Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11P-109-2021.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Subarea
11P/109/2021
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloleté deti R.: N., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L., O. XX/XX, t.č. R. XXX a F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
II. Súd dočasne z v e r u j e maloleté deti R.: N., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otcovi a matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého N. v sume 80,- eur mesačne a na výživu maloletého G. v sume 70,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
III. Súd u p r a v u j e styk matky s maloletými deťmi R.: N., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny a každý týždeň v nedeľu od 09:00 hodiny do 15:00 hodiny tak, že si ich prevezme v určenom čase v mieste bydliska otca a vráti ich v určenom čase otcovi na to isté miesto.
IV. Otec je povinný maloleté deti na stretnutia s matkou v určenom čase a riadne pripraviť a matka je povinná deti otcovi v určenom čase vrátiť.
V. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/62/2020.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, matka bola zaviazaná na platenie výživného na maloletého N. v sume 140,- eur mesačne a na maloletého G. v sume 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sú v rozvodovom konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/62/2020. Nežijú spolu a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Matka odišlo zo spoločnej domácnosti pred dvoma rokmi, najskôr k svojej matke do H. L., kde zobrala aj deti, ktoré však v apríli 2020 doniesla k nemu s tým, že nemá pre nich zabezpečené bývanie a nemá im čo dať jesť. Od tej doby sa on spolu so svojou družkou starajú o maloleté deti. Matka vôbec nejaví o výchovu detí záujem, nestará sa o nich, ani ich nenavštevuje, len občas im zavolá. Ďalej uviedol, že na výživné mu prispela zhruba šesť - sedemkrát po 30,- eur na maloletého N. a 30,- eur na maloletého G.. Momentálne už neplatí na deti päť mesiacov a keď jej zavolá, tak sa ohradzuje tým, že nemá určené súdne výživné, takže ani nebude platiť nič.
2. Podľa § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševný integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 329 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Podľa § 330 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
7. Podľa § 331 odsek 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
8. Podľa § 360 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. Podľa § 360 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
10. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre konečné rozhodnutie. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov, je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chráneným záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o veci.
Z uvedeného vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
12. Vzhľadom na to, že v citovanom ustanovení § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku je použité slovo „najmä“, je zrejmé, že výrok neodkladného opatrenia môže, ale nemusí úplne zodpovedať zákonnému textu. Preto súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením musí vychádzať zo základného účelu, ktorý má neodkladné oparenie sledovať s ohľadom na znenie § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku.
13. Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, aby prešetril pomery na strane oboch rodičov.
14. Zo správy zo šetrenia pomerov súd mal preukázané, že maloleté deti žijú v domácnosti otca na adrese R. č. XXX. V spoločnej domácnosti s nimi žije stará matka Q. R., družka otca Y. H. s jej dvoma maloletými deťmi. Rodinný dom je vo vlastníctve otca. Pozostáva z dvoch izieb, obývacej časti spojenej s kuchyňou a sanitárneho vybavenia. V domácnosti je zavedená elektrická energia, voda sa využíva zo studne na bežné domáce účely, pitnú vodu si kupujú v potravinách a kúrenie je na tuhé palivo. Maloletý N. a G. majú spoločnú izbu zariadenú posteľami, skriňou, sektorovým nábytkom, hračkami a dostatočným množstvom oblečenia. Domácnosť je účelne zariadená pre potreby rodiny. Hygiena rodinného prostredia bola v čase šetrenia na dobrej úrovni. Otec je zamestnaný v Jadrovej elektrárni Mochovce a zarobí približne 1800,- eur mesačne. Otec v rámci šetrenia uviedol, že matka odcestovala do Anglicka.
15. Šetrenie v domácnosti matky bolo vykonané prostredníctvom dožiadaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš na adrese G.. V predmetnom byte sa v čase šetrenia nikto nenachádzal. Priama susedka matky maloletých detí uviedla, že matka odcestovala do Anglicka k svojej matke, avšak od júna 2021 nemá o nej žiadne informácie. Matka je vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba a z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie jej vznikol nárok na dotáciu „Prvá pomoc“ v sume 870,- eur mesačne. Posledná dávka jej bola vyplatená v júni 2021.
16. Zo spisového materiálu vyplýva, že v danej veci prebieha na tunajšom súde konanie o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom, t.j. zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca po 50,- eur mesačne na každé dieťa bez úpravy styku otca s maloletými deťmi pod č.k. 7P/62/2020. Rodičia maloletých detí najmenej dva roky nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala k svojej matke do H., ale v apríli 2020 doniesla maloleté deti k otcovi s tým, že nemá pre ne zabezpečené bývanie a nemá im dať čo jesť. Od tej doby sa o deti stará otec a matka na ich výživu prispela šesť - sedemkrát po 30,- eur na maloletého N. a 30,- eur na maloletého G.. V súčasnej dobe už najmenej päť mesiacov na deti neprispieva, ani ich nenavštevuje.
17. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené a zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, aby maloleté deti boli dočasne zverené do jeho osobnej starostlivosti je dôvodný. Naliehavosť jeho vydania súd videl v tom, že rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, sú v rozvodovom konaní, matka na výživu detí neprispieva ani ich nenavštevuje. O maloleté deti sa osobne stará otec, preto súd ich dočasne zveril do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva a matku zaviazal na platenie výživného na maloletého N. v sume 80,- eur mesačne a na maloletého G. v sume 70,- eur mesačne, čo je výživné určené len v nevyhnutnej miere, keďže nie je ešte známy príjem matky ani jej osobné a majetkové pomery. Otec zarába priemerne mesačne 1800,- eur a má vo vlastníctve rodinný dom. Vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov
voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd vykoná ešte dokazovanie a bude skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie o výške výživného, preto matku zaviazal na platenie výživného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, kým budú došetrené všetky osobné a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí.
20. Pokiaľ ide o styk matky s maloletými deťmi súd ho upravil na každý týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod. tak, aby medzi matkou a maloletými deťmi sa naďalej upevňoval a rozvíjal cit spolupatričnosti s prihliadnutím na článok 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi (v danom prípade s matkou), iba že by to bolo v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.