Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-86-2020.pdf
PDF · 153.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: R.. V. O., bytom M., G. X, zast. advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, AK Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Košice, Kuzmányho 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 09. 2015, č.: KRPZ-KE- KDI2-82/2015-P, takto
rozhodol:
I. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 02. 09. 2015, č.: KRPZ-KE-KDI2-82/2015-P, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 29. 06. 2015, č.: ORPZ-SN-ODI 2-53/2015-P a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 02. 09. 2015 č.: KRPZ-KE-KDI2-82/2015-P žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi pod č.: ORPZ-SN-ODI2-53/2015-P zo dňa 29. 06. 2015, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tak, že dňa 29. 04. 2014 v čase o 11.50 hod. zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Suzuki SX ev. č. M. na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni na ul. Nábrežnej oproti domu č. 2 v obci M.Ž., čím porušil § 25 ods. 1 písm. s/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon o cestnej premávke), za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 30 eur a podľa § 79 ods. 1 cit. zákona mu bola uložená aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán začal dňa 12. 08. 2015 konanie o odvolaní, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré preskúmal v celom rozsahu vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí. Z tohto spisového materiálu, najmä zo správy o výsledkoch objasňovania priestupku, ako aj z videozáznamu obsiahnutého v spisovom materiáli vyplýva, že žalobca ako vodič motorového vozidla svojím konaním porušil ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. K žiadosti o prerušenie konania podanej žalobcom v priebehu prvostupňového správneho konania žalovaný uviedol, že tejto nevyhovuje, keďže má za to, že konaním
Obecnej polície Smižany, ako aj prvostupňového správneho orgánu neboli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu.
3. K námietke žalobcu, týkajúcej sa zásahu do jeho súkromia vyhotovením kamerového záznamu žalovaný uviedol, že účelom kamerového systému je primárne zabezpečenie verejného poriadku v obci, ochrana životného prostredia a nie zisťovanie informácií o skutočnostiach priamo súvisiacich so súkromným životom vodiča motorového vozidla. Použitie kamerového systému podľa názoru žalovaného vopred neurčuje, kto sa dopustí priestupku a pokiaľ by sa žalobca nedopustil priestupku, nebol by uvedený videozáznam z kamerového systému použitý ako dôkaz preukazujúci spáchanie priestupku.
4. Vo vzťahu k získaniu dôkazov žalovaný uviedol, že za dôkazný prostriedok môže slúžiť všetko, čo umožňuje objasnenie skutočného stavu veci. V tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že skutok, ktorého sa dopustil žalobca, bol zistený prostredníctvom kamerového systému obce Smižany, ktorá priestupok postúpila obecnej polícii na prejednanie. Videozáznam, ktorý bol získaný prostredníctvom kamerového systému obce Smižany, považoval žalovaný za relevantný dôkaz v priestupkovom konaní a jeho vyhotovením podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu.
5. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa označenia monitorovaného priestoru kamerovým systémom. Uviedol, že problematikou označovania priestoru, ktorý je monitorovaný kamerovým systémom, sa zaoberá Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len úrad na ochranu osobných údajov), ktorý v zmysle záznamu o kontrole č. 0223 1/2015Ui-9 vykonal kontrolu spracúvania osobných údajov v obci Smižany dňa 06. 05. 2015. Z predmetného záznamu podľa názoru žalovaného vyplýva, že verejné priestory sú zreteľne označené v mieste každého vstupu do monitorovaného priestoru. V tejto súvislosti žalovaný oprel rozhodnutie aj o výpoveď JUDr. V. X., náčelníka obecnej polície obce Smižany zo 04. 06. 2015, ktorý opisoval priebeh kontroly označovania monitorovaných priestorov v obci. K uvedenej námietke žalovaný dodal, že o tom, ktoré priestranstvá obce sú monitorované kamerovým systémom, sú občania obce informovaní aj prostredníctvom článkov v periodiku Smižiansky hlásnik.
6. K námietke žalobcu, týkajúcej sa doručovania prostredníctvom príslušníkov obecnej polície žalovaný poukazoval na právnu úpravu doručovania podľa Správneho poriadku, ako aj na skutočnosť, že príslušníkom obecnej polície bolo zrejmé, že sa žalobca v obci nezdržiava a zásielky nepreberá. Vzhľadom na tieto skutočnosti dal náčelník obecnej polície pokyn podriadeným, aby sa v rámci hliadkovej služby pokúsili doručiť písomnosti žalobcovi osobne. Podľa názoru žalovaného však spôsob doručovania nie je predmetom správneho konania.
7. Záverom žalovaný uviedol, že osobitnú pozornosť venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie a v tejto súvislosti dospel k záveru, že žalobcovi bola uložená sankcia v dolnej hranici sankčného rozpätia, keď prvostupňový správny orgán prihliadal aj na poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti. Žalovaný považoval postup prvostupňového správneho orgánu za zákonný, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.
8. Včas podanou žalobou zo dňa 10. 11. 2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 12. 11. 2015, žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania.
9. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nezákonné, pretože sa opierajú o dôkaz, ktorý nebol získaný v súlade so zákonom, pričom tento dôkaz je jediným dôkazom preukazujúcim jeho vinu. Videozáznam z kamerového systému považuje za nezákonný, pretože bol získaný v rozpore s § 10 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Priestor, ktorý monitorujú kamery obecnej polície vychádzajúc z cit. zák. ustanovenia, z ktorého pochádza videozáznam vôbec nebol označený ako monitorovaný. Uvedenú skutočnosť od počiatku objasňovania priestupku namietal keď uviedol, že po tom, čo bol obvinený z priestupku, hľadal označenie, ktoré však nenašiel. Keďže negatívne skutočnosti sa v zásade nedokazujú, bolo povinnosťou správneho orgánu preukázať, že nie pred časom, ani po čase, ale v čase, keď mal spáchať priestupok bol priestor označený, a len na základe toho je možné posúdiť, či videozáznam je zákonný dôkaz. Zo žiadneho v spise sa nachádzajúceho dôkazného
prostriedku nevyplýva, že v čase, keď mal spáchať priestupok, bol priestor označený a už vôbec nie, žeby bol označený zreteľne. K označeniu priestoru ako monitorovaného došlo až po tom, čo pri objasňovaní priestupku túto skutočnosť namietal. Ani označenie priestoru, ktoré bolo uskutočnené dodatočne, nespĺňa podmienku zreteľnosti podľa zákona o ochrane osobných údajov. Označenie nálepkou veľkosti vizitky na stĺp dopravnej značky nie je možné považovať za zreteľné. Takéto označenie nie je zreteľné pre chodcov a už vôbec nie pre vodičov motorových vozidiel, pohybujúcich sa rýchlosťou 40 km/h. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za rozporné s § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, pretože správny orgán neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi žalobcu a námietkami a jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa s namietanou protizákonnosťou videozáznamu vysporiadal odkazom na kontrolu Úradu pre ochranu osobných údajov SR, ktorá sa uskutočnila rok po prejednávanom priestupku 16. 05. 2015 a nemohla teda preveriť stav označenia priestranstva, ktorý bol 29. 04. 2014. Rovnako vyjadrenie V.. V. X. nepotvrdzuje, že dňa 29. 04. 2014 bol priestor označený ako monitorovaný. S poukazom na ust. § 4 zák. č. 546/1991 Zb. o obecnej polícii, ako aj na všeobecne záväzné nariadenie č. 107/2014 Obce Smižany, obecná polícia nemá určené žiadne technické prostriedky, ako sú autá, putá, kamery a podobne a aj z uvedeného dôvodu je videozáznam nezákonný. Správne orgány preto porušili § 10 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní a § 46 zákona o správnom konaní, pretože nezistili presne a úplne skutočný stav veci, pri dokazovaní použili prostriedok získaný v rozpore s právnymi predpismi a vydané rozhodnutia sú v rozpore so zákonmi.
10. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 12. 2015 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom nazhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že žalobca spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, v spojení s výrokom rozhodnutia o odvolaní. K námietkam žalobcu uviedol, že má za to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo zistených dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci, priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preskúmavaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že žalobca svojím konaním porušil § 25 ods. 1 písm. s) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal každou námietkou žalobcu a na záveroch vyjadrených v rozhodnutí zotrváva.
11. Rozsudkom zo dňa 03. 10. 2017, č. k. 7S/149/2015-109, Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
12. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti zo dňa 27. 11. 2017 Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 27. 10. 2020, č. k. 1Asan/22/2019-144 v bode 11 odôvodnenia rozsudku citovaný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správny súd po právnej stránke nesprávne vyhodnotil otázku zákonnosti kamerového systému použitého v predmetnom konaní ako rozhodujúci dôkaz i otázku dôkazného bremena osoby obvinenej zo spáchania priestupku.
13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho poriadku, postupujúc v intenciách právneho názoru kasačného súdu, obsiahnutého v bode 12 odôvodnenia rozsudku citovanom zrušujúcom rozsudku, po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a po doplnení dokazovania vyžiadaním si rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov SR vo veci, evidovanej pod č.: XXXXX/ XXXX-T., dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
14. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vypracovanej Obecnou políciou v Smižanoch dňa 22. 05. 2015 vyplýva, že dňa 29. 04. 2014 v čase o 11.50 hod. bol kamerou Obecnej polície v Smižanoch,
umiestnenej na križovatke ulíc Nábrežná - Komenského zaznamenaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vodiča V. O. s osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki SX ev. č. M.. Vodič uvedeného vozidla stál s vozidlom na zeleni na ulici Nábrežnej oproti domu č. 2. Menovaný po predvolaní na útvar Obecnej polície v Smižanoch uviedol, že si nie je vedomý svojho priestupku a taktiež odmieta zaplatiť blokovú pokutu. Z uvedeného dôvodu bol s menovaným spísaný záznam o priestupku, ktorý podpísal, avšak k samotnému priestupku sa nevyjadril. Svojím konaním vodič porušil § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené bola vec Obecnou políciou v Smižanoch zaslaná Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresný dopravný inšpektorát Spišská Nová Ves.
15. Do záznamu o priestupku zo dňa 17. 02. 2015 žalobca uviedol, že mu obcou nebol predložený žiadny dokument, z ktorého by bolo možné zistiť, ktoré plochy sú zeleňou. Žiadal, aby bol vybudovaný chodník na Nábrežnej ulici pre deti, aby mohli bezpečne chodiť do školy a zo školy, pretože v súčasnosti chodia jednotlivo alebo v skupinách po vozovke, čím zhoršujú bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a vystavujú sa ohrozeniu. Zároveň žiadal predložiť ako informáciu o tom, ako sú klasifikované plochy na Komenského ulici, najmä miesta na zastavenie a parkovanie, ak obec takúto klasifikáciu má. Uvedené informácie žiadal poskytnúť písomnou formou, aby sa vyhol dodatočnému šikanovaniu jeho osoby, keď ide po dcéru, ktorá je žiačkou základnej školy na Komenského ulici v Smižanoch. Uviedol, že zastáva názor, že zo strany samosprávy obce vo vzťahu k plneniu povinnosti vyplývajúcej samospráve obce najmä zo zákona o obecnom zriadení, existujú podstatné nedostatky. Vzhľadom na túto dopravnú situáciu v záujme vyhnúť sa kolíznym situáciám a ohrozeniu života a zdravia detí pre nevyriešené kapacity parkovísk najmä na Komenského ulici bol nútený odstaviť vozidlo na Nábrežnej ulici. Zdôraznil, že obec nevyriešila ani statickú dopravu ani chodník tak, aby bol pohyb detí a žiakov počnúc prvým ročníkom základnej školy bezpečný tak, ako to vyžadujú pravidlá cestnej premávky a zákon o obecnom zriadení. Do zápisnice uviedol, že počas podania vysvetlenia náčelník obecnej polície ho opakovane napomínal, že sa mal dostaviť 17. 02. 2015 o 10.00 hod., pričom on vysvetlil, že predvolanie prevzal v uvedený deň o 16.00 hod. Zdôraznil, že sa dostavil okamžite po prevzatí na pošte a preto považoval prístup náčelníka obecnej polície za neadekvátny. Konštatoval, že jeho správanie považuje za nekorektné a domnieva sa, že súvisí s jeho podaniami na riešenie dopravnej situácie pred jeho domom a v súvislosti s doterajším prístupom a komunikáciou zo strany obecnej polície voči jeho osobe.
16. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 20. 04. 2015 vyplýva, že tento trvá na svojom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2015 v plnom rozsahu a na tom, že sa predmetného priestupku nedopustil. Záznamy z kamerového systému žiadal vylúčiť zo spisu, keďže tento dôkaz považuje za nezákonný, získaný v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že prevádzkovateľ kamerového systému je povinný zreteľne označiť priestor, ktorý je snímaný kamerovým systémom, pričom on nevidel žiadne označenie, že priestor je snímaný kamerovým systémom. O tom sa dozvedel prvýkrát až na obecnej polícii 17. 02. 2015. Poukázal na nedostatočné riešenie dopravnej situácie na ul. Komenského a Nábrežnej v Smižanoch. Uviedol, že obec nemá vypracovanú žiadnu dokumentáciu statickej dopravy, nemá schválenú pasportizáciu zelene obecným zastupiteľstvom. Obecná polícia nedisponuje právne relevantným dokumentom o tom, ktorá plocha je alebo nie je zeleň. Poukázal na povinnosť obce dbať o to, aby komunikácie zodpovedali a vyhovovali právnym aj technickým normám. Zdôraznil, že prvotným chráneným záujmom je život a zdravie a bezpečnosť detí a chodcov, ochrana zelene je až druhoradá. Správnemu orgánu predložil fotodokumentáciu, ktorú si z miesta predmetného dopravného priestupku sám zhotovil a ktorá zachytáva dopravnú situáciu na tomto mieste. Poukázal na to, že na základe informačného zákona zistil, že obecnou políciou v Smižanoch bolo na ulici Komenského riešených celkom 14 priestupkov a v tejto súvislosti poukázal na to, že pri tak rozsiahlom devastovaní trávnika by mali byť zistené stovky priestupkov, minimálne desiatky a musia byť zaznamenané na kamerovom systéme. Týmto namietal dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Poukázal na množstvo zničených trávnikov v blízkosti vozovky v uvedenej obci, ktoré poškodenie však nebolo priestupkovo stíhané.
17. Súčasťou administratívneho spisu sú žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, adresované obecnej polícii v súvislosti s množstvom priestupkov riešených na Komenského ulici v Smižanoch, v súvislosti s dokumentáciou statickej dopravy z Komenského ulice pred základnou školou, ktorá časť žiadosti bola odstúpená oddeleniu výstavby a životného prostredia Obecného úradu v Smižanoch, keďže obecná polícia takouto nedisponuje,
žiadosti o poskytnutie informácií adresované Obci Smižany v súvislosti s dokumentáciou statickej dopravy, vrátane odpovedí na tieto žiadosti, rozsiahla fotodokumentácia jednotlivých priestranstiev v obci Smižany v súvislosti s námietkami žalobcu vznesenými v priebehu správneho konania.
18. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 16. 03. 2015 spísaného s V. Q. vyplýva, že menovaný je zamestnancom Obce Smižany a pracuje ako obsluha kamerového systému obce. Tento dňa 29. 04. 2014 nastúpil do práce o 10.00 hod., jeho pracovná doba trvala do 18.00 hod. Po príchode do práce ako vždy zapol monitory na kamerách, kde sledovali situáciu na jednotlivých kamerách, ktorých je celkovo 12, z toho 4 otočné a ostatné statické. V čase o 11.50 hod. zaznamenal na otočnej kamere, ktorá sa nachádza na križovatke ulíc Nábrežná - Komenského priestupok, a to státie na tráve motorovým vozidlom zn. Suzuki SX EČ: M.. Vzhľadom na to, že hliadka obecnej polície sa v tomto čase v obci Smižany nenachádzala, informoval o tom náčelníka obecnej polície. On mu dal pokyn, aby uvedený záznam napálil na CD, po napálení záznamu na CD toto odovzdal náčelníkovi obecnej polície. Na tomto zázname bol zaznamenaný celý priebeh priestupku.
19. Z odpovede Obce Smižany zo dňa 16. 03. 2015 na žiadosť obecnej polície zo dňa 12. 03. 2015 vyplýva, že pokiaľ ide o komunikáciu na ulici Nábrežnej oproti domu č. 2 za križovatkou ulíc Komenského
- Nábrežná, táto je evidovaná ako miestna komunikácia, zeleň v okolí komunikácie je vedená ako priľahlá zeleň a tvorí súčasť komunikačného priestoru. V katastri nehnuteľností je uvedená miesta komunikácia s priľahlou zeleňou evidovaná na pozemku parc. č. N.-H. XXXX, ktorý je vo vlastníctve obce.
20. Z úradného záznamu vyhotoveného 17. 01. 2015 Obecnou políciou v Smižanoch vyplýva, že dňa 29. 04. 2014 v čase o 11.50 hod. bol kamerou Obecnej polície v Smižanoch umiestnenej na križovatke ulíc Nábrežná - Komenského zaznamenaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vodiča V. O. s osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki SX EČ: M.. Vodič uvedeného vozidla stál s vozidlom na zeleni na ul. Nábrežnej oproti domu č. 2. Menovaný po predvolaní na útvar Obecnej polície v Smižanoch uviedol, že si nie je vedomý svojho priestupku a odmieta zaplatiť blokovú pokutu. Z uvedeného dôvodu s ním bol spísaný záznam o priestupku, ktorý podpísal, avšak k samotnému priestupku sa nevyjadril. Požadoval predložiť obcou schválený dokument, čo predstavuje cestná zeleň a iná verejne prístupná zeleň, a predkladal žiadosti o vybudovanie chodníkov a pod. Na základe toho mu aj bolo písomne oznámené, čo predstavuje cestná zeleň a iná verejne prístupná zeleň. Na kamerovom zázname v čase 2 minúty 15 sekúnd nahrávky je možné vidieť, že priestupku sa dopustil menovaný, keďže kamera zaznamenáva EČ vozidla a aj menovaného, ako sa prechádza okolo vozidla a do vozidla aj nasadá. Na druhom zázname je vidno, ako do vozidla nastupuje ďalšia osoba a po čase menovaný s vozidlom odchádza.
21. Z úradného záznamu spísaného Obecnou políciou v Smižanoch dňa 16. 03. 2015 okrem už uvedených skutočností vyplýva, že dňa 29. 04. 2014 v čase o 11.50 hod. bol kamerou Obecnej polície v Smižanoch, umiestnenej na križovatke ulíc Nábrežná - Komenského zaznamenaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vodiča V.I. O.. Vodič uvedeného vozidla stál s vozidlom na zeleni na Nábrežnej ulici oproti domu č. 2. Vzhľadom na to, že hliadka obecnej polície sa toho času v obci nenachádzala, dal pokyn pracovníkovi chránenej dielne, ktorý má na starosti obsluhu kamerového systému k nahratiu záznamu na CD. Po tomto záznam odovzdal členovi hliadky na riešenie. Keďže žalobca sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiaval, nebol zastihnutý, nebol priestupok vybavený bezodkladne. Policajt, ktorému bola vec odovzdaná od mesiaca júl 2014 sa na pracovisku nenachádzal, najprv čerpal dovolenku a t. č. je dlhodobo práceneschopný. Z uvedeného dôvodu pri kontrole jeho priečinka bol spisový materiál a CD záznam vybratý z jeho pracovného stola a náčelníkom obecnej polície osobne vybavený.
22. Z úradného záznamu zo dňa 29. 04. 2014 vyhotoveného Obecnou políciou Smižany - W. N. vyplýva, že menovaný bol v deň spáchania predmetného priestupku opakovane niekoľkokrát na adrese trvalého bydliska menovaného, kde sa však nenachádzal, pričom susedia uviedli, že menovaný sa na tejto adrese dlhodobo nezdržiava, že v dome má nájomníkov a on len ojedinele príde k uvedenému domu raz za niekoľko mesiacov. Vzhľadom na to, že v evidencii je uvedená adresa ako jeho trvalé bydlisko a nemá tam vedenú adresu prechodného bydliska, táto nebola zistená, resp. nebolo zistené, kde sa menovaný zdržiava a priestupok nemohol byť v tento deň prejednaný.
23. Z úradného záznamu zo dňa 14. 05. 2014 vyhotoveného menovaným W. N. vyplýva, že dňa 14. 05. v čase o 15.40 v rámci služobnej činnosti doručoval písomnosť do vlastných rúk R.. V. O. na adresu M., G. XXXX/X, pričom menovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval. U susedov bolo zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava iba náhodne, rovnako bolo zistené, že údajne má bývať v M. G., no presnú adresu susedia uviesť nevedeli. Z uvedeného dôvodu mu nemohla byť písomnosť doručená. Obsahom predmetnej písomnosti bola výzva k dostaveniu sa na prejednanie priestupku. Súčasťou administratívneho spisu je rovnako úradný záznam vyhotovený menovaným W. N. týkajúcim sa doručovania písomností žalobcovi dňa 03. 06. 2014 a to rovnako výzvy na prejednanie priestupku datovanej dňom 03. 06. 2014. Rovnaké úradné záznamy sú súčasťou administratívneho spisu, pričom ide o záznamy zo dňa 20. 06. 2014, 22. 07. 2014, 09. 02. 2015.
24. Z úradného záznamu zo dňa 23. 03. 2015 vyplýva, že v uvedený deň žalobca zavolal na obecnú políciu v súvislosti s tým, že bol predvolaný na 23. 03. 2015 na podanie vysvetlenia k priestupku, pričom uviedol, že k tomuto priestupku sa už vyjadroval v minulosti, podľa jeho názoru bol priestupok vyriešený pokarhaním a preto nepovažuje za potrebné sa znovu dostaviť na výsluch a preto sa nedostaví a predvolanie považuje za omyl. Bolo mu vysvetlené, že spis bol odstúpený na ODI, odkiaľ sa vrátil s pokynom o jeho vypočutie, menovaný k tomu uviedol, že sa na opätovný výsluch nedostavil, keďže mu to časovo nevyhovuje. Na to bol vyzvaný, aby si uviedol termín, v ktorý sa chce dostaviť, na ponuku reagoval tak, že je pracovne vyťažený a že sa k podaniu vysvetlenia nedostaví, keďže už predošlý výsluch považuje za sankciu voči nemu a to pokarhanie a uviedol, aby mu bola doručená nová predvolanka, potom sa rozhodne, či príde alebo nie. Zároveň bol upovedomený o tom, že ak sa nedostaví, bude predvedený. K tomu uviedol, že aj keď bude predvedený, prípadu sa už vyjadrovať nebude.
25. Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam zo dňa 08. 04. 2015 v súvislosti s nedoručením zásielky adresovanej žalobcovi - výzvy k podaniu vysvetlenia zo dňa 23. 03. 2015, ako aj zo dňa 09. 04., výzva k podaniu vysvetlenia zo dňa 13. 03. 2015 a 23. 03. 2015.
26. Z hlásenia o výkone služby zo dňa 08. 04. 2015 Obecnej polície Smižany vyplýva, že hliadka sa počas služby riadila podľa inštruktáže a pokynov usmernení k výkonu služby, v čase o 15.40 hod. vykonala pokus o doručenie doporučenej zásielky na meno žalobcu bytom G. X, pričom na uvedenej adrese sa menovaný dlhodobo nezdržiava, bývať má v obci M. G.. Rodinný dom na uvedenej adrese v podnájme obýva X. B., prechodný pobyt údajne nahlásila až neskôr. Býva tam asi 6 - 7 rokov. Hliadka vykonala dohľad na CP podľa knihy inštruktáže, počas tohto dohľadu nebol zistený priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t. č. ani iné protiprávne konanie nebolo zistené.
27. Súčasťou administratívneho spisu je aj CD záznam z kamerového systému, evidenčná karta vodiča a ďalšie listiny.
28. Z odpovede obce Smižany zo dňa 20. 04. 2015 na žalobcovu žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 22. 03. 2015 vyplýva, že kamerový systém obce Smižany bol realizovaný z finančných prostriedkov Rady vlády pre prevenciu kriminality, ktoré boli účelovo viazané iba na kamerový systém pod názvom „Kamerový dohľadový systém ako nástroj prevencie kriminality v obci Smižany“ na základe zmlúv č. 1/2010/28 a následne č. 46/2013. Na tento účel je aj prevádzkovaný prostredníctvom chránenej dielne, zriadenej zmluvou zo dňa 27. 02. 2012 uzavretou medzi obcou Smižany a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Verejné priestranstvo je monitorované 12 kamerami, o presnom umiestnení ktorých boli občania obce informovaní článkami v Smižianskych hlásnikoch v rokoch 2010, 2013 a 2014. Všetky priestory snímané kamerovým systémom sú označené v zmysle § 15 zákona č. 122/2013 Z. z.
29. Zo zápisnice o podaní výpovede svedka zo dňa 09. 06. 2015, spísanej na OR PZ ODI Spišská Nová Ves s R.. V. Z., vedúcou odd. výstavby a životného prostredia vyplýva, že menovaná k listu žalobcu zo dňa 14. 05. 2013 o podanie informácie či obec Smižany disponuje pasportizáciou zelene uviedla, že telesá cesty sa považujú za komunikačný priestor, ktorý je možné využíva, ako je uvedené v spomínanom liste, avšak je potrebné dodať, že v prípade ak chce niekto na tejto priľahlej ploche parkovať alebo auto dočasne odstaviť, je nutné túto plochu upraviť a to buď formou uloženia zámkovej dlažby, polovegetačných tvárnic alebo spevnením drvov. V prípade, že je auto odstavené na zeleni, považuje to obecná polícia za priestupok. Práve z týchto dôvodov viacerí občania obce si verejné priestranstvá pred
svojimi domami upravili jedným z horeuvedených spôsobov, samozrejme, so súhlasom obce, aby túto plochu mohli využiť na príležitostné státie. Obec Smižany pasportizáciou zelene nedisponuje. Na ulici Komenského, Nábrežnej a Štefánikovej sa v súčasnosti realizujú stavebné práce v rámci revitalizácie obce a regulácia potoka, čiže protipovodňové opatrenia, v rámci čoho sa budujú aj chodníky a parkoviská na uvedených uliciach. Ak parkoval žalobca na ulici Nábrežnej, tak predpokladá, že parkoval na zeleni, pričom v blízkosti má možnosť zaparkovať pred objektom Jednoty (Pizza Tony).
30. Súčasťou administratívneho spisu je aj Všeobecné záväzné nariadenie č. 107/2014 Obce Smižany o zriadení Obecnej polície v Smižanoch, sťažnosti, ako aj žiadosti žalobcu, týkajúce sa riešenia dopravnej situácie v mieste trvalého bydliska žalobcu na Topoľovej ulici z obdobia pred spáchaním priestupku vrátane jeho žiadosti o poskytnutie informácií adresovaných Obci Smižany i Obecnej polícii Obce Smižany. Súčasťou administratívneho spisu je aj rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný OR PZ ODI Spišská Nová Ves dňa 05. 05. 2015, proti ktorému podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho bol predmetný rozkaz zrušený.
31. Zo zápisnice z ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 29. 06. 2015 vyplýva, že žalobca bol oboznámený s podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom aj k predmetnému obvineniu zo spáchania priestupku. Menovaný zhodne so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami obsiahnutými v zápisniciach o podaní vysvetlenia s poukazom na odpovede dožiadaných orgánov a to Obce Smižany i Obecnej polície Obce Smižany na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám poukázal na to, že predmetný priestupok nespáchal s poukazom na to, že jediný dôkaz, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní o predmetnom priestupku vychádzal, je záznam z kamerového systému obce Smižany, pričom tento dôkaz vzhľadom na skutočnosti, ktoré už boli uvedené v predchádzajúcich jeho vyjadreniach a podaniach považuje za nezákonne získaný a pre posúdenie predmetnej veci nerelevantný. Namietal tiež spôsob doručovania jednotlivých písomností, ako aj to, že obecná polícia neriešila množstvo dopravných priestupkov, ktoré boli spáchané v mieste jeho trvalého bydliska alebo v ďalších priľahlých častiach obce.
32. Následne dňa 29. 06. 2015, pod č.: ORPZ-SN-ODI2-53/2015-P, bolo správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania predmetného priestupku.
33. O odvolaní zo dňa 09. 07. 2015, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
34. V priebehu súdneho konania žalobca predložil súdu dňa 16. 11. 2016, 20. 01. 2017, 12. 09. 2017, 14. 09. 2017, 19. 09. 2017, 21. 09. 2017, ako aj 28. 09. 2017 a 10. 10. 2017 na doplnenie dôkazného stavu do spisu množstvo listín, pričom ide o metodické usmernenie č. 2/2016 označenie monitorovaného priestoru podľa § 15 ods. 7 zákona 122/2013 Z. z. vydané Úradom na ochranu osobných údajov SR, Všeobecne záväzné nariadenie Obce Smižany č. 107/2014, stanovisko k petícii obyvateľov Topoľovej ulice z roku 2011, žiadosti o poskytnutie informácií adresované Obci Smižany a obecnej polícii z obdobia pred spáchaním predmetného priestupku vrátane príslušnej fotodokumentácie ohľadne dopravnej situácie v mieste trvalého bydliska žalobcu, ako aj ďalších častiach obce, kópie častí Smižianskeho hlásnika, fotodokumentáciu označenia monitorovaného priestoru v uvedenej obci z jednotlivých období, faktúry k objednávke Obce Smižany, týkajúcej sa dodania nálepiek s rozmermi 10x6 cm, ako aj ďalších objednávok, kópie častí zákona o obecnej polícii, žiadosť o sprístupnenie informácie adresovaná Úradu na ochranu osobných údajov SR ohľadne označenia priestoru snímaného kamerovým systémom obce, všetky listiny s komentárom žalobcu. Rovnako sa v ňom nachádza aj odpoveď na e-mailovú žiadosť žalobcu, ktorá mu bola doručená 06. 10. 2017 Úradom na ochranu osobných údajov.
35. Súčasťou súdneho spisu je aj odpoveď Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 08. 03. 2021 na výzvu súdu zo dňa 03. 03. 202, z obsahu ktorej vyplýva, že konanie o návrhu žalobcu vedené úradom proti Obci Smižany pod č. XXXXX/XXXX-T. bolo právoplatne skončené, pričom jeho prílohou sú rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 14. 06. 2016 č. XXXXX/XXXX-T.-XX, ako aj rozhodnutie predsedníčky úradu zo dňa 16. 11. 2016 č. XXXXX/XXXX-T.-XX o rozklade žalobcu, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
36. Rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 14. 06. 2016 č. 00510/2016- Os-14, bolo podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku konanie o ochrane osobných údajov zastavené, pretože v priebehu konania nebolo zistené porušenie ustanovení zákona týkajúcich sa spracúvania osobných údajov dotknutých osôb v kamerovom informačnom systéme osobných údajov prevádzkovateľa Obce Smižany, ako aj z dôvodu, že priebehu konania nebolo v informačnom systéme osobných údajov tohto prevádzkovateľa preukázané spracúvanie osobných údajov žalobcu, ktoré mali byť získané vyhotovením audiozáznamu dňa 17. 02. 2015 príslušníkom obecnej polície v rozpore so zákonom. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe kontroly spracúvania osobných údajov prevádzkovateľom Obcou Smižany, vykonanej na základe podnetu žalobcu zo dňa 23. 03. 2015, ktorá sa začala dňa 06. 05. 2015, v priestoroch kontrolovanej osoby bola vykonaná dňa 13. 05. 2015 a ukončená dňa 08. 06. 2015 podpísaním záznamu o kontrole, ktorej priebeh bol zaznamenaný v zápisnici z výkonu kontroly v priestoroch kontrolovanej osoby.
37. Rozhodnutím predsedníčky úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 16. 11. 2016, č. XXXXX/ XXXX-T.-XX, bol podľa § 66 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad zo dňa 18. 07. 2016, podaný žalobcom, zamietnutý a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdené. Z jeho odôvodnenia v súvislosti s predmetom tohto súdneho konania vyplýva, že v danom prípade sa v priebehu administratívneho konania nepodarilo zistiť, či reálne dochádza k spracúvaniu osobných údajov v nahrávacom zariadení, nakoľko neexistovali nahrávky z ohliadok ani ich prepisy a v čase výsluchu navrhovateľa bol prístroj nefunkčný, preto nemohlo dôjsť k nahrávke. Predsedníčka úradu konštatovala, že z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov môže byť prevádzkovateľom pri spracúvaní osobných údajov aj orgán verejnej správy, ktorý je oprávnený v rámci zákonom mu zverených kompetencií spracúvať osobné údaje na právnom základe podľa § 9, resp. podľa § 15 ods. 7 tohto zákona. Uviedla, že v zmysle citovaného zákona o ochrane osobných údajov je požiadavka na zreteľnosť označenia verejného priestranstva bez bližšieho určenia, t. j. je zákonom ponechaná na voľnom posúdení. Za účelom priblížiť prevádzkovateľom vhodnú veľkosť označenia vydal úrad dňa 20. 04. 2016 Metodické usmernenie č. 2/2016 Označenie monitorovaného priestoru podľa § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, ktoré je každému dostupné na webovom sídle úradu. Toto má iba odporúčací charakter, pričom tak citovaný zákon ako aj uvedené usmernenie boli vypracované a prijaté v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/EHS zo dňa 24. 10. 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Vychádzajúc z uvedeného nebolo možné zo strany obce Smižany konštatovať porušenie citovaného zákona z dôvodu, že v konaní sa nepodarilo preukázať ani vyvrátiť, či predmetný priestor monitorovaný obcou Smižany bol alebo nebol označený ako monitorovaný, a teda či takéto označenie malo byť zreteľné v zmysle § 15 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ navrhovateľ nepodal podnet na začatie konania o ochrane osobných údajov v čase pred spáchaním priestupku, kontrola nemohla byť vykonaná dňa 29. 04. 2014. Mimoriadna kontrola bola vykonaná na základe požiadavky prvostupňového správneho orgánu dňa 13. 05. 2015, t. j. po podaní predmetného podnetu žalobcom, pričom z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste kontroly je zrejmé, že v čase kontroly bolo označenie monitorovaného priestoru v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Konštatovala, že druhostupňový správny orgán si vyžiadal od prevádzkovateľa faktúry za zakúpené nálepky označujúce priestory monitorované kamerovým informačným systémom, záznamy z kontrol tohto označenia vykonávaných náčelníkom obecnej polície a fotodokumentáciu týchto nálepiek z uvedeného dňa, pokiaľ ňou disponujú, a z poskytnutého materiálu možno len predpokladať, že dňa 29. 04. 2014 monitorovaný priestor bol označený. Predsedníčka úradu v závere konštatovala, že i napriek snahe úradu a poskytnutej súčinnosti zo strany žalobcu i obce Smižany sa nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že v čase spáchania priestupku nebol monitorovaný priestor označený.
38. K uvedenej odpovedi Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 14. 06. 2016 a jej prílohám, ktoré boli účastníkom súdneho konania doručené s tým, že sa k nim môžu v určenej lehote 10 dní od ich doručenia písomne vyjadriť, sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 15. 07. 2021, v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a poukázal na to, že úrad pri vydaní uvedených rozhodnutí vychádzal iba z dôkazov, získaných v čase uvedenej priamej kontroly, t. j. 13. 05. 2015, čo je viac ako rok od času, kedy mal spáchať predmetný priestupok, t. j. posudzovaný bol iný stav, keďže v čase kontroly už označenie monitorovaného priestoru bolo tvorené inými nálepkami. V uvedenom konaní teda nebolo preukázané, žeby priestor Nábrežnej ulice bol v deň, keď mal spáchať priestupok vôbec označený ako monitorovaný. Nepreukázanie podmienky zákonnosti videozáznamu nemôže byť v neprospech obvineného, práve naopak, má sa vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“.
39. Podľa § 25 ods. 1 písm. s) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou.
40. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
41. Podľa ods. 2 písm. f) cit. zák. ustanovenia za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.
42. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
43. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
44. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
45. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný.
46. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
47. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej správnej žaloby a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, postupujúc v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2020, č. k. 1 Asan/22/2019-144 dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s citovanou právnou úpravou.
48. V danom prípade zásadnou žalobnou námietkou žalobcu bola námietka, týkajúca sa nezákonnosti dôkazu - záznamu z kamerového systému obce Smižany, ktorý dokumentuje spáchanie predmetného priestupku, z hľadiska porušenia ustanovenia § 15 ods. 7 zákona č.122/2013 Z. z. na ochranu osobných údajov v znení neskorších predpisov prevádzkovateľom predmetného kamerového systému tak, ako to vyplýva z podanej žaloby.
49. V kontexte využívania kamerového systému zákon č.122/2013 Z. z. stanovuje striktné pravidlá pre prevádzkovateľa takéhoto informačného systému brániace potenciálnemu zneužitiu vyhotoveného
záznamu. Z dikcie citovaného zákona vyplýva, že pokiaľ kamerový systém sníma verejné priestranstvo, napríklad časť ulice ako priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a zdržiavať sa bez časového obmedzenia, môže sa tak diať jedine za účelom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu alebo ochrany majetku a zdravia, a to len vtedy, ak je snímaný priestor zreteľne označený ako monitorovaný. Označenie o monitorovaní priestoru kamerovým systémom nie je potrebné, ak tak určuje osobitný zákon. Takto vyhotovený záznam možno použiť iba za účelom právnej zodpovednosti v rámci priestupkového alebo trestného konania. Iné využitie záznamu, prípadne jeho sprístupnenie neoprávnenej osobe, či zverejnenie bez súhlasu dotknutej osoby by bolo nezákonné. Pokiaľ tento záznam nie je využitý na účely trestného alebo priestupkového konania, musí byť zlikvidovaný najneskôr do 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol vyhotovený. Subjekty, ktoré kamerové systémy z rôznych dôvodov využívajú na monitorovanie verejne prístupných miest majú postavenie prevádzkovateľa informačného systému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č.122/2013 Z. z. Dozor pri ochrane súkromia fyzických osôb nad takýmito prevádzkovateľmi, s výnimkou spravodajských služieb, vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov SR, ktorý vykonáva aj osobitnú registráciu týchto subjektov a môže za rôzne porušenia zákona č.122/2013 Z. z. udeliť pokutu.
50. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, vyhodnotiac ich jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v danom prípade nebolo spáchanie predmetného priestupku žalobcom v správnom konaní dostatočne a jednoznačne preukázané. Dôkaz, na nezákonnosť ktorého poukazoval žalobca, bol vyhotovený kamerovým systémom, snímajúcim verejné priestranstvo za účelom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, ochrany majetku a zdravia, t. j. v súlade s účelom sledovaným zákonom o ochrane osobných údajov. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, žeby vo veci konajúce správne orgány, vychádzajúc z námietok žalobcu, vznesených v priebehu priestupkového konania, zabezpečili dostatok podkladov a dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že priestor, takto snímaný kamerovým systémom, bol v čase údajného spáchania predmetného priestupku žalobcom označený spôsobom, vyplývajúcim zo znenia § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, keďže jedným zo zákonných znakov legality uskutočneného monitorovania pre účely ochrany verejného poriadku je aj zreteľné označenie monitorovaného priestoru. Podľa názoru vo veci konajúcich správnych orgánov bol tento monitorovaný priestor dostatočne a zreteľne označený, avšak uvedené nepochybne nevyplýva zo žiadneho dôkazu, vykonaného v priebehu administratívneho konania, a to ani z výpovede V.. V. X., náčelníka obecnej polície obce Smižany zo 04. 06. 2015, ako to uvádza žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 5 odôvodnenia rozsudku). Uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia predsedníčky úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 16. 11. 2016, v ktorom bolo konštatované, že v čase výkonu kontroly (bod 37 odôvodnenia rozsudku) nebolo zistené porušenie zákona o ochrane osobných údajov s tým, že na základe účastníkmi v konaní predložených dokladov sa nepodarilo preukázať ani vyvrátiť tvrdenie žalobcu, či predmetný priestor monitorovaný obcou Smižany v čase spáchania predmetného priestupku bol alebo nebol označený ako monitorovaný, a teda či takéto označenie malo byť zreteľné v zmysle § 15 ods. 7 citovaného zákona. Vychádzajúc z uvedeného záver, že spáchanie predmetného priestupku žalobcom bolo jednoznačne preukázané nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože z týchto nie je zrejmé, či monitorovaným priestorom prístupným verejnosti bola celá obec, resp. len jej časť a ktorá, a v závislosti od uvedeného ani to, na ktorých konkrétnych miestach bolo umiestnené označenie tohto monitorovaného priestoru a akou konkrétnou formou so zohľadnením reálnej možnosti toto označenie vidieť osobami, vstupujúcimi do monitorovaného priestoru, či už pokiaľ ide o chodcov, resp. vodičov motorových vozidiel, ak by sa v danom úseku pohybovali maximálnou povolenou rýchlosťou, a to aj za zhoršených poveternostných podmienok. Keďže v administratívnom spise dôkazy (napr. aj v tom čase aktuálna fotodokumentácia) o zreteľnom označení predmetného monitorovaného priestoru absentujú, nebolo možné dospieť k záveru, že jediný dôkaz, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným zo spáchania predmetného priestupku - záznam z kamerového informačného systému obce Smižany, je zákonným dôkazom.
51. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, podľa § 191 ods. 1 písm. e) a c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a v dôsledku toho aj nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP).
52. Jeho úlohou v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách v bode 51 odôvodnenia rozsudku uvedeného právneho názoru správneho súdu, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a na základe jeho výsledku, v prípade jednoznačného preukázania spáchania predmetného priestupku žalobcom v už uvedených súvislostiach, vydať rozhodnutie a toto odôvodniť v súlade s požiadavkami ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, reagujúc aj na všetky pre posúdenie tejto veci podstatné námietky žalobcu, vznesené v priebehu administratívneho aj súdneho konania.
53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, právo na úplnú náhradu trov konania.
54. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).