Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-20-2021.pdf
PDF · 148.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 14. 09. 2021 konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaných U. P., M.. XX. XX. XXXX, L. Q., M.. XX. XX. XXXX J. L. U., M.. XX. XX. XXXX, takto
rozhodol:
obžalovaní:
X. U. P., M.. XX. XX. XXXX F. Q. Q., A. Q. C. XX, Q. Q., A.. Č.. F. Ú. J. Ú. Q. Q.,
X. L. Q., M.. XX. XX. XXXX F. Q. Q., A. Q. Q. Q., A.. Č.. F. Ú. J. Ú. Q. Q.,
X. L. U., M.. XX. XX. XXXX F. Ž. M. W., A. Q. Q. Q., R. X,
rozhodol:
X. U. P. J. L. Q., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, ktorú inicioval U. P., dňa 01. 03. 2021 F. Q. Q. M. E. U. Č.. XX, F. T. Q. M. X. U., pod zámienkou rekonštrukcie tohto bytu vylákali T. G., M.. XX. XX. XXXX F. Q., A. Q. U. T. F. XXX/XX, Q. Q., na ohliadku a k vypracovaniu cenovej ponuky, kde v čase o 19.00 h T. G. do predmetného bytu vstúpil spoločne s osobou L. Q. J. P. L. Q. R. Š., pričom pri vypisovaní príjmového dokladu na zálohu v čase okolo 19.10 h, vbehol do bytu U. P., ktorý s krikom „ty hajzel, podvodník“ pristúpil ku T. G., ktorý v tom čase sedel na stoličke a udrel ho asi štyrikrát päsťou do oblasti hlavy, načo poškodený padol na posteľ, kde mu L. Q. prehľadal vrecká bundy a nohavíc z ktorých mu odcudzil mobilný telefón zn. L., nezisteného typu a výrobného čísla v hodnote XX,XX V., W. F. F. XX,XX V., taktiež mu odcudzil príručnú tašku s obsahom osobných dokladov - občianskeho preukazu, vodičského preukazu, firemnej pečiatky, príjmových a iných firemných dokladov, covid testu, a následne všetky osoby mužského pohlavia odišli z bytu von, kde uvedeným konaním vznikla T. G. majetková škoda vo výške XXX,XX V., škody vo výške správnych poplatkov a ujma na zdraví, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie predbežne bez nutnosti PN a ďalšej liečby;
X. U. P. J. L. Q., v presne nezistenom čase okolo 19.17 h dňa 01. 03. 2021 pred obytným blokom U. Č.. XX, Q. Q., po tom, čo vyšli z vchodu bytového domu, U. P. násilím - ťahaním za bundu poškodeného T. G., M.. XX. XX. XXXX F. Q., A. Q. U. T. F. XXX/XX, Q. Q., tohto dotiahol k tam odparkovanému motorovému vozidlu zn. Š. N. K., V.. Č.. Q.-XXX Y., F.: A., farby šedá metalíza, kde ho L. Q. niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy a vrchnej časti trupu lakťom a päsťou, pričom mu prehľadával vrecká nohavíc a bundy, následne U. P. otvoril kufor uvedeného vozidla a spoločne násilím a hrozbami donútili poškodeného aby vošiel do kufra, kde kufor následne zavreli a na vozidle sa presúvali po meste Q. Q. počas ktorých hovoril U. P. poškodenému, že by ho najradšej zakopal aby mu len hlava trčala, a po asi 15 minútach dorazili pred bránu salaša T..F..R.. P.. D.. G.., so sídlom W. U. XXX, IČO:31 646 531, B. U. P. kričal do kufra na poškodeného, že ho ide hodiť psom, ktoré štekali v okolí, pričom potom, čo ich pracovník salaša vyzval, aby z miesta odišli, U. P. žiadal od poškodeného hotovosť vo výške XXX,XX Eur, následne sa presunuli na adresu Q. X/C, Q. Q., kde ho vytiahli z kufra vozidla a U. P. ho za asistencie L. Q. dotiahol za
bundu až ku dverám bytu, v ktorom býva matka poškodeného J. G., kde tento vošiel s tým že potrebuje XXX,XX Eur a keď mu ich matka dala, vyšiel pred bytovku spoločne s U. P. J. L. Q., kde im peniaze odovzdal, U. P. mu dal naspäť z osobných vecí občiansky preukaz a povedal, že ostatné veci mu vráti až po zaplatení úroku XXX,XX Eur a z miesta odišli, kde uvedeným konaním vznikla T. G. majetková škoda vo výške XXX,XX V. a ujma na zdraví, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie predbežne bez nutnosti PN a ďalšej liečby,
t e d a
v bode 1.
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
v bode 2.
spoločným konaním sa zmocnili iného proti jeho vôli tým, že ho uniesli a hrozbou jeho usmrtenia a ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy,
č í m s p á c h a l i
v bode 1.
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2. zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona .
Za to sa
o d s u d z u j ú
X. U. P.
Podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a obžalovanému sa u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona sa obvinenému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze:
- požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
- stretávania sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného vplyv a ktoré boli jeho spolupáchateľmi a účastníkmi na trestnom čine.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obvinenému u k l a d a j ú povinnosti spočívajúce v príkaze:
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, najmä zúčastňovať sa seminárov či prednášok zameraných na prevenciu páchania trestnej činnosti súvisiacej s druhom tejto posudzovanej trestnej činnosti,
- pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu na Okresnom súde Banská Bystrica podľa jeho pokynov, prvýkrát v lehote 3 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v úradných hodinách.
X. L. Q.
Podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42
ods. 1 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/132/2020 zo dňa 07. 01. 2021, právoplatného dňa 25. 03. 2021, ktorým mu bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
X. L. U.
Podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. c), písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a obžalovanému sa u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona sa obvinenému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze:
- požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
- stretávania sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného vplyv a ktoré boli jeho spolupáchateľmi a účastníkmi na trestnom čine.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obvinenému u k l a d a j ú povinnosti spočívajúce v príkaze:
- nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, najmä zúčastňovať sa seminárov či prednášok zameraných na prevenciu páchania trestnej činnosti súvisiacej s druhom tejto posudzovanej trestnej činnosti,
- pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu na Okresnom súde Banská Bystrica podľa jeho pokynov, prvýkrát v lehote 3 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v úradných hodinách.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/8/2021 zo dňa 13. 04. 2021, právoplatného dňa 05. 05. 2021, ktorým mu bol podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 4, Trestného zákona, § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a počas skúšobnej doby mu bol uložený probačný dohľad v trvaní 40 (štyridsiatich) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok o náhrade škody z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/8/2021 zo dňa 13. 04. 2021 týmto ostáva nedotknutý.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného T. G., M.. XX. XX. XXXX F. Q., A. Q. U. T. F. XXX/XX, Q. Q. s nárokom na náhradu škody na samostatný civilný proces.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 16. 07. 2021 podal na súd obžalobu pod sp. zn. 2 Pv 62/21/6601 - 64 na G.. U. P., G.. L. Q. J. G.. L. U. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd uznesením na výsluchu dňa 22. 07. 2021 po podaní obžaloby postupom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol o ponechaní obvineného U. P. a obvineného L. Q. vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4Tos/68/2021 zo dňa 03. 08. 2021 zamietol sťažnosti obvinených voči rozhodnutiu o ponechaní vo väzbe.
Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.
I.
Obžalovaný U. P. na hlavnom pojednávaní dňa 14. 09. 2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Uviedol, že jeho konanie ho mrzí, sám sa nespoznáva, že tak vôbec konal. Ospravedlnil sa za svoje konanie poškodenému, ostatným osobám, ktorým ublížil, či už v jeho prostredí alebo v prostredí poškodeného. Ospravedlnil sa aj svojej rodine, ktorej skomplikoval situáciu, keďže je od neho závislá. V neposlednom rade sa ospravedlnil aj ostatným spoluobžalovaným. Vo veci odmietol vypovedať.
Obžalovaný L. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 14. 09. 2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Uviedol, že jeho konanie ho mrzí, keďže ním ublížil. Taktiež sa ospravedlnil poškodenému a aj svojim blízkym osobám. Má v záujme prijať spravodlivý trest, vykonať ho a vrátiť sa k svojej družke, plniť si vyživovaciu povinnosť.
Keďže obžalovaní P. J. Q. na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, odpovedali kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a ostatných procesných strán, súd ich vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaných P. J. Q. o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní. Obžalovaný Q. sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu všetkých skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, tieto aj oľutoval. Opísal konanie svoje, ako aj konanie obžalovaných P. J. U., kedy jeho výpoveď potvrdili aj ďalšie vykonané dôkazy (výsluch obžalovaného U., poškodeného G., svedkov P. B. J. A. W., tiež svedkyne J. G. a aj znalecké posudky kriminalisticko expertízneho ústavu). Obžalovaný P. najprv popieral, že by sa svojím konaním dopustil trestného činu. Priebeh skutku opisoval rôzne, v rozpore s výpoveďou obžalovaného Q. a aj obžalovaného U.. Neskôr však svoj postoj, pred súdom, zmenil a ku skutkom sa priznal už na výsluchu, keď súd rozhodoval o trvaní dôvodov väzby po podaní obžaloby. Svoje konanie taktiež oľutoval, ospravedlnil sa.
Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci objektívne i subjektívne znaky stíhaného trestného činu a že jeho vykonanie možno ako priamemu páchateľovi pripísať práve obvineným osobám - U. P. J. L. Q..
G. L. U. vyhlásil, že sa cíti byť nevinným a vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Priznal, že pozná U. P., dokonca ako dobrého človeka, ktorý sa nenechal v minulosti vyprovokovať ani Rómami, ktorí na neho vyskakovali. U. je chlap ako hora, ale je ochotný, nikomu neublížil. Je mu ľúto, že tam vôbec bol,
bol zavedený. U. je kamarát, kolega, preto mu chcel podržať stranu. U. ho oslovil, aby mu pomohol, lebo vie, že on (L. U.) je taký uhladený, pacifista a vie situáciu ukľudniť, vie komunikovať s ľuďmi. U. mu teda povedal, že ide sa porozprávať s jednou osobou. Nehovorilo sa o žiadnom násilí, vyhrážkach, kriku, nemalo sa robiť nič zlé. Obžalovaný má dosť svojich problémov, nepotrebuje ďalšie, takže sa im vyhýba. Žije s mamou, ktorá ho potrebuje, je staršia, vzájomne si pomáhajú. Nechce robiť nič zlé. Keď prišli na byt, U. napadol muža, ktorý tam bol. Dovtedy toho muža nepoznal, videl ho tam prvýkrát. Obžalovaný však toho poškodeného neprehľadával, nevyhrážal sa mu. Oni (okrem obžalovaného) s tým poškodeným hovorili o nejakých splátkach, nerozumel tomu. Dali mu prečítať faktúru, tak to urobil. Boli hluční, lebo U. kričal ako zviera, takého ho predtým nevidel. Potom opustili byt všetci traja a aj poškodený, ktorého naložili do kufra auta. Obžalovaný to však nerobil, dokonca povedal, že on žiadneho človeka nevezie, že je pandémia a v taxíku môžu ísť len tri osoby, vrátane vodiča. Ani nevie, ako sa dostal poškodený do kufra. Nepadlo žiadne slovo o zakopávaní. Mali ho vyviesť a nechať na okraji mesta. Počas jazdy ten poškodený navrhol, aby šli na Q. E., kde býva jeho mama, že od nej si vezme peniaze a dá ich U.. Vyviezli sa ale najprv na U.. Fajčili tam, po chvíli odišli a šli na Q.. Tam už obžalovaný nerobil nič, poškodeného z auta vybral Q. J. P. a šli s ním do bytovky. Obžalovaný ostal dole, nechcel s tým nič mať. K autu sa ešte vrátili všetci traja, poškodený si pýtal naspäť veci. Obžalovaný sa na U. hneval, lebo nechcel byť do toho zapletený. On nikomu nechcel ublížiť, len pomôcť U., podržať mu stranu. Videl, že poškodeného udrel prvý U., potom aj Q., lebo vraj poškodený chcel okradnúť aj jeho priateľku. Viac nič nevie, žiadne veci nezobral, nikoho nenabádal, aby poškodenému ublížil. Je pravdou, že to, čo sa stalo, nikomu nenahlásil. Q. veľmi nepoznal, vraj ho mal viesť taxíkom, ale nepamätá si to.
Svedkyňa R. Š. je družkou obžalovaného Q., žijú v spoločnej domácnosti. V zhode s výpoveďou z prípravného konania uviedla, že do bytu prišiel poškodený s Q. a potom aj P. so štvrtým mužom. Poškodený mal riešiť elektrinu, ale pýtal si zálohu dopredu Všetci traja, Q., P. J. J. G. sa hádali. Bol tam aj štvrtý muž, o ktorom dnes už vie, že sa volá U., aj to len podľa toho, že sa také meno objavilo v konaní. Nevie ho označiť ani menom, ani priezviskom a asi by ho nevedela ani označiť na fotografii. Opisovala ho ako nižšieho, s užšími ramenami, taký menší ako U. P.. Všetci v ten deň robili hluk, hádali sa v jednej izbe. Ona bola v kuchyni a odbiehal ku nej Q.. Bála sa, bola v strese. Nechcela o tom nič vedieť. Svedkyňa nevedela uviesť, či došlo k nejakému násiliu, lebo ona nebola v izbe s tými štyrmi chlapmi.
Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu obžalovaného:
- Pavla P. (č. l. 122 - 130, 151 - 163)
- Milana Q. (č. l. 131 - 139)
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu svedka:
- poškodeného T.Á. G. (č. l. 166 - 215)
- J. G. (č. l. 239 - 244)
- P. B. (č. l. 224 - 230)
- A. W. (č. l. 245 - 250)
Podľa § 268 Trestného poriadku boli prečítané:
- znalecký posudok č. 35/2021 MUDr. Martina Somoru (č. l. 272 - 305)
- znalecký posudok č. 36/2021 MUDr. Martina Somoru (č. l. 309 - 338)
- znalecký posudok KEÚ Slovenská Ľupča č. Exp-2021/1521 (č. l. 254 - 256)
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- správa o výsledku porovnávania pachových stôp (č. l. 260 - 261)
- zápisnica o rekognícii (č. l. 339 - 354)
- zápisnica o vydaní veci (č. l. 364)
- potvrdenie o vrátení veci (č. l. 366)
- zápisnica o ohliadke miesta činu (č. l. 367 - 368)
- zápisnice o vydaní veci s CD (č. l. 369 - 373)
- zápisnica o vrátení vec (č. l. 377)
- ambulantná správa (č. l. 401)
- správy na obžalovaných: Mesto Banská Bystrica (mestský úrad), Sociálna poisťovňa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
Centrum pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica, rozhodnutia súdov (rozsudky, trestné rozkazy), evidencia priestupkov (č. l. 402 - 422, 428 - 434, 438 - 483)
- odpisy z registra trestov (č. l. 423 - 427)
- list obžalovaného Q. (č. l. 655)
- odpis z registra trestov a lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky: U. P. (č. l. 658 - 660)
- odpis z registra trestov a lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky: L. Q. (č. l. 661 - 672)
- odpis z registra trestov a lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, trestný rozkaz sp. zn. 7T/8/2021: L. U. (č. l. 673 - 683, 685 - 688)
II.
Zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, a potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.
Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Je nutné konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebola spochybnená správnosť záverov o spáchaní skutkov obžalovanými uvádzaných v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaní P. J. Q. sa k trestnej činnosti priznali, vyhlásili, že sa cítia byť vinnými. Obžalovaný Q. od začiatku, t. j. od vznesenia obvinenia popísal, akým spôsobom ku skutkom došlo, ktorý z obžalovaných sa ako na trestnej činnosti podieľal. Obžalovaný U. nepoprel a potvrdil, že bol účastný trestnej činnosti, ktorá je kladená za vinu P. a Q.. Obžalovaný P. spočiatku vypovedal, že síce bol v byte s Q. J. U., on sám sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil. Svoj postoj zmenil až v konaní pred súdom, kedy sa ku skutkom priznal, avšak k nim nevypovedal. Usvedčuje ho výpoveď spoluobžalovaných U. J. Q., P. Š.M., ale tiež kamerový záznam z bytového domu, kde sa nachádza byt svedkyne Š. a v ktorom došlo k prvému skutku. V neposlednom rade je to výpoveď samotného poškodeného, ktorý síce utrpel (okrem poranení) podľa vlastných slov šok a všetko dobre nevnímal, z ktorej vyplynulo, že práve Q. ho vylákal na stretnutie do bytu Š. S.a účelom rekonštrukcie. Keď bol v byte, prišiel aj P., ktorý sa na neho vyvalil, fyzicky ho napadol a kričal po ňom, že je podvodník a žiadal ho, aby mu vrátil XXX,XX V.. Kým P. držal poškodeného, prehľadal ho Q., či pri sebe nemá finančnú hotovosť. Z bytu sa presunuli do auta, kde P. otvoril kufor a keď poškodený nastúpil, tak ho zabuchol. Vedel, že niekde zastali, počul štekať psi. Z kufra mu poškodený navrhol, aby šli k matke na Q. E., od ktorej si požičia a odovzdá P. peniaze, čo sa aj stalo. Potom ešte požiadal P., aby mu vrátil osobné veci, ktoré mu zobral ešte v byte na U., ale to P. odmietol a mienil mu ich vrátiť, až keď poškodený zaplatí aj úrok vo výške XXX,XX Eur.
Obžalovaný U. bol prítomný a účastný na vyššie popísanej trestnej činnosti Q. J. P., necíti sa však byť vinným a má za to, že keď aktívne nekonal (nevyhrážal sa poškodenému, nebil ho, nenaložil ho do auta), nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti. Chcel pomôcť kamarátovi P., ktorý ho uistil, že sa nič nestane, k ničomu nedôjde. Keď však už videl, že P. je agresívny, nijako mu v tom nezabránil. Dokonca pomáhal aj tak, že viedol auto, v kufri ktorého bol poškodený prevezený až M. Q. E.. Ani odtiaľ však neodišiel a počkal, kým sa poškodený, P. J. Q. vrátia k autu, kde bol prítomný aj pri tom, keď P. neodovzdal poškodenému jeho veci do času, kým mu poškodený nezaplatí ďalšie peniaze. Obžalovaný U. však trestnú činnosť P. J. Q. neoznámil orgánom činným v trestnom konaní a ako už bolo uvedené, neurobil nič, aby jej zabránil, neprekazil ju a neodišiel z miesta činu (miest činu). Obžalovaný U. sa zúčastnil na trestnej činnosti obžalovaných P. J. Q. a svojím konaním prispel k dokonaniu trestnej činnosti, kedy P. priviezol do bytu svedkyne Š., zotrval v ňom, kým P. prefackal poškodeného, držal ho za šaty a Q. ho prehľadával. Pračka ešte aj prečítal faktúru, ktorú obžalovaní P. J. Q. našli u poškodeného, a vyčkal, kým všetci traja a poškodený neopustili byt svedkyne a nepresunuli sa k autu, ktoré šoféroval práve obžalovaný U.. Tento najprv odviedol obžalovaných a poškodeného na salaš, neskôr na Q. E., kde opäť vyčkal, kým sa P., Q. a poškodený nevrátia z poschodia k autu, kde obžalovaní P. J. Q. upustili od ďalšieho pokračovania páchania v trestnej činnosti, keď im poškodený
odmietol dať ďalších XXX,XX Eur a preto poškodenému „zadržali“ jeho osobné veci, ktoré mu boli vydané až orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný U., aj keď sám nepoužil násilie voči poškodenému, nič od poškodeného nežiadal, účasťou na skutkoch naplnil jednotlivé znaky skutkových podstát trestných činov, pretože jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti troch obžalovaných osôb, a to v súhrne, predstavuje konanie opísané v základnej skutkovej podstate trestného činu lúpeže a trestného činu vydieračského únosu.
Žiadny z obžalovaných neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali ich nevinu, resp. dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa skutok stal inak alebo sa vôbec nestal. Ako už bolo uvedené, výpovede obžalovaných (ktorí sa ku skutkom priznali, len obžalovaný U. nevnímal, že jeho konanie by mohlo byť aj trestné) neostali osamotené a vinu obžalovaných preukazujú aj výpovede poškodeného, svedkov, výsledky znaleckých dokazovaní, odborných vyjadrení, analýza CD nosiča s obrazovým záznamom.
Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný P., obžalovaný Q. a obžalovaný U. z hľadiska objektívnej stránky konali tak, že spoločným konaním sa zmocnili poškodeného proti jeho vôli v byte svedkyne Š., bránili mu užívať osobnú slobodu a pod vyhrážkami ho uniesli a vynucovali so poskytnutie finančnej hotovosti vo výške XXX,XX Eur, pričom spoločne tiež použili násilie v úmysle získať finančnú hotovosť vo výške XXX,XX Eur, ktorú poškodený pri sebe nemal, no obžalovaní sa o tom zrejme chceli presvedčiť, keďže poškodeného P. označil za podvodníka. Obžalovaní tak svojím spoločným konaním naplnili znaky skutkovej podstaty a dopustili sa zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Trestného zákona a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, zo spáchania ktorých ich aj súd uznal vinnými, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).
III.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaných na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaní sa dopustili dvoch úmyselných zločinov, preto bolo nevyhnutné všetkým ukladať úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Najprísnejším trestným je trestný čin vydieračského únosu (trestná sadzba sedem až dvanásť rokov), kde horná hranica sa zvyšuje o jednu tretinu trestnej sadzby, a teda súd by mal ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od siedmich rokov do trinástich rokov a ôsmich mesiacov.
Uvedenú trestnú sadzbu však súd považuje za neprimerane prísnu a nespravodlivú a berúc do úvahy okolnosti prípadu aj za takú, v dôsledku použitia ktorej by bolo odsúdenie obžalovaných v rozpore so zásadami ukladania trestov.
Preto súd využil ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu u všetkých troch obžalovaných. Analogicky však nepostupoval podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, kde by súd mohol ukladať trest v trestnej sadzbe zníženej o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, t. j. od piatich rokov a štyroch mesiacov do trinástich rokov a ôsmich mesiacov. Aj trest na najnižšej možnej hranici takto upravenej trestnej sadzby považoval súd na neprimeraný, za prísny a nespravodlivý.
Úvahami, ktorými sa súd riadil, sa týkali osôb obžalovaných a poškodeného, ako aj ich vzájomných vzťahov a príčinách, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti, a tiež následkov, ktoré trestná činnosť spôsobila.
Obžalovaní P. J. Q. sa nepochybne s poškodeným G.m poznali z predchádzajúcej spoločnej pracovnej činnosti. Podľa vyjadrenia obžalovaného P. mu poškodený dlžil sumu vo výške XXX,XX Eur za prácu, ktorú pre poškodeného obžalovaný vykonal. O pravdivosti tohto tvrdenia neboli pre súd zistené pochybnosti, keďže poškodený G. si ani v rámci adhézneho konania o náhrade škody neuplatnil nárok na vrátenie sumy XXX,XX Eur. Z výpovede poškodeného tiež vyplynulo, že obžalovaný P. skutočne pre neho nejakú prácu vykonal, aj keď poškodenému sa nezdalo, že by bol niečo obžalovanému P. niečo dlžný. Niet tak pochýb, že ku konaniu obžalovaného P. prispel aj poškodený, nie však priamo, ale tým, že neboli medzi nimi vyjasnené záväzkové vzťahy a práva a povinnosti z nich plynúce.
Obžalovaný P. zistil, že poškodeného pozná aj obžalovaný Q., ktorý tiež s poškodeným vykonával určité stavebné práce, takže o tom, čo mu P. povedal, nemal väčšie pochybnosti. P. sa mu zdôveril aj s tým, že poškodený sa mu vyhýba, nie je možné ho kontaktovať. Dohodli sa, že poškodeného vylákajú do bytu svedkyne Š., družky obžalovaného Q., za účelom rekonštrukcie, kde sa následne objaví aj P., aby získal XXX,XX Eur. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní nemali v úmysle získať finančné prostriedky trestnou činnosťou, inak by k „vymáhaniu dlhu“ nemohlo dôjsť pred minimálne ďalším jedným svedkov (Š.) a v cudzom byte, resp. v byte, ktorý užíva aj obžalovaný Q..
K účasti na trestnej činnosti sa však dostal aj obžalovaný U., tiež na podnet obžalovaného P., ktorý ho požiadal o podporu, verbálnu, a oporu, keďže jeden druhého opisujú ako dobrých ľudí, pričom U. disponuje aj komunikačnými vlastnosťami a mal by tak vystupovať v pozícii mediátora „dohovárača“.
Nič tak nenaznačovalo, že sa pripravená situácia môže zvrtnúť a otočiť v neprospech obžalovaných, kedy zrejme k nej vôbec došlo tak, že poškodený tvrdil, že nikomu nič nedlhuje, nemá pri sebe finančnú hotovosť. P. poškodeného vtedy prefacká, drží ho, aby ho mohol Q. prehľadať a U. čítať listiny, ktoré má poškodený pri sebe. Všetci po sebe zrejme kričia, Q. je raz v izbe, raz v kuchyni pri svojej partnerke
- svedkyni Š., ktorá počuje len krik, nič nevidela. Obžalovaní nakoniec vyvádzajú poškodeného z bytu, ktorý dobrovoľne nastúpi do kufra auta, lebo zváži, že nie je potrebné obžalovaného P. J. Q. ešte viac prokovať a chce to mať za sebou. Navrhne, aby šli k jeho matke, kde obžalovaným vyplatí sumu XXX,XX Eur. Poškodený si od matky požičia peniaze, dá ich P. a situácia sa končí, keď poškodeného nechajú odísť bez toho, aby mu vrátili osobné veci.
Poškodený tvrdí, že mu vznikli aj nejaké zranenia, nechá sa vyšetriť a má orgánom činným v trestnom konaní oznámiť, aké poranenia má, no následne tak neurobí a neurobí tak ani v konaní pred súdom. Do spisu nepredloží žiadnu ďalšiu správu, okrem prvotného lekárskeho ošetrenia. Jeho matka - svedkyňa J. G. vypovedá, že na synovi si žiadne zranenia nevšimla, po skutku nebol sťažený jeho obvyklý život.
Súd týmto nespochybňuje vinu obžalovaných, neznižuje závažnosť spáchaných trestných činov, no poukazuje na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestnej činnosti a aké následky táto mala, či už na poškodeného, ale tiež na obžalovaných.
Pre banalitu si obžalovaní skomplikovali vlastné životy, pričom síce sa nejedná o osoby, ktoré by už neboli v minulosti trestne stíhané, no nemožno ich súčasne označiť za kriminálne osoby. Obžalovaný Q. J. G. U. sa v minulosti dopúšťali prevažne majetkovej trestnej činnosti, ktoré odsúdenia sú časovo vzdialenejšie, bezprostredne nepredchádzajú týmto trestným činom. Obžalovaní Q. J. U. tiež dôverovali P. viac, akoby prináležalo bežnej opatrnosti a ostražitosti.
Obžalovaného P. spoluobžalovaný opisuje ako dobrého kamaráta, ktorému chcel pomôcť. Pozná ho ako mierneho, nie agresívneho, aj keď je chlap ako hora a vzbudzuje rešpekt. Nič negatívne o obžalovanom nevypovedá ani Q..
Celkovo teda možno konštatovať, že vzťahy medzi obžalovanými a poškodeným vyústili do náhodnej udalosti, ktorá v takomto rozsahu nebola pripravovaná. Táto udalosť následne pre poškodeného nevyvolala negatívne emócie, bolesť, strach, nevyžiadala si žiadne ošetrovanie, rehabilitácie, práceneschopnosť a ani zmenu či sťaženie bežného, obvyklého života.
Berúc do úvahy uvedené, pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby, ktorú mu umožňuje uložiť ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona, t. j. nie kratšieho trvania ako dva roky.
X. G. U. P.
Obžalovaný bol doteraz trestne stíhaný jedenkrát, ktorá trestná vec bola ukončená uložením trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 04. 02. 2017 pre zločin ublíženia na zdraví. Na obžalovaného sa hľadí, ako by nebol odsúdený, keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil. V Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov má celkom 9 záznamov,
kde sa vždy jednalo o priestupok na úseku cestnej premávky, ktoré boli sankcionované nižšími pokutami, resp. len napomenutím. Iné trestné konania voči obžalovanému nie sú vedené.
Zo správy Mestského úradu Banská Bystrica vyplynulo, že obžalovaný nemá nedoplatky na miestnych daniach a poplatkoch, ani záznam o spáchaní priestupku, ktorých prejednanie patrí do jeho kompetencie. Obžalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti, naposledy bol zamestnaný v 3 Taxi corp s. r. o. Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody je hodnotený kladne, dodržiava ústavný poriadok a právne predpisy, plní príkazy a pokyny príslušníkov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, kedy sa obžalovaný ku skutkom priznal, oľutoval ich. Obžalovanému nepriťažovala žiadna okolnosť, keďže jeho predchádzajúce odsúdenie je zahladené a viedol riadny život. Dlhší čas sa vyhýbal trestnej činnosti, bol zamestnaný, staral sa o svoju rodinu. Aj v súčasnej dobe sa stará o rodičov, je na ňom závislá manželka, zomrel mu zať a narodil sa mu vnuk
Poznajúc uvedené, kedy súd mohol aplikovať zníženie trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností a tiež aplikujúc ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, berúc do úvahy osobu páchateľa a aj právny pojem spravodlivosti, súd uložil obžalovanému primeraný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorého výkon súd podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 (piatich) rokov a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Aby bola jeho náprava dostatočne zabezpečená a posilnená v tom zmysle, že aj miernejší trest ho má odradiť od prípadného pokračovania v trestnej činnosti (okrem iného aj hrozbou možnej premeny trestu z podmienečného na nepodmienečný), súd obžalovanému uložil primerané povinnosti a obmedzenia smerujúce k zamedzeniu styku s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv, požívaniu alkoholických nápojov a iných návykových látok a tiež k zamedzeniu hrania hazardných hier, hracích automatov či k uzatváraniu stávok. Ďalej je nutné, aby si obžalovaný, pokiaľ pri tomto trestnom čine bol ovplyvnený cieľom získať financie formou splatenia dlhu, uvedomil závažnosť svojho konania aj tým, že sa podrobí výchovnému programu.
Pri ukladaní trestu súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest nie je spravodlivý a ochranu spoločnosti, nápravu obžalovaného možno zabezpečiť aj miernejším trestom odňatia slobody, ktorý nepredpokladá jeho nepodmienečný výkon. Majúc na zreteli, že funkciou trestu je aj prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti, teda zabránenie a predchádzanie tomu, aby obžalovaný na úkor iných získaval financie, súd uložil už spomínaný trest.
X. L. Q.
Zo správy Mestského úradu Banská Bystrica vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný ako dlžník na miestnych daniach a poplatkoch, nemá záznam o spáchaní priestupku, ktorých prejednanie patrí do jeho kompetencie. Obžalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti, naposledy bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Družstvo PERSIA. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody je hodnotený kladne, dodržiava ústavný poriadok a právne predpisy, plní príkazy a pokyny príslušníkov. Je nekonfliktný, skôr utiahnutý. Jeho adaptácia na podmienky výkonu väzby si vyžaduje pravidelné intervencie ústavným psychológom. Bol mu uložený disciplinárny trest za demonštratívne porezanie si predlaktia ľavej ruky žiletkami z jednorazového holiaceho strojčeka.
Obžalovaný bol priestupkovo postihnutý dvakrát, za priestupok na úseku cestnej premávky a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Súdom bol potrestaný štyrikrát. V dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V dvoch prípadoch mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktoré obidva tresty stále vykonáva, keďže mu bol uložený iný podmienečný trest odňatia slobody, hoci sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe. Obžalovanému tak plynie skúšobná doba do 31. 12. 2021 (trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/78/2020 zo dňa 30. 11. 2020) a tiež skúšobná doba do 26. 09. 2022 (trestný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/132/2020 zo dňa 07. 01. 2021). Odsúdenie Okresným súdom Brezno časovo predchádza tomuto odsúdeniu, preto súd musel vziať do úvahy aj zásady ukladania súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, keďže o odsúdení Okresným súdom Brezno sa obžalovaný dozvedel až po tom, čo sa dopustil tejto trestnej činnosti (porovnaj nadobudnutie právoplatnosti dňa 25. 03. 2021 a spáchanie prejednávaného skutku dňa 01. 03. 2021).
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, kedy sa obžalovaný ku skutkom priznal, oľutoval ich. Obžalovanému nepriťažovala žiadna okolnosť. Na predchádzajúce dve podmienečné odsúdenia súd neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť. Podľa názoru súdu, už skutočnosť, že súd musel obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 49 ods. 2 Trestného zákona, je dostatočným naplnením zásad ukladania trestov a nie je nevyhnutné sprísňovať trestnú sadzbu zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby. Táto priťažujúca okolnosť sa tiež neaplikuje ani v prípade ukladania súhrnného trestu, ak okrem odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému sa ukladá trest súhrnný, nebol obžalovaný právoplatne odsúdený (porovnaj so skutočnosťou, že v dvoch prípadoch má obžalovaný zahladené odsúdenie).
Poznajúc uvedené, kedy súd mohol aplikovať zníženie trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností a tiež aplikujúc ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, berúc do úvahy osobu páchateľa a aj právny pojem spravodlivosti, súd uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, pre výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/132/2020 zo dňa 07. 01. 2021, právoplatného dňa 25. 03. 2021, ktorým mu bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Martina Somoru č. 35/2021 vyplýva, že u obžalovaného je zistená rozvinutá chorobná závislosť od alkoholu. Znalec navrhuje uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Zároveň konštatuje, že pobyt obžalovaného na slobode nepovažuje z psychiatrického hľadiska za priamo nebezpečný, ale môže sa stať potenciálne nebezpečným pri pokračujúcom pití alkoholu.
3. L. U.
Obžalovaný bol doteraz sedemkrát súdne stíhaný a odsúdený, v šiestich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy (siedmy raz) bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/8/2021 zo dňa 13. 04. 2021 k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov so skúšobnou dobou a nariadením probačného dohľadu v trvaní 40 (štyridsiatich) mesiacov do 06. 09. 2024, čo bolo z časového hľadiska potrebné zohľadniť pri ukladaní súhrnného trestu podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Trestného zákona. V Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov má celkom 11 záznamov, kde sa jednalo o priestupky na úseku cestnej premávky a v dvoch prípadoch za priestupky proti majetku, ktoré boli sankcionované nižšími pokutami, v jednom prípade (za jazdu pod vplyvom psychotropných látok aj k zákazu činnosti a pokute vo výške X XXX,XX Eur).
Zo správy Mestského úradu Banská Bystrica vyplynulo, že obžalovaný má nedoplatky na miestnych daniach a poplatkoch, nemá záznam o spáchaní priestupku, ktorých prejednanie patrí do jeho kompetencie. Obžalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti, dávky hmotnej núdze a nie je evidovaný ani v evidencii nezamestnaných. Je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa AUTO COLOR s. r. o. je vedený v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Martina Somoru č. 36/2021 vyplýva, že obžalovaný je dlhoročne závislý od viacerých psychoaktívnych látok a rovnako je dlhodobo zaradený do programu substitučnej liečby metadonom. Jedná sa u neho o ťažkú závislosť v zmysle choroby. V čase skutku sa s najväčšou pravdepodobnosťou u neho jednalo o ľahkú intoxikáciu opioidmi (dal si fentanylovú náplasť a užil ako každý deň dávku metadonu). Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je dlhoročným chronickým užívateľom viacerých psychoaktívnych látok a najmä opioidov, má vysokú toleranciu, v dôsledku čoho v nepodstatnej miere ovplyvnili jeho konanie v čase skutku tak, že vystupňovali drogocentrické správanie, ktoré je už bežnou súčasťou osobnostných mechanizmov u toxikomanickej depravovanej osobnosti. Obžalovaný vykonal viacero druhov ústavnej, ambulantnej liečby, aj resocializačný pobyt, ale napriek tomu nedošlo k dlhodobej abstinencii, čo je aj jeden z dôvodov, prečo je zaradený do programu substitučnej liečby metadonom.
Majúc na zreteli odborný záver súd pripočítal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa skutku dopustil v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, kedy mal súd za to, že sa jedná o drogocentricky zameranú osobnosť, čo je už bežná črta. Ide o osobu, ktorá sa napriek vážnej chorobe (závislosti) podrobuje liečbe. Takisto u obžalovaného súd prihliadol aj na to, že skutok oľutoval, priznal sa k nemu. Na druhej strane mu priťažovalo, že v minulosti bol už odsúdený. Pomer poľahčujúcich priťažujúcich okolností bol tak 2:1.
Poznajúc uvedené, kedy súd mohol aplikovať zníženie trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností a tiež aplikujúc ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, berúc do úvahy osobu páchateľa a aj právny pojem spravodlivosti, súd uložil obžalovanému primeraný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorého výkon súd podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 (piatich) rokov a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Aby bola jeho náprava dostatočne zabezpečená a posilnená v tom zmysle, že aj miernejší trest ho má odradiť od prípadného pokračovania v trestnej činnosti (okrem iného aj hrozbou možnej premeny trestu z podmienečného na nepodmienečný), súd obžalovanému uložil primerané povinnosti a obmedzenia smerujúce k zamedzeniu styku s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv, požívaniu alkoholických nápojov a iných návykových látok a tiež k zamedzeniu hrania hazardných hier, hracích automatov či k uzatváraniu stávok. Ďalej je nutné, aby si obžalovaný, pokiaľ pri tomto trestnom čine bol ovplyvnený cieľom získať financie formou splatenia dlhu, uvedomil závažnosť svojho konania aj tým, že sa podrobí výchovnému programu.
Zároveň súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/8/2021 zo dňa 13. 04. 2021, právoplatného dňa 05. 05. 2021, ktorým mu bol podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 4, Trestného zákona, § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a počas skúšobnej doby mu bol uložený probačný dohľad v trvaní 40 (štyridsiatich) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok o náhrade škody z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/8/2021 zo dňa 13. 04. 2021 týmto ostáva nedotknutý, preto obžalovanému ponechal povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradil škodu spôsobenú poškodenému Y. Y. a spoločnosti GOREA s. r. o., ktorá povinnosť mu bola uložená práve v trestnom rozkaze sp. zn. 7T/8/2021.
Pri ukladaní trestu súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest nie je spravodlivý a ochranu spoločnosti, nápravu obžalovaného možno zabezpečiť aj miernejším trestom odňatia slobody, ktorý nepredpokladá jeho nepodmienečný výkon. Majúc na zreteli, že funkciou trestu je aj prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti, teda zabránenie a predchádzanie tomu, aby obžalovaný na úkor iných získaval financie, súd uložil už spomínaný trest.
Znalec navrhuje uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, čo súd aj rešpektoval a uvedené ochranné opatrenie obžalovanému uložil. Obžalovaný sám uviedol, že pravidelne navštevuje ambulanciu, kde sa dvakrát do týždňa podrobuje aj odberom biologického materiálu a terapii. Lieči sa metadonom.
Poškodený T. G. si uplatnil náhradu škody za odcudzenie osobných vecí (taška, doklady, firemná pečiatka, zdravotná karta, covid pas, príjmové doklady, vodičský preukaz, hotovosť vo výške XXX,XX Eur a mobilný telefón zn. L. F. P. XX,XX Eur). Z vyšetrovacieho spisu (č. l. 374 - 377) však vyplýva, že poškodenému boli odcudzené veci vrátené, vrátane mobilného telefónu. Skutočnosť, že mal pri sebe finančnú hotovosť vo výške XXX,XX Eur v prípravnom konaní nepreukázal, z ničoho to nevyplýva. Tiež poškodený uviedol, že sa nechá ošetriť a preukáže rozsah zranení, čo však neurobil. Napriek uvedenému tvrdil, že si nárok na náhradu škody uplatňuje. Keďže ale súd (napriek vyslovení viny obžalovaných) nemal za preukázané ani výšku škody a ani jej vznik, odkázal poškodeného so svojím nárokom na samostatný civilný proces.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.