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrela dňa 31.03.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402102057 (ďalej len ako „Zmluva o úvere“). Súčasťou súboru písomností pri typovej formulárovej zmluve, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 8402102057 z 31.03.2015 (ďalej len ako „Dohoda“). V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom tejto zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, žalovaný v 1. rade jej k tejto Dohode neuviedol žiadne skutočnosti a podpísala ju pravdepodobne spolu s ostatnými písomnosťami. Až od svojho zamestnávateľa, ktorému bola doručená žiadosť o vykonávanie zrážok z jej mzdy sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu. Zamestnávateľovi bola od žalovaného v 1. rade dňa 15.12.2017 doručená Dohoda spolu s listom, ktorým žiadal vykonávať zrážky zo mzdy. Doposiaľ bola na rodičovskej dovolenke a keďže od 01.09.2021 nastúpila do práce a pokračuje v pracovnom pomere, zamestnávateľ, žalovaný
v 2. rade chce vykonávať zrážky zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade, ako jej zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Poukazuje na to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), v dôsledku čoho je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov, v zmysle § 11 ZoSÚ. Dohoda umožňuje žalovanému v 1. rade, aby vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok, navyše ide o premlčanú pohľadávku. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi, žalovanému v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy, preukazuje listom, z 11.12.2017. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemám istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jej majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa, o vykonanie zrážok zo mzdy. Podľa prepočtov istinu žalovanému v 2. rade už vrátila. V záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. 2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Neodkladné opatrenie je inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou žalobcu v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazy osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
8. V danom prípade navrhovateľka preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú dňa 31.3.2015 uzavrela so žalovaným v 1. rade ako aj uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu. Podľa názoru súdu výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľky v prospech veriteľa by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu navrhovateľa. Rovnako navrhovateľka preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože veriteľ požiadal jej zamestnávateľa listom zo dňa 11.12.2017 o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedených zistení súd považoval za dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu tak, že veriteľovi bude uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky a žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľky. S poukazom na uvedené súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
9. Podľa § 336 odsek 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. V zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to žalobu o neplatnosť dohody o zrážke zo mzdy, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, na základe ktorých v konaní o nariadení neodkladného opatrenia bola navrhovateľka úspešná v plnom rozsahu a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. v rozsahu 100%. Súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal zaviazať na trovy konania aj žalovaného v 2. rade, nakoľko žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ v prípade podania žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy zo strany veriteľa je povinný vykonať zrážky zo mzdy, táto povinnosť mu vyplýva zo zákona a inú možnosť nemá. V tomto prípade zamestnávateľ, resp. jeho konanie neiniciuje žalobcu podať na súd žalobu, ktorou by za dočasne pozastavil výkon zrážok zo mzdy, ide o konanie veriteľa. Rovnako by nebolo spravodlivé, aby z tejto pozície hradil navrhovateľke žalovaný v 2. rade trovy konania. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.