Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-1488-2023.pdf
PDF · 99.48 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1488/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C. - D. A., E.: XX XXX XXX, so sídlom F. G. XX/X, XXX XX C. - A. B. D. A., proti povinnému: H. A.´X, D., E.: XX XXX XXX, D. D. I. J. XXXX/XX, XXX XX K., o vymoženie nepeňažného nároku, exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Marcel Suchár, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. L. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Oprávnenému sa voči povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.06.2023 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku na základe exekučného titulu – rozhodnutia A. B. C. – D. A., B. M. XXXX/XXXXX/XXXX/N. zo dňa 27.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2023 a vykonateľnosť dňa 21.06.2023 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 13.07.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Marcel Suchár, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. L. XXXXX XXX/XX.
3. Dňa 14.12.2023 bol exekučnému súdu doručený cestou súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.11.2023, ktorý povinný odôvodnil skutočnosťou, že namieta nenaplnenie podmienky na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený zjavne nepreukázal, že došlo k splneniu podmienky vykonateľnosti uvedenej v § 47 Exekučného poriadku – ako je to uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie. Ďalej namietal nesplnenie podmienky v § 190 Exekučného poriadku, nakoľko nie je preukázané, že v prípade Podesty (tak ako je špecifikovaná) ide o stavbu, preto je jednak exekučný titul, ako aj Upovedomenie arbitrárne a exekučné konanie je vedené nezákonne. Povinný uviedol, že ako vyplýva z Upovedomenia, toto malo byť vydané na základe exekučného titul, čiže rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom na peňažné plnenie. Nakoľko rozhodnutie nebolo povinnému doručené, nevie povinný relevantne reagovať, každopádne ak sa rozhodnutím má ukladať povinnému odstrániť podestu na adrese O. G. B. XX F. C., exekučný titul nemôže byť vykonateľným exekučným titulom na peňažné plnenie, preto je Upovedomenie arbitrárne a nesprávne a najmä exekúcia je neprípustná, pretože rozhodnutie zrejme nie je exekučným titulom na peňažné plnenie. V ďalšom bode svojho návrhu povinný namieta porušenie zásady ne bis in idem, nakoľko rozhodnutím oprávneného č. k. XXXX/XXXXX/XXXX/N. uložil povinnému pokutu za užívanie miestnej komunikácie III. Triedy, ktorá sa nachádza na O. G. XX F. C.. Obe konania a existencia uvedeného rozhodnutia zároveň bráni
exekúcii na podklade exekučného titulu. V ďalšom povinný považuje exekučný titul za nulitná právny akt, nakoľko podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona neoprávňuje oprávneného na odstránenie stavby. Podľa mapového podkladu z katastra nehnuteľností je vlastníkom čiastočného listu vlastníctva XXXX pre k.ú. D. A., O. A. D. C., P. G. X, C. (ďalej aj ako „vlastník“) a nie oprávnený. Pred vstupom do prevádzky na adrese O. G. B. XX F. C. nie je komunikácia III. triedy. Oprávnený nemá od vlastníka žiadne oprávnenie na ochranu prípadného porušenia vlastníckych práv vlastníka pozemku registra „C“ s parc. Č. 21377/10, kde sa Podesta nachádza, v dôsledku čoho nemá oprávnený právo na vedenie tohto exekučného konania. Priestor pred prevádzkou na adrese O. G. B. XX F. C. nie je cestná komunikácia III triedy, čiže aplikovanie Cestného zákona v exekučnom titule zakladá jeho nulitnosť. Exekučný titul považuje za diskriminačný, pretože nie len na pozemku registra „C“, ale aj na ďalších pozemkoch v Starom Meste v Bratislave existujú obdobné sedenia, resp. aj prestrešenia ako Podesta, ktoré však nie sú ničím sankcionované zo strany oprávneného, čo je v právnom štáte neprípustné a nezákonné. Namietol aj skutočnosť, či povinný je vôbec pasívne vecne legitimovaný v predmetnom exekučnom konaní, ktorý subjekt je skutočným vlastníkom predmetnej Podesty. Uvedená zakladá predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania. Podľa povinného exekučný titul nie je právoplatný ani formálne vykonateľný, nakoľko exekučný titul nebol riadne doručený a ani nemohol byť riadne doručený, k čomu povinný ešte zabezpečuje relevantné podklady. Namietal formálne náležitosti Upovedomenia a ďalšie nesprávnosti Upovedomenia – kde nie sú bližšie špecifikované žiadnym spôsobom nevyhnutné výdavky, súdny exekútor v upovedomení nevyčíslil predbežné trovy exekúcie tak, ako mu to ukladá Exekučný titul, nie je dostatočne špecifikovaná odmena exekútora, z Upovedomenia nie je tiež zrejmé, aké spoplatnené úkony exekútor a zástupca oprávneného vykonali a aké hotové výdavky mali. V Upovedomení nie je ani uvedený dátum právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Žiadal o preskúmanie formálnych a materiálnych náležitostí príslušného návrhu na vykonanie exekúcie ako i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal aj trovy exekúcie, ktoré si prostredníctvom Upovedomenia uplatňuje súdny exekútor. Na základe uvedených skutočnosti povinný navrhol exekúcie zastaviť.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2023 k námietke povinného, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený nepreukázal, že došlo k splneniu podmienky vykonateľnosti uvedenej v § 47 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený. Nakoľko povinný sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2023 a vykonateľným sa stalo dňa 21.06.2023. K tvrdeniu povinného, že nie je v prípade podesty preukázané, že ide o stavbu, uviedol, že v exekučnom titule nie je nikde uvedené, že ide o odstránenie stavby. Odstránenie podesty bolo uložená na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Umiestnenie podesty je v zmysle § 22a cestného zákona užívaním miestnej cesty iným než zvyčajným spôsobom. Na takéto užívanie sa vyžaduje povolenie cestného správneho orgánu, ktorým je v tomto prípade A. Q. A. B. C. – D. A.. Povinný takýmto povolením nedisponoval. V žiadnom prípade sa na odstránenie podesty nevzťahuje povinným vytýkaná povinnosť na odstránenie stavby. K námietke povinného k porušeniu zásady ne bis in idem oprávnený uviedol, že táto porušená nebola. Začatie exekúcie je pokračovaním procesu týkajúceho sa vymožiteľnosti rozhodnutia. Keďže povinný nereagoval na povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, postúpil A. Q. A. B. C. – D. A. J. rozhodnutie spolu s príslušnými podkladmi na výkon rozhodnutia orgánu, ktorý je na to oprávnený, t.j. exekútorovi. K tvrdeniu povinného, že exekučný titul je nulitný, že správny orgán nie je vlastníkom pozemku, na ktorom má odstrániť stavbu a preto na uvedené nemá oprávnenie, oprávnený uviedol, v prípade podesty sa nejedná o stavbu, ale ide o neoprávnené užívanie miestnej cesty. Podesta nie je stavbou, nakoľko nespĺňa zákonom stanovené kritériá pre stavbu, a preto argumenty povinného, kde uvádza údaje z katastra nehnuteľností a s tým súvisiace argumenty sú právne irelevantné. Odstránenie podest bolo nariadené v zmysle § 3c ods. 4 cestného zákona, v zmysle ktorého mal A. Q. A. B. C. – D. A. na vydanie rozhodnutia, v ktorom nariadil odstránenie podesty, zákonné oprávnenie a má oprávnenie aj na všetky nasledujúce úkony, ktoré smerujú k náprave. Ostatné tvrdenia povinného sú založené na jeho argumente, že neboli naplnené formálne náležitosti, odvolávajúc sa na svoju domnienku, že v prípade odstránenia podesty ide o stavbu, uvedený argument povinného je zavádzajúci, nakoľko podesta nie je stavbou. Vzhľadom na uvedené nie sú tvrdenia povinného týkajúce sa odstránenia podesty založené na právne relevantných podkladoch, oprávnený trvá na tom, že na vykonanie exekúcie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, na návrh na zastavenie exekúcie odporučil neprihliadať.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného súdu na rozhodnutie dňa 14.12.2023, k samotnému návrhu povinného sa nevyjadril.
6. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
13. Súd má z tvrdenia súdneho exekútora za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.08.2023, povinný podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie dňa 20.11.2023 v elektronickej podobe. Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu povinného a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonom stanovenej lehote 15 dní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, avšak nie je ani dôvodný.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia
exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
16. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
17. Exekučné konanie bolo začaté na podklade vykonateľného exekučného titulu – rozhodnutia A. B. C. – D. A. D. L. XXXX/XXXXX/XXXX/N. zo dňa 27.04.2023, ktorým nariadil povinnému postarať sa o nápravu a zastaviť nezákonne vykonávané činnosti a to tak, že v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia odstrániť z miestnej komunikácie III. triedy na O. G. B. XX F. C. v časti pred prevádzkarňou „R. O.“ podestu so šírkou 6 m a dĺžkou 6 m, t. j. s rozmerom celkovej plochy 36 m2, na ktorej je postavená kovová konštrukcia o rozmere v šírke 5m krát dĺžke 6m a v časti pred prevádzkarňou „P. P. S. A.“ P. so šírkou 6 m a dĺžkou 6 m, t. j. s rozmerom celkovej plochy 36 m2, na ktorej je postavená kovová konštrukcia o rozmere v šírke 6 m krát dĺžke 6 m. Uvedené sa nariaďuje z dôvodu porušenia § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
18. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal nedoručenie exekučného titulu a tým jeho formálnu nevykonateľnosť. Na výzvu súdu doložil oprávnený súdu doručenku preukazujúcu, že predmetné rozhodnutie, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, bolo povinnému dňa 18.05.2023 doručené do elektronickej schránky. Uvedená námietka povinného preto neobstojí, exekučný titul bol povinnému riadne doručený, po uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudol právoplatnosť a následne aj vykonateľnosť.
19. Čo sa týka námietok povinného k upovedomeniu o začatí exekúcie, súd k tomuto poznamenáva, že jeho preskúmaním nezistil žiadny rozpor s Exekučným poriadkom, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti – označenie exekútora, ktorý ho vydal, ako aj exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, označenie oprávneného, povinného, označenie vymáhaného nároku, výšku trov pri splnení, resp. nesplnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia, poučenia o možnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie, o právnych účinkoch upovedomenia a o možnosti žiadať o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach. Súdny exekútor správne vypočítal v Upovedomení o začatí exekúcie úrok z omeškania (namietaný povinným) a teda aj následný výpočet trov exekútora je správny.
Súd v tomto bode konštatuje, že postup súdneho exekútora bol v súlade so zákonom. Pokiaľ povinný namietal zrejmé chyby v písaní v Upovedomení, tieto nezakladajú žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie tak ako to tvrdil vo svojom návrhu povinný.
20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
21. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.
22. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol poučený v exekučnom titule i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
23. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje skutkovými okolnosťami spred vydania exekučného titulu, teda skutočnosťami, ktoré mohol a mal uplatniť v základnom konaní. V tomto bode súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
24. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
25. K tvrdeniam povinného tak súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom
podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Povinným navrhované dôvody na zastavenie exekúcie sú skutočnosťami, ktoré mal preukázať príslušnému správnemu orgánu, ktorý rozhodoval v základnom konaní a ktorý vydal exekučný titul.
26. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný nesplnil to, čo mu ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.
27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok uznesenia)
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil, súd o trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.