Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-1T/57/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovanej L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2021 takto

rozhodol:

Obžalovaná L. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom P. XXX, okr. Č., operátorka výroby,

sa podľa

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 12.05.2021 č. na skutkovom základe, že:

dňa 08.06.2019 v čase okolo 18:30 h po tom, čo sa maloletá dcéra J.S., narodená XX.XX.XXXX vrátila z výletu do rodinného domu č. XXX v obci P., okres Č., jej vulgárne nadávala do kuriev, vyhrážala sa jej zabitím a počas toho ju udierala presne nezistený počet krát gumeným remeňom používaným do motorových vozidiel, a to po nohách, rukách a bruchu, pričom týmto konaním u maloletej J.S. vyvolala strach o život a zdravie, z ktorého dôvodu sa maloletá J.S. pred ňou zamkla do kúpeľne rodinného domu, čím maloletej J.S. spôsobila zranenia ľahkého charakteru s dobou liečby v trvaní 6 dní,

právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na a ,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 12.05.2021 pod sp. zn. obžalobu na obv. L. A.Č. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom v konaní vypočul obžalovanú L. A., poškodeného T.. P. S.Á. a T. P. a svedkov P. P., C. A., Q.. T. T., T. P. J. T. P., z ktorých výpovedí mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Obžalovaná L. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná. Uviedla, že už asi rok pred 08.06.2019 začalo byť správanie dcéry T. P. voči nej a C. A. nevhodné, len odvrkovala, nekomunikovala

s nimi. Vplyv má na ňu hlavne dcéra T.. Čo sa týka 8.6.2019 v ranných hodinách okolo 8:00 prišla do kuchyne za ňou dcéra T., bola vyobliekaná, mala cez plece kapsičku. Opýtala sa jej kam ide, na čo jej dcéra odpovedala, že ide preč, na čo jej povedala, že treba aj doma niečo urobiť, najmä nech si uprace svoju izbu. T. T. len odvrkla ,,keď sa vrátim, urobím“. Opätovne sa jej opýtala, kam ide, na čo jej povedala, že ide s JÚ. na rybačku, na otázku, kedy sa vráti, odvrkla, že nevie. Počas dňa zavolal dcére T., že keď dovezú JJ., aby sa u nich zastavila, že sa s ňou chce porozprávať, na čo jej T. povedala, že nemá čas a nemá prečo, nech jej to do telefónu povie. Tak jej povedala, že T. je teraz v problémovom veku, aby jej nezasahovala do výchovy a nedávala jej rady, lebo sa o T. bojí a nechce, aby sa dala na zlú cestu ako syn T.. JJ. asi telefonát počula a začala vykrikovať, že čo stará, že nevarí, nech má radšej všetko na poriadku. Následne telefonát radšej ukončila. T. prišla domov asi o 18:30, videla, že ju doviezla T. a jej priateľ N.. Bola vtedy v kuchyni a T. prišla k nej. Začala ju napomínať, pohádali sa, dohovárala jej, že ju a jej druha C. A. nerešpektuje, neposlúcha, robí si čo chce a oni sa o ňu starajú. Bola to len hádka, vyčítala jej, že si mala upratať svoju izbu a potom môže chodiť po rybačkách. Po hádke T. odišla do svojej izby, tam sa zatvorila ostala tam až do druhého dňa. Na druhý deň v nedeľu už s nimi nekomunikovala. Dcéru nijakým spôsobom fyzicky nenapadla, nebila ju žiadnym remeňom. Celú hádku počul C. A., ktorý sa nachádzal vo vedľajšej izbe. O tom, že mala T. zbiť sa dozvedela od svojej dcéry P.D. Y., a to až po nedeli niekedy cez týždeň, keď išli do práce autom, tak sa jej P. opýtala, či vie o tých fotkách, čo jej poslala T., aká je dobitá a že ju mala dobiť ona. Povedala, že ju nikto nezbil. Pokiaľ ide o hádku, vôbec jej vulgárne nenadávala, nevyhrážala sa jej zabitím, ani ju fyzicky nenapadla. Nikdy svoje deti nebila. K fotografiám sa nevie vyjadriť, nevie, že by mala T. také oblečenie, v dome nemajú takú dlažbu, ako je na obrázku. Na fotkách vôbec nie je zrejmé, že ide o dcéru T.. Myslí si, že to urobila preto, lebo by sa jej páčilo žiť ako T., byť celý čas na telefóne, pozerať telku, žiadne povinnosti, mať jednoduchý ľahký život, bez povinností. T. si podľa nej na ňu vymyslela takéto klamstvá, aby sa dostala z domu preč a žila život bez povinností. Dodala, že správanie dcéry T. bolo už dlhodobejšie, už dávanejšie jej chceli dohovoriť, ako sa správa, že ráno odíde preč a nikomu nič nepovie. Vtedy išlo o slovnú hádku, ako matka ku dcére, nenadávala jej vulgárne, nevyhrážala sa jej, nebila ju. Trvalo to celé asi 10 minút. Dcéra potom odišla do izby. Ráno sa normálne prišla najesť, potom v pondelok išla do školy. S dcérou mali dobrý vzťah. Keď bola v 9. ročníku, začala byť drzá, pokračovalo aj počas strednej školy. O dcéru sa vždy zaujímala, chodila na rodičovské združenia, keď nemohla kvôli práci, vždy zavolala triednemu. Komunikáciu na č.l. 137 videla prvý krát na polícii, nikdy také správy nepísala - jej tel. číslo je XXXXXXXXXX. O tomto incidente sa rozprávala s dcérou P. Y., keď išli do práce na nočnú zmenu. Počas cesty sa nato pýtala, povedala, že ju kontaktovala buď T. alebo T., povedala jej, že došlo iba k hádke, že bola drzá. Nikto jej ohľadom toho netelefonoval. Deti vychádzali spolu vždy dobre, akurát po tomto incidente P. nekomunikuje s T. J. T.. Prestali sa kontaktovať v čase, keď sa P. rozvádzala. Na dcére nevidela žiadne zranenia, žiadne nemala. Pokiaľ ide o fotografie na č.l. 56 - 59 spisu, k týmto sa nevie vyjadriť, nevie kto je na nich, sú tam len končatiny, taktiež prostredie, kde je to fotené, nepozná. Dcéra išla normálne v pondelok do školy, keď bola taká dobitá, mala ísť k lekárovi. V tom čase bol v dome syn T., ten bol na poschodí vo svojej izbe. U nich v dome bol vyšetrovateľ B.. Povedala mu, že takéto prostredie doma nemajú, aké je na tých fotografiách, povedala mu, že si má pofotiť dom, načo nereagoval. Ohliadka domu robená nebola. Nie je pravdou, žeby jej dávala robiť ťažké práce, iba bežné, umyť riad, pozametať. Nesúhlasila, aby sa túlala po nociach, ale nezakazovala jej nikam chodiť. Chodila do kina, na pizzu, na výlety, kamarátky chodievali k nim, ona k nim. V minulosti boli u nich z úradu práce keď odišli dcéry T. J. P. z rodičovského domu, išli bývať k priateľom, T.C. ju vtedy udala, že sa nestará o maloleté deti, urobili kontrolu. Všetko bolo v poriadku. Asi za týždeň po tomto incidente boli na kontrole opäť. Ťažko znáša toto konanie, vychovala 5 detí. Deti odišli z domu na základe vlastného rozhodnutia. Deti vždy podporovala aj v štúdiu, nevie prečo je toto zo strany dcéry T.C., ona bola vždy sebecká.

Svedok - poškodený T.. P. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol prítomný pri skutku, ktorý sa odohral dňa 08.06.2019.

Svedkyňa - poškodená T. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň išla na ryby so sestrou T. a jej priateľom N. T. okolo 11 hod. doobeda. Opýtala sa matky, či môže ísť na výlet so sestrou, že už má všetko porobené a upratané. Matka jej dovolila odísť, avšak keď prišli k rybníku na P., tak mama zavolal sestre a začala kričať do telefónu, prečo ju niekde zobrali, že nemá všetko urobené. Potom začala sestre vyčítať, že ona za to môže, že jej starší brat žije ako žije, vtedy zobrala sestre telefón a povedala mame, nech im dá pokoj aspoň vtedy, keď sú na výlete a zrušila hovor. Vo večerných hodinách sa vrátili domov asi o pol siedmej. Išla najskôr do svojej izby sa prezliecť a potom išla do kuchyne, kde bola matka, pán A. a jej najmladší brat C.. Mama začala na ňu kričať, tak pán A. zobral brata preč z kuchyne do inej izby.

Potom matka odišla do druhej izby, odtiaľ zobrala gumený remeň a začala ju biť po rukách, nohách a bruchu. Bila ju nejakým gumeným remeňom, ktorý sa používa do áut a pri tom stále nadávala, že ak s nimi niekde pôjde, že ju zabije. Keď ju matka prestala biť, tak išla do kúpeľne na poschodí a tam sa zamkla, lebo mala z matky strach, že ju opäť dobije. Pán A. z izby kde bol nemohol nič vidieť, mohol len počuť. Po bitke jej ostali na rukách modriny, škrabance, a aj na nohách a bruchu. Zavolala sestre JÚ. a povedala jej, že ju matka po návrate zbila a že jej nadávala. Sestre T. jej povedala, aby si to odfotila a poslala jej alebo P.. T. sa aj pokúšala zavolať matke, ale nedvíhala jej telefón. Na odporúčanie sestry si modriny a škrabance odfotila hneď v kúpeľni. Potom jej starší brat T. búchal na dvere do kúpeľne, že matka je dole v kuchyni, že môže vyjsť. Následne išla do svojej izby, kde si urobila ďalšie fotografie. V izbe bola až do druhého dňa. Fotky potom poslala sestre P. a komunikovala s ňou cez Messenger. Na druhý deň prišla sestra P. k nim domov a ukázala jej škrabance, ktoré jej po bitke ostali. Zbila ju aj predtým, v januári 2019, čo bolo riešené políciou. Posledné roky, čo bola u matky, tak vzťah nebol dobrý, stále len kričala a nadávala. V čase incidentu bola matka v kuchyni, pán A. odišiel do vedľajšej izby, kde boli počas celého incidentu dvere otvorené, takže musel všetko dobre počuť, brat JJ. bol na poschodí. Teraz keď býva u sestry, má sa lepšie, má viac času sa učiť, môže sa venovať voľnočasovým aktivitám. S matkou sa nestretáva, nechce sa s ňou stretávať. Po predmetnom incidente, keď začala bývať u sestry navštevovala poradenské centrum Náruč a neskôr, keď sa jej psychický stav zhoršil, začala chodiť aj k psychiatričke MUDr. T. a potom k L.. Š.. So sestrou P. sa teraz nestretávajú, nebavia sa spolu. Ďalej uviedla, že vtedy zavolala sestre T. čo sa stalo, že sa zavrela v kúpeľni, ona jej povedala, že ak má nejaké zranenia, nech sa odfotí. Potom z kúpeľne išla do izby, tam bola celý večer, na druhý deň išla do školy. Fotila si ruky a nohy. Celý incident trval asi 4 - 5 minút. Bila ju po rukách, nohách a po bruchu. Snažila sa ju odstrčiť. Nevie, koľko mala modrín. Fotila sa vo svojej izbe, nohy si odfotila ešte v kúpeľni. Nevie koľko fotiek si urobila. Fotky poslala T. J. P.. V ten večer to nikto iný nevidel. Na druhý deň si dala oblečenie s dlhým rukávom, aby to nikto nevidel. Škrabance mala asi týždeň, modriny vôbec nemala. Zranenia ukazovala asi po dvoch dňoch P., P. T. sa stretli asi o týždeň, išli spolu na sociálku, tam jej povedali, že matku niekto udal. Keď bola fotená na polícii, nemala už žiadne zranenia. Fotky, ktoré sú v spise fotila ona. Nikdy predtým nepodávala trestné oznámenie. V minulosti už u nich boli z úrade práce, bolo to ešte keď chodila na ZŠ. Berie lieky proti úzkosti, keď bola na polícii, ešte lieky nemala. Mamu rešpektovala, snažila sa jej pomáhať. Domáce práce vykonávala, upratovala aj varila. Nezaťažovalo ju to. K lekárovi nešla, pretože sa bála mamy. Sťažovala sa kamarátke, že sa mama ku nej nevhodne správala. V čase incidentu bol T. v izbe, spolu sa o tom nerozprávali. Už pred incidentom chcela odísť z domu. SMS komunikácia , ktorá je v spise je so sestrou P.. Cítila sa vtedy zle, mala triašku, bála sa , že sa bitka zopakuje. Vyhrážky boli dosť časté, nebrala si to tak k srdcu. Bitku videl C. A., bol vo vedľajšej izbe, pozeral sa na to z chodby a nezasiahol. Nikto iný to nepočul a nevidel. Keď boli na rybách, na rybníku so P., matka volala sestre, vulgárne jej nadávala. Počula to, keďže mala hlasitý odposluch. Fotky, ktoré predložila matka, sú niektoré z času, keď chodila na ZŠ, potom sú tam fotky z Anglicka, to bolo asi 3 roky spätne. Taktiež fotografia v rovnakých šatách, je asi tiež 3 roky spätne. Matka sa o nich nezaujímala, ako sa darí v škole, nechodila na rodičovské, nerozprávala sa s nimi o ich problémoch. Vie, že po incidente P. volala mame, že či je normálna, keď ju takto zbila. Toto jej povedala P., keď k nim prišla o dva dni. Nežiada náhradu škody. V minulosti ju zbila v januári 2019, bolo to riešené políciou. Pred pojednávaním, ako tu prišli, matkin priateľ na ňu kričal, že aká je sviňa. Rozhodovala sa, či bude vypovedať. Obžalovaná sa k výpovedi svedkyne vyjadrila, že pokiaľ ide o zranenia, keby bola udieraná klinovým remeňom, určite má aj modriny, nielen škrabance. Nevie, prečo sa bála ísť k lekárovi, keď sa nebála údajné zranenia nafotiť a poslať T.. Nie je pravdou, žeby sa na druhý deň naobliekala do školy, boli vtedy horúčavy, išla v letných veciach. Žiadny incident nebol riešený políciou.

Svedkyňa P. Y. vypovedala, že v deň, keď malo dôjsť ku skutku jej volala sestra T., že či vie, o tom, že sestra T. mala dostať bitku od matky za to, že bola s ňou na rybačke, tak matka začala T. pred nimi nadávať do telefónu. Toto jej volala asi v nedeľu 9.6.2021. Povedala jej, že o ničom nevie, na čo jej T. povedala, že povie JJ., aby jej poslala fotky. Následne 09.06.2019 o 21.49 jej na messenger prišli 2 fotografie od sestry T., kde sú zobrazené dve časti tela. Na fotografiách sú na tele červené pásy. Chcela sa najskôr opýtať matky, či T. zbila. Potom bola s matkou, keď išli do práce, tak sa matky opýtala, či vie o nejakých fotkách a či T. zbila. Matka jej povedala, že sa s T. iba vyvadila, lebo sa zle správala a pred sestrou T. a jej priateľom jej nadávala. Nezbila ju. Po výmene názorov sa mala T. zavrieť vo svojej izbe. Toto matke hovorila asi v pondelok, asi v stredu prišla k nim domov a T. W.ovorila, aby jej ukázala, kde ju matka zbila. T. jej ukázala ruku a nohu a na nich mala len po jeden škrabanec, vôbec

sa to nezhodovalo s fotografiami, ktoré jej poslala, na nich bolo viac škrabancov, tieto vyzerali ako by sa len niekde poškriabala, ale nie ako od nejakého remeňa. Nemala ani žiadne podliatiny. Fotografie, ktoré jej ukazovali v N. kde mala byť poranená T., tak tie jej vôbec neposlala a ani potom na nej také zranenia na rukách a nohe nevidela. Prostredie, ktoré je na fotografiách jej nie je známe. Myslí si, že je to všetko vymyslené zo strany T., aby upútala pozornosť. Vždy chcela byť stredobodom pozornosti a T. ako aj bratom dávala rozumy, že nemusia nič robiť, nemajú žiadne povinnosti. S T. sa aj rozprávala o tom, čo sa 8.6.2019 stalo, pričom T. jej uviedla, že bola na rybačke so sestrou T. a jej priateľom a keď volala s matkou, že jej matka mala povedať, prečo odišla z domu a nikomu nič nepovedala, že mala povinnosti, ktoré mala urobiť a T. sa jej priznala, že začala matke nadávať pred nimi, že ona mala všetko urobené. Tiež jej T. povedala, že keď prišla z výletu, matka jej mala nadávať a mala ju zbiť. Myslí si, že výchova matky bola taká aká mala byť, nedovoľovala jej všetko, čo by chcela robiť, keďže bola v puberte. Matka jej prikazovala bežné veci v domácnosti, mala upratať, povysávať, umyť riad, poliať kvety, pomôcť v záhrade. Nebola svedkom, že by matka niekedy T. vulgárne nadávala, alebo sa jej vyhrážala, ani nebola svedkom, že by ju mala zbiť alebo nejako fyzicky ublížiť. T. sa jej stále sťažovala, že musí doma niečo robiť. Sťažovala sa aj sestre T., že nie je doma spokojná, nechce tam byť. Ďalej uviedla, že nevie, kde to bolo fotené, či to bola vôbec T.. Na druhý deň sa rozprávala s matkou, keď išli do práce. Mama povedala. ,že sa pohádali, keď sa vrátila T. z rybačky. Následne tam prišla, T. jej ukazovala zranenia, mala iba jeden škrabanec na ruke. Keby ju dobila, určite by mala nejaké podliatiny. S T. si písala až 09.06., kedy jej poslala fotky. 08.06. si s ňou nepísala, pokiaľ ide o komunikáciu v spise, teraz si hocikto založí Facebook aj messenger, už má s nimi skúsenosti, keď si založili falošný Facebookový profil a vypisovali tam veci o nej. V ten deň jej zavolala T., Ž. T. mama zbila, že jej nadávala. Sestra T. má psychické problémy, bývala aj u nej v dome, chodila aj k lekárovi, keď si chcela niečo urobiť. Stále sa stará do niekoho iného. Je najstaršia, matka sa nikdy nevyhrážala ani vulgárne nenadávala. Vychovala 5 detí, otec bol alkoholik. Keď jej volala T., hovorila jej, že matka mala T. zbiť a nadávať jej. T. jej povedala, že jej mama nadávala a že ju zbila. O vyhrážkach nehovorila nič. S Jakubom sa o tom nerozprávala. T. jej písala, že ju bila korbáčom, to jej povedala aj T.. O gumovom remeni nehovorila, povedala jej, že bola bitá korbáčom. Nehovorila jej, ako dlho to malo trvať, ani koľko úderov dostala. Prostredie na fotografiách jej vôbec nie je známe, také kachličky doma vôbec nemajú Nevie, kto je na tých fotografiách. Predtým ani potom na T. poranenia, ktoré by mohli byť spôsobené bitím, nevidela. Mama ju nikdy nezbila. Ani súrodencov, mama ich nebila. Mama im vulgárne nenadávala, keď tak zvýšila hlas. T. si potrebuje stále dokazovať, že je niečo viac. Aj teraz pred pojednávaním začala nadávať matkinmu priateľovi. T. je lenivá, doslova bordelár, v izbe mala neporiadok. Už aj T. sa sťažovala po tom, ako sa k nej T. nasťahovala, že jej nič nepomôže, sa musí robiť všetko sama. Mama to obvinenie prežívala ťažko, aj sa psychicky zrútila. O tom, že mal C. A. nadávať, počula cez dvere. T. nadávala aj svojmu otcovi, už sa s ním ani nestýka. T. nevie variť, určite nevarila.

Svedok C. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol vo vedľajšej izbe hneď za kuchyňou a pil kávu. T. prišla domov a obžalovaná sa jej začala pýtať ohľadne toho, čo mala T. rozprávať do telefónu. T. arogantne odvrkla a potom sa hádali o tom, čo jej rozprávala v telefóne. Obžalovaná určite nepoužila žiadne vyhrážky, nepoužila žiadne vulgarizmy, ani sa jej nevyhrážala, že ju zabije. Bola to len bežná hádka, keď T. nechcela rešpektovať matku. Nevidel, že by mala obžalovaná zbiť svoju dcéru T., nebol tam žiadny fyzický útok. Počas hádky T. povedala obžalovanej, že pôjde na byt k sestre T.. Po hádke T. vybehla hore po schodoch a zavrela sa vo svojej izbe. V žiadnom prípade tam nedošlo k fyzickému útoku, či vyhrážaniu sa. Nepadli tam ani vulgárne nadávky. T. ako začala chodiť na strednú školu, správala sa k všetkým povýšenecky. Za 9 rokov, čo žije s obžalovanou nevidel na T. žiadne modriny. Ani po 8.6.2019 nevidel na T. žiadne poranenia. Nevie, či na fotografiách je odfotená T., pretože prostredie, mu nie je vôbec známe, nebolo to fotené v rodinnom dome č. XXX F. P.. Skutok sa nestal, je to fikcia, výmysel. T. je na svoj vek neprimerané drzá a arogantná. Obžalovaná jej nenadávala, nevyhrážala sa jej, neudierala ju. Išlo o výmenu názorov, trvalo to asi 5 minút, keď to skončilo, T. išla do svojej izby. Sedel na gauči v izbe, ktorá je prepojená s kuchyňou, všetko videl. Bol tam ešte jeho syn, ktorý mal vtedy 3 - 4 roky. V dome bol ešte T.. V izbe nebol žiadny gumový remeň. Zaoberá sa autami, náhradné diely, náradie má v garáži alebo v dielni. Na druhý deň bola T. vo svojej izbe, prišla dole, najedla sa, nevidel na nej žiadne zranenia, na nič sa nesťažovala. Nekomunikoval s T. ani s nikým iným o incidente, T. je voči nemu dlhodobo zaujatá. V minulosti robila nepríjemnosti, vypisovala udania, aj jemu do bývalej práce písala emaily, jeho zamestnávateľovi, išlo jej o to, aby odišiel. Keď prišiel policajt, tento bol iba v kuchyni, žiadne fotografie

vnútri v dome nerobil. Fotky, ktoré sú v spise, nie sú z ich domu. Nedá sa identifikovať, kto je na tých fotkách.

Svedkyňa Bc. T. T. vypovedala, že dňa 08.06.2019 sa s T. ráno telefonicky dohodla, že pôjdu spolu s jej priateľom N. T. na rybníky do P. chytať ryby a opekať. Po JJ. prišli na P. okolo 12:00, T. prišla k autu a išli k rybníku. Keď boli pri rybníku, zavolal T. mama - obžalovaná, T. dala telefón na hlasitý odposluch. Matka sa jej pýtala, kedy príde, že má pre ňu robotu a že či nemá čo robiť, keď išla s nimi na ryby. Následne začala T. nadávať, že je špina strapatá a pod. a nech čím skôr príde domov, lebo uvidí, čo sa bude doma robiť. Keďže to všetko počula, tak sa matky opýtala, že prečo by nemohla ísť T. P. nimi jednu sobotu von. T. povedala matke, že si upratala izbu a urobila všetko čo jej prikázala. Matka povedala, že sa do toho nemá starať, že s nimi nežije. T. začala plakať a svedkyňa hovor ukončila. T. začala plakať, čo bude doma, keď príde a tak ju vtedy ešte priateľ N. upokojil, nech sa nebojí. Pri rybníku boli asi do 16:30, potom zaviezli JJ. domov do P.. T. povedala, že keby sa niečo doma dialo, nech jej zavolá. Asi po hodine, keď už bola doma jej volal sestra P. Y., že JJ. mala matka dobiť, či o niečom nevie. Povedala, že o ničom nevie a že ide zavolať matke. Volala jej asi 2-3 krát, ale nedvíhala telefón. Zavolala naspäť P., ktorá jej povedala, že matke zavolá. Po nejakej dobe jej sestra P. zavolala, že sa spojila s matkou, ktorá jej povedala, že sa nič také nestalo a že ju iba jemne zbila. Neskôr sa dozvedela od P., Ž. T. jej poslala fotografie, na ktorých bola odfotená T., išlo o časti tela - brucho a nohy, kde bolo vidieť červené pása po bitke a škrabance. Prostredie z fotiek jej je známe, bolo to fotené v T. izbe. Neskôr jej P. tie fotky poslala. Na druhý deň zavolala T., ktorá jej potvrdila, že matka ju po návrate bezdôvodne veľmi zbila nejakým gumeným remeňom, že ju všetko bolelo a celá sa triasla, bolo jej na odpadnutie. Spomenula jej fotky, ktoré jej poslala P.D., T. jej povedala, že tieto fotky jej poslala ona. T. tiež povedala, že sa matky bojí, lebo sa jej mala vyhrážať, že ju zabije, ak niečo povie. Večer bola na návšteve u svokrovcov, ktorí jej povedali, že by mala ísť na ošetrenie. Bála sa, že sa lekár bude pýtať, čo sa T. stalo a T. zo strachu pred matkou , to nechcela nikomu povedať. Asi o dva dni jej volali z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že dostali nejaký podnet a musia to prešetriť, nech sa dostaví k ním s T., aby matka o tom nevedela. Išla s JJ. na úrad, kde sa to začalo riešiť a pracovníčka ÚPSVaR podala na Okresný súd návrh na zverenie T. do jej starostlivosti. Podnet na úrad podala jej švagriná. V minulosti sa jej T. sťažovala, že matka ju mala zbiť v januári 2019, čo bolo aj políciou riešené. Ďalej uviedla, že po tom, ako jej sestra P. zavolala , chcela s ňou ísť do nemocnice, avšak sa bála, čo by bolo následne. Asi o tri dni ju kontaktovala pani zo sociálky, vtedy sa prvý krát osobne stretla s T., išli na úrad. Videla škrabance na rukách, ukazovala jej ich. Iné nevidela, mala dlhé tričko a dlhé nohavice. O incidente sa rozprávala so P., T. a so svokrovcami. Matka volala vtedy na T. telefón, nadávala T., ona telefón zložila, bol na hlasitý odposluch. Na otázku súdu, ako vysvetlí rozpor medzi jej výpoveďou a výpoveďou svedkyne T. P., ktorá uviedla, že matka telefonovala na telefón sestre T., nadávala JH., a telefón zložila poškodená T., keď boli pri rybníku, uviedla, že nevie tento rozpor vysvetliť, asi volala na jej telefón a asi telefón S. T.. Už si to presne nepamätá. Polícia ju kontaktovala niekoľko dní po incidente, vtedy sa vyjadrovala aj k vyhrážkam. Nepamätá si, či dňa 10.11.2020 vypovedala o vyhrážkach. O tej vyhrážke jej písala T., napísala, že ju mama zabije. Správy a fotografie dala polícii. Na fotografiách je sestra, je to ich koberec v detskej izbe. V rodinnom dome bola asi týždeň predtým, ako T. odišla, bola tam na návšteve. Potom sa stretla s T., keď išli na sociálku, ukazovala jej škrabanec na ruke, potom, keď prišli domov, ukázala jej modrinu na bruchu. Boli to viditeľné modriny. Nevie, do kedy tie modriny mala. Nadávať jej mala do špín, škutavcov, kuriev. Keď boli deti, mama ich bila remeňom, varechou, čo mala po ruke, asi preto, keď neposlúchali. Vychovávala ich mama. S otcom sa rozviedla. T. býva u nej doma, v škole má dobré výsledky, správanie má v poriadku, nemá s ňou problémy. Na otázku samosudcu, ako si vysvetľuje výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že žiadnu modrinu nemala, mala iba škrabance, svedkyňa uviedla, že tú modrinu videla. Pokiaľ ide o výpoveď z prípravného konania, kde uvádzala, že obžalovaná mala zbiť T. v januári 2019, čo bolo aj riešené zo strany polície, k tomuto uviedla, že nevie o tom, že to bolo riešené zo strany polície. Nevie, prečo to uviedla pri výsluchu. Svedok T. P. uviedol, že nebol svedkom incidentu, ktorý sa mal odohrať 08.06.2019, akurát mu potom nevie presne volala zo sestrinho telefónu, pričom mu povedala, že ju matka mala fyzicky napadnúť, následne mu prostredníctvom messengeru poslala sestra T. fotografie častí tela, na ktorých mala byť sestra T.. Nevie však či ide o T., ani nevie, kde je to fotené. v dome nežije už 10 rokov. Boli mu poslané iba nejaké fotky, tieto mu poslala sestra T., mala byť na nich údajne T.. Údajne ju mala napadnúť matka. Potom s T. volal, povedala mu, že ju matka napadla, nehovorila akým spôsobom, ani aké slová použila.

Na podrobnosti sa nepýtal. Nevie, kde boli fotky urobené. Rozprával sa aj s matkou, ona tvrdila, že ju nenapadla. T. sa nikdy na matku nesťažovala, žeby ju mala biť, alebo jej vulgárne nadávať. Stalo sa v minulosti, že dostali facku, alebo remeňom, stalo sa to keď neposlúchali. Nepamätá, žeby sa niekedy stalo, žeby ich takto zbila. Potom komunikoval s T., volal jej, plakala do telefónu. Vtedy už bola u sestry. Navštevoval matku asi po piatich rokoch, ako som odišiel z domu. Teraz tam už nebol asi trištvrte roka. Bol na návšteve v dome aj v čase incidentu, nevie presne kedy to bolo, v izbe jeho sestry som bol, robil radiátor. Bol tam starý rebrový radiátor, menil ho za panelový. Robil to pred tým incidentom asi pol roka. Nevie sa 100 % vyjadriť, či fotografia na č.l. 58 je z T. izby.

Svedok T. P. vypovedal, že bol vtedy hore v izbe, k incidentu nevie nič povedať. Nevie, kedy sa sestra vrátila domov, žiadny krik nezaregistroval, nepočul mamu, ani sestru. Potom si prišla po veci, bolo to keď išla k sestre bývať. V období od skutku kým odišla, s ňou bol, nesťažovala sa, iba, že sa hádala s mamou. Občas dostali, keď boli deti, keď neposlúchali, nič vážne to nebolo. T. matke niekedy pomáhala, niekedy nie. Keď odchádzala z domu, mu povedala, že odchádza preto, lebo sa pohádala s mamou.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov z ktorých mal preukázané nasledovné.

Na fotografiách (č.l. 52 - 59) sú zachytené škrabance a podliatiny na rukách, nohách a tele. Na fotografiách nie je zachytená tvár osoby, ktorá bola fotená.

Na fotodokumentácii o prehliadke tela zo dňa 14.06.2019 (č.l. 66 - 70) je zachytená T. P., pričom nie sú viditeľné žiadne poranenia, iba na ľavom predlaktí je zachytený takmer neviditeľný škrabanec.

Podľa znaleckého posudku (č.l. 77-95) konanie matky voči T. P. bolo čiastočne objektívne spôsobilé ohroziť jej psychické zdravie. U T. P. sa neprejavuje tzv. syndróm týranej osoby. Konanie matky voči svojej dcére, ktorého sa mala dopúšťať, muselo bezpodmienečne zanechať stopy a následky v jej psychike, ktoré aj ako znalec rozpoznal. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru T. P., ktorá je konštitučne zvýšene citlivá (hypersenzitívna) môžu sa u nej vyskytnúť nadsadené prvky prežitého deja.

Na fotografiách (č.l. 96,97) je zachytený rodinný dom a záhrada.

Uznesením zo dňa 14.06.2019, sp. zn. (č.l. 100) Okresný súd Čadca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú T. P. dočasne zveril do starostlivosti sestry T. P.. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dňa 8.6.2019 mala matka maloletú zbiť remeňom, resp. vraj má špeciálny bičík alebo niečo s popruhami na bitku. Maloletá údajne nebola schopná po bitke zo strany matky vstať. Dieťa údajne pri bitke držal partner matky. Maloletá toto okamžite oznámila svojej plnoletej sestre, tá volal matke, čo sa deje, ale matka s ňou nechcela komunikovať, zložila telefón. Ďalej oznamovateľka uviedla, že matka dcéru týra nielen fyzicky, ale odmieta mu poskytovať stravu, pravidelne ju necháva hladovať. Núti ju pracovať v záhrade, robí všetky domáce práce za matku, varí pre celú domácnosť, ale sama sa nemôže najesť. A keď sa môže najesť, tak oddelene a chudobné jedlo. Úrad vykonal šetrenie v danej veci a to pohovor s mal. T. a jej plnoletou sestrou T., kde boli tieto skutočnosti obidvoma potvrdené.

Z posudku Obchodnej akadémie R. L. T. (č.l. 111) vyplýva, že T. P. bola v roku 2019 žiačkou 1. Ročníka, priemerný prospech na vysvedčení v školskom roku mala 2,23, za uvedený školský rok mala vymeškaných 53 vyučovacích hodín, z toho všetky ospravedlnené. Je tichej povahy, nekonfliktná. Triedny učiteľ si nikdy nevšimol žiadne náznaky týrania, žiadne modriny, podliatiny. Nikdy sa o rodinných záležitostiach nezdôverovala. Do školy chodí upravená. Matka sa nezúčastnila žiadneho rodičovského združenia, ani sa telefonicky neinformovala o prospechu a správaní žiačky.

Podľa správy z psychologického poradenstva mal. T. P. (č.l. 112) T. spočiatku veľmi neistá, úzkostná, časté prejavy plaču, nízka sebadôvera. U klientky je možné badať prvky traumatizovanej osoby. Vo svojom prežívaní popisuje strach z matky, strach zo stretnutia s ňou, a taktiež z toho, že by sa musela k matke vrátiť.

Na č.l. 122 a 123 je zachytená komunikácia medzi mal. T. P. a P. Y. zo dňa 8.6.2019 v čase o 22:14 a dňa 9.6.2021 v čase o 21:52, kde boli poslané tri fotografie, pričom na otázku: Ona ťa čakala s korbáčom už. A keď si prišla ťa hneď bila? Odpovedala T. P.: Ja som prišla išla som sa prezliecť a išla som hneď dole, aby sa nevadila.., a malý mi išiel niečo ukázať, tak som si s nim sala, C. bol v tej jeho izbe, ona

išla do tej jeho izby, vyšla a niečo mala schované za chrbtom a ja som nevidela čo a potom, že ty kurva hnusná a začala ma biť s nim, ja som kričala lebo som mala krátky rukáv a ono to neskutočne bolelo, keby ma fackala, tak mi to je jedno, ale s hentým to neskutočne bolelo.

Na č.l. 124 sú uvedené správy od odosielateľ Mama, účastnícke číslo +XXX XXX XXXXXX zo dňa 20. apríla v nasledovnom znení: Ty zaprasiveny kleptoman okamžite nech mám nazad tu tigrovanu šatku a čakaj jako ta dozabijam keď prídem !!!!! A opovazis sa vyjsť do našej spálne ja mam všetko spočítané ty zlodej špinavý svinsky !!!!

Podľa odborného lekárskeho vyjadrenia L.. Š. P. č. 2/2020 zo dňa 29.01.2020 (č.l. 156) na fotodokumentácii zo dňa 16.01.2019 (nekvalitnej) je prítomný hematóm (t.j. krvná podliatina) veľkosti 8x0,5 cm na bočnej strane stehna vľavo, v hornej časti a tiež hematóm veľkosti 7x1 cm, v uvedenej oblasti nad vyššie uvedeným hematómom. Na fotodokumentácii zo dňa 08.06.2019 (nekvalitnej) je prítomná povrchová odrenina na ľavom predlaktí, veľkosti 7x0,5 cm a tiež plošná odrenina povrchového charakteru, veľkosti 10x2 cm na chrbáte vpravo vzadu. K uvedeným zraneniam mohlo dôjsť po úderoch remeňom, gumenou hadicou, varechou a pod.

Obžalovaná nemá záznam v registri trestov GP SR. (č.l. 167) ani vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 168).

Na č.l. 254 až 261 sa nachádza komunikácia medzi T. P. a P. Y., z ktorej vyplýva, že T. P. sa zdôverila sestre SC. Y., že ju mala matka zbiť, pričom jej poslala aj fotografie zranení, ktoré mala utrpieť.

Podľa správy ÚPSVaR Čadca, Odbor sociálnych vecí zo dňa 13.11.2020 (č.l. 273) mal. T. P. uviedla, že u sestry sa má dobre, sestra jej zabezpečuje riadnu starostlivosť a výchovu, má u nej všetko zabezpečené. V žiadnom prípade by sa k matke nevrátila. Zdravotný stav maloletej T. je dobrý, v minulosti (v čase incidentu zo strany matky, ktorý prežila) navštevovala psychológa, avšak z dôvodu pandémie museli byť tieto sedenia prerušené. Sestra uviedla, že sa jej stav po psychickej stránke po týchto sedeniach zlepšil, nemáva už nočné mory, vie že matka jej už neublíži. Úrad šetrením zistil, že mal. T. je zo strany sestry poskytovaná riadna starostlivosť a výchova, náhradná osobná starostlivosť spĺňa svoj účel a je vykonávaná v najlepšom záujme maloletej.

Podľa správy z psychologického poradenstva (č.l. 276) maloletá navštevovala psychologické poradenstvo od 04.07.2019 do 06.02.2020. Vyskytovali sa u nej psychosomatické ťažkosti ako bodavé bolesti brucha a bolesti na hrudníku, ktoré ovplyvňovali jej bežné fungovanie počas dňa. Pre tieto ťažkosti bola jej pediatričkou odporučená k pedopsychiatrovi, kde bola medikamentovaná. Spolupráca bola ukončená vzhľadom na to, že stav maloletej po psychologickom poradenstve a psychiatrickej starostlivosti bol stabilizovaný. Podľa správy o povesti (č.l. 281) obžalovaná nebola doposiaľ riešená v komisii verejného poriadku. Obec P. neeviduje žiadne sťažnosti zo strany susedov či iných občanov.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol: Vážený súd, prítomní, som toho názoru, že skutok , ktorý je predmetom obžaloby, a ktorý sa obžalovanej kladie za vinu, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania tak, ako bolo uvedené v obžalobe, čo bolo dostatočne preukázané, či už výpoveďou obvinenej alebo výpoveďou poškodenej, ako aj ďalších svedkov, osobitne zabezpečenými listinnými dôkazmi, ako obsahom SMS komunikácie, resp. elektronickej komunikácie a podporené fotografiami. Tieto skutočnosti sú preukázané aj v časových súvislostiach uskutočnenej elektronickej komunikácie. Poškodená zotrvala na svojich vyjadreniach z prípravného konania a primerane vysvetlila položené otázky. Som toho názoru, že obhajoba obžalovanej v žiadnom prípade nespochybnila, že k spáchaniu skutku došlo tak, ako bol opísaný v obžalobe a predmetný skutok napĺňa všetky obligatórne znaky uvedeného trestného činu. Preto navrhujem, aby súd obžalovanú uznal vinnú podľa obžaloby a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon odložil na skúšobnú dobu 1 roka.

Obhajca v záverečnej reči uviedol: Vážený súd, pán prokurátor, ako obhajca obžalovanej L. A., som odlišného záveru k akému dospel pán prokurátor v záverečnej reči. V prvom rade chcem poukázať nato, že vykonaným dokazovaním

v prípravnom konaní ani na dnešnom hlavnom pojednávaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe a že ho spáchala obžalovaná. Je úlohou prokurátora uniesť v konaní dôkazné bremeno a nie je povinnosťou obvineného, obžalovanej dokazovať svoju nevinu. Chcem poukázať nato, že daná trestná vec bola vyšetrovaná v prípravnom konaní spôsobom, ktorý možno považovať vo vzťahu k obvinenej ako nie spôsob postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý by bol v súlade s príslušnými ustanoveniami , uvediem niektoré skutočnosti, ktoré ma k tomu vedú. Trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Tr. zák. bolo vyhotovené uznesenie dňa 18.06.2019 a začaté bolo vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, a to prehliadkou tela poškodenej dňa 14.06.20219. Z podania, ktoré bolo doručené do Náruče, tak ako je toto založené do spisu na č.l. 2 - 4 je zrejmé, že toto je z 11.06.2019. Uvádzajú sa v ňom skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať tomu, že obžalovaná mala spáchať skutky, dokonca dva, jeden v januári 2019 a potom 08.06.2019, preto aj v začatí trestného stíhania sa uvádzajú obdobie od 16.01.2019 do 08.06.2019. V tomto uznesení o začatí trestného stíhania a tiež potom následne v uznesení o vznesení obvinenia obžalovanej je však zahrnutý aj skutok z 08.06.2019, ktorý bol posudzovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Boli vykonávané výsluchy, vyžiadané vysvetlenia od osôb, ktoré mali svedkami či už priamymi alebo nepriamymi a tu chcem poukázať nato, že začaté trestné stíhanie tak malo byť následne aj vznesené obvinenie obvinenej, aby sa mohla brániť, a nie účelovo začať a potom až s odstupom času vzniesť obvinenie. To sa nechcem vyjadrovať ani o tom, akým spôsobom bolo toto pôvodné vyšetrovanie vedené. Keď sa nepreukázal skutok týrania blízkej a zverenej osoby, tak na pokyn dozorujúcej prokurátorky bolo začaté trestné stínanie, vlastne ani nebolo začaté, len bolo vznesené obvinenie až potom krajský prokurátor na základe sťažnosti obvinenej reagoval pokynom a zrušením tohto uznesenia, podľa názoru prokurátora KP, ktoré tu nechcem hodnotiť, nebolo pre tento skutok začaté, ja tvrdím, že bolo, a že bolo začaté tak, ako začaté bolo. Keby mala polícia, čo je dôležité toto, čo chcem teraz povedať, k dispozícii nejaký dôkaz o tom, že sa mala obž. L. A. dňa 08.06.2019 vyhrážať svojej dcére zabitím, tak ako je to uvádzané v obžalobe, ktorá sa prejednala na dnešnom HP, tak rozhodne by to bol vyšetrovateľ do tohto skutku uviedol, nič také tam uvedené nie je. Z podaných vysvetlení, ktoré boli, ktoré nemôžu byť procesne použité ako dôkaz, však takéto skutočnosti o nejakých vyhrážkach z toho nevyplývajú. Obvinená tak v konaní, ktoré bolo vedené pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ako aj v konaní, ktoré nasledovalo po tom, ako bola vec odovzdaná, vlastne postúpená na prejednanie priestupku, popiera spáchanie skutku. Teda žeby mala fyzicky napadnúť svoju dcéru T. dňa 08.06.2019 a pritom napádaní sa jej vyhrážať, že ju zabije a na svojom stanovisku nezmenila nič, ani na dnešnom HP. Aké dôkazy majú svedčiť proti obžalovanej, výpoveď poškodenej T. P. a jej sestry T.? Sám pán sudca postrehol rozpory vo výpovediach a z výpovedí ďalších svedkov, ktorí mali byť v kontakte či už so sestrou T. J. P. T., alebo obžalovanou, nevyplýva, žeby niekto spomenul, či už T. J. T., že sa jej mala mama vyhrážať zabitím. Takže prečin nebezpečného vyhrážania spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, že to mohlo vzbudiť. Pýtam sa, z dokazovania, ktoré bolo vykonané na dnešnom HP vyplýva takáto skutočnosť, keby aj tieto vyhrážky boli prednesené, že mohli vzbudiť u poškodenej T. P. dôvodné obavy? Jej matka, ktorá sa starala o 5 detí, ktorá vychovala sama päť detí, bola schopná tejto svojej dcére ublížiť tak, ako to dcéra vypovedala? Je na mieste otázka, prečo sa s touto alternatívou nepostupovalo hneď po začatí trestného stíhania, ale až postupom času? Ďalej pokiaľ majú byť použité ako dôkazy fotografie, na ktoré poukazoval v záverečnej reči pán prokurátor, obsah SMS správ a časové súvislosti, namietam zákonnosť vykonania týchto dôkazov, pretože v zmysle dôkazy môžu obstarať aj strany na vlastné náklady. Kto zabezpečil tieto dôkazy? Keď ich mala dať do spisu T., sestra JJ., je stranou konania? No nebola. Policajti keď chceli takýto dôkaz zabezpečiť, aby bol použiteľný ako dôkaz, tak mali postupovať v zmysle , vyzvať na vydanie veci, zaistiť mobilný telefón, zaistiť a vyhodnotiť úplnú komunikáciu medzi zúčastnenými osobami a nie vytiahnuť z toho to, čo usúdila za vhodné, čoby bolo potrebné dať do spisu, T. P. a založiť do spisu. Jednak do spisu, kde bola vec skončená právoplatne týrania blízkej a zverenej soby a jednak do spisu teraz nebezpečného vyhrážania. Keby aj súd uznal tieto listinné dôkazy ako dôkazy, pýtam sa ako obhajca obžalovanej, čím bolo preukázané, že na týchto fotografiách je telo T. P., čím bolo preukázané, že zranenia, ktoré sú na týchto fotkách boli spôsobené 08.06.2019, čím bolo preukázané, že tieto fotografie boli vyhotovené v dome č. XXX F. P.? Žiadna táto skutočnosť z týchto fotografií nevyplýva. Nebola vykonaná ohliadka miesta činu, čomu vôbec nerozumiem, čo bránilo policajtom prísť aj dodatočne do domu č. XXX a urobiť fotodokumentáciu aj s popisom. Či sa vôbec nachádza v dome to v miestnostiach, kde mali byť vyhotovené fotografie. Ďalej bol zaistený gumený remeň, ktorý mal byť klinovým remeňom, z ktorým mala byť poškodená udieraná? Nebol zaistený. Tak ako som povedal vážený súd, pán prokurátor, keď mala byť bitá poškodená takou intenzitou, že podľa návrhu, resp. rozhodnutia súdu, ktorým bola dočasne

zverená do starostlivosti T. sestre T., sa uvádza, že mala byť bitá nejakým špeciálnym bičíkom, niečo s popruhmi, po bitke nebola schopná P. T. postaviť, vstať, a že údajne dieťa pri bitke držal partner matky. Toto je ďalšia verzia, s ktorou orgány činné v trestnom konaní vôbec nepracovali a v tomto smere nebolo vykonané ani dokazovanie. Raz mala byť bitá korbáčom, druhý raz nejakým bičíkom, tretí raz mala byť bitá nejakým klinovým remeňom, ktorý je v obžalobe označený ako gumený predmet. Ako sa vyjadril svedok C. A., takýto klinový remeň jednoducho nemá, ani sa nenachádzal v miestnosti, v ktorej sedel s maloletým dieťaťom a toto policajti tak isto nezisťovali. Ďalej chcem poukázať nato, že v prospech obžalovanej, ktorá popiera spáchanie skutku, ktorá priznala, že sa v podstate len s dcérou vyvadila, ale vyvadenie sa nie je prečinom nebezpečného vyhrážania sa, potvrdzuje obhajobu svedok C. A., Ď. P.D. Y. a svojim spôsobom aj T. P.. Nevidím dôvod, prečo by sa nemalo veriť týmto svedkom, aj keď priamy svedok skutku C. A. bol vypočutý policajtmi až keď sa to dožadovala obžalovaná v podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Keď už p. vyšetrovateľ sa nachádzal, keď robil výsluch obžalovanej v dome č. XXX v obci P., keď už žiaden iný policajt nevykonal, nič mu nebránilo zobrať technika a urobiť fotodokumentáciu, aj keby to bolo s odstupom času. Takže dôkazy, na ktoré poukazuje p. prokurátor, tieto nepostačujú podľa môjho záveru nato, aby súd odsúdil obžalovanú za skutok, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba. Keď by p. prokurátor na jednej strane sa odvoláva, že bol skutok preukázaný výpoveďou svedkov dvoch, teda poškodenej a asi mal na mysli aj sestry T., potom neviem, ako sa p. prokurátor vyrovnal s výpoveďami ďalších svedkov, ktorí svedčili v prospech obžalovanej. Boli poučení všetci svedkovia a je známou skutočnosťou, že pokiaľ existujú dve skupiny dôkazov, resp. pokiaľ skutok mohol byť spáchaný aj iným spôsobom, ako je uvedený v obžalobe, alebo sú pochybnosti o tom, či vôbec bol spáchaný, prichádza na miesto zásada in dubio pro reo v pochybnostiach v prospech obžalovanej. A tiež chcem poukázať na to, že nikoho nezaujímalo z orgánov prípravného konania, hodnotiť osobu obžalovanej, obžalovaná súdne netrestaná, od zamestnávateľa kladné hodnotenie, žiadne negatívne ani z priestupkového konania, ani priestupku sa nedopustila pred dňom 08.06.2019. Nikde nie je dôkaz o tom, keby aspoň z ÚPSVaR bol vyžiadaný dôkaz, keď sa tam robila previerka, čo zistili pri nej, nič, jednoducho jedna vec sa vylúčila, postúpila, druhá vec sa začala, vznieslo sa obvinenie a obžalovaná toto znáša v podstate, tieto príkoria, ktorá ona považuje za príkoria a nevie sa s tým vyrovnať od mesiaca júna 2019. Proces by mal byť vždy vo vzťahu k obvinenému spravodlivý. Ja tento proces, pokiaľ ide o prípravné konanie, nepovažujem vo vzťahu k obvinenej za spravodlivý, považujem to za účelové začínanie, účelové vznášanie obvinenia a nerešpektovala sa, obchádzala sa tá zásada, že pokiaľ je známy páchateľ, aj p. krajský prokurátor to píše vo svojom rozhodnutí, tak je na mieste vzniesť obvinenie. Mohla mať obžalovaná obhajcu už vtedy, mohol sa zúčastňovať úkonov a mohli byť vykonané aj ďalšie dôkazy. Ale to znova opakujem, nie je povinnosťou obžalovaného, dokazovať nevinu, je povinnosťou prokurátora, ktorý zastupuje štát, preukázať vinu. Takže ako obhajca obžalovanej navrhujem, aby po vykonanom dokazovaní na dnešnom HP, pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo, bola obžalovaná podľa oslobodená v celom rozsahu spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, bez akýchkoľvek pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Alternatívne, ak by súd bol toho názoru, že bolo niečo preukázané, tak navrhujem, aby súd vec postúpil príslušnému organu, nakoľko skutok, ktorý je predmetom obžaloby, by mohol byť posúdený týmto orgánom ako priestupok.

Obžalovaná v záverečnej reči uviedla, že vždy bola zodpovedná ako voči svojim deťom, tak aj voči svojim rodičom. 10 rokov sa starala o svojho otca, ktorý bol chorý na rakovinu a býval s nimi v spoločnej domácnosti. Po smrti svojich rodičov jej ostala telesne i duševne chorá mladšia sestra, o ktorú sa starala ďalších 10 rokov. Deti sa snažila vychovávať čo najlepšie v rámci svojich možností a finančnej situácie a vždy sa snažila aby im nič nechýbalo a aby sa necítili o niečo ukrátené oproti deťom z iných rodín, a to aj z hľadiska ich záujmov a vzdelania. Snažila sa aby deti mali čo najlepší prospech v škole, podporovala ich v záujmoch. Dcére T. financovala týždenný pobyt v J., keď boli navštíviť T., ktorá tam vtedy pracovala. Chodievala s ňou na rôzne výlety aj viacdňové pobyty. Kúpila jej mobilné telefóny. Celú starostlivosť o deti musela zvládať sama, keďže ich otec bol nezodpovedný a holdoval alkoholu, neplatil jej žiadne výživné. Vždy sa snažila, aby jej deti mali šťastný a spokojný život a aby z nich vychovala slušných, zodpovedných ľudí, aby boli sebestační a vedeli sa v dospelosti zaradiť do života. Čo sa týka dcéry T., keď v období jej nástupu na strednú školu mala pocit, že sa jej s nimi zle žije, že si nerozumejú a predstavovala si svoj život inak, dalo sa to vyriešiť v kľude, v rozumnom dohovore, nebolo vôbec nutné riešiť to množstvom nepravdivých a poškodzujúcich obvinení voči nej. Myslí si, že si to vôbec nezaslúži za to, ako ťažko ich vychovala. Znáša to psychicky zle a veľmi ťažko sa s tým dokáže vyrovnať.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods.

12 a dospel, k jednoznačnému záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa nestal. Súd preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa , nakoľko obžalovaný mal súhlas poškodených na vstup so domu a vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by snáď mohli viesť k inému záveru, už neprichádzajú do úvahy.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd ustálil, že medzi obžalovanou a poškodenou T. P. došlo dňa 08.06.2019 k slovnej hádke. Po tom, ako sa T. P. vrátila z výletu, ktorý absolvovala so svojou sestrou T., nebolo však preukázané, že by došlo k fyzickému konfliktu, resp. vyhrážkam zo strany obžalovanej, ktoré by boli spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu o život alebo zdravie.

Podľa a kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže byť napríklad aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu (podpálením domu) alebo zničením veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah, alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví osobe blízkej poškodenému a pod. Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný. Stačí, keď páchateľ vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie (napr. listom, telefonicky, prostredníctvom ďalšej osoby a pod.).

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Hrozba inej ťažkej ujmy, je hrozba takým konaním páchateľa, ktoré môže viesť k vážnemu ohrozeniu alebo porušeniu významného záujmu osoby iným spôsobom než použitím fyzického násilia. Vyžaduje sa kumulatívne splnenie ohrozenia alebo porušenia významného záujmu, ktorým je napríklad česť, dobrá povesť, rodinný život a zároveň objektívne vážne ohrozenie tohto záujmu, ktoré vážne pociťuje aj osoba, ktorej záujmov sa táto iná ťažká ujma priamo týka.

Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky (ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska jej vyslovenia teda, že ju chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka). Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, resp. nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.

Ako je z vyššie citovaného ustanovenia zrejmé, pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, sa vyžaduje prednesenie vyhrážky takým spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jej variantu. Naproti tomu o vyhrážku, ktorá je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia

nejde, ak je vyhrážka povedaná takým spôsobom, že je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca osoba naplní, pretože buď na to nemá predpoklady, alebo samotná intenzita vyhrážky je slabá, resp. nie je úplne myslená vážne. O vyhrážku nejde vtedy, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek tento prejav nemyslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky.

Skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.

Subjektívna stránka vyžaduje daného trestného činu úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty.

Na základe vykonaného dokazovanie nie je možné skonštatovať, že by došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie , pričom poukazujem najmä na potrebu preukázania úmyslu páchateľa k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky.

Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju chcel páchateľ vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu. O vyhrážku nejde v tých prípadoch, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že páchateľ tento prejav nemyslel tak, že ho chcel realizovať, ani tak, že chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky. Nejde o vážne myslenú vyhrážku, ktorá by bola povedaná v úmysle, aby negatívne pôsobila na človeka, ale z obyčajného hnevu. Pri posudzovaní vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako sa pri tom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké predmety a nenaznačoval tak úmysel uskutočniť svoje hrozby, ktoré neboli vážne myslené a pod.

Pre tzv. domáce násilie je typické, že sa deje medzi dvomi osobami, často bez svedkov. V tomto prípade však naopak bol minimálne jeden svedok a to manžel obžalovanej C. A. a tiež T. P., syn obžalovanej, súčasne brat poškodenej JJ. P.. V danom prípade je obžalovanej kladené za vinu, že ako matka sa mala vyhrážať svojej dcére, že ju zabije. Z výpovede T. P. vyplýva, že obžalovaná ju mala biť gumeným remeňom a pri tom vysloviť vyhrážku, že ju zabije, ak pôjde niekde so sestrou Júliou. Svedok C. A. však takéto slová, ktoré mala obžalovaná vysloviť na adresu svojej dcéry nepotvrdil, naopak, uviedol, že išlo iba o bežnú hádku, k žiadnemu fyzickému násiliu zo strany obžalovanej nedošlo, ani k žiadnym vyhrážkam. Rovnako svedok T. P., ktorý sa nachádzal na poschodí domu nepočul žiadny krik, ani vyhrážky, čo je v rozpore s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že kričala počas toho, ako ju obžalovaná bila gumeným remeňom. Jedinou svedkyňou, ktorá vypovedá v neprospech obžalovanej je T. T., sestra poškodenej a dcéra obžalovanej, táto však nebola prítomná pri incidente. Naopak je zarážajúce správanie svedkyne, keď ako uviedla počula už v telefonáte vyhrážky zo strany obžalovanej na adresu poškodenej a túto napriek tomu nechala ísť samú k obžalovanej a ona aj so svojím vtedajším priateľom odišla. Výpovede poškodenej a T. T. sa nezhodujú, rozpor vo výpovediach je najmä v tom, že poškodená uviedla, že obžalovaná volala na mobil T. T. a tejto nadávala, T. T. naopak tvrdila, že obžalovaná volala na mobil poškodenej a nadávala a vyhrážala sa poškodenej. Taktiež sa ich výpovede nezhodujú v skutočnosti, že poškodená T. P.Í. výslovne uviedla, že nemala žiadne modriny, iba škrabance, naopak svedkyňa T. T.E. tvrdila, že videla na poškodenej modrinu na bruchu. Taktiež uviedla, že už v januári 2019 mala obžalovaná fyzicky napadnúť T. P. a toto malo byť riešené políciou, avšak v spise taký dôkaz nie je.

Pokiaľ T. P. komunikovala hneď po údajnom incidente so P. Y., svojou sestrou, ktorej uviedla, že ju mala obžalovaná zbiť remeňom, svedkyňa uviedla, že o niekoľko dní sa rozprávala s obžalovanou, ktorá jej povedala, že sa iba pohádali, že T. P. nezbila.

Je tak zrejmé, že v neprospech obžalovanej existuje iba jeden priamy usvedčujúci dôkaz a to výpoveď poškodenej T. P.. Na druhej strane v prospech obžalovanej vypovedali jednak C. A. a nepriamo aj T. P.,

ktorý uviedol, že nepočul žiadny krik. Je zrejmé, že pokiaľ by došlo zo strany obžalovanej ku konaniu takej intenzity, ako popisuje poškodená, svedok by musel tento krik na poschodí počuť.

Súd je toho názoru, že zo strany poškodenej, ktorá je výrazne ovplyvnená sestrou T. T. ide o revoltu, keď nechce bývať so svojou matkou, ale by radšej bývala so svojou sestrou, čo sa jej aj splnilo, využila hádku medzi ňou a obžalovanou - svojou matkou, túto nadnesenú oznámila svojej sestre T. T., ktorá danú skutočnosť využila a prostredníctvom tretej osoby podala podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, aby bola T. P.Á. dočasne zverená do osobnej starostlivosti T. T..

Skutočnosť, že zo strany T. P. a najmä T. T. ide o skreslené podanie udalostí, ktoré sa v skutočnosti udiali dňa 08.06.2019 mal súd preukázané najmä z tvrdení T. P. J. T. T. uvedenými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to najmä: dňa 8.6.2019 mala matka maloletú zbiť remeňom, resp. vraj má špeciálny bičík alebo niečo s popruhami na bitku. Maloletá údajne nebola schopná po bitke zo strany matky vstať. Dieťa údajne pri bitke držal partner matky. Maloletá toto okamžite oznámila svojej plnoletej sestre, tá volal matke, čo sa deje, ale matka s ňou nechcela komunikovať, zložila telefón. Ďalej oznamovateľka uviedla, že matka dcéru týra nielen fyzicky, ale odmieta mu poskytovať stravu, pravidelne ju necháva hladovať. Núti ju pracovať v záhrade, robí všetky domáce práce za matku, varí pre celú domácnosť, ale sama sa nemôže najesť. A keď sa môže najesť, tak oddelene a chudobné jedlo. Úrad vykonal šetrenie v danej veci a to pohovor s mal. T. a jej plnoletou sestrou T., kde boli tieto skutočnosti obidvoma potvrdené.

Pre súd je priam zarážajúce, že T. P., ako aj T. T. uviedli takéto skutočnosti, ktoré neboli vôbec preukázané a svedčí to o nadsadených prvkoch prežitého deja, tak ako to konštatoval u T. P. znalec z odboru psychológia.

Pokiaľ poškodená T. P. uviedla, že bola opakovane udieraná gumeným remeňom v dôsledku čoho utrpela škrabance po rukách, nohách a bruchu (svedkyňa T. T. dokonca uvádza aj modriny), toto tvrdenie je minimálne spochybnené fotodokumentáciou urobenou pri prehliadke tela, kedy aj keď po šiestich dňoch od údajného skutku neboli zaznamenané žiadne poranenia (s výnimkou modriny alebo škrabanca na ľavom predlaktí) popísané poškodenou T. P. a tiež svedkyňou T. T..

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že svedkyňa T. T. má negatívny vzťah k obžalovanej

- svojej matke, má veľký vplyv na poškodenú T. P., pričom skutočnosti, ktoré obidve uviedli boli zjavne nadsadené, využijúc hádku medzi poškodenou a obžalovanou dosiahli, že maloletá T. P. bola neodkladným opatrením zverená do dočasnej osobnej starostlivosti svedkyni T. T..

Je zrejmé, že v danom prípade nebolo preukázané, že sa stal skutok tak ako je uvedený v obžalobe. V neprospech obžalovanej svedčí iba dcéra - poškodená T. P., naopak v prospech obžalovanej svedčí okrem jej vlastnej obhajoby aj svedok A. C. - manžel obžalovanej a tiež T. P. - syn obžalovanej, brat poškodenej, ktorí boli v inkriminovanom čase na mieste údajného skutku. C. A. uviedol, že k žiadnemu fyzickému ataku zo strany obžalovanej nedošlo, obžalovaná sa poškodenej nijakým spôsobom nevyhrážala, ani nepoužila žiadne vulgarizmy, išlo o bežnú hádku. Svedok T. P., ktorý sa nachádzal na poschodí uviedol, že nepočul žiadny krik, žiadne nadávky ani vyhrážky. Je zrejmé, že pokiaľ by bol by bol útok zo strany obžalovanej taký intenzívny ako uviedla T. P., pričom pokiaľ by kričala, ako uvádza v sms správe, ktorú poslala P. Y., tento krik by svedok musel počuť. Taktiež výpoveď T. P. je spochybňovaná aj rozpormi medzi jej výpoveďou a výpoveďou svedkyne T. T.. Rovnako má súd za to, že pokiaľ by bola bitá takou intenzitou gumeným remeňom, ako uvádza, na jej tele by aj po šiestich dňoch boli minimálne pozostatky hematómov (modrín), keď bola fotená na polícii. Taktiež zranenia, sú spochybňované ňou samou, keď uvádza, že modriny nemala, mala iba škrabance a naopak svedkyňa T. T., napriek tomuto tvrdeniu T. P. uvádza, že videl na nej modrinu, konkrétne na bruchu.

Je zrejmé, že v danom prípade nejde o nebezpečné vyhrážanie, ani nebolo preukázané, že by obžalovaná sa T. P. vyhrážala takým spôsobom, že by tieto vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ale podľa názoru súdu motivácia zo strany T. P. J. T. T. bola, aby maloletá bola zverená do starostlivosti svojej sestry. Tu súd opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré uviedli T. P. J. T. T. pracovníkovi Úradu práce sociálnych vecí a rodiny pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a teda, že T. P. mala byť bitá špeciálnym bičíkom a ďalšie skutočnosti uvedené vyššie, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto sa nestali a ide o nadsadené prvky zo strany T. P. J. T. T.. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa nestal, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a obžalovanú oslobodil spod obžaloby podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.