Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-6-2007.pdf
PDF · 169.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/6/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou S.. A. U. v právnej veci žalobkyne: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I XX/XXX, O. nad I., právne zastúpená: M. kancelária Z.. Z. H., s.r.o., so sídlom X. XXXX/X, Y. proti žalovaným : 1/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I XX/XX, O. nad I., 2/ N., s.r.o., so sídlom H. XXXX/XX, O. nad I., F.: XX XXX XXX, 3/ N., s.r.o., so sídlom K. XX, O. nad I., F. XX XXX XXX, žalovaní X- X právne zastúpení : S.. L. O., advokátka, so sídlom G. XXXX/XXX, O. nad I., o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o odstránenie kanalizačného potrubia, múrika, terasy, plotu a obvodovej steny nehnuteľnosti žalovaných z pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zastavuje.
II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť strechu rozostavanej stavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele KNC parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, pre okres F., obec O. nad I., katastrálne územie O. nad I. v rozsahu, v akom táto strecha presahuje obvodový múr tejto rozostavanej stavby bez súpisného čísla, postavenej na pozemku H. parc. č. XXX/X a súčasne v akom zasahuje do parcely H. parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie O. nad I. a do parcely H. parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie O. nad I., ktoré pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa má proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Štát má proti žalovaným 1/, 2 / a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala, aby súd vtedy len žalovaného 1/ S. H. zaviazal odstrániť rozostavanú stavbu z pozemkov H. parc.č. XXX/X a XXX/XX v k.ú. O. nad I., vrátane presahujúcej strechy, kanalizačného potrubia a tiež sa domáhala, aby súd mu uložil povinnosť zamedziť vnikaniu snehu a dažďa zo strechy rozostavanej stavby na parcelu H. parc.č. XXX/X a XXX/ XX v k.ú. O. nad I..
2.V žalobe uviedla, že žalovaný osadil svoju stavbu na parcele č. XXX/X tak, že v časti od ulice zasiahol uvedenou nehnuteľnosťou do parciel žalobkyne č. XXX/X a č. XXX/XX v šírke cca X,XX m a v zadnej časti hraníc parciel ohradným múrom až o cca X,XXm. Uviedla, že žalovaný na svojej stavbe osadil strechu tak, že táto zasahuje nad parcely žalobkyne č. XXX/X a č. XXX/XX a to popri samotnej stavbe ešte o ďalších X,XX m a že žalovaný osadil kanalizačné potrubie zo svojej stavby stajacej na parcele č. XXX/
X v zadnej časti hraníc pozemkov tak, že uvedené kanalizačné potrubie zasahuje z parcely žalovaného č. XXX/XX do parcely žalobkyne č. XXX/XX. V ďalšom konaní doplnila, že žalovaný do jej pozemku zasiahol v rozsahu XX m2, pričom ona to zistila, keď išla realizovať svoju stavbu a robili jej zameranie osadenia stavby. Poukazovala na to, že kvôli zásahu do jej pozemkov, musela svoju stavbu realizovať v menšom rozsahu, než pôvodne zamýšľala, došlo k zmenšeniu jej úžitkovej plochy. N. prenajíma, a preto má aj stratu z nižšej výmery prenajatej plochy. Trvala na odstránení stavby žalovaného v celom rozsahu, v akom zasahuje do jej pozemkov v rozsahu, v akom bol zásah zistený znaleckým posudkom F.. I. č. X/XXXX. Poukazovala na to, že stavba žalovaných jej znemožnila napojiť sa na strechu domu žalovaných, pričom podľa pôvodného zámeru obe strechy mali byť v jednej línii.
3.Žalovaný 1/ uvádzal, že stavbu realizoval dodávateľsky, a to, že je umiestnená sčasti aj na cudzom pozemku zistil až neskôr. Snažil sa so žalobkyňou dohodnúť na odkúpení pozemku pod stavbou, ale to sa nepodarilo. Uvádzal, že stavbu realizoval podľa projektu a v priebehu výstavby žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky. Osadenie stavby na cudzom pozemku zavinila stavebná firma a keď to zistil, dal si spracovať geometrický plán. Žalovaný 1/ nenamietal rozsah, v akom jeho stavba zasahuje do pozemku žalobkyne, keď akceptoval znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom F.. F. I. bez výhrad. Bránil sa ale tým, že zásah jeho stavby do pozemku žalobkyne nespôsobil to, že ona musela svoju stavbu, s ktorou začala neskôr, zmeniť, pretože ona sama sa rozsah svojej stavby rozhodla napokon zmenšiť z dôvodov na jej strane. Mal za to, že odstránenie stavby z jeho strany nie je účelné, nakoľko stavba plní svoj účel, bolo na ňu vydané stavebné povolenie a dočasné užívacie povolenie, preto sa nejedná o čiernu stavbu.
4.Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žaloba zamietnutá. Súd svoje rozhodnutie založil na tom, že pokiaľ má súd rozhodnúť o odstránení stavby na náklady žalovaného, musí sa jeho rozhodnutie opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku žalovaným a také zistenie zanedbania povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Dôležitým predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné. Zabratá časť nehnuteľnosti žalobkyne v rozsahu XXmX predstavuje úzky dlhý pás pozemkov žalobkyne na hranici s pozemkami žalovaného. Žalobkyňa už realizovala vlastnú stavbu pri rešpektovaní stavby žalovaného tak, že vlastnú stavbu postavila nadväzujúco na stavbu žalovaného, avšak v nižšej výške a s menšou rozlohou. Poukázal na to, že žalovaný opakovane snažil sa odkúpiť časť pozemku žalobkyne, ktorý zabral a žalovaný po zistení zlého zamerania začal konať kroky smerujúce k náprave zásahu do vlastníckych práv žalobkyne, pričom jej ponúkol sumu trinásťkrát vyššiu ako je cena určená znalcom. Túto ponuku žalobkyňa neprijala. Stavba žalovaného bola zameraná a postavená spoločnosťou, ktorá sa touto činnosťou zaoberá. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal úmysel zasahovať do vlastníckych práv žalobkyne a vzniknutú situáciu sa snažil riešiť. K stavbe bolo vydané stavebné povolenie a bolo vydané aj dočasné užívacie povolenie, preto sa nejedná o nepovolenú a neoprávnenú stavbu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odstránenie stavby nie je účelné, nakoľko stavba žalovaného bola postavená na základe stavebného povolenia, je riadne užívaná a plní účel, na ktorý bola postavená. Zásah do vlastníckych práv žalobkyne bol v konaní preukázaný, avšak neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce vydanie tak závažného rozhodnutia, akým je odstránenie stavby. Vypratanie úzkeho pásu pozemkov žalobkyne na hranici s pozemkami žalovaného v šírke približne XX cm je neúčelné vzhľadom k tomu, že takto vzniknutý pás pozemku je reálne nevyužiteľný k prechodu a bez ošetrenia steny domu by vznikala žalobkyni na stavbe škoda v dôsledku poveternostných vplyvov. Prípadným ošetrením steny stavby žalobkyne po odstránení stavby žalovaného alebo prípadnou prestavbou existujúcej stavby žalobkyne podľa pôvodne plánovaného projektu by žalobkyni vznikli neprimerané výdavky. Odstránenie stavby súd hodnotil ako neúčelné.
5.Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX prvým výrokom pripustil späťvzatie žaloby o zamedzenie vnikania snehu a dažďa z rozostavanej stavby na parcelu č. XXX/X a XXX/XX v k.ú. O. nad I., v tejto časti rozsudok súdu zrušil a konanie zastavil. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že stavba žalovaného v časti, v ktorej zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, je stavbou neoprávnenou (aj keď povolenou). Za správne považoval konštatovanie, že odstránenie časti stavby v šírke max. XX cm za situácie, že stavby žalobkyne a žalovaného súd spojené jednou stenou, je neúčelné, pretože by na oboch stranách odstránením vznikli neprimerané náklady. Za správne považoval súd konštatovanie neúčelnosti odstránenia časti stavby žalovaného nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X - domovej nehnuteľnosti
označenej v náčrte tehlovou a žltou farbou vo výmere X m2. Odstránenie v náčrte označenej časti zelenou farbou o výmere X m2, kde sa nachádza kanalizačné potrubie, múrik, terasa sa javilo ako možné, pričom však odvolací súd považoval za potrebné čo do tejto časti doplniť ešte dokazovanie. Poukázal na to, že nakoľko sa v prípade domovej nehnuteľnosti žalovaného, ktorá je čiastočne postavená na parcelách žalobkyne, jedná o obvodový múr nehnuteľnosti, nie je účelné odstránenie tejto časti stavby, nie je možné ani jej prikázanie do vlastníctva žalobkyne, a preto prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena podľa § 1X5c ods. 3 Q. zákonníka.
6.V ďalšom konaní uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd do konania pripustil vstup ďalších žalovaných a to ako žalovanú X/ L. a a ako žalovaného X/ L.. XX XXX XXX. W. zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie voči žalovanému 3/ vzhľadom na späťvzatie žaloby voči nemu zastavil. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby do konania vstúpila spol. N., s.r.o., F.: XX XXX XXX, ktorý sa tak stal žalovaným X/. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žalovanej 2/ tak, že do konania namiesto nej vstúpi ako žalovaný 2/ spol. N., s.r.o., F.: XX XXX XXX. Žalovanými subjektmi tak do konca sporu ostali žalovaný 1/ S. H., žalovaný 2/ spol. N., s.r.o., žalovaný 3/ spol. N., s.r.o.
7.Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bola pripustená zmena žaloby tak, že sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaní boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k povinnosti odstrániť rozostavanú stavbu bez súpisného čísla v ich podielovom spoluvlastníctve vrátane všetkých jej súčastí, to aj strechy, kanalizačného potrubia.
8.V ďalšom priebehu sporu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o odstránenie plotu, múrika s terasou, kanalizačného potrubia (označovaný v spore ako aj ako dažďový odkvap) z pozemku vo vlastníctve žalobkyne s poukazom na to, že žalovaní tieto stavby počas konania odstránili, čo bolo preukázané predloženou fotodokumentáciou. Žalovaní so späťvzatím žaloby v týchto častiach súhlasili.
9.Predmetom sporu tak po tomto späťvzatí ostalo ešte odstránenie obvodovej steny nehnuteľnosti žalovaných, ktorá zasahuje do pozemku vlastnícky patriaceho žalobkyni a tiež odstránenie presahu strechy, ktorá prečnieva cez tento obvodový múr do pozemkov (ponad pozemky) vlastnícky patriace žalobkyni.
10.Stranám sa čo do sporného obvodového múru nehnuteľnosti, ktorý stojí na pozemku žalobkyne, aj vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že jeho odstránenie nie je účelné, podarilo uzavrieť dohodu, podľa ktorej došlo zo strany žalovaných ku kúpe tej časti pozemku, na ktorej obvodový múr stojí, čím v tejto časti odpadol predmet sporu. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa zobrala na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobu späť aj v časti o odstránenie obvodovej steny nehnuteľnosti žalovaných z pozemkov patriacich žalobkyni. Aj s týmto späťvzatím žaloby žalovaní súhlasili.
11.O uvedených čiastočných späťvzatiach žaloby súd rozhodol prvým výrokom tohto rozsudku.
12. Podľa ustanovenia § 144 U. sporového poriadku (ďalej len U.), Žalobca môže vziať žalobu späť.
13.Podľa ustanovenia § 145 ods. X U., Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15.Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 CSP, Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16.Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o odstránenie plotu, múrika s terasou, kanalizačného potrubia (označovaný v spore ako aj ako dažďový odkvap) a v časti o odstránenie obvodovej steny nehnuteľnosti žalovaných z pozemkov vo vlastníctve žalobkyne , súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie zastavil. Žalovaní so späťvzatím žaloby v dotknutých častiach výslovne súhlasili.
17.Predmetom sporu tak odstalo už iba odstránenie presahu strechy nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Aj vzhľadom na to, že už iba o tejto časti pôvodného sporu sa konalo a rozhodovalo, súd sa zaoberal a hodnotil argumentáciu strán sporu dotýkajúcu sa tejto časti (presah strechy), rovnako tak vykonal a vyhodnotil už len dôkazy, ktoré sa týkali žaloby o odstránenie presahu strechy. V spore totiž bolo zadovážené množstvo dôkazov aj vo vzťahu k tým častiam ktoré napokon predmetom rozhodovania týmto rozsudkom z dôvodu späťvzatia žaloby neboli, a tak sa vyhodnocovanie týchto dôkazov stalo nadbytočným.
18.Žalobkyňa v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedla, že vzhľadom na to, čo ostalo predmetom sporu, požaduje, aby žalovaní odstránili previs strechy tak, že tento bude zarovnaný súbežne s obvodovým múrom domovej nehnuteľnosti (čo napokon je logická požiadavka, pretože pozemok pod týmto obvodovým múrom počas sporu žalovaní odkúpili, a teda obvodový múr už bude stáť na pozemku žalovaných). V súlade s touto požiadavkou preto súd aj žalobu posudzoval. Vo vzťahu k presahujúcej streche žalobkyňa uvádzala, že táto presahuje do jej pozemku od obvodového múru o cca XX cm. Mala za to, že strecha v tomto rozsahu ani nebola povolenou stavbou, pretože na takúto strechu nebolo vydané stavebné povolenie. Stavebné povolenie bolo vydané iba na zastrešenie po okraj obvodového múru.
19.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že strecha stavby žalovaných postavenej na parcele H. parc.č. XXX/X zasahuje do pozemkov patriacich žalobkyni H. parc.č. XXX/X a XXX/XX. Žalovaní ale mali za to, že strecha tak, ako je postavená, je plne funkčná, nemá žiadne vady a nie je účelné do nej zasahovať ďalšími stavebnými zásahmi a odstraňovať ju. Podľa ich názoru, odstránenie previsu strechy by mohlo narušiť súdržnosť jednotlivých celkov stavby, kvalitu, ktorú stavba doposiaľ má a mohlo by to spôsobiť vznik nových problémov. Navrhovali preto najskôr v tejto časti zriadenie vecného bremena. Žalovaní tiež uvádzali, že keď oslovili stavebnú firmu ohľadom demontáže strechy, táto uviedla, že pri súčasných poveternostných podmienkach je hlúposť do strechy zasahovať. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX mal za to, že podľa neho odstránenie strechy možné nie je, lebo sa naruší statika strechy, krovu a môže dôjsť k všeobecnému ohrozeniu pri zmene poveternostných podmienok. Jej odstránenie je náročné finančne i pracovne, musela by sa odstrániť škridla, rozobrať krov, zateplenie, zmeniť pôdorys strechy, vypracovať projekt, predložiť ho stavebnému úradu. Podľa neho žalobkyňa presahom strechy ani nie je obmedzená vo výstavbe, lebo sa môže napojiť krov žalobkyne na existujúci krov na rovnakú úroveň.
20.Vykonaným dokazovaním (po opakovaných zmenách zákonného sudcu) bolo zistené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku H. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX v k.ú. O. nad I. zapísaného na LV č. XXXX. L. je tiež výlučnou vlastníčkou pozemku H. parc.č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. O. nad I.. L. 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi rozostavanej stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku H. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorá stavba je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. O. nad I..
21.Ďalej bolo zistené, že S. O. nad I. dňa XX. februára XXXX vydalo rozhodnutie o umiestnení stavby Polyfunkčný dom na J. MS v O. nad I. č. I.. - XXX/XXXX-Va-FvX-A/XX na pozemkoch parc. č. KN XXX/X, XXX/XX (vlastný objekt), KN XXX/X, XXX (preložka kanalizácie), XXXX/X (prípojka IS) k.ú. O. nad I.. S. O. nad I. vydalo dňa XX.XX.XXXX stavebné povolenie č. I.. - XXXX/XXXX-Va - P na stavbu Polyfunkčný dom Dubnica nad Váhom Námestie MS na pozemkoch č. KN XXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXX/X,XXX/XX k.ú. Dubnica nad Váhom. Zmena stavby oproti schválenému projektu stavby a povolenie zmeny stavby pred dokončením (ohľadom suterénu) č. I..XXXX/XXXX-Va-FXX-A/XX zo dňa XX.XX.XXXX sa okrem iného týkala aj zmeny riešenia strešnej konštrukcie. Na základe nesúhlasu žalobkyne s dodatočnou legalizáciou zmeny stavby, stavebný úrad rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX odkázal žalobkyňu na podanie žaloby na súd. Stavebné konanie je preto prerušené, dodatočné povolenie zmeny stavby Polyfunkčný dom v O. nad I. nebolo vydané. Stavba žalovaných bola realizovaná dodávateľskou firmou I. K. - O. - N.. N. stavby bol F.. D. K. a stavebným dozorom K. S.. K. zápisu list.č. XXXXXX v denných záznamoch stavby bola dňa XX. októbra XXXX vytýčená stavba Polyfunkčný dom v O. nad I. J. MS podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní.
XX.Doplnkom č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyhotoveným znaleckým ústavom Stavebnou fakultou N. v G. bolo zistené, že polyfunkčný dom (nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaných) bol postavený na pozemkoch H. parc.č. XXX/X a XXX/XX v k.ú. O. nad I. tak, že obvodový múr z juhovýchodnej strany po celej dĺžke XX,XX m je osadený na pozemku parc.č. XXX/X a XXX/ XX v šírke záberu X,XX m (toto však sú nevyhodnocuje, pretože pozemok pod obvodovým múrom bol predmetom mimosúdnej dohody, a preto odstránenie obvodového múru už nie je predmetom sporu). Ďalej však zo znaleckého posudku vyplýva, že budova má sedlovú strechu a podhľad strechy presahuje nad parcely žalobkyne o cca X,XX m. L. posudok riešil aj otázku odstránenia strechy nad rozsah obvodového múru. Konštatoval, že nehnuteľnosť žalovaných bola postavená podľa stavebného povolenia podľa projektovej dokumentácie s týmito odchýlkami: umiestnenie objektu bolo chybne osadené zásadne chybou stavebníka. Ďalšia odchýlka nastala chybou zhotoviteľa a stavebníka (žalovaného X/), ktorou je nedodržanie projektu pre územné rozhodnutie, kde vo výkresovej časti „Pôdorys podkrovia“ a v „Priečnom reze“ je jednoznačne vykreslený obvodový múr zo strany pozemku žalobkyne ako štítový, až po hrebeň strechy. To znamená, že v tejto časti sedlová strecha nemala mať žiaden presah nad pozemok žalobkyne. V priečnom reze je tiež vykreslená budúca dispozícia objektu žalobkyne. Konštatovalo sa, že nehnuteľnosť žalovaných zasahuje svojimi základmi a obvodovým múrom do pozemku žalobkyne, čo je stav trvalý a po stavebnej stránke neriešiteľný (obvodový múr vyriešený mimosúdne, odkúpením pozemku pod ním). Čo sa týka presahujúcej strechy, znalecký posudok konštatoval, že presahujúcu časť strechy je možné demontovať, v uličnej časti vymurovať štítový múr až nad hrebeň strechy. V dvornej časti sedlovej strechy je takisto možné presahujúcu strechu zdemontovať a vymurovať na obvodovom múre atiku s atikovým žľabom nad úrovňou sedlovej strechy. Všetky tieto úpravy sú po technickej stránke náročné, vyžaduje sa projektová dokumentácia a podľa nej bude možné stanoviť výšku nákladov. Záver je taký, že zásadne by nemalo by odstránenie strechy nad rozsah obvodového múru byť technickým ani stavebným problémom, pretože sa jedná o odstránenie časti sedlovej strechy presahujúcej obvodový múr v šírke X,X m. Bez projektovej dokumentácie, ktorá stanoví aj finančné náklady to ale nejde.
23.Súd vykonal výsluch znalca znaleckého ústavu, ktorý spracúval predmetný znalecký posudok, Z. H., ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že projektant sa musí vyjadriť k tomu, akým spôsobom môže dôjsť k demontáži presahujúcej časti strechy a navrhnúť projekt tak, aby strecha nad parcelu žalobkyne nepresahovala. Nie je ale nevyhnutné, aby bola demontovaná celá strecha. Podľa znalca stavebník nedodržal projekt stavby v uličnej časti. V dvornej časti stavebník postupoval podľa projektu.
24.Žalobkyňa predložila rekapituláciu nákladov spracovaných projektantom F.. arch. Y. G., podľa ktorej náklady na odstránenie rímsy polyfunkčného domu žalovaných predstavujú sumu X.XXX,XX eur bez O./ X.XXX,XX eur s O..
25.V ďalšom priebehu sporu žalobkyňa považovala odstránenie previsu strechy za technicky možné s poukazom na uvedený znalecký posudok a tiež aj účelné s poukazom na vyššie uvedené predpokladané náklady. Trvala na ňom pretože previs strechy ju obmedzuje v dostavbe nehnuteľnosti a v jej užívaní podľa jej predstáv. Žalovaní nesúhlasili s odstránením previsu strechy, keď nestačí odstrániť len prevísajúcu časť, ale zasahovalo by sa aj do ostatných konštrukcií a statiky, technicky odstránenie podľa nich ani nie je možné. Poukazovali na to, že znalec konštatoval, že odstránenie je technicky náročné, vyžaduje si spracovanie projektovej dokumentácie. Odborné vyjadrenie ohľadom výšky nákladov na odstránenie strechy F.. G. nepovažovali za úplné, pretože neobsahovalo položkovitý popis nákladov. Napokon však žalovaný 1/ uviedol, že on sa zaujímal, ako by sa dal previs strechy odstrániť a deklaroval záujem odstrániť previs tak, že strecha sa zarovná súbežne s múrom domovej nehnuteľnosti.
26.Napokon žalovaní aj zrealizovali odstránenie previsu strechy, ale len čiastočne, keď tento previs nebol zarovnaný súbežne s obvodovým múrom ich stavby. Z odborného vyjadrenia F.. arch. Y. G., autorizovaného architekta za účelom posúdenia odstránenia prečnievajúcej rímsy polyfunkčného objektu na parc. H. XXX/X ponad susediacu stavbu polyfunkčného objektu žalobkyne vyplynulo, že projektant pri ohliadke zistil, že pôvodná rímsa tvorená vysunutím strechy bola oproti predchádzajúcemu stavu skrátená. Nie je však ukončená bez prečnievania nad stavbu žalobkyne. V streche orientovanej štítom k polyfunkčnej budove žalobkyne prečnievajú krajné škridly nehnuteľnosti žalovaných o cca XX mm. V zadnej časti bola pôvodná rímsa strechy orientovaná odkvapom k budove žalobkyne skrátená tak, že smerom do pozemku žalobkyne prečnieva strešný odkvap a priľahlý dažďový žľab o cca XXX mm. Pôvodná rímsa tak síce žalovanými skrátená bola, ale nie do roviny s obvodovou stenou. Technicky
je skrátenie strechy možné zrealizovať tak, aby nepresiahla za túto obvodovú stenu, ale toto skrátenie by sa muselo realizovať technicky náročnejšie (formou klampiarskeho oplechovania - záveterná krajová lišta, bez použitia krajových škridiel). V mieste, kde je strešný žlab, by sa tento musel zrealizovať ako nástrešný a vtedy by nevyčnieval nad pozemok žalobkyne. Uvedený stav po čiastočnom skrátení previsu strechy bol v odbornom vyjadrení aj fotograficky zadokumentovaný.
27.Žalovaní potvrdili, že oslovili spol. H., s.r.o. za účelom odstránenia previsu strechy, ktorá predložila cenovú ponuku X.XXX,XX eur s O.. Táto cenová ponuka vychádzala z položiek rozpočtu vyhotoveného architektom F.. arch. Y. G. z októbra XXXX predloženého žalobkyňou. Bola uzatvorená zmluva o dielo a v priebehu februára a začiatkom marca XXXX firma uskutočnila demontáž a montáž krytiny, žľabu, demontáž podbitia strechy, montáž líšt pod krajovú škridlu a pod žľab, skrátenie presahov strechy a úžľabia. Pôvodný presah strechy X,X m tak bol odborne odstránený tak, aby voda nezničila steny domu, presah strechy je podľa nich minimálny, technický a potrebný k tomu, aby žalobkyni nezatekala voda. To, že žalobkyňa naďalej trvá na odstránení tohto minimálneho presahu považujú za šikanózne. Navrhli, aby ohľadom urobenia si obrazu o stave na mieste samom bola vykonaná ohliadka. Navrhli vypracovať odborný posudok, ktorého predmetom by bolo posúdenie, či je technicky možné zrealizovať ďalšie skrátenie strechy a ak by výsledkom bolo, že toto možné je, mal byť spracovaný aj cenový rozpočet na realizáciu ďalšieho skrátenia strechy. Žalovaní deklarovali, že si dajú uvedené posúdenie zhotoviť sami, na čo im súd poskytol lehotu, ktorú aj na žiadosť žalovaných predĺžil. Odborné vyjadrenie, ktoré by sa zaoberalo technickou možnosťou skrátenia strechy však napriek tomu predložené nebolo. Žalovaní doložili cenovú ponuku vypracovanú spol. G. strechy z XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že náklady na ďalšie skrátenie strechy predstavujú XXX,- eur bez O. (skrátenie strechy - šikmá strana, vrátane plechových líšt, skrátenie strechy - vodorovná strana, vrátane nadrímsových odkvapových žľabov).
28.Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaných súdu predniesla, že konateľ žalovaného 2/ prisľúbil odstrániť aj zvyšok strechy, avšak toto nebolo zrealizované pre vyťaženosť stavebných firiem. Deklarovala, že žalovaný 2/ má záujem odstrániť aj zvyšok strechy zarovno obvodovým múrom, avšak problémom je, že žalovaný 1/ je názoru, že tak, ako bola strecha čiastočne odstránená, je postačujúce a existujúci presah je nutný technický presah. Žalovaný 1/ preto považoval žalobu už za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázala na to, že cenovú ponuku na skrátenie zvyšku strechy zabezpečovali žalovaní 2/ a 3/, títo nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, títo aj sú ochotní strechu skrátiť. Žalovaný 1/, ktorý nesúhlasí so skrátením, trvá na znaleckom dokazovaní a miestnej ohliadke za účelom preukázania toho, akým spôsobom bola strecha doteraz odstránená, že je to technicky v poriadku. Poukázal na to, že jediným problémom, ktorý aj bráni prípadnému zmierlivému vyriešeniu, sú nezhody medzi žalovanými navzájom ohľadom názoru na odstránenie zvyšku strechy a jeho financovanie.
29.Podľa § 135c Q. zákonníka: (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). (2) K. by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
30.Podľa § X39 ods. 1 Q. zákonníka (OZ): Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
XX.Citované ustanovenie § 135c OZ upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o také prípady, keď niekto stavia na cudzom pozemku stavbu bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Takto postavená stavba je neoprávnenou stavbou, pričom oprávnenosť či neoprávnenosť stavby z hľadiska verejného práva (podľa stavebných predpisov) je vzhľadom na § 135c OZ bez významu. Aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o odstránenie stavby je vlastník pozemku, do ktorého stavba zasahuje (na ktorom bola stavba postavená), čo je v tomto prípade žalobkyňa, keďže jej výlučné vlastníctvo k pozemkom, do ktorých stavba zasahuje, a to H. parc.č. XXX/X a XXX/XX, bolo preukázané. Vlastník pozemku je aktívne vecne legitimovaný aj k žalobe o odstránenie časti stavby (ako aj tu len časť stavby - previs strechy sa odstraňuje), aj keď jej ďalšia časť nestojí na jeho pozemku. Pasívne vecne legitimovanými je vlastník stavby, v danom prípade teda žalovaní, ktorí stavbu majú v podielovom spoluvlastníctve, ako bolo zistené výpisom z listu vlastníctva. Legitimácia na oboch procesných stranách tak bola daná. Za neoprávnenú stavbu v zmysle
§ 135c OZ sa považujú nielen stavby v celom rozsahu postavené na cudzom pozemku, ale aj realizácia stavby síce na svojom pozemku, ale s previsom nad cudzím pozemkom, pretože sa vychádza z tézy, že vlastníctvo k pozemku zahŕňa aj priestor nad jeho povrchom (rozhodnutie J. sp.zn. XXCdo/XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX). Vychádzajúc z toho potom aj previs strechy ponad cudzí pozemok je riešiteľný citovaným ustanovením. V prejednávanej veci pritom žalovaní ani nespochybňovali tvrdenia žalobkyne, že sporný previs strechy je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c OZ. Sami netvrdili, že by mali akýkoľvek titul na to, aby strechu postavili tak, že bude zasahovať až do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Netvrdili teda existenciu práva stavať na cudzom pozemku, také právo ani nebolo preukázané, a preto je nutné sporný previs strechy považovať z hľadiska občianskeho práva za stavbu neoprávnenú. Neoprávnenosť stavby sa hodnotí vždy objektívne, a teda neoprávnenosti stavbu nezbavuje ani to, že napr. stavebník je subjektívne presvedčený, že si nepočína nedovolene, ani stavbu nemôže zbaviť tohto statusu neoprávnenosti napr. pochybenie stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia (k tomu napr. rozhodnutie J. sp.zn. XX/XXXX). Žiadna taká okolnosť, ktorá by poukazovala na to, že previs strechy nehnuteľnosti žalovaných nie je stavbou neoprávnenou, v spore najavo nevyšla. Základ sporu ako taký napokon sporný nebol, problémom v danej veci bol spôsob, akým vzniknutú situáciu s neoprávnenou stavbou vyriešiť tak, aby to bolo súladné s § 135c OZ.
32.V konaní nebolo sporné, že strecha rozostavanej stavby žalovaných presahuje do pozemkov (nad pozemky) vo výlučnom vlastníctve žalobkyne H. parc.č. XXX/X a XXX/XX, keď pôvodne aj obvodový múr bol osadený do týchto pozemkov po celej dĺžke XX,X m v šírke záberu X,XX m (múr súd vzhľadom na späťvzatie žaloby a mimosúdne vyriešenie sporu neposudzuje) a podhľad strechy pod celej dĺžke obvodového múru tiež zasahoval do oboch parciel v šírke ďalších cca X,XX m (čiže obvodový múr + cca X,XX m). Uvedené vyplýva z doplnku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX znaleckého ústavu Stavebnej fakulty N. v G.. Uvedený záver posudku strany nenamietali, takto zistená skutočnosť sporná nebola. Po tom, čo žalovaní počas sporu pristúpili k čiastočnému odstráneniu tohto presahu strechy, tento presah ponad obvodový múr rozostavenej stavby žalovaných pretrváva, a to v rozsahu, v akom bol tento zadokumentovaný v odbornom vyjadrení F.. arch. G. z mája XXXX, a síce v rozsahu cca XX mm smerom do pozemkov žalobkyne a tiež v časti strešného odkvapu v rozsahu cca XXX mm smerom do pozemkov žalobkyne. M. toto tvrdenie žalobkyne podopreté týmto odborným vyjadrením nebolo sporné, keď žalovaní pripúšťali sami, že nedošlo k zarovnaniu strechu zarovno obvodovým múrom, pričom žalovaný 1/ uvedené presahy považoval za dostatočné až nutné a žalovaní 2/ a 3/ uvedené presahy boli ochotní skrátiť zarovno obvodovým múrom. Existencia presahu ponad obvodový múr a jeho rozsah v uvedených mm ako také ale sporné neboli. Súd sa preto musel zaoberať spôsobom, akým vyriešiť zásahy uvedených častí stavby žalovaných (strechy) do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Súd pritom dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že je technicky možné, účelné, spravodlivé, ale aj primerané, aby došlo k odstráneniu previsu strechy rozostavanej stavby žalovaných v rozsahu, v akom presahuje obvodový múr tejto rozostavanej stavby a súčasne, v akom tento previs zasahuje do pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne H. parc.č. XXX/X a XXX/XX.
33.Súd mal preukázané, a to doplnkom č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX, že presah strechy je technicky aj stavebne odstrániteľný v rozsahu, v akom presahuje obvodový múr. Technickú odstrániteľnosť strechy potvrdil aj znalec vo výsluchu pri ústnom doplnení tohto posudku s tým, že by k tejto úprave mala byť vypracovaná aj projektová dokumentácia. Žalovaní sa bránili tým, že uvedené technicky možné nie je, že je to veľmi náročné, nákladné, avšak uvedené znalecké zistenia o technickej možnosti odstránenia presahu strechy v spore neboli vôbec nijako vyvrátené. Práve naopak. Žalovaní napriek tomu, že najskôr tvrdili, že presah sa skrátiť technicky nedá, sami pristúpili k jeho odstraňovaniu, aj keď nie v celom rozsahu, ale k jeho skráteniu smerom do obvodového múru predsa len ich činnosťou došlo, čo už samo osebe vyvracia ich počiatočné tvrdenia o tom, že sa previs technicky skrátiť vôbec nedá. Skutočnosť, že sa dá odstrániť aj zvyšok presahu strechy, ktorý do dňa rozhodovania súdu ešte existuje, bola jednoznačne preukázaná žalobkyňou predloženým odborným vyjadrením autorizovaného architekta F.. arch. Y. G., ktorý konštatoval, že uvedené je možné skrátiť do roviny s obvodovým múrom za použitia klampiarskeho oplechovania a nástrešného žľabu. Žalovaní v lehote, ktorú súd stranám určil na koncentráciu dôkazných návrhov uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, podaním zo dňa XX.XX.XXXX avizovali, že si nechajú spracovať súkromný posudok zameraný na posúdenie technickej možnosti či nemožnosti skrátenia zvyšku previsu strechy tak, aby nedochádzalo k poškodeniu stavieb strán sporu a za týmto účelom požadovali lehotu XX dní. Súd žalovaným poskytol lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku do XX.XX.XXXX. Následne na žiadosť žalovaných im súd túto lehotu predĺžil do XX.XX.XXXX. Ani v tejto lehote, ani do pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za
skončené (XX.XX.XXXX), však žalovaní nepredložili avizovaný posudok, či odborné vyjadrenie, ktoré by sa zaoberalo technickou možnosťou odstránenia zvyšku previsu strechy. Súd konštatuje, že žalovaní mali dostatočne dlhú dobu na to, aby uvedený dôkaz zadovážili, pričom súd im nimi požadovanú lehotu aj predĺžil, napokon následne do konania posledného pojednávania mali ďalší časový priestor, aby uvedené zadávažili, čo sa však nestalo. Súd preto pri ustálení technickej možnosti odstránenia previsu strechy ponad obvodový múr nehnuteľnosti žalovaných vychádzal zo záverov z doplnku znaleckého posudku XX/XXXX, výsluchu znalca a tiež z odborného vyjadrenia architekta F.. arch. G., kde sa technická odstrániteľnosť strechy a jej skrátenie zarovno obvodového múru jednoznačne konštatuje. Žalovaní napokon neprodukovali žiadne námietky ani voči spôsobu, aký F.. arch. G. k odstráneniu zvyšku previsu strechy stavebnotechnicky navrhol ako možný a vhodný, neuviedli, prečo by tento nebol vhodný, možný, či adekvátny. Žalovaný 1/ opakovane uvádzal, že technicky nie je možné pristúpiť k skráteniu strechy zarovno obvodovému múru, hoci sa k tomu sám na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zaviazal. Nebol ale predložený taký dôkaz, ktorý by odborným spôsobom spochybnil zhodné závery znaleckého posudku aj odborného vyjadrenia, ktoré technickú odstrániteľnosť previsu strechy jednoznačne ustálili. Námietky žalovaného 1/ o tom, že bude zatekať do domu, ak bude strecha ešte skrátená, neboli vôbec ničím preukázané. Ide pritom o odborné tvrdenia týkajúce sa stavebnotechnických riešení strechy, ktoré ale žalovaný 1/ nepodložil dôkazom žiadnej odbornej autority. Ak žalovaní tiež tvrdili, že bude treba pri odstránení strechy demontovať väčšiu časť strechy či krovu, uvedené ostalo opäť len v rovine ich subjektívnych domnienok. Okrem toho uvedené bolo vyvrátené, pretože aj znalec H. pri výsluchu uviedol, že nie je nutné demontovať celú strechu. O potrebe demontáže strechy či krovu pritom nesvedčí ani žalobkyňou predložené odborné vyjadrenie F.. arch. G. z mája XXXX. Tiež sa žiada dodať, že žalovaní nielenže v lehote, ktorú im súd určil na predloženie nimi avizovaného odborného vyjadrenia nespochybnili závery doplnku k znaleckému posudku ani odborného vyjadrenia F. arch. G., ale svojím ďalším konaním dokonca potvrdili, že ďalšie skrátenie aj zvyšku previsu strechy je možné. N. totiž uvádzali, že si nechajú posúdiť odborne možnosti odstránenia zvyšku presahu strechy a ak bude zistené, že jej odstránenie možné je, nechajú vyčísliť aj náklady na odstránenie zostávajúceho previsu strechy. Síce dôkaz k možnostiam odstránenia previsu strechu nepredložili, ale predložili aktuálny rozpočet - cenovú ponuku na odstránenie zvyšku presahu strechy v sume XXX,- eur bez O. s položkovitým popisom úkonov, ktoré sa budú realizovať. Z tejto listiny tak jednoznačne vyplýva, že skrátenie strechy po obvodový múr tam uvedenými technickým úkonmi technicky riešiteľné jednoznačne je. Ak by stavebne či technicky ani zvyšný presah strechy nebolo možné odstrániť tak, že tento sa zarovná do roviny s obvodovým múrom, tak, ako to žalovaný 1/ tvrdí, nebolo by logicky ani možné predkladať cenové ponuky na práce smerujúce k jeho odstráneniu. Aj táto listina produkovaná žalovanými teda preukazuje v súhrne so zvyšnými v tomto odseku hodnotenými dôkazmi to, že aj zvyšok presahu strechy, ktorý doposiaľ zasahuje do pozemkov žalobkyne, je technicky odstrániteľný.
34.Odstránenie strechy musí byť nielen stavebne a technicky možné, ale aj účelné, hodnotenie čoho sa nezaobíde bez aspoň približného vyčíslenia nákladov, ktoré by za týmto účelom bolo treba vynaložiť. V spore bolo zistené, že pôvodne boli náklady na odstránenie pôvodného presahu strechy ocenené F.. arch. G. v októbri XXXX na sumu X.XXX,XX eur s O., pričom z tejto rekapitulácie žalovaní aj podľa svojich slov vychádzali pri cenovej ponuke spol. H., s.r.o., ktorá im za sumu 4. XXX,XX eur časť strechy aj odstránila počas sporu. Žiada sa dodať, že žalovaní uvedené vyčíslenie F. predložené žalobkyňou spochybňovali ako neúplné, ale naproti tomu z neho paradoxne vychádzali pri cenovej ponuke spol. H., s.r.o., ktorú akceptovali. Vzhľadom na aktuálny rozsah presahu strechy, žalovaní sami súdu predložili cenovú ponuku z XX.XX.XXXX, kde náklady predstavujú sumu XXX,- eur bez O.. Túto sumu tak približne žalovaní budú musieť vynaložiť na to, aby došlo k odstráneniu aj zvyšku presahu a zarovnaniu strechy súbežne s obvodovým múrom. Súd konštatuje, že tieto náklady sa nejavia absolútne ako neprimerané, ich výška nie je vysoká, keď napokon žalovaní 2/ a 3/ deklarovali na poslednom pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne, že sú ochotní strechu skrátiť a za týmto účelom si nechali spracovať aj túto cenovú ponuku, z čoho vyplýva, že sú aj ochotní uvedené náklady aj znášať. Súd vyhodnotil vzhľadom na predpokladané náklady, že skrátenie strechy po obvodový múr je nielen stavebnotechnicky možné, ale aj finančne nie náročné a nebude neprimerane žalovaných zaťažovať, keď napokon, žalovaní sú traja a teda je viac subjektov, medzi ktoré sa tieto náklady môžu rozdeliť. Žalovaným teda nehrozí žiadna veľká finančná ujma tým, že budú musieť zafinancovať takúto stavebnú úpravu.
35.Súd pri svojom rozhodnutí o odstránení previsu strechy zohľadnil aj to, že žalovaným nevznikne žiadna hospodárska ujma v tom zmysle, že sa neodstraňuje žiadna taká časť stavby, ktorá by bola
nevyhnutná pre ďalšie fungovanie stavby ako takej. Bez previsu strechy nebude prevádzka stavby žalovaných nijako ohrozená a na ďalej bude môcť stavba plniť svoj polyfunkčný účel. Napokon treba dodať, že aj z doplnku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyplýva, že strecha s previsom ani v pôvodnom projekte nebola plánovaná, podľa projektu strecha nemala mať vôbec žiaden presah nad pozemok žalobkyne. Napriek tomu stavebník, v tom čase žalovaný X/, pristúpil k stavbe strechy s presahom. Žalovaní napokon však ale vôbec v konaní nezdôvodnili, k čomu mala takáto zmena oproti pôvodnému projektu smerovať, čo mala sledovať, prečo sa pre ňu stavebník rozhodol a prečo k nej v rozpore s projektom pristúpil. Žalovaní sa ani nebránili tým, že tento bol v čase výstavby nevyhnutný, prípadne, že ho z relevantného dôvodu (ktorí prípadne nemohli ovplyvniť) museli učiniť. V spore nebolo preukázané ani to, že by presah strechy na stavbe žalovaných, ktorý od počiatku podľa projektu ani nemal existovať, bol pre stavbu ako takú nevyhnutný z hľadiska ďalšieho užívania tejto stavby. Súd vzal do úvahy na ujmu žalovaných a v prospech odstránenia strechy aj to, že podľa doplnku k znaleckému posudku vinou zhotoviteľa objektu a stavebníka (v tom čase žalovaného X/) došlo k nedodržaniu projektu a realizácia presahu stavby bola prakticky svojvoľná. Nešlo o chybu napr. na strane stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia, kde by súd musel byť zhovievavejší. Súd vzal do úvahy tiež aj to, že stavby žalobkyne a žalovaných súd stavby radové, a presah strechy nielenže zasahuje do pozemkov žalobkyne, ale v časti, kde sa stavby sporových strán dotýkajú jednou svojou obvodovou stenou, zasahuje previs strechy aj ponad samotnú stavbu žalobkyne. V prípade, že by sa žalobkyňa (alebo aj ktorýkoľvek budúci vlastník stavby) rozhodla kedykoľvek v budúcnosti k stavebným úpravám, rekonštrukciám, nadstavbám, je možné predpokladať, že presah strechy žalovaných by jej v takýchto stavebných prácach bránil. Bolo by tak nutné takéto práce prispôsobovať neoprávnenému previsu strechy, čo sa súdu javí ako značne obmedzujúce každého aj budúceho vlastníka, ktorý sa rozhodne k obdobnej stavebnej činnosti na susednej stavbe. Podľa stanoviska S. O. nad I. zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa aktívne namietala, nesúhlasila s dodatočným povolením zmeny stavby pred dokončením, ktorá sa týkala aj zmeny riešenia strešnej konštrukcie oproti schválenému projektu stavby, preto sa nejaví ako pravdivé tvrdenie žalovaných tiež v spore produkované, že žalobkyňa previs nenamietala. Ak nenamietala pôvodný projekt stavby žalovaných, na ktoré bolo vydané pôvodné stavebné povolenie, uvedené je nerozhodné a nemôže ísť na ťarchu žalobkyne, pretože pôvodný projekt nepočítal s previsom strechy vôbec (dokonca, ako sa uvádza v posudku, bola v ňom zaznačená budúca plánovaná strecha stavby žalobkyne). Až v priebehu realizácie stavby žalovaných v rozpore s projektom bol previs strechy zrealizovaný a žalobkyňa namietala dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením, ktorá sa týkala aj zmeny riešenia strechy, pretože táto zmena zasahovala do jej pozemkov, na čo bola odkázaná na súd s podaním tejto žaloby. Súd má za to, že žalobkyňa v rozhodnej dobe vzniesla námietky v prospech ochrany svojho vlastníctva, a preto jej nemožno dávať za vinu ani pasivitu. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených úvah súd uvádza, že odstránenie previsu strechy nemožno hodnotiť ani ako rozporné s dobrými mravmi, keď žalovaným nevznikne žiadna hospodárska, ani neprimeraná finančná ujma odstránením tejto časti stavby, stavba bude môcť ďalej slúžiť svojmu účelu aj bez previsu strechy, keď tento stav zavinil stavebník nehnuteľnosti žalovaných a nie žalobkyňa, ktorá je za súčasného stavu obmedzená napríklad v potenciálnej rekonštrukcii. Ak žalovaní poukazovali aj na to, že presah nie je tak veľký a ak žalobkyňa trvá na jeho odstránení, ide o šikanózne konanie, že s týmto sa súd nestotožnil. Za stavu, kedy protiprávny stav zapríčinili žalovaní, resp. žalovaný 1/ ako vtedajší stavebník, sa nejaví takáto požiadavka žalobkyne ako neadekvátna. Treba dodať, že žalovaní ani v spore neboli konzistentní, keď najskôr navrhovali zriadiť vecné bremeno, potom od toho upustili. Žalovaný 1/ potom deklaroval, že zarovná strechu po obvodový múr, napokon tak neučinil a tvrdil, že zostávajúci presah je nutný a žiadal žalobu zamietnuť bez toho, aby navrhoval, ako situáciu s presahom riešiť inak. Pritom ide o žalobu, ktorú súd napokon nemôže zamietnuť ani vtedy, ak by sa ukázalo odstránenie stavby ako neúčelné, ale musí hľadať iný spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, pričom žiadne iné riešenie zostávajúceho presahu žalovaný 1/ ani nenavrhoval a zrejme sa domnieval, že ho žalobkyňa už musí strpieť. Nepreukázal pritom ani svoje tvrdenia ohľadom technickej nutnosti tohto zostávajúceho presahu, ktoré subjektívne tvrdenia tak ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení a nemôžu mu bez preukázania nutnosti a technickej účelnosti presahu (ktoré konštatovanie sa nezaobíde bez odborného posúdenia) privodiť úspech. Ani pôvodný projekt stavby žalovaných so žiadnym presahom strechy nepočítal, a preto je aj dôvodné sa domnievať, že presah ani reálne opodstatnenie pre stavbu žalovaných ako takú nemá. Zamietnutie žaloby by tak do úvahy ani pri existencii „minimálneho“ presahu neprichádzalo do úvahy. L. 2/ a 3/ napokon aj boli ochotní i zvyšok presahu odstrániť, ale zrejme narušené vzájomné vzťahy so žalovaným X/, im v tom bránili. Žalobkyňa, ak sa za takéhoto stavu domáha riešenia situácie na súde a žiada odstránenie presahu, ktorý raz žalovaní tvrdia že odstránia, a potom zas že ho neodstránia, resp. že ho odstránia len čiastočne, resp. jeho úplné odstránenie je len časť žalovaných ochotná zrealizovať,
takéto jej konanie nemožno nazvať šikanóznym. Žalobkyňa sa totiž ocitla v situácii, že je tu protiprávny stav, ktorý by aj v zmysle jej požiadavky niektorí žalovaní odstránili, ak by sa vedeli dohodnúť so zvyškom spoluvlastníkov, pričom žalobkyňa iným spôsobom ako len cestou súdu, nápravu docieliť za tohto stavu nevie. Prakticky je aktuálne „obeťou“ nezhôd medzi žalovanými, ktorých argumentácia v spore je napokon nekonzistentná a aj si vzájomne odporujúca. Vychádzajúc zo všetkého, čo súd vyššie odôvodnil, dospel súd k záveru, že žaloba je v časti, ktorá ešte ostala predmetom sporu po čiastočných späťvzatiach žaloby, dôvodná a súd preto žalovaným nariadil odstrániť spoločne a nerozdielne presah strechy v rozsahu, v akom presahuje obvodový múr ich nehnuteľnosti a zasahuje do pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Zaviazal ich k tomu spoločne a nerozdielne, pretože to vyplýva z ich postavenia ako podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám (§ X39 ods. 1 OZ).
36.Súd nepristúpil k iným možnostiam vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku (žalobkyňou) a vlastníkom stavby, ktorá stojí na tomto pozemku (žalovanými). V prvom rade, prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku (žalobkyni) podľa § 135c ods. X OZ do úvahy vôbec neprichádza, pretože na to v prvom rade treba súhlas vlastníka pozemku, ktorý nebol udelený. Neprichádza to však do úvahy ani preto, že zasahujúcou stavbou v tomto prípade je strecha, a túto nemožno prikázať do vlastníctva inému, lebo sa nejedná o samostatnú stavbu, ale len o časť stavby (strecha je súčasťou stavby žalovaných). Judikatúra umožnila rozhodnúť aj tak, že sa pozemok, do ktorého stavba zasahuje, prikáže do vlastníctva vlastníka stavby za náhradu (Rc XX/XXXX), avšak to do úvahy neprichádza v tejto veci tiež, pretože to súd nemôže učiniť bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorý súd ani nemá. Avšak o tejto možnosti nemožno uvažovať ani preto, že časť pozemku žalobkyne, do ktorého zasahuje strecha stavby žalovaných, je zastavaná domom žalobkyne (strecha žalovaných v domovej časti presahuje ponad pozemok ale aj ponad stavbu žalobkyne, lebo ide o radovú zástavbu), a preto nie je vôbec praktické, aby tento pozemok, na ktorom stojí stavba žalobkyne, bol prikázaný žalovaným. Nastal by opäť paradoxne protiprávny stav, kedy by stavba žalobkyne stála čiastočne na pozemku žalovaných. Takýto spôsob vyporiadania napokon nikto ani nenavrhoval. Žalovaní počas sporu (skôr než pristúpili k čiastočnému odstráneniu previsu strechy), navrhovali, aby súd zriadil vecné bremeno k pozemku, nad ktorý strecha prevísa. Od tejto argumentácie však napokon celkom jasne upustili, keď v tomto smere neskôr vôbec už neprodukovali žiadnu ďalšiu argumentáciu a ani dôkazy smerujúce k tomu, aby bolo možné túto alternatívu vyporiadania vôbec súdne zrealizovať. Ani v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým na výzvu súdu koncentrovali svoje prostriedky procesnej obrany, vôbec neprodukovali k tejto alternatíve žiadne skutkové tvrdenia, či dôkazy, ktoré by reflektovali na aktuálny stav po čiastočnom odstránení previsu strechy domu žalovaných. Argumentácia žalovaných sa v spore následne zúžila len na posudzovane otázky technickej možnosť odstránenia zvyšku presahu strechy. Žalovaní nenavrhovali ani vyhotovenie geometrického plánu, ktorým by bolo zakreslený rozsah, umiestnenie vecného bremena, čo by bolo nevyhnutné najmä po tom, čo došlo k čiastočnému odstráneniu previsu strechy počas konania a stav na mieste samom čo do rozsahu, v akom stavba žalovaných zasahuje do pozemku žalobkyne, sa aj počas konania zmenil, a teda ani skôr v spore vyhotovené nákresy, náčrty rozsahu zásahov, neboli vôbec už aktuálne. Geometrický plán je pritom nevyhnutný predpoklad pre to, aby vôbec mohlo byť rozsudkom súdu vecné bremeno zriadené. Rovnako tak v spore neboli produkované ani dôkazy, ktoré by smerovali k preukázaniu aktuálnej výšky náhrady za vecné bremeno. Je síce pravdou, že v spise je znalecký posudok č. X/XXXX určujúci hodnotu vecného bremena, avšak tento je ku dňu rozhodnutia súdu viac než XX rokov starý (vyhotovený k XX.XX.XXXX), nemôže tak by vôbec podkladom pre určenie adekvátnej primeranej náhrady za vecné bremeno v súčasnosti. Vecné bremeno ale zriadiť nemožno bez toho, aby bolo riadne geometrickým plánom individualizované, čo by sa vyžadovalo najmä po tom, čo došlo k čiastočnému odstráneniu stavby počas sporu, a teda k zmene rozsahu zabratého pozemku, oproti stavu, aký bol v spore graficky zameraný a zaznamenaný pred touto zmenou, ale ktorý je už neaktuálny. Žalovaní, ktorých zaťažovalo dôkazné bremeno, ak mali v úmysle docieliť pre nich iný - výhodnejší, miernejší spôsob vyporiadania, než ten najprísnejší, navrhovaný žalobkyňou, ktorým je odstránenie previsu strechy, boli povinní produkovať v tomto smere dôkazy, čo neučinili. Súd pritom bez návrhu dôkazy vykonať nemohol. Súd pritom je toho názoru, ako už vyššie odôvodnil, že je plne primerané a spravodlivé nariadiť žalovaným odstránenie aj zvyšku previsu strechy, najmä, ak sa stavebník čo do tejto časti svojvoľne odchýlil od pôvodného projektu stavby v časti zastrešenia, že toto odstránenie je technicky možné, nie finančné nákladné, neprivodzujúce stranám žiadnu hospodársku stratu, ani poškodenie stavieb, keď previs strechy nie je pre ďalšiu prevádzku budovy žalovaných z akéhokoľvek dôvodu nutný (opak preukázaný nebol). Aj z tohto dôvodu sa súd nepriklonil k iným formám vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.
37.Ako už bolo vyššie odôvodnené, súd vykonal tie dôkazy, ktoré sa týkali previsu strechy a nezaoberal sa tými, ktoré sa týkali tých časti stavieb žalovaných, ktoré pôvodne do pozemku žalobkyne zasahovali, ale boli odstránené a žaloba bola v týchto častiach vzatá späť. Najmä tak sa neskôr ukázal ako už nadbytočný znalecký posudok F.. L. č. X/XXXX a posudok N. v G. č. XX/XXXX, ktoré sa zaoberali určením hodnoty vecného bremena vo vzťahu k tým častiam stavieb, ktoré boli odstránené, resp. vyriešené inak (obvodový múr stavby žalovaných, terasa, plot, múrik, kanalizačné potrubie). S čím sa však súd musel osobitne vyporiadať, boli návrhy žalovaného X/, ktorý ešte aj na poslednom pojednávaní žiadal vykonať na mieste samom ohliadku a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie, to všetko za účelom toho, aby bolo preukázané, že spôsob, akým bola čiastočne strecha odstránená, je technicky v poriadku a za účelom potvrdenia tejto skutočnosti. Súd uvádza, že tieto dôkazy už nevykonal. Ohliadku na mieste samom súd nepovažoval za nutnú, napokon táto mala podľa žalovaného 1/ slúžiť na potvrdenie skutočnosti, že došlo z ich strany k čiastočnému skráteniu strechy, pritom však táto skutočnosť ani nebola sporná. Nebolo sporné, že došlo k čiastočnému skráteniu previsu strechy, že strecha nebola zarovnaná po obvodový múr, ale že presah pretrváva a to v rozsahu, v akom F.. arch. G. ho zaznamenal v odbornom vyjadrení, keď ním nameraný pretrvávajúci rozsah strechy ani nebol rozporovaný. Táto skutočnosť sporná nebola, a nebolo ju preto ani potrebné dokazovať ohliadkou za účasti sudcu. Ak sa ohliadkou malo preukázať, že spôsob, akým bola strecha skrátená, je z technickej stránky v poriadku, tak uvedený dôkazný prostriedok nie je spôsobilý preukázať túto odbornú otázku, pretože stavebnotechnické posúdenie strechy, previsu či možnosti jej ďalšieho skracovania, je otázkou odbornou, na ktorú sudca ani nemá odborné vedomosti. Túto otázku tak samotná ohliadka miesta samého (stav na ktorom ani nebol sporný) nie je spôsobilá zodpovedať. Žalovaný 1/ na poslednom pojednávaní žiadal znalecké dokazovanie, keď bol toho názoru, že existujúci presah je technickým presahom nutným na to, aby nezatekalo do stavby. Súd tento dôkazný návrh vyhodnotil ako nepodaný včas a uplatnil tak sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. X U., podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd strany (aj žalovaných) uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vyzval, aby v lehote XX dní označili alebo predložili všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Reakciou na toto uznesenie zo strany žalovaných bolo podanie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaní žiadali súd o poskytnutie lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorý by zodpovedal otázku, či je možné z technickej stránky zrealizovať ešte ďalšie skrátenie strechy tak, aby neboli stavby strán sporu poškodzované. Súd im za účelom jeho predloženia určil lehotu do XX.XX.XXXX (žalovaní žiadali XX dní, súd im poskytol ešte lehotu o niečo dlhšiu). Následne žalovaní žiadali o jej predĺženie a súd prihliadnuc aj na celkovú pandemickú situáciu, lehotu predĺžil do XX.XX.XXXX. V stanovenej lehote (čas mali minimálne od januára do konca mája XXXX) avizovaný znalecký posudok, ktorý by sa zaoberal technickou ne/možnosťou skrátenia previsu strechy po obvodový múr, žalovaní nepredložili. Nepredložili ho ani do konania posledného pojednávania dňa XX.XX.XXXX, pričom však vôbec nezdôvodnili, prečo posudok napriek predlžovaniu lehoty nezadovážili, neuviedli, čo im v tom bránilo. Napriek tomu, žalovaný 1/ na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX znova navrhoval, aby súd nariadil totožné znalecké dokazovanie. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalovaní sami nevyužili dostatočne dlhý čas, ktorý im súd poskytol na to, aby predložili nimi zamýšľaný posudok, a preto súd návrh na nariadenie totožného znaleckého dokazovania po trištvrte roku odkedy avizovali žalovaní predloženie súkromného znaleckého posudku na totožnú otázku, hodnotí ako nepodaný včas. Žalovaní nijakým spôsobom súdu neobjasnili dôvody svojho nekonania ohľadom avizovaného znaleckého posudku, ktorý sami najskôr žiadali, súd im opakovane umožnil v lehote ho predložiť, potom ho nepredložili a bez ďalšieho žalovaný 1/ sa dožadoval znaleckého dokazovania opakovane v septembri, po trištvrte roku svojej nečinnosti v tomto smere. Časový priestor na zadováženie znaleckého posudku zo strany žalovaných bol dostatočný, žiaden ospravedlňujúci argument svojej pasivity a zdôvodnenie novej požiadavky na znalecké dokazovanie žalovaný 1/ nepredniesol. Súd preto vychádzal z doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX, záverov výsluchu znalca a odborného vyjadrenia F.. arch. G., ktorí jednoznačne konštatovali technickú možnosť skrátenia strechy až po obvodový múr bez konštatovania akejkoľvek hrozby poškodenia oboch susedných stavieb . Súd je toho názoru, že žalovaný 1/ mal dostatočný priestor na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, ktorý nevyužil. Napokon tu sa prejavila už spomínaná nekonzistentnosť obrany žalovaných, keď žalovaní predložili sami vyčíslenie nákladov na ďalšie skrátenie strechy až po obvodový múr technikou, v tomto vyčíslení uvedenou (skrátenie strechy + plechové lišty + nadrímsové odkvapové žľaby), a teda sami tým nepriamo potvrdili, že toto technicky možné je, keď konkrétny dodávateľ uvedené je schopný zrealizovať za ponúkanú cenu. Požiadavka na ďalšie znalecké dokazovanie vznesená žalovaným 1/ tak odporuje aj tejto inej nimi samými preukázanej
skutočnosti. Ak by súd umožnil žalovanému 1/ postup, ktorý navrhoval, vyžadovalo by si to odročenie pojednávania, čo je v zmysle § 153 ods. X U. práve dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to za stavu, ak iný dôvod pre odročenie pojednávania v konaní už nebol a nič nebránilo, aby súd už na pojednávaní dokazovanie ukončil a vyhlásil rozsudok, ako to aj urobil. O sudcovskej koncentrácii konania a jej následkoch boli žalovaní poučení v uznesení, ktorým súd konanie skoncentroval zo dňa XX.XX.XXXX.
38.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X U., podľa ktorého, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. X U., Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predmetom sporu bolo odstránenie stavby žalovaných (obvodový múr + presah strechy), kanalizačného potrubia, múrika, terasy, plotu a tiež zabránenie vnikania snehu a dažďa zo strechy žalovaných na pozemok žalobkyne. V časti o zabránenie vnikania snehu a dažďa bolo konanie zastavené uznesením odvolacieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, nakoľko uvedený problém odstránil žalovaný po podaní žaloby, ako je to uvedené v tomto uznesení na str. 4, ktorú skutočnosť žalovaní ani nenamietali ako nepravdivú. V tejto časti tak žalovaní zavinili procesne zastavenie konania, pretože splnili povinnosť požadovanú žalobkyňou až po podaní žaloby. V časti o odstránenie kanalizačného potrubia, múrika, terasy, plotu a obvodovej steny bolo konanie zastavené prvým výrokom rozsudku, z dôvodu späťvzatia žaloby zo stany žalobkyne. Žalovaní tiež až po podaní žaloby odstránili kanalizačné potrubie, múrik, terasu a plot, a preto v tejto časti žalovaní zavinili procesne zastavenie konania, pretože splnili povinnosť požadovanú žalobkyňou po podaní žaloby. Žalovaní tiež nesú procesné zavinenie na zastavení konania v časti týkajúcej sa obvodovej steny ich domu na pozemku žalobkyne, keď protiprávny stav, k vyriešeniu ktorého smerovala žaloba žalobkyne, bol tiež odstránený až po podaní žaloby usporiadaním vzájomných pomerov - kúpou pozemku pod obvodovým múrom, čím odpadol predmet sporu a odstránil sa nežiaduci stav až po podaní žaloby. Vo všetkých týchto častiach nesú procesné zavinenie na zastavení konania žalovaní, lebo späťvzatie žaloby v týchto častiach bolo len reakciou na ich konanie po podaní žaloby, pre ktoré sa stala žaloba v daných častiach bezpredmetná. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda žalobkyni. Vo zvyšku, ktorý ostal predmetom rozhodovania, teda odstránenie previsu strechy, bola žalobkyňa úspešná, pretože žalobe v tejto časti bolo vyhovené, a tak aj vo zvyšku žalobkyňa má úspech. Zhrnúc uvedené, žalobkyňa je úspešná v celom rozsahu, a preto má voči žalovaným ako neúspešnej sporovej strane spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov v konania v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § X62 ods. 2 U..
39.Čo sa týka nároku na náhradu trov štátu, štát je v časti civilného procesu, v ktorej sa rozhoduje o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania a má nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami strán. Počas konania boli opakovane za účelom vykonania znaleckého dokazovania vyplatené sumy z rozpočtových prostriedkov (uznesenie č.k. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie č.k. XXC/X/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie č.k. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX) Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu súd vychádzal z vyššie citovaných zák. ustanovení. Súd konštatuje, že v konaní boli plne neúspešnou stranou sporu žalovaní , a preto žalovaných X/ až 3/ zaťažuje povinnosť náhrady vynaložených trov štátu podľa § 255 ods. 1 U.. S poukazom na uvedené súd priznal štátu voči neúspešným žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov štátu v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.