Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-46-2019.pdf
PDF · 127.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad W. samosudcom U.. U. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci obžalovaného Q. P., nar. XX.X.XXXX v W. nad W., trvale bytom P. M., O. č. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) Tr. zákona, takto
rozhodol:
v období od marca XXXX do dňa XX.X.XXXX v obci P. M., časť O. v rodinnom dome súp. č. XXX počas vzájomného spolužitia so svojou manželkou B. P. túto pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal tak, že jej dával facky, sácal ju a urážal ju, čo sa opakovalo jeden až dva krát do mesiaca v uvedenom období, pričom ju dňa XX.XX.XXXX v čase okolo obeda napadol v uvedenom rodinnom dome tak, že jej dal silnú facku do ľavej časti tváre do oblasti ľavého ucha a následne ju silno sotil smerom dozadu úderom do ramena, po čom dňa XX.XX.XXXX poškodená B. P. bola na lekárskom ošetrení, podľa ktorého utrpela traumatickú perforáciu blanky bubienka vľavo s doposiaľ presne nezistenou dobou liečby a dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. ju v mieste trvalého bydliska v uvedenom rodinnom dome znovu fyzicky napadol tak, že po predchádzajúcej slovnej hádke ju zatlačil rukou do oblasti krku a hrtana a začal ju tlačiť smerom do kúpeľne, potom prestal a ako sa poškodená chystala do práce, prišiel za ňou a dal jej silnú facku do ľavej časti tváre a začal ju urážať, vulgárne jej nadávať, povedal jej, že ju ubije skôr ako odíde, ak odíde do práce, bude krvavá, po čom poškodená odišla do práce, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie a svojím konaním vzbudil strach o jej život a zdravie,
t e d a
blízkej osobe (manželke) spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
F. § 208 ods. X Tr. zákona s prihliadnutím na § X6 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere X (tri) roky.
F. § 5X ods. X Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
F. § 51 ods. X Tr. zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní X (štyri) roky.
F. § 51 ods. X Tr. zákona s použitím § 51 ods. X písm. b) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických látok.
F. § 51 ods. X Tr. zákona s použitím § 51 ods. X písm. g) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.
F. § 73 ods. X písm. d) S. zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
E. súd W. nad W. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XT/XX/XXXX-XXX uznal obžalovaného Q. P., nar. XX.X.XXXX za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) Tr. zákona , za čo bol obžalovanému s prihliadnutím na § 38 ods. X Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní X roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní X roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a povinnosť v rámci probačného dohľadu podrobiť sa sociálnemu výcviku, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a súčasne uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. E. súd - O. súd v S. na základe odvolania E. prokuratúry v W. nad W. proti predmetnému rozsudku uznesením XTo/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. X. odvolacieho súdu okresnému súdu uložil odstrániť nedostatky konania súdu prvého stupňa spočívajúce v nekonzistentnosti vykonaného dokazovania s ustáleným skutkovým stavom, potrebe ustáliť časové obdobie, v rámci ktorého dochádzalo k jednotlivým udalostiam uvedeným v skutkovej vete a k pravidelnosti, v akej k nim dochádzalo. A. na základe ustálenia skutkového stavu riadne právne posúdiť skutkový stav.
X. prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie na hlavnom pojednávaní po oboznámení s rozhodnutím nadriadeného súdu aj vzhľadom na skutočnosť, že stranami neboli navrhnuté na vykonanie ďalšie dôkazné prostriedky, vykonané dokazovanie už nedopĺňal.
E. na hlavnom pojednávaní neuskutočnil žiadne zo zákonom predvídaných vyhlásení a následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravdou, že sa od septembra XXXX hádali s manželkou, bolo to dosť ťažké obdobie, stresujúce, prerábali dom, vychovávali syna, k tomu prichádzali pracovné povinnosti. V tom období začal vo zvýšenej miere konzumovať aj alkohol. Z dôvodu, aby sa mu uľavilo od stresu, alebo aby sa mu vyhol. P. tvrdila, že už toho je veľa, že sa má dať liečiť, možno aj preto sa niekedy pohádali. X. si to nejako nepripúšťal, stále pracoval, nemal ani čas na nejaké to liečenie, keď sa hádali, vždy to bolo obojstranné. A. to však tak, že ona by bola ticho, že by bola v submisívnej polohe, hádali sa obaja. X. sa, že ju udrel, že vo vyhrotenej situácii mu vystrelila ruka, ale popiera, že by sa toto stávalo nepretržite, stále, mali aj dobré obdobia. X. sa, že po hádke sa nerozprávali aj niekoľko dní, ale následne sa udobrili. F. nejaké obdobie bolo všetko v poriadku. I. spolu na výlety a do reštaurácií, keď im to financie umožnili, trávili spolu voľný čas. Čo sa týka faciek, k týmto došlo počas toho obdobia od septembra XXXX dva, maximálne tri krát. Q. to potom ľutoval, že to nie je dobré, čo sa deje, vždy sa jednalo o vyhrotenú situáciu. K bežným hádkam dochádzalo možno jeden krát do mesiaca. Q. o tom premýšľal, za posledný rok sa alkoholu nedotkol, navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu za účelom aby dodržiaval naďalej abstinenciu, a to dobrovoľne. I. urovnať vzťahy s poškodenou, nakoľko miluje manželku aj dieťa. Q., že to zlé obdobie už prekonali a do toho štádia sa už nechce dostať. Q., že sa obaja poučili, už by tie veci tak neriešil. E. poprel vulgárne nadávky manželke. Za zámienku hádok považoval rozličné banálne príčiny, kde potom došlo ku gradácii hádky. X. nemal pocit, že by manželka pociťovala z jeho správania obavu, možno aj preto, že mali aj dobré obdobia. E. sa vtedy cca X krát za
týždeň, vypil cca X liter vína, nevnímal to, že má problém s alkoholom. X. si pamätá, že manželke dal iba facky, iné útoky si nepamätá. On sa aj predtým počas hádky v tých situáciách snažil odísť preč, manželka mu tie veci niekedy nepovedala ani do očí, keď odchádzal, tak na neho zakričala nejakú nadávku, to ho nahnevalo, vrátil sa a dal jej facku a potom ale odišiel preč. J., že v rámci hádky si vulgárne nadávali obaja a aj manželka mu dala facku. E. poprel existenciu vážnych potýčok s manželkou, okrem potýčok v marci a júni XXXX, poprel sácanie, ponižovanie, údery päsťami a to cca XX krát mesačne. Aj keď v manželstve boli hádky, neboli tak často a v takej intenzite ako to uvádza obžaloba.
X. poškodená B. P., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v lete XXXX došlo ku konfliktu s obžalovaným, po ktorom bolo niekoľko mesiacov pokojné obdobie. Q. dochádzalo iba k bežným hádkam. K ďalšiemu konfliktu došlo v podstate až v marci XXXX, obdobie od septembra XXXX by najskôr nazvala ako obdobie bežného manželstva, neboli tam žiadne závažné hádky. H. XXXX bol taký, že sa s manželom viac menej obchádzali, manžel robil na prerábke domu, v tomto období dochádzalo síce k hádkam, tie boli vzájomné, fyzické napadnutie v tom období si nepamätá. V marci XXXX došlo ku konfliktu, slovne sa pohádali, potom jej dal facku, tento konflikt potom neskôr oznamovala na políciu. P. ju súril aby už išli von, urážali sa obaja, začali rozoberať viac vecí, kt. ich oboch trápili, vzájomne si aj vynadali. F. ju udrel, dal jej facku. V marci nastúpila do roboty, po tomto konflikte sa niekoľko dní obchádzali. Po hádkach to takto bývalo, že mávali tichú domácnosť. O. bolo treba riešiť následne nejakú vec, čo sa týka syna alebo podobne, tak sa začali rozprávať a keď sa už rozprávali, tak rozoberali všetky veci, tak si potom následne vyjasnili aj konflikty a potom mali zase kľudnejšie obdobie. Q. to tak, že sa jej to snaží vynahradiť, že nemal tak konať. F. keď po niekoľkých týždňoch prišiel konflikt, bola to ďalšia bežná hádka, potom prišiel ten ďalší závažný konflikt v júni XXXX. P. marcom a júnom chodila z práce neskôr domov, obž. bol so synom na materskej, po práci išli niekam aj na výlet. V júni podávala trestné oznámenie v spojitosti s tým, že ju už nemôže takto fyzicky napádať. F. uviedla, že hádky boli medzi nimi možno dva krát za mesiac, niekedy bola ich iniciátorom aj ona, vulgárne si pri nich nadávali obaja a aj poškodená obžalovanému dala facku. F. odstraňovaní rozporov uviedla, že z konania obžalovaného voči nej sa bála skôr kde to až zájde a rozvodu. Už koncom roku XXXX žiadala manžela aby sa podrobil protialkoholickému liečeniu, keď pil každý druhý deň a výrazne sa opil raz do týždňa. E. mal rozdielne obdobia, niekedy aj týždeň nepil, možno preto si nepripúšťal, že by mal takýto problém, ale potom zas pil napríklad každý druhý, tretí deň, on to ako problém nevnímal, keďže sa vedel ovládať tak, aby nepil, keď mal ísť potom do práce alebo bude šoférovať. G. konflikty sa týkali chalupy, mal hlavne inú predstavu, chcel mať hospodárstvo, pestovať rastliny, poškodená chcela mať okrasnú záhradu, bazén a podobne. E. si presadzoval svoje záujmy, že môže byť aj záhrada, ale hospodárstvo je prvoradé a tak. F. odstraňovaní rozporov s výpoveďami z prípravného konania poškodená pripustila, že obžalovaný jej dal buchnáty to chrbta aby mu ustúpila z cesty, taktiež, že ju nasilu prikrýval. A. pripustila, že po nástupe do práce boli hádky s obžalovaným časté a to z dôvodu jej neskorých príchodov domov a že popri práci sa nestíha starať o domácnosť. E. to po čase vnímala ako ponižujúce. E., že keď on je doma, že si iba vymenili úlohy, že on bude variť, upratovať, potom však keď on bol vo väzbe a uvedomila si, čo všetko obž. robil okolo chalupy a statku, čo si predtým ani neuvedomovala, vôbec to nevnímala, že on takéto veci robí, popri tom sa staral o syna, prerábal chalupu, keď teda bola sama na toto všetko, tak si uvedomila, že aj keď nemusela variť, tak mohla to jedlo aspoň objednať, keď on robil toto všetko. Ku vážnejšiemu konfliktu z marca XXXX uviedla, že bola to nedeľa, mali ísť na výlet. E. ju súril, aby už išli, potom sa začali hádať s tým, že jej vyčítal, že je moc pomalá, pričom vravel, že chce víkend stráviť vonku a nie upratovaním. F. povedal, že nikam nejde, že ide radšej niečo robiť. F. chcela zobrať dieťa a ísť sama. On jej vyčítal, že to robí napriek a že trucuje. F. sa na tom, že on tvrdil, že je pomalá, že nič nedokáže ako jej rodičia, vulgárne si nadávali, on jej dal potom facku, ona potom išla do inej časti domu, obchádzali sa, manžel bol potom so synom vonku na dvore, na druhý deň, keď sa sprchovala, vošla jej voda do ucha, ju to vtedy strašne zabolelo, išla k lekárovi a zistilo sa, že má roztrhnutý ušný bubienok.
K hádke zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že išla ráno do práce, bolo možno pol deviatej. P. nadstavenú práčku na nočný režim s tým, že ju ráno chcela vyvesiť, na čo zabudla, bolo už dosť hodín. E. prišiel do kuchyne s tým, že pračka už doprala, že či to prádlo chce nechať v pračke celý deň, poškodená už bola vtedy obutá. W. už na odchode, povedala, že to ešte zavesí, aj keby mala meškať. E. jej vyčítal, že prečo si lepšie nezorganizuje čas, prečo to nerobí poobede po návrate z práce a podobne. F. to vyústilo do ďalších vecí, ale základný konflikt bol kvôli tomu. E.. jej potom dal facku, potom ju zatláčal aj do kúpeľne, s tým, že jej ukazoval v kúpeľni pleseň na stenách, že ako to vyzerá, keď sa nenechá otvorené okno a keď sa vyvesí prádlo v kúpeľni. P. hádka pokračovala slovne, potom už odchádzala do roboty, keď do kuchyne prišiel syn, kt. zobrala na ruky, pýtal sa jej, či si syna berie na ruky ako štít, že
či si myslí, že ju ubije. I. jej syna zobrať, odísť s ním preč, ona sa chcela so synom rozlúčiť. V práci, keď kolegyňa na nej videla, že sa doma niečo stalo, keď jej to popisovala, tak si uvedomila, že nechce aby sa niečo také opakovalo, aby to videlo dieťa a preto potom išla na políciu. F. odstraňovaní rozporov poprela, že by pociťovala strach z možného násilia aj voči synovi. F. poprela také fyzické napádanie zo strany obžalovaného, aké mu bolo kladené za vinu v obžalobe. F. pripustila, že z príjmu si začala odkladať hotovosť pre prípad rozvodu. Na kladené otázky poškodená pripustila cca X-X údery buchnátovaním od obžalovaného za rok a X-X krát došlo ku strkaniu.
X. N. P., matka obžalovaného po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vzťahy majú dobré, aj so synom, aj s nevestou, teda poškodenou. V tomto období navštevovali ich spoločnú domácnosť cca dva krát do mesiaca, niekedy aj častejšie, ona osobne menej často ako manžel, ten ich navštevoval častejšie ako ona, pomáhal im s prerábaním domu. O tom, ako oni spolu žili vie hlavne z toho, čo jej povedala nevesta. O. bol nejaký závažný problém, nevesta volala jej a manželovi. My sme tam boli, pýtali sme sa, čo sa stalo, dohovárali sme synovi. F. mňa hlavnou príčinou ich nezhôd bolo to, že obž. popíjal alkohol. X. syna opitého nevidela. S nevestou sa o tomto rozprávali, aj si volávali a to aj dva krát do týždňa, pričom sa jej pýtala, aké bolo jeho správanie potom. E. vtedy vravela, že žiadne problémy tam neboli. Q., že oni boli aj na nejakom výlete, čo sa týka toho druhého incidentu, vie, že bola vtedy v robote a volala jej vtedy nevesta, že po syna prišla polícia, Q., že nejaká chyba je aj u nevesty, ona je tvrdohlavá, trošku neporiadna, to však samozrejme nie je dôvod na také správanie, aké tam bolo. X. poškodená jej vravela iba o tých incidentoch z marca a júna XXXX a má zo to, kedy tam boli iné takéto incidenty, tak by jej to povedala. Má za to, že inak súžitie poškodenej a obžalovaného bolo v norme.
X. Q. P., otec obžalovaného po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so synom aj s poškodenou mali dobré vzťahy, snažia sa tieto dobré vzťahy udržiavať aj v súčasnosti. V tomto období ich navštevoval možno X krát do týždňa, niekedy aj častejšie, keď pomáhal pri prerábke ich domu. Je pravdou, že syn začal konzumovať alkohol, čo si sám všimol cca pol roka pred zadržaním syna, videl aj tú jeho fľašku, aj keď sa ju snažil zatajiť, zažil aj nejakú hádku, počul aj zvýšený hlas, nebol priamo svedkom nejakých udalostí. X. sa im dohovoriť, aby k niečomu nedošlo, že by sa sotili, aby tam nedošlo k úrazu alebo niečo podobné. W. obdobia, keď sa pohádali, boli obdobia, kedy šli spolu na výlet, na návštevy, keď bolo všetko v poriadku. Q. možno o 5. hádkach za celé to obdobie, keď sa pohádali, napadnutie nevidel. I. boli pohádaní, potom sa udobrili, boli aj na návšteve a podobne. G. osoby im o hádkach nevraveli. F. sa mu sťažovala niekoľko krát, najzávažnejšie to bolo vtedy, keď to bolo nahlásené na políciu, predtým niekoľko krát uvádzala, že došlo k strkaniciam. X. iba raz videl, že sa ťahali o nejakú tašku, vtedy mala poškodená modrinu na ruke.
N. F.. Y. W., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že u poškodenej sa jedná o XX ročnú ženu s nadpriemerným intelektom, osobnosť neurotizovaná, chronicky frustrovaná z maladaptívneho manželského vzťahu, kde sa cíti opakovane fyzicky a slovne napádaná rôznymi dehonestujúcimi degradujúcimi vyjadreniami manžela voči jej osobe, vykazuje poruchy v afektemotivite, čo súvisí s konaním manžela voči jej osobe, resp. v dôsledku disfunkčného manželstva s opakovaným nepravidelným, ale dlhšie trvajúcim výskytom heteroagresivity, poškodená podľa znalca vykazovala obavy, resp. psychickú nepohodu, diskomfort, keď manžel prišiel domov v zlej nálade, v čase vyšetrenia to zľahčuje, aj napriek tomu je znalec názoru, že poškodená mala strach o vlastné zdravie z dôvodu správania sa manžela, má nižšiu frustračnú toleranciu záťaží, mohla sa správať dráždivo, impulzívne vo vzťahu s manželom. W. viac citlivá, dotýkala sa jej kritika, a to najmä v oblasti jej kompetencií, napríklad v zmysle domácich prác, v takýchto situáciách sa vedela rýchlejšie vyprovokovať aj vo vzťahu k manželovi. V dôsledku takéhoto konania zo strany manžela voči jej osobe dochádzalo postupne k rozpadu jej sebaistoty a sebavedomia. Q. známky psychického príkoria v zmysle týrania. F. na uvedených záveroch zotrval aj po vypočutí výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. U poškodenej sa jednalo o obdobie, kedy sama vyhľadala psychológa z dôvodu, že bola zneistená, či koná správne v manželstve, či tie role, kt. v manželstve zastáva, kt. jej manžel permanentne zneisťoval a degradoval "čokoľvek som spravila, bolo zlé, ku všetkému mal výhrady" takáto jej miera zneistenia sa preniesla do jej psychickej nepohody, pričom tieto otázky riešila a hľadala v nich podporu z hľadiska toho, či a ako si zastáva svoje role v manželstve, rodine. N. podotkol, že nielen zamlčiava a zľahčuje, ale určitým spôsobom aj zveličuje, lebo to, že je dráždivejšia bolo zistené skôr v jeho vyšetrení, pričom samotná poškodená nikdy nejakým spôsobom neriešila to, že príčiny správania sa obž. voči nej sú výsledkom jej agresivity, agresie, slovnej či fyzickej, čo v súčasnosti podľa znalca skôr použila na určité vyvažovanie toho správania. A. tomu potom zamlčala aj také skutočnosti, že užívala voľne predajný liek F., užívala ho niekoľko krát. S.
zamlčala, že miera jej osamelosti v situácii, do kt. sa dostala v súvislosti so správaním jej manžela, bola o to intenzívnejšia, že v mieste, kde bývajú, nemá bližšiu rodinu a bola odkázaná na seba, čo odzrkadľuje určité vzťahové rámce v rámci primárnej rodiny. Je to taká volavka v tom zmysle, znalec má za to, že moc sa vzťahuje pozornosť na jednotlivé fyzické zranenia, aj keď v danom prípade je teda prítomná miera výrazného sebazneistenia, a to v rámci hlavne tých opakujúcich, permanentných poznámok voči nej, ohľadom jej zvládania chodu bežného dňa, jej povinností. F. nešla k psychologičke kvôli tomu, že by chcela riešiť svoje sebeovládanie, ale preto, že bola zneistená a hľadala spôsob ako by to v tom manželstve malo fungovať lepšie. S. som povedal nepravidelné, ale ona opakovane zmieňovala, že tá gradácia útokov postupne bývala častejšia, už v čase, keď redukovala svoje vyjadrenia v danej veci, tak povedala, že to bolo raz za mesiac. Na otázku, čo ju najviac zranilo povedala, že bola zneistená jeho vyjadreniam voči kompetenciám, to sú také rôzne detaily, kt. si znalec myslí, že ukazujú, že minimálne v rôznych situáciách sa vyjadruje tak, že tie situácie zamlčiava, resp. ich zľahčuje. N. sa vyjadril, že trvalé následky konanie obžalovaného na poškodenej nezanechalo, resp. ich nepredpokladá. N. sa vyjadril, že niektoré príznaky mohli u poškodenej vzhľadom na plynutie času už po pol roku odoznieť. Z pohľadu obdobia, ktoré príznaky spôsobovalo, išlo primárne o obdobie, kedy obžalovaný vo zvýšenej miere konzumoval alkohol, obdobie po narodení dieťaťa.
N. F.. G. E., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená síce pociťovala správanie obžalovaného ako príkorie a stresovalo ju to, ale hlbšie následky na povahovú skúsenosť to nemalo. A. teda v zmysle dlhotrvajúcejšej úzkosti, narušenia fungovania a tak, to podľa znalca nebolo prítomné. E. poškodenej môže byť rôzne zraniteľná, povahová danosť na zvládanie života u poškodenej je celkove slabšia, patrí to k povahe a netýka sa to intelektu. Má za to, že spolužitie poškodenej s obžalovaným bolo pravdepodobnejšie také premenlivé. Z pohľadu zistených znakov týraných osôb tieto u poškodenej nezistil. U poškodenej nezistil výrazný protektívny postoj k obžalovanému. N. pripustil možnosť odoznievania prejavov a príznakov plynutím času a pripustil aj isté zľahčovanie konania obžalovaného poškodenou. N. sa vyjadril, že poškodenú vyšetroval v novembri XXXX.
X. ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán oboznámil odborné vyjadrenie č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo k zraneniu u poškodenej. N. k zraneniu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa jednalo o zmliaždenie v oblasti ľavej ušnice s roztrhnutím blanky bubienka ľavého ucha, pričom sa jednalo o ľahký úraz, ktorý ju neovplyvnil závažnou mierou na bežnom spôsobe života a nemožno ho posudzovať ako ťažkú ujmu na zdraví, pri poškodenou uvádzanom spôsobe vzniku, nemohlo dôjsť k vzniku ťažších následkov.
X. taktiež na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán oboznámil znalecký posudok č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria k duševnému stavu obžalovaného. N. u obžalovaného vylúčila duševnú chorobu v pravom zmysle slova, konštatovala u obžalovaného závislosť na alkohole. E. vedel ovládať v čase skutku svoje konanie a vedel rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. E. je schopný chápať zmysel svojho konania a nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak v prípade pokračovania v konzumácii alkoholu je možné vysloviť predpoklad prípadnej recidívy obdobného konania, aké mu je kladené za vinu. N. obžalovanému navrhla uložiť ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
X. taktiež na hlavnom pojednávaní vykonal listinné dôkazy a to oboznámením výpisu z ústrednej evidencie priestupkov č.l XXX-XXX, odpisu registra trestov u obžalovaného č.l XXX, správy E. P. M. č.l XXX a ostatného spisového materiálu.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol opakovane ( Xx) postihnutý za spáchanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu voči manželke majúce aj charakter fyzického napadnutia poškodenej a taktiež v jednom prípade bol postihnutý za priestupok.
Z odpisu registra trestov u obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný v roku XXXX, avšak v súčasnosti sa na jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený. Zo správy E. P. M. k osobe obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ obcou nebol priestupkovo postihovaný ani neboli na jeho osobu podávané sťažnosti. E. bolo v obžalobe kladené za vinu, že sa mal konaním špecifikovaným v obžalobe dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) Tr. zákona, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. b) Tr. zákona. S. manželke ako blízkej osobe spôsobovať
fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a čin spáchať závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. E. aj keď pripustil niektoré fyzické útoky na poškodenú ako aj hádky s ňou, poprel, že by sa voči poškodenej mal správať takým spôsobom v takom rozsahu, intenzite a periodicite ako mu to bolo za vinu kladené v obžalobe. X. obžalovaný v rámci svojej výpovede pripustil nadmernú konzumáciu alkoholu v predmetnom období ako aj hádky s poškodenou, pričom však uviedol, že tieto boli skôr občasné, následne manželia spolu istý čas nekomunikovali a po obnovení komunikácie bolo znova pokojné obdobie. X. nepociťoval, že by sa ho manželka v tomto období obávala a čo sa týka fyzických útokov na manželku spomínal si iba na facky, pričom aj manželka - poškodená udierala aj jeho a taktiež aj ona sa na jeho adresu vulgárne vyjadrovala. F. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní popisovala intenzitu a opakovanie útokov obžalovaného voči jej osobe v značne menšom rozsahu oproti jej výpovedi z prípravného konania. F. potvrdila fyzické útoky zo strany obžalovaného v mesiacoch marec a jún XXXX, ktoré popísala obdobne ako to bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a taktiež potvrdila opakované sácanie a " buchnátovanie" poškodenej obžalovaným primárne v období nadmernej konzumácie alkoholu obžalovaným, ako aj opakované slovné hádky s obžalovaným, ktoré mali byť vzájomné. Q. poprela fyzické napádanie obžalovaným v rozsahu ako bolo uvádzané v jej prvotnej výpovedi a aj obžalobe, t. j. XX krát mesačne ako zjavne nadsadené. I. výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní v značnej miere bagatelizovala konanie obžalovaného voči jej osobe a taktiež na priame otázky a pri odstraňovaní rozporov s výpoveďou poškodenej z prípravného konania sa poškodená vyjadrovala vyhýbavo a čiastočne vyviňujúc obžalovaného. V uvedenej veci boli vykonané dve znalecké posúdenia k psychickému rozpoloženiu poškodenej a to znalcom F.. W. a znalcom F.. E.. N. W. aj v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich záveroch, z ktorých vyplynulo, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného voči jej osobe v tomto období ako psychické príkorie z dôvodu správania sa obžalovaného voči jej osobe a to hlavne za obdobie zvýšenej konzumácie alkoholu obžalovaným. Za hlavné náznaky prežívania príkoria poškodenou považoval u poškodenej výraznú mieru sebazneistenia opakovanými poznámkami voči jej osobe zo strany obžalovaného. N. poukazuje na existujúce tendencie bagatelizovať vinu obžalovaného, čo do istej miery znižuje hodnovernosť výpovede poškodenej. N. F.. E. na rozdiel od znalca F.. W. nemal vykonaným znaleckým posúdením overenú intenzitu nepohodlia resp. príkoria zo strany obžalovaného voči poškodenej za takú, aby toto bolo možné chápať za týranie. N. taktiež poprel tendencie bagatelizácie u poškodenej, keď tieto nevyplynuli z vykonaných testov. E. znalci sa zhodli, že plynutím času zistiteľné príznaky týrania môžu vymiznúť. V danom prípade súd za smerodajný vyhodnotil znalecký posudok znalca F.. W., keď tento vykonával psychologické vyšetrenie poškodenej s minimálnym časovým odstupom po trestnej činnosti, kde práve spomínané príznaky u poškodenej boli ešte zjavne zachovalé a taktiež jej vyjadrenia neboli ešte ovplyvňované negatívnymi dôsledkami opustenia domácnosti obžalovaným z dôvodu výkonu väzby ( značné dodatočné povinnosti poškodenej z pohľadu starostlivosti o statok a dom, ktoré spomína aj v rámci jej výpovede na hlavnom pojednávaní) a na druhú stranu práve časový odstup vykonaného vyšetrenia znalcom F.. E. ( november XXXX) mohol ovplyvniť vzhľadom na postupné vymiznutie príznakov relevantných pre komplexné vyhodnotenie závažnosti pociťovaného príkoria poškodenou z konania obžalovaného voči jej osobe, ktoré bolo ukončené v mesiaci jún XXXX, t. j. pred piatimi mesiacmi. X. taktiež prihliadal na skutočnosť, že znalec F.. W. sa ako psychológ nachádzal priamo pri prvotnom výsluchu poškodenej, keď týmto spôsobom lepšie vedel posúdiť postupné modifikovanie postoja poškodenej k obžalovanému, resp. jeho konania voči nej, vzhľadom na ním v posudku uvádzanú bagatelizáciu konania obžalovaného zo strany poškodenej. X. vzhľadom na akceptáciu záverov znaleckého dokazovania F.. W. mal za preukázané, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného, ktorý je jej manželom a teda blízkou osobou voči nej ako konanie, ktoré jej spôsobovalo fyzické, ale aj psychické utrpenie, ktoré nebolo jednorazové, malo isté trvanie a poškodená ho reálne pociťovala ako ťažké príkorie. X. sa taktiež stotožnil s existenciou bagatelizácie konania obžalovaného poškodenou na hlavnom pojednávaní, keď táto nevedela dostatočne uspokojivo vysvetliť popieranie pocitov strachu z konania obžalovaného voči nej, spomínaných v rámci výpovede v prípravnom konaní, alebo periodicite a forme útokov obžalovaného voči nej, kde obsah aj forma jej realizovanej výpovede v prípravnom konaní v podstate plne vylučujú nesprávnu interpretáciu jej výpovede z prípravného konania v týchto oblastiach. V týchto častiach, kde boli prokurátorom odstraňované rozpory jej výpovedí, preto za hodnovernejšiu vyhodnotil jej výpoveď z prípravného konania včítane jednotlivých foriem útokov obžalovaného voči nej. Q. poškodenej z hlavného pojednávania s prihliadnutím na jej výpoveď z prípravného konania v rozsahu odstraňovania rozporov týchto výpovedí v spojitosti so závermi znaleckého dokazovania hlavne znalca F.. W. prezentovanými na hlavnom pojednávaní a s prihliadnutím aj na obsah odborného posúdenia znalca P.. P. k zraneniu poškodenej vytvárali pre súd ucelenú reťaz dôkazov usvedčujúcich
obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. S. reťaz nenarúšali ani výpovede svedkov Q. a N. P. - rodičov obžalovaného, ktorí samotných útokov, ktoré do istej miery nepopieral ani obžalovaný, prítomní neboli, resp. boli prítomní iba okrajovo ( otec obžalovaného pri jednom incidente, kde poškodená utrpela pomliaždeniny v oblasti ruky). X. v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu z popisu skutku vypustil tie súčasti konania obžalovaného, ktoré neboli dokazovaním na hlavnom pojednávaní bez pochybností preukázané. Aj keď z výpovedí obžalovaného a aj poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku konfliktom medzi poškodenou a obžalovaným dochádzalo v celom období, ktoré bolo kladené za vinu v obžalobe vzhľadom na popis konania obžalovaného voči poškodenej obžalovaným a poškodenou na hlavnom pojednávaní okolnosti a periodicitu takéhoto konania v období do marca XXXX nedosahovalo intenzitu trestného činu. X. tu poukazuje na skutočnosť, že pri popise konania obžalovaného, poškodená za obdobie od septembra XXXX do marca XXXX popisovala konanie obžalovaného ako súčasť vzájomných hádok, kde dochádzalo aj ku fyzickým potýčkam medzi manželmi vo forme buchnátov, odstrkávania a taktiež vzájomným vulgarizmom. K takýmto konfliktom malo však dochádzať iba niekoľko krát do roka a následne malo medzi obžalovaným a poškodenou dochádzať k uzmiereniu a následné niekoľkotýždňové obdobie bolo bezkonfliktné. Aj keď tento popis obdobia primárne roku XXXX zo strany poškodenej je značne odlišný od jej výpovede v prípravnom konaní, tak súd musí napriek znalcom naznačenej snahy bagatelizovať konanie obžalovaného poškodenou prihliadať na skutočnosť, že aj pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou z prípravného konania, poškodená spochybnila práve výpoveď z prípravného konania ako nadnesenú a ovplyvnenú jej vtedajším citovým rozpoložením a v plnej miere zotrvala na výpovedi uvedenej na hlavnom pojednávaní. X. taktiež prihliadal pri hodnotení tohto obdobia na skutočnosť vyplývajúcu z výpovede znalca F.. W. na hlavnom pojednávaní, kde tento konštatoval, že diskomfort poškodenej gradoval v súvislosti s postupným zvyšovaním konzumácie alkoholu obžalovaným primárne v priebehu roku XXXX. X. však poukazuje na skutočnosť, že samotný diskomfort poškodenej z konania obžalovaného nie je totožný s pociťovaním utrpenia ( či už v psychickej, alebo fyzickej forme) ako nevyhnutého znaku konania obžalovaného z trestnoprávneho pohľadu. Je tak možné konštatovať, že hostilné správanie obžalovaného voči poškodenej postupne gradovalo, ale k prvotnému útoku obžalovaného voči poškodenej, ktoré by dosahovalo znaky poškodenia zdravia preukázateľne došlo až v marci XXXX, ktorý moment následne súd považoval za obdobie, kedy konanie obžalovaného voči poškodenej už začalo dosahovať takej intenzity, že spôsobovalo poškodenej fyzické, ale aj psychické utrpenie a teda už napĺňalo jednoznačne znaky zločinu týrania. X. v podstate zo všetkých realizovaných výpovedí na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že správanie obžalovaného aj v takto stanovenom období, t.j. od marca XXXX do XX.X.XXXX voči poškodenej bolo "premenlivé", kde " dobré" obdobia sa striedali s negatívnymi. V rámci vzťahu obžalovaného s poškodenou dochádzalo tak jednak k vyhroteným momentom, ( práve počas ktorých konanie obžalovaného voči svojej osobe poškodená pociťovala ako príkorie a z ktorého dôvodu prežívala utrpenie), ktoré boli následne nasledované obdobiami bez komunikácie a aj obdobiami so zlepšenými vzťahmi, ktoré sa dokonca javili ako v podstate obdobia harmonického spolužitia. F. konanie tak jednoznačne nemalo v tomto období charakter kontinuálneho, nepretržitého, každodenného, ale ani skoro každodenného fyzického a slovného napádania, keď aj pri odstraňovaní rozporov poškodená výslovne odmietla takýto rozsah, pričom pripustila maximálne niekoľko ( X-X) slovných potýčok mesačne a iba niekoľko incidentov, v rámci ktorých došlo aj k fyzickému napadnutiu. A. z uvedených konfliktov navyše mali povahu aj bežných manželských hádok, ktorých iniciátorom v jednotlivých prípadoch bola aj poškodená, alebo ich intenzita bola relatívne nízka.
F. zohľadňovaní naplnenia znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania podľa § 207 ods. X písm. d) Tr. zákona - formou konania po dlhší čas podľa § 138 písm. b) Tr. zákona je pritom práve potrebné zohľadniť jednak časový úsek, počas ktorého k páchaniu trestnej činnosti malo dochádzať, ale aj intenzitu a periodicitu jednotlivých útokov počas tohto obdobia. X. práve po zohľadnení týchto okolností dospel k názoru, že v danom prípade nie je možné hodnotiť konanie obžalovaného ako konanie závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, keď zo svedeckých výpovedí, ani z výpovede samotného obžalovaného, odborného posúdenia zranení u poškodenej, ani záverov znaleckých dokazovaní k psychickému stavu poškodenej nevyplynulo jednak primerane dlhé časové obdobie páchania trestnej činnosti ( cca X mesiace) a ani taká významná intenzita konania obžalovaného voči poškodenej, prípadne kontinuita, resp. početnosť útokov, ktorá by umožňovala hodnotiť konanie obžalovaného ako také závažné aby ho bolo potrebné v súlade s trestným zákonom hodnotiť ako konanie spáchané závažnejším spôsobom konania. X. vzhľadom na tieto skutočnosti konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie napĺňajúce všetky zákonné obligatórne znaky trestného činu, ktoré však po právnej stránke kvalifikoval na rozdiel od obžaloby iba ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. X písm. a) Tr. zákona. X. mal znaleckým dokazovaním preukázané zachovanie ovládacích a rozpoznávacích schopností u obžalovaného v čase trestnej činnosti, ako aj zachovanie jeho schopnosti chápať zmysel trestného konania. E. svojim konaním, ktoré súd hodnotil ako konanie v priamom úmysle zasiahol do zákonom chránených záujmov spoločnosti na ochrane osôb pred psychickým a fyzickým utrpením spôsobovaným blízkymi osobami. X. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, poznatky o osobe páchateľa a na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. X. je toho názoru, že v danom prípade na strane obžalovaného existovala poľahčujúca okolnosť vo forme priznania sa k spáchaniu trestného činu a úprimnému oľutovaniu trestnej činnosti a to napriek skutočnosti, že neuskutočnil vyhlásenie o vine a do istej miery aj spochybňoval rozsah jeho protiprávneho konania voči poškodenej popísaného v obžalobe. X. tu poukazuje na skutočnosť, že sám vykonaným dokazovaním nemal skutok za preukázaný v takom rozsahu ako bol popísaný v obžalobe a rozsah trestnej činnosti, z ktorej obžalovaného uznal za vinného bol obdobný tomu, ktorému sa sám doznával a ktorý aj v rámci výpovede ľutoval. X. na druhú stranu v konaní obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť nevzhliadol. X. pri takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, mal za preukázané, že v danom prípade existuje prevaha poľahčujúcich okolností. Q. na túto okolnosť, súd upravoval základnú trestnú sadzbu za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. X Tr. zákona (tri roky až osem rokov) znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu na tri roky až X rokov X mesiace. X. po zohľadnení v podstate nízkych následkov konania obžalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený a aj s prihliadnutím na vedenie riadneho života v období, za ktoré bol u jeho osoby priamy výkon väzby nahradený dohľadom probačného úradníka nad jeho osobou a skutočnosť, že v tomto období sa sám podroboval protialkoholickému liečeniu (ako hlavnému prvku, ktorý prispel v predmetnej trestnej činnosti) mal za to, že je možné ukladať obžalovanému trest vo výmere na dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby t.j. X roky, pričom jeho priamy výkon práve vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti nepovažoval za potrebný, keďže obžalovaný v rámci obdobia po spáchaní trestnej činnosti preukázal, že je schopný viesť riadny život, dodržiavať primerané obmedzenia a možno tak očakávať, že aj podmienečný trest u jeho osoby dosiahne dostatočný prevýchovný účel trestu. X. tak výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v primeranej dĺžke X rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a uloženia primeraných obmedzení spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických látok a povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku. S. povinnosti podľa názoru súdu vzhľadom na poznatky o osobe obžalovaného prispejú k naplneniu prevenčného a výchovného efektu trestu. X. súčasne popri treste ukladal obžalovanému v súlade so závermi znaleckého dokazovania k duševnému stavu obžalovaného ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou s prihliadnutím na skutočnosť, že konzumácia alkoholu obžalovaným bola jedným z hlavných prvkov vedúcich z jeho strany k páchaniu trestnej činnosti. A. na náhradu škody v trestnom konaní uplatnené neboli.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods.1 Tr. poriadku).