Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36C-66-2012.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Subarea
36C/66/2012
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825 zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovaným: 1/ O. I., R.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ C. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. XXX, XXX XX T., zastúpeným Mgr. Beátou Šulanovou Múcskovou, advokátska kancelária so sídlom Lichnerova 39/A, 903 01 Senec, o zaplatenie 10.201,84 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 85 zo dňa 30.07.2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Uznesením tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 85 zo dňa 30.07.2019 súd zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade vo výške 556,34 eur. O výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v spojení s § 251 Civilného sporového poriadku, keď trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súd teda rozhodoval o výške náhrady trov konania na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 77 zo dňa 25.07.2017, ktorým konanie zastavil a zároveň priznal žalovaným voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2017.
2. Proti uzneseniu o trovách konania podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.08.2019 sťažnosť, v ktorej namietol tú skutočnosť, že z napadnutého uznesenia nevyplýva to, v čom spočívala účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade. Z obsahu napadnutého uznesenia podľa žalobcu nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade preukázal preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, resp. to, že by to žalovaný v 2. rade súdu preukázal, sa v napadnutom rozhodnutí ani neuvádza. Hoci v napadnutom uznesení absentuje konkrétne uvedenie a preukázanie preukázanosti, odôvodnenosti a účelnosti vynaložených výdavkov žalovaného v 2. rade, v napadnutom uznesení absentuje i to, ako konkrétne a či vôbec súd prvej inštancie verifikoval a potvrdil takéto prípadné tvrdenie žalovaného v 2. rade a prečo sa s prípadným vyčíslením žalovaného v 2. rade stotožnil, keď je zrejmé, že musí dôjsť k splneniu podmienky uvedenej v § 251 Civilného sporového poriadku. Táto konkrétna verifikácia a jej konkrétny popis nevyplývajú zo žiadnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nevyplýva, čo bolo obsahom jednotlivých úkonov právnej pomoci, ako to súviselo s vedením konania, ako to súviselo s uplatňovaním práva žalovaného v 2. rade v konkrétnom čase a aký to malo súvis so späťvzatím žaloby a s konečným rozhodnutím. Súd prvej inštancie dokonca ani neuvádza, že by úkony zástupcu žalovaného v 2. rade považoval za účelné, z čoho potom skôr vyplýva, že ich za účelné nepovažoval. Pokiaľ má byť následkom napadnutého uznesenia povinnosť plnenia žalobcu, je zrejmé, že odôvodnenie
záveru o takejto povinnosti musí byť odôvodnené obdobne, ako akýkoľvek iný výrok súdu o plnení. Osobitne žalobca namieta, že dôvodom späťvzatia žalobného návrhu bola úhrada uplatneného nároku v exekučnom konaní, kedy žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 7.6.2012 súdnemu exekútorovi oznámil, že dňa 7.5.2012 bola pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní v zmysle dohody o poskytnutí zľavy na pohľadávku v celom rozsahu vysporiadaná vrátane trov právneho zastúpenia a obchodná spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky neeviduje žiadne ďalšie náklady. Žalobca ďalej exekútorovi oznámil, že odo dňa postúpenia uvedenej pohľadávky na spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. eviduje v jej prospech úhrady v celkovej výške 12 741,35 eur. Následne - podaním zo dňa 22.6.2012 zobral žalobca žalobný návrh späť. V súdnom konaní spisová značka 36C/66/2012 a v exekučnom konaní sp. zn. EX 287/04 bola vymáhaná/uplatnená tá istá pohľadávka, z tohto dôvodu vyplatenie pohľadávky v exekučnom konaní viedlo k späťvzatiu žalobného návrhu v tomto súdnom konaní. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že suma 556,34 eur ani nemôže predstavovať trovy konania ako preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, kedy ani súd prvej inštancie tieto takto neoznačuje. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom neboli úkony žalovaného v 2. rade, ale úhrada uplatneného nároku v exekučnom konaní sp. zn. EX 287/04. V takejto situácii práve žalobcovi patrí náhrada trov konania. Túto si však žalobca voči žalovaným neuplatnil, kedy ako uviedol, dňa 7.5.2012 bola pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní v zmysle dohody o poskytnutí zľavy na pohľadávku v celom rozsahu vysporiadaná vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 661,02 eur a obchodná spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky neeviduje žiadne ďalšie náklady. Z tohto dôvodu si žalobca voči žalovaným náhradu trov konania ani neuplatňoval. Žalobca má preto dôvodne za to, že keď súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade vo výške 556,34 eur, súd prvej inštancie vec právne nesprávne posúdil. Svoje rozhodnutie neodôvodnil, účelnosťou trov konania žalovaného v 2. rade sa nezaoberal. Z napadnutého uznesenia nevyplýva účelnosť trov konania žalovaného v 2. rade, v napadnutom uznesení nie je zmienka o súvise s rozhodnutím vo veci samej s úkonmi právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, čím súd prvej inštancie žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, resp. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na uvedené žalobca žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie (II. výrok) zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 0,00 eur alternatívne žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie (II. výrok) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 4. Rozhodovanie o náhrade trov konania sa člení na dve samostatné fázy. Tou prvou je rozhodovanie o samotnom nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V druhej fáze dochádza k rozhodnutiu súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP). 5. Súd dáva žalobcovi do pozornosti uznesenie tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 77 zo dňa 25.07.2047, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2017, v ktorom súd priznal žalovaným voči žalobcovi náhradu trov konania. Pokiaľ žalobca s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania nesúhlasil, bolo jeho právom podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Keďže tak neurobil, súd tak na podklade tohto rozhodnutia priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania. Výška náhrady v celkovej výške 556,34 eur pozostávala z dvoch úkonov právnej služby, a to1 x tarifná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom - 28.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky účinnej do 30.06.2013) v sume 270,54 eura a 1 x tarifná odmena za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (odpor) - 09.03.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky účinnej
do 30.06.2013) v sume 270,54 eura, čo spolu predstavuje sumu 541,08 eura + režijný paušál za kalendárny rok 2012, a to 2 x 7,63 eura, teda 15,26 eura. Pri rozhodovaní o výške trov konania súd prvej inštancie vychádzal z obsahu spisu. Prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom mal preukázané originálom plnomocenstva, ktoré udelil žalovaný v 2. Rade advokátke Mgr. Beáte Šulanovej Múcskovej, so sídlom advokátskej kancelárie v Senci na Lichnerovej ulici č. 39/A dňa 28.02.2012. Druhý úkon právnej služby - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor proti platobnému rozkazu podaný súdu dňa 12.03.2012, má súd preukázaný jeho založením v súdnom spise. Súd prvej inštancie teda priznal žalovanému v 2. Rade náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby spolu s prislúchajúcimi režijnými paušálmi. Možno teda konštatovať, že kritérium preukázanosti týchto trov je jednoznačné. Pokiaľ ide o atribút odôvodnenosti výdavkov, tento bezprostredne súvisí s ich účelnosťou. Výdavok možno vo všeobecnosti považovať za odôvodnený vtedy, ak bol zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa, ktorým je efektívne uplatnenie alebo bránenie subjektívneho práva v spore. Medzi konkrétnym výdavkom a legitímnym procesným cieľom musí byť priamy vzťah odôvodnenosti. To znamená, že výdavok bol vyvolaný a následne vynaložený z dôvodu, ktorý možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne akceptovateľnú potrebu v súvislosti s vedením sporu. Pre naplnenie zákonnej definície trov konania musí byť odôvodnený výdavok súčasne aj účelne vynaložený. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov v sporovom konaní súvisí s eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť možno objektívne konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda efektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške. Bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a odôvodnené považované výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci samej, podania realizované na výzvu súdu a za zastupovanie na pojednávaní. Individuálne posúdenie účelnosti a odôvodnenosti si spravidla vyžadujú úkony, ktoré sú realizované mimo prebiehajúceho súdneho konania, napr. ďalšia porada s klientom, rokovanie s protistranou, vypracovanie právneho rozboru veci a podobne. Trovami konania sú iba tie výdavky, ktoré majú priamu súvislosť s uplatňovaním alebo bránením práva. Dané kritérium nadväzuje predovšetkým na vyššie uvedenú požiadavku odôvodnenosti výdavkov, pričom dochádza do značnej miery k ich obsahovému prelínaniu. Pokiaľ je konkrétny výdavok akceptovateľný z hľadiska jeho odôvodnenosti, spravidla musí nevyhnutne súvisieť s uplatňovaním alebo bránením práva (VEĽKÉ KOMENTÁRE, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, Nakladateľstvo C. H. BECK) Tunajší súd vydal dňa 02.02.2012 platobný rozkaz č. k. 10Ro/419/2010 - 41, ktorým súd zaviazal žalovaných, aby zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.201,84 eur s príslušenstvom alebo aby v tej istej lehote podali odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaní boli okrem iného poučení, že "Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku (§174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). V kontexte uvedeného je súd jednoznačne toho názoru, že výdavky za splnomocnenie advokáta a podanie odporu proti platobnému rozkazu, ktorým bol žalovaný v druhom rade zaviazaný na povinnosť zaplatiť istinu vo výške 10.201,84 eur s príslušenstvom boli výdavkami odôvodnenými, keďže boli zapríčinené nevyhnutnosťou ich vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa, ktorým je efektívne uplatnenie alebo bránenie subjektívneho práva v spore. Nepodaním odporu by platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Súd má za daných okolností, za takejto procesnej situácie bez pochybností za to, že výdavky za tieto dva úkony právnej služby spĺňajú všetky kritéria stanovené v ustanovení § 251 Civilného sporového poriadku a preto sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.