Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/118/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky O. I., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. XX, J., zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom na Kuzmányho 29 v Košiciach a manžela K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX/XX, K., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému I. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov O. I. rod. Č. a K. I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Mal. I. I., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletého z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. sumou 200 EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a to odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 12.1.2021 sa domáhala rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhla schváliť rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Mal. I. I., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. I. sumou 200 EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a to odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva súhlasil s rodičovskou dohodou.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 11.2.2021 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určenie primeraného výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletého, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov. Styk otca so synom nie je potrebné upraviť, nakoľko sa stretávanie uskutočňuje bez problémov.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu K. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva sa dňa XX.X.XXXX narodil mal. I.. Posledné spoločné bydlisko mali v J. na Ž. XX.

7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa spoznali v apríli 2017 v Bratislave, kde pracovala ako čašníčka. Postupne o seba začali prejavovať väčší záujem. V máji 2017 mu bola partnerkou na svadbe a následne on bol jej partnerom na svadbe príbuzného. Keďže manžel pracoval v Nemecku, ich osobné stretnutia boli sporadické a viac udržiavali kontakt prostredníctvom internetu. V júni 2017 boli na spoločnej dovolenke v Grécku a od augusta 2017 začali bývať v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v Šali. Manžel naďalej chodieval na pracovné turnusy do Nemecka a aj preto ho tam navštívila posledný augustový týždeň. V septembri 2017 sa dozvedela, že je tehotná. Manžel a predovšetkým jeho rodina na ňu naliehali, aby sa zosobášili, keďže podľa nich sa patrí, aby ako budúci rodičia boli manželmi. Z tohto dôvodu v novembri 2017 uzatvorili manželstvo. Manželské spolužitie bolo spočiatku harmonické a okrem bežných partnerských nezhôd nemali žiadne vážnejšie vzťahové problémy. Po narodení syna v júni 2018 sa presťahovali do prenajatého bytu v K.. Výrazné problémy v manželskom spolužití nastali asi rok po narodení maloletého dieťaťa. Často sa hádali, mali rôzne názory na život, starostlivosť o dieťa, trávení voľného času, čo medzi nimi vytváralo permanentné napätie. Postupom času dochádzalo medzi nimi aj k citovému ochladeniu, čo bolo nepochybne dôsledkom manželovej práce v Nemecku, keďže vzťahy boli viac virtuálne ako skutočné. Manželovi navrhla, aby si našiel prácu na Slovensku, keďže manželské spolužitie na diaľku vedie postupne k vzájomnému odcudzovaniu a môže dospieť až do rozpadu rodiny. Manžel to však odmietol argumentujúc s tým, že na Slovensku nezarobí tak dobre ako v Nemecku. V tom čase sa cítila veľmi osamelá, keďže manžel bol väčšinu času v Nemecku a ona s maloletým v K., kde nemala rodinu ani blízkych priateľov. V septembri 2019 preto využili ponuku jej otčima, aby sa presťahovali do jeho bytu v Košiciach. V tomto období už vzťahy boli veľmi narušené a hádky sa stali každodennou súčasťou života. Napätá rodinná atmosféra prirodzene nevytvárala vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu koncom roku 2019 manželovi navrhla, aby sa pokúsili riešiť manželské problémy v spolupráci s manželským terapeutom. Manžel návrh odmietol, čo odôvodnil tým, že on sa určite nebude rozprávať o manželských problémoch s cudzou osobou. Neriešené problémy a sústavné hádky sa naďalej prehlbovali, čo začiatkom marca 2020 vyústilo do jej rozhodnutia presťahovať sa s maloletým do domu jej rodičov, kde bývajú doposiaľ. Manžel naďalej odchádzal za prácou na turnusy do Nemecka, po návrate prichádzal do bytu otčima, resp. neskôr už len do domu jej rodičov a následne sa vracal do Nemecka. Vzťahy medzi nimi sú v súčasnosti už len formálne a komunikácia sa fakticky obmedzuje len na záležitosti týkajúce sa maloletého syna. Spoločnú budúcnosť už s manželom neplánujú a otvorene sa rozprávali o rozvode. Od januára 2020 sa intímne nestýkajú.

8. Vzťahy medzi nimi sú z uvedených dôvodov vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno už očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nefunkčné manželstvo nebude vytvárať vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého dieťaťa a nepochybne by negatívne vplývalo na jeho vývin a emocionálne prežívanie.

9. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem bol rodičovský príspevok vo výške 270 EUR a prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,95 EUR. Aktuálne je zamestnaná s príjmom vo výške 900 Eur mesačne. Okrem pravidelných bežných výdavkov na stravu, hygienu a ošatenie platí mesačne sumu 45,80 EUR za životnú poistku, 25 EUR mesačne mobilný telefón a 20 EUR mesačne internet. V mesiaci október a november 2020 platila 280 EUR za detské jasle, ktoré maloletý navštevoval. Matka uviedla, že maloletý už navštevuje materskú škôlku, strava 27 EUR mesačne, hygienické a iné potreby a poplatky 20 EUR mesačne. Uviedla, že na výživu maloletého otec prispieva sumu 200 EUR mesačne.

10. Z výpovede manžela súd zistil, že z dôvodmi uvedenými v návrhu na rozvod manželstva súhlasí. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

11. Manžel uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom 600 - 700 EUR mesačne, prípadne i viac. Výdavky má v súvislosti s bývaním, stravou a ostatné od 1.500 do 2.000 EUR mesačne a keďže vlastní firmu, snaží sa, aby jeho príjem pokryl výdavky. Na výživu maloletého dieťaťa bude prispievať sumou 200 EUR mesačne, s maloletým dieťaťom sa stretáva.

12. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2021 do 7/2021 bol vo výške 914 EUR netto.

13. Podľa ust. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

16. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

17. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa ust. § 24, ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa ust. , Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

20. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

26. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

28. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

29. Podľa ust. (ďalej len ), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

30. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

31. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

32. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade zárobky, jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletého zjavne nevybočujúcich z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, s prihliadnutím na jej vek, s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca ako i jeho výdavky, súd stanovil výživné na maloleté dieťa v sume 200 EUR mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na počet vyživovacích povinností na strane matky i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné

je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je vo veku troch rokov. Matka má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou a ošatením. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že matka je zamestnaná a otec je samostatne zárobkovo činná osoba. V priebehu konania tak matka ako i otec prezentovali svoje náklady a výdavky súvisiace s chodom domácnosti a iných bežných nákladov nevybočujúcich z rámca bežných výdavkov. Napokon rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu, ktorá je v záujem maloletého dieťaťa.

33. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané.

34. Podľa ust. , Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka a manžel nie sú oprávnení podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení v súlade s ust. zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie kolízny opatrovník na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.