Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-8C-3-2023.pdf
PDF · 117.96 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-8C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Michalom Gumanom, so sídlom kancelárie Hlavná 29, Prešov, a advokátom Mgr. Karolom Ševecom, so sídlom kancelárie Hlavná 29, Prešov, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia zo strany žalovanej v znení „žalovaná Slovenská republika konajúca Generálnou prokuratúrou SR porušila zákon voči A. B., rodné priezvisko B., nar. XX.X.XXXX v D., bývajúcemu v C. E. XXX, B. D., občanovi Slovenskej republiky, a to tak, že skutok posúdený najprv ako trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol žalobca obvinený a trestne stíhaný nespáchal, a všetky rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vydané v tejto súvislosti boli rozhodnutiami nezákonnými. Rovnako nezákonne bol žalobca obmedzený na osobnej slobode a vzatý do väzby, pričom v danom trestnom konaní žalovaný porušoval svoje zákonné povinnosti, nedodržiaval zákonom stanovené lehoty, bol nečinným, zapríčiňoval prieťahy a porušoval práva žalovaného a jeho konanie či opomenutie bolo aj nesprávnym úradným postupom, a za taký postup v trestnom konaní sa žalobcovi ospravedlňuje,“ konanie zastavuje.
II. Žalobu v časti nároku na náhradu škody vo výške 4 400 eur z titulu rozhodnutia o väzbe zamieta.
III. Žalobu v časti o zaplatenie ušlého zisku 13 964,40 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur zamieta.
IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal ospravedlnenia zo strany žalovaného v znení: „Žalovaný, Slovenská republika konajúca Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky porušila zákon voči A. B., C. priezvisko B., nar. XX.XX.XXXX v D., bývajúcemu v Rakúsoch č. 357 okr. D., občanovi Slovenskej republiky a to tak, že skutok posúdený najprv ako trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 TZ, zo spáchania ktorého bol žalobca obvinený a trestne stíhaný nespáchal, a všetky rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vydané v tejto súvislosti boli rozhodnutiami nezákonnými. Rovnako nezákonne bol žalobca obmedzený na osobnej slobode a vzatý do väzby, pričom v danom trestnom konaní žalovaný porušoval svoje zákonné povinnosti, nedodržiaval zákonom stanovené lehoty, bol nečinným, zapríčiňoval prieťahy a porušoval práva žalovaného a jeho konanie či opomenutie bolo aj nesprávnym úradným postupom, a za takýto postup v trestnom konaní sa žalobcovi ospravedlňuje.“ Ďalej sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 68.364,40 eur, ktorá pozostáva z náhrady škody za nezákonnú väzbu vo výške 4.400 eur, ušlého zisku v sume 13.964,40 eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur. Ako príslušenstvo pohľadávky žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 68.364,40 eur od 20.01.2023 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.
2. V žalobe žalobca skutkovo tvrdil okolnosti svojho trestného stíhania a to, že dňa 03.05.2018 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a to pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú poverený prokurátor dňa 05.06.2018 zamietol. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že uznesením okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018 bol žalobca vzatý do väzby. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.05.2018, sp. zn. 8Tpo/9/2018, zrušil pôvodné uznesenie Okresného súdu Kežmarok v časti, v ktorej bol žalobca vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a ponechal ho vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, pričom súd zároveň prijal záruky dôveryhodných osôb ako aj písomný sľub obvineného za súčasného uloženia povinnosti oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu miesta pobytu. Ďalej uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 29.07.2019, č. Pv 251/18/7703-85 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, pretože bolo nepochybné, že skutok žalobca nespáchal.
3. Za nezákonné rozhodnutia žalobca považoval uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 03.05.2018, uznesenie prokurátora zo dňa 05.06.2018 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ďalej uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018 o vzatí žalobcu do väzby a nakoniec uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2018 o ponechaní žalobcu vo väzbe. Okrem toho, že žalobca tieto rozhodnutia považoval za nezákonné, pričom všetky nadväzovali na nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, orgánom činným v trestnom koní vytýkal aj ich postup v rozpore so zákonom. Žalobca si vyčíslil nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 13.964, 40 eur, ako priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorá bola v roku 2018 v sume 1013 eur a v roku 2019 v sume 1092 eur. Za nezákonnú väzbu si žalobca s poukazom na judikatúru ESĽP uplatnil nárok v sume 3.300 eur mesačne, celkovo tak za väzbu požadoval vyplatenie sumy 4.400 eur. V súvislosti s nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobca tvrdil, že nezákonným stíhaním a väzbou bol vyše roka vystavený strachu z možného odsúdenia za skutok, ktorý nespáchal. Týmto trestným stíhaním bolo vážne zasiahnuté do jeho osobného, rodinného a pracovného života. Žalobca poukazoval aj na závažnosť trestného činu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, ako aj trestnú sadzbu, ktorá mu za tento trestný čin hrozila. Samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vo výške 50.000 eur.
4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá neuznala nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu. Žalovaná predovšetkým vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu. Uviedla, že uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo obhajcovi žalobcu v trestnom konaní doručené dňa 31.07.2019. Lehota na podanie žaloby na náhradu škody uplynula dňom 31.07.2022. Žalovaná v rámci skutkových tvrdení podrobne popísala priebeh celého trestného stíhania voči osobe žalobcu, pričom uzavrela, že voči osobe žalobcu nedošlo k nezákonnému postupu a k spôsobeniu ujmy z dôvodu nesprávneho alebo nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe žalovaná vzniesla námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie, pričom mala za to, že vo vzťahu k tomuto nároku malo byť žalovaným subjektom Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaná popierala, že by vo veci žalobcu išlo o nezákonné trestné stíhanie. Za morálnu satisfakciu žalobcu považovala žalovaná už samotné vydanie uznesenia o zastavení trestného stíhania, ako aj to, že v následnom konaní bol skutočný páchateľ trestného činu postihnutý v rámci súdneho rozhodnutia.
5. Podaním zo dňa 07.05.2024 žalobca zobral svoju žalobu späť v časti ospravedlnenia sa žalovanej žalobcovi za nezákonné trestné stíhanie. Žalovaná na pojednávaní vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby v uvedenej časti.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti ospravedlnenia zo strany žalovanej v znení „žalovaná Slovenská republika konajúca Generálnou prokuratúrou SR porušila zákon voči A. B., rodné priezvisko B., nar. XX.X.XXXX v D., bývajúcemu v C. E. XXX, B. D., občanovi Slovenskej republiky, a to tak, že skutok posúdený najprv ako trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol žalobca obvinený a trestne stíhaný nespáchal, a všetky rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vydané v tejto súvislosti boli rozhodnutiami nezákonnými. Rovnako nezákonne bol žalobca obmedzený na osobnej slobode a vzatý do väzby, pričom v danom trestnom konaní žalovaný porušoval svoje zákonné povinnosti, nedodržiaval zákonom stanovené lehoty, bol nečinným, zapríčiňoval prieťahy a porušoval práva žalovaného a jeho konanie či opomenutie bolo aj nesprávnym úradným postupom, a za taký postup v trestnom konaní sa žalobcovi ospravedlňuje,“, a žalovaná so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasila, súd konanie s poukazom § 146 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil (výrok I.).
10. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalobca vykonať listinné dôkazy a to uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 03.05.2018, sp. zn, ČVS:ORP-97/VYS-KK-2018, zápisnica Okresného súdu Kežmarok vo veci 2Tp/19/2018 zo dňa 11.06.2018, uznesenie o vzatí obvineného do väzby zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2018, sp. zn. 8Tpo/9/2018, uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 05.06.2018, sp. zn. Pv 251/18/7703-22, uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 29.07.2019, č. Pv 251/18/7703-85 o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi, internetové články, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.10.2022 a odpoveď Generálnej prokuratúry zo dňa 19.01.2023. Okrem listinných dôkazov žalobca navrhol vykonať výsluch žalobcu a svedkov, rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a priateľov, podľa samostatnej písomnej špecifikácie. Žalovaná v konaní nenavrhla vykonať žiaden dôkaz.
11. Súd na pojednávaní rozhodol, že nevykoná dôkaz výsluchom žalobcu a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, by bol jeho výsluch nadbytočný. Žalobca v priebehu sporu konkrétne neoznačil žiadne osoby, ktoré by mal súd vypočuť v pozícii svedkov, preto súd výsluch rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a priateľov nepovažoval za riadny návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, preto ani tieto dôkazy neboli na pojednávaní vykonané.
12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 03.05.2018 uznesením vo veci ORP-97/VYS-KK-2018 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.05.2018 v čase okolo 19.25 hod., na cyklistickom chodníku nachádzajúcom sa za obcou Spišská Belá, okr. Kežmarok pristúpil k poškodenej, ktorú najprv zvalil na zem, vyzliekol jej sveter, následne ju ťahal za vlasy dole brehom k blízkemu potoku, pričom jej hovoril, že ju chce znásilniť, že s ňou chce mať sex, že s ňou chce mať sex do zadku, čomu sa ona bránila krikom, kopmi a údermi, následne ju začal dusiť pravou rukou a od svojho konania upustil až potom, ako zaregistroval blížiace sa osoby, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenej drobné škrabance na krku, chrbte, rukách a brade. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca ako obvinený sťažnosť. Uznesením zo dňa 05.06.2018 poverený prokurátor túto sťažnosť zamietol. Ďalej nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku vzatý do väzby. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.05.2018, sp. zn. 8Tpo/9/2018, zrušil pôvodné uznesenie Okresného súdu Kežmarok v časti, v ktorej bol žalobca vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a ponechal ho vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 2Tp/19/2018, bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, pričom súd zároveň prijal záruky dôveryhodných osôb ako aj písomný sľub obvineného za súčasného uloženia povinnosti oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu miesta pobytu.
13. Nakoniec sporným nebolo ani to, že uznesením zo dňa 29.07.2019 č. Pv 251/18/7703-85 prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal žalobca. Rovnako sporné nebolo
tvrdenie žalovaného, že uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo obhajcovi žalobcu – F. G. H. doručené dňa 31.07.2019.
14. Právne vzťahy medzi stranami sporu sa riadia ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca si nárok uplatňoval z titulu existencie nezákonného rozhodnutia v rámci trestného konania, pričom podľa uvedeného zákona štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.
15. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.)
16. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. (§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.)
17. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)
18. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.)
19. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.)
20. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. (§ 17 zákona č. 514/2003 Z.z.)
21. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.)
22. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.)
23. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)
24. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.(§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.)
25. Primárnou otázkou bola otázka, či v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi boli vydané nezákonné rozhodnutia, ktoré boli príslušným orgánom zákonným spôsobom zrušené. Podľa tvrdenia žalobcu mu škoda bola spôsobená vydaním rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči jeho osobe a následným rozhodnutím prokurátora o zamietnutí sťažnosti žalobcu voči tomuto uzneseniu. Ako ďalšie nezákonné rozhodnutia žalobca označil uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2018 o vzatí žalobcu do väzby a nakoniec uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2018 o ponechaní žalobcu vo väzbe. Uvedené rozhodnutia v rámci trestného konania procesným postupom zrušené neboli. Žalobca si tak svojou žalobou uplatnil nároky na náhradu škody voči štátu a to na podklade dvoch právnych titulov s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa tohto ust. štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom okrem iných za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím a c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe. Žalobca tak žiadal nahradiť škodu ktorá mu vznikla jednak v dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia a jednak v dôsledku rozhodnutia súdu o väzbe.
26. Z judikatúry možno ustáliť, že nárok na náhradu škody v prípadoch trestného stíhania, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania, resp. oslobodením spod obžaloby sa posudzuje podľa ustanovení § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. a ide teda o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, kde v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba prihliadnuť na konkrétne okolnosti a dôvody a vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. V takomto prípade nárok na náhradu škody spôsobenú začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4M Cdo 15/2009). V prípadoch zastavenia trestného stíhania, resp. oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, je potrebné akcentovať hlavne na to, že je rozhodujúce, že obvinený čin, ktorý sa mu kládol za vinu nespáchal, trestné stíhanie nemalo byť vôbec vedené a v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. ide o zodpovednosť štátu za výsledok trestného konania, kde v takomto prípade je možné považovať všetky predchádzajúce rozhodnutia v rámci trestného konania za nezákonné bez toho, aby formálne tieto rozhodnutia boli zrušené príslušným orgánom vzhľadom na faktický charakter neuznania viny obžalovaného, ktorým sa konštatuje nezákonnosť trestného stíhania. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je preto neskorší výsledok trestného konania.
27. Nie je možné akceptovať názor, podľa ktorého je daná zodpovednosť štátu za škodu iba v prípade zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť a nie aj v prípadoch zastavenia trestného konania či oslobodenia spod obžaloby. Tento výklad je výkladom formalistickým, príliš reštriktívnym a ústavne nekonformným, pretože uprednostňuje formu vyslovenia „nezákonnosti“ trestného stíhania a neberie do úvahy, že z hľadiska zásahu do osobnostných práv a súkromnej sféry jednotlivca sú formy vyslovenia „nezákonnosti“ trestného stíhania celkom irelevantné. (Nález Ústavného súdu ČR z 28. augusta 2007, sp. zn. IV.ÚS 62/05)
28. Zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby má totiž rovnaký následok ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, pretože predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným nebol potvrdený. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.10.2003, sp. zn. 25Cdo 1220/2003)
29. V tomto konkrétnom spore uznesením zo dňa 29.07.2019 č. Pv 251/18/7703-85 prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok žalobca nespáchal. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov možno konštatovať, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo nezákonné a všetky rozhodnutia vydané v rámci trestného konania je taktiež možné považovať za nezákonné. S poukazom na dôvod zastavenia trestného stíhania, kedy bolo vylúčené, aby žalobca bol páchateľom trestného činu, ktorý sa mu kládol za vinu, došlo postupom orgánov činných v trestnom konaní k vydaniu takého rozhodnutia, ktoré v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. spĺňa podmienky nezákonnosti. Samotný nárok žalobcu na náhradu škody je tak daný a zodpovednosť štátu v tomto prípade je objektívna.
30. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatňovať len voči štátu, pričom v tomto prípade koná v mene Slovenskej republiky Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Zákon 514/2003 Z.z. za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie. Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu, či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu. Pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony samy nie sú subjektom zodpovednostného vzťahu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného štátu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného; zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.12.1966, sp. zn. 6Cz 192/66, R48/1967). 31. V prípade žalobcu došlo k nezákonnému rozhodnutiu v trestnom konaní, kde orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt, pričom policajtom sa na účely trestného poriadku rozumie aj vyšetrovateľ policajného zboru. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi a ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí prokurátorovi. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti vykonáva prokurátor, je oprávnený dávať záväzné pokyny vyšetrovateľovi, osobne vykonať jednotlivý úkon, vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci a iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Práve Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v rámci stanoveného postupu predbežne prerokovala nárok žalobcu na náhradu škody, pričom tento nárok neuspokojila predovšetkým z dôvodu, že nároky žalobcu boli v celom rozsahu premlčané 32. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná v spore namietla premlčanie nároku žalobcu na náhradu škody. 33. Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že uznesenie o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi bolo jeho obhajcovi doručené dňa 31.07.2019, vo vzťahu k nárokom na zaplatenie náhrady škody pozostávajúcej z náhrady škody za nezákonnú väzbu vo výške 4.400 eur, ušlého zisku v sume 13.964,40 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur začala žalobcovi plynúť subjektívna 3 ročná premlčacia lehota dňa 01.08.2019, a táto lehota uplynula dňom 01.08.2022. Až po uplynutí premlčacej doby dňa 13.10.2022 si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody u žalovaného a dňa 20.01.2023 na súde. Nakoľko si žalobca svoj nárok na súde uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, súd žalobu hodnotí ako nedôvodnú v celom rozsahu. Len pre úplnosť súd dodáva, že právna úprava zákona č. 62/2020 Z.z. tzv. lex corona sa na daný právny vzťah nevzťahuje, nakoľko v prípade nárokov žalobcu nešlo o také peňažné nároky, ktorým v rozhodnom období končila premlčacia doba, resp. žalobca nemal v rozhodnom období sťažený prístup k orgánu verejnej moci, ktorý je príslušný na prejednanie nároku na náhradu škody. Nakoľko sú peňažné nároky žalobcu premlčané v celom rozsahu, súd žalobu v časti náhrady škody za nezákonnú väzbu, a nároku na náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy zamietol v celom rozsahu. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo 36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 37. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 38. Žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť v rozsahu uplatneného nároku na ospravedlnenie zo strany žalovanej. Späťvzatie žaloby, aj čiastočné, je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené. Súd však vždy musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak však vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide o procesné zavinenie na strane žalobcu. 39. O trovách konania v časti, ktorá bola zastavená, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. K zastaveniu konania došlo pre správanie žalobcu, ktorý vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť a to bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby žalovaný splnil čoho sa v intenciách žalobného petitu domáhal. 40. V zamietnutej časti žaloby s poukazom na zásadu úspechu v spore v plnom rozsahu nárok na náhradu trov vznikol žalovanej.
41. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu (v rátane časti v ktorej bolo konanie zastavené), avšak podľa obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevznikli. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.