Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-41-2021.pdf
PDF · 175.4 KB
Case nature
Subarea
31Cob/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu Mgr. Maroša Feketeho a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobkyne: OXYWISE, s. r. o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 44 651 465, zastúpenej splnomocnencom: IURIS SL, s. r. o., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: Ing. W. B., nar. XX.X.XXXX, adresa Z. XXX, B., zastúpenému splnomocnencom: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, o vylúčene spoločníka z obchodnej spoločnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 4Cb/46/2020-447 zo dňa 7. júla 2021 a o návrhu žalobkyne na prerušenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd vylúčil žalovaného z obchodnej spoločnosti OXYWISE, s. r. o. Uviedla, že predmetná spoločnosť má troch spoločníkov (okrem žalovaného aj M. W. a J. W.), ktorí sú súčasne aj konateľmi žalobkyne s tým, že každý konateľ koná samostatne. Na rozhodnutie o zmene konateľa a spôsobe konania za spoločnosť je podľa čl. 11 ods. 4 spoločenskej zmluvy žalobkyne potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Medzi pánmi W. a W. na strane jednej a žalovaným na strane druhej sú dlhodobo napäté vzťahy, ktoré sa okrem iného prejavujú tým, že žalovaný úmyselne v mene žalobkyne uskutočňuje právne úkony, ktoré sú v zásadnom rozpore s jeho povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov tak, ako mu ukladá ust. § 135a zákona č. 513/1992 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "OBZ"), keď napríklad žalovaný bez súhlasu a vedomia ostatných konateľov previedol dispozičné práva k doméne žalobkyne D. na spoločnosť svojej manželky A.B.S.1, s. r. o., IČO: 34 150 196, hoci dispozičné práva k tejto doméne patrili žalobkyni a žalobkyňa si za registráciu domény dlhodobo platila registračný poplatok. Okresný súd Banská
Bystrica na návrh žalobkyne uznesením č. k. 12CbPv/13/2020-54 zo dňa 20.7.2020 (potvrdeným odvolacím súdom) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým A.B.S.1, s. r. o. uložil povinnosť zdržať sa nakladania s dispozičnými právami k doméne D. a zverejňovania iného obsahu na predmetnej doméne ako toho, ktorý určí žalobkyňa. V rámci konania vo veci samej má súd určiť, že dispozičné práva k doméne patria žalobkyni. Ďalej uviedla, že žalovaný ako prihlasovateľ podal dňa 15.2.2020 na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prihlášky k ochranným známkam, na základe ktorých sa žalovaný snaží do registra ochranných známok zapísať označenia definované v jednotlivých prihláškach ako ochranné známky, pričom označeniu zodpovedá pri slovnej ochrannej známke obchodné meno žalobkyne a pri obrazovej jej logu. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na späťvzatie prihlášky na registráciu ochrannej známky, čo však žalovaný neurobil. Žalovaný sa tiež v zahraničí osobne stretol so zástupcami najväčšieho obchodného partnera tej časti podnikateľskej činnosti žalobkyne, ktorú vykonáva žalovaný, a to zahraničnej spoločnosť CM Aqua Technologies APS z Dánska, ktorá na pravidelnej báze nakupovala od žalobkyne bubnové filtre. Odmeny za zákazky od tohto klienta tvorili obrat žalobkyne vo výške 22% až 28% v závislosti od roku. Predmetom rokovania žalovaného s klientom žalobkyne bolo na podnet žalovaného rokovanie o ukončení spolupráce so žalobkyňou, namiesto ktorej má tieto produkty dodávať iná spoločnosť. Počnúc septembrom 2020 na vlastnú žiadosť odišli z časti zvarovne 2 zamestnanci a 1 živnostník; pričom od iných zamestnancov žalobkyne sa konatelia dozvedeli, že odchádzajúci pracovníci pracujú na inej prevádzke v Piešťanoch, kde bol následne dňa 5.10.2020 obrazovým záznamom zachytený kamión odvážajúci bubnové filtre, ktoré dodávala žalobkyňa klientovi. Páni W. a W. sa následne dozvedeli, že spoločnosťou, ktorá má dodávať bubnové filtre klientovi žalobkyne, je údajne dňa 17.7.2020 založená spoločnosť HalWelding s.r.o., so sídlom Kopaničky 902/4, Vrbové. V nadväznosti na uvedené bola preto žalovanému zaslaná výzva na upustenie od protiprávneho konania, čo však žalovaný nevykonal. Kontrolou kamerových záznamov bolo zistené, že žalovaný dňa 21.9.2020 neoprávnene a bez upozornenia odnášal materiál žalobkyne z jej skladu, pričom odcudzený materiál je súčasťou bubnového filtra, ktorý žalobkyňa dodávala klientovi a tento materiál nemá iné praktické využitie ako na zváranie rámu bubnového filtra. Žalobkyňa vyhotovila kópiu záznamov v podobe fotografií, ktoré uložila na oddelené úložisko a požiadala svojho IT špecialistu o zmenu prístupových hesiel do kamerového systému. Následne žalovaný kontaktoval IT špecialistu, z akého dôvodu nemá prístup ku kamerovému systému žalobkyne, na čo mu IT špecialista oznámil, že na žiadosť žalobkyne boli prístupové heslá zmenené. Následne bolo odcudzené záznamové zariadenie zo serveru žalobkyne, na ktorom boli uložené údaje z kamerových záznamov za posledné 2 mesiace. Na podklade uvedeného p. W. podal trestné oznámenie z podozrenia spáchania trestného činu krádeže, ohľadne ktorého sa vedie trestné konanie pod ČVS:ORP-1610/PN-TT-2020. V súvislosti so "zmiznutým" zariadením zo servera žalobkyne žalovaný priznal, že ho sám odniesol "opraviť". Následne 16.10.2020 bolo záznamové zariadenie servera vrátené do sídla žalobkyne, ale všetky jeho dáta boli odstránené. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, kto údajnú opravu realizoval a neeviduje ani faktúru za služby spojené s touto opravou.
3. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že na podklade skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe má dôvodnú obavu, že aj vzhľadom na zrušenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia (zamietnutie návrhu), bude žalovaný ako konateľ žalobkyne realizovať v jeho mene právne úkony v zásadnom rozpore s ust. § 135a OBZ, v dôsledku čoho hrozí žalobkyni škoda veľkého rozsahu. Žalobkyňa disponuje pomerne veľkým majetkom v podobe nehnuteľností, skladových zásob, technológii a finančných prostriedkov, ktoré bude môcť žalovaný v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia ľubovoľne prevádzať. Žalobkyňa uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila novými skutočnosťami, ktorými sa odvolací súd pri zrušení predchádzajúceho neodkladného opatrenia (konanie na okresnom súde sp. zn. 4Cb/2/2020 a na odvolacom súde sp. zn. 21Cob/102/2020) nezaoberal. Zastávala názor, že tu uvedené skutkové okolnosti sú závažnejšie oproti tým, na základe ktorých súd prvej inštancie neodkladnému opatreniu vyhovel. Žalobkyňa tvrdila, že jej hrozí vznik škody, a to okrem odcudzeného materiálu (je pravdepodobné, že bol odcudzený vo väčšom rozsahu ako má žalobkyňa zadokumentované, no vzhľadom na odstránené záznamy nemá žalobkyňa o uvedenom nateraz žiadne dôkazy) v hodnote cca 66 eur, najmä majoritná škoda z konkurenčného konania žalovaného v podobe ušlého zisku minimálne v sume 9.300,- eur. Pokiaľ žalobkyňa definitívne príde o klienta odoberajúceho bubnové filtre v dôsledku konkurenčného konania žalovaného, vychádzajúc zo ziskovosti tohto obchodu za predchádzajúce roky 2017 až 2020, vznikne jej škoda v podobe ušlého zisku vo výške cca 300.000,- eur ročne. Bez nariadenia neodkladného opatrenia bude žalovaný uskutočňovať úkony v mene žalobkyne (v rozpore so záujmami žalobkyne a jej spoločníkov), ktoré nie sú vykonávané s odbornou starostlivosťou, pričom žalobkyňa ani jej ostatní spoločníci disponujúci majoritnou väčšinou obchodných podielov nebudú mať reálnu možnosť
zabrániť vzniku ďalších škôd. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanej podobe je podľa žalobkyne aj splnením jej povinnosti zakročiť primeraným spôsobom na odvrátenie škody, ktorá jej bezprostredne hrozí.
4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol tiež na vyjadrenie žalovaného z 20.11.2020, ktorý žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žalovaný poukázal na predchádzajúce uznesenie odvolacieho súdu a mal za to, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe vzájomných antagonistických postojov strán sporu, ale jeho potreba musí vyplývať z takej reálnej činnosti, ktorá osvedčí znaky takého protiprávneho konania, prípadne konania, ktoré vyžaduje okamžitú úpravu pomerov. Odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb/2/2020 (11.02.2020) do dňa právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu (04.11.2020), ktorým bolo toto neodkladné opatrenie zrušené, žalovaný toto neodkladné opatrenie rešpektoval, pričom žalobkyni nespôsobil žiadnu škodu. Nie sú dôvody na jeho vylúčenie zo spoločnosti, ba práve naopak, ostatní dvaja spoločníci zneužívajúc väčšinu v spoločnosti a zneužívajúc vydané neodkladné opatrenie počas celého obdobia jeho vykonateľnosti šikanóznym spôsobom znevýhodňovali právne i faktické postavenie žalovaného ako konateľa i spoločníka v spoločnosti. Časť spoločnosti divízia zvárania, ktorú dovtedy viedol a bol za ňu zodpovedný žalovaný, v podstate zlikvidovali ostatní dvaja spoločníci. Divízia zvarovne, ktorú mal na starosti žalovaný ako konateľ i spoločník, sa pritom dovtedy podieľala na tvorbe zisku spoločnosti asi tretinou. Podľa žalovaného sa od času nariadenia neodkladného opatrenia č. k. 4Cb/2/2020 nijako nezmenil skutkový stav, ktorý by nasvedčoval nariadeniu neodkladného opatrenia, odhliadnuc od následkov zneužitia väčšiny ostatných dvoch spoločníkov v spoločnosti, ako aj následky ich zneužitia neodkladného opatrenia.
5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa po doručení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu uviedla, že nikde v CSP nie je vyslovene uvedené, aký charakter má mať súvis petitu neodkladného opatrenia s petitom návrhu vo veci samej. Vzhľadom na účel inštitútu neodkladného opatrenia, súvis medzi neodkladným opatrením a konaním vo veci samej by mal spočívať v tom, že rozhodnutie vo veci samej definitívne usporiada pomery, ktoré boli dočasne upravené neodkladným opatrením. Návrh vo veci samej smeruje k zásahu do práv žalovaného ako spoločníka žalobkyne a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k zásahu do práv žalovaného ako konateľa žalobkyne, čo však nie je podstatné, lebo sa jedná o totožnú fyzickú osobu. Žalovaný z pozície konateľa realizoval úkony v mene žalobkyne v rozpore s odbornou starostlivosťou, čím jej preukázateľne spôsobil škodu a napriek opakovanej výzve závažným spôsobom porušoval svoje povinnosti, v dôsledku čoho rovnako vznikla žalobkyni škoda. Žalobkyňa podľa svojej spoločenskej zmluvy nedokáže odvolať žalovaného z pozície konateľa a rovnako nedokáže zmeniť spôsob konania menom spoločnosti bez súhlasu žalovaného, ktorý s uvedeným nesúhlasí. Jediná jej možnosť je vylúčiť žalovaného zo žalobkyne. Vzhľadom na obsah spoločenskej zmluvy a doterajšie konanie žalovaného je pre žalobkyňu nevyhnutné, aby do rozhodnutia vo veci samej úkony žalovaného u žalobkyne podliehali kontrole ostatných konateľov žalobkyne, v opačnom prípade žalobkyni hrozí vznik ďalšej škody smerujúcej až k ekonomickej likvidácii žalobkyne, v dôsledku čoho nebude mať vylúčenie žalovaného pre žalobkyňu viac zmysel. Pre žalobkyňu z dlhodobého hľadiska nemá význam žiadať nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia popri žalobe o náhradu škody, pretože nahradením škody nedôjde k definitívnemu vyriešeniu pomerov medzi stranami sporu. Pokiaľ má neodkladné opatrenie dočasne upraviť pomery medzi stranami konania, ktoré sa majú definitívne vyriešiť rozhodnutím vo veci samej, len vylúčením žalovaného zo žalobkyne môže dôjsť k definitívnemu usporiadaniu pomerov - naopak v prípade priznania náhrady škody a zániku neodkladného opatrenia by žalovaný mohol ďalej spôsobovať škodu žalobkyni. Ďalej uviedla, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súvisí s konaním vo veci samej, a teda je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho konania v súlade s ust. § 324 CSP. Zároveň žalobkyňa doplnila odôvodnenie svojho nároku, kde poukázala na už uplatnené tvrdenie o osvedčení vzniku škody vo výške 42.903,04 eur za odcudzené filtre (vyrobené na mzdové a materiálové náklady žalobkyne), za ktoré žalobkyňa nedostala žiadnu odmenu od žalovaného. K výške a existencii škody spôsobenej žalovaným v podobe ušlého zisku poukázala na stratu zákazníka CM-AQUA, pričom táto škoda narástla za 8 mesiacov na sumu 200.000,- eur. Žalobkyňa v dôsledku uvedeného doplnenia zotrvala na pôvodne podanej formulácii návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a eventuálne navrhla, aby žalobkyňu popri nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia zaviazal súd na podanie žaloby vo veci samej o náhradu škody.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný. Vychádzal z toho, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom podaným pred začatím konania, lebo nemá súvis so súčasne podanou žalobou vo veci samej (o vylúčenie spoločníka spoločnosti s ručeným obmedzeným). Tento záver vyvodil z porovnania petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s petitom súčasne podanej žaloby, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k uloženiu povinnosti žalovanému ako konateľovi konať bez predchádzajúceho písomného súhlasu iného konateľa, naproti tomu súčasne podaná žaloba smeruje k vylúčeniu žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobkyne. Uvedené dva legitímne ciele žalobcu sú postavené na rovnakom skutkovom základe, no pre účely dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu vecne nesúvisia. Obsah a rozsah práv a povinností konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a obsah a rozsah práv spoločníka spoločnosti s určeným obmedzeným sú podľa hmotnoprávnej úpravy odlišné. Postup podľa ust. § 336 a § 337 CSP do úvahy neprichádzal. Požadované neodkladné opatrenie nesúvisí s predmetom sporu vo veci sp. zn. 4Cb/46/2020, pričom navrhované neodkladné opatrenie sleduje cieľ ochrany hmotnoprávneho nároku žalobkyne vlastniť majetok a chrániť ho pred prípadnými škodami, a nie cieľ upraviť pomery medzi stranami sporu vo veci samej (vylúčenie spoločníka zo spoločnosti de iure nemá vplyv na jeho oprávnenie konať za spoločnosť ako konateľ).
7. Vecný súvis súd prvej inštancie nevidel ani medzi tvrdeným nárokom žalobkyne na náhradu škody spôsobenej žalovaným (odcudzené filtre) a požadovaným neodkladným opatrením (nekonať bez súhlasu ďalšieho konateľa). Nárok na náhradu škody voči konateľovi je v podstate pohľadávkou na plnenie a obmedzovaním jeho konateľských oprávnení v mene žalobkyne súhlasom ďalšieho konateľa, sa podľa názoru súdu prvej inštancie ochrana takémuto nároku neposkytuje. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, akým spôsobom by konanie žalovaného len so súhlasom ďalšieho konateľa zlepšilo (nezhrošilo) vymožiteľnosť pohľadávky na náhradu škody žalobkyne voči žalovanému, akým spôsobom by bola prípadná exekúcia ohrozená a prečo bolo potrebné práve takýmto spôsobom dočasne upraviť pomery. Vyhovením navrhovanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa prakticky zakázalo žalovanému ako konateľovi bez predchádzajúceho súhlasu ďalšieho konateľa vykonávať aj úkony v mene spoločnosti, na ktoré je každý štatutárny orgán konajúci s odbornou starostlivosťou povinný. Ak porušovanie povinnosti konateľa spočíva v úmyselnom alebo nedbanlivostnom nekonaní, súhlas na „nekonanie“ v mene žalobkyne od ďalšieho konateľa nie je potrebný. Ďalší konatelia konajúci s odbornou starostlivosťou sú však pri vedomosti o nekonaní jedného z nich povinní bezpochyby konať v mene spoločnosti tak, aby vzniku škody z takéhoto nekonania zabránili, prípadne ju znížili alebo dosiahli výnosy prípadne zisk, ktorý je pri riadnom plnení povinnosti štatutárneho orgánu možné očakávať. Ak mal žalovaný ako konateľ žalobkyne tejto spôsobiť škodu (odcudzením filtrov), takéto konanie je protiprávne a nie je možné ho vykonať ani zo súhlasom ďalšieho konateľa. Ani skutočnosť, že žalovaný sa môže porušovaním povinností spoločníka konkurenčným konaním dopúšťať konania, ktorým spôsobuje škodu žalobkyni, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže tento návrh k zákazu takéhoto konkurenčného konania nesmeruje. Konkurenčné konanie žalovaného zároveň nie je výkonom oprávnení konateľa a tento by naň ako konateľ žalobkyne nebol oprávnený ani so súhlasom ďalšieho konateľa. Pretože súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu v navrhovanej podobe neodkladného opatrenia, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom žalovaného.
9. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, c/, f/, h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že uloží žalovanému ako konateľovi spoločnosti OXYWISE, s.r.o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 44 651 465, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Pre prípad, že odvolací súd vyhodnotí návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podaný pred začatím súdneho konania, navrhla, aby odvolací súd po nariadení neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení súčasne poučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd zaviazal žalobkyňu na podanie žaloby vo veci samej, ktorej predmet konania vo svojom rozhodnutí špecifikuje.
10. V prvom rade žalobkyňa namietala, že o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval zastupujúci sudca namiesto pôvodne prideleného sudcu, a to z dôvodu čerpania dovolenky zákonného sudcu. I keď je zastúpenie zákonného sudcu pochopiteľný a akceptovateľný inštitút, v prejednávanom prípade sa o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovalo druhýkrát po tom, čo odvolací súd pôvodné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V dôsledku uvedeného je pre strany sporu právne najistejšie, aby o totožnej veci rozhodoval zákonný sudca, ktorý už má danú problematiku naštudovanú, čo je i časovo efektívnejšie. Z uznesenia zároveň nevyplývajú okolnosti vzniku prekážky na strane zákonného sudcu a následné pridelenie zastupujúceho sudcu. Žalobkyňa nepredpokladala, že by dovolenka, ktorú čerpal zákonný sudca, trvala po celú dobu lehoty, ktorá súdu prvej inštancie plynula na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (viac ako 20 pracovných dní). Pokiaľ súd prvej inštancie mal potrebu určiť zastupujúceho sudcu z dôvodu dodržania zákonnej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol dosiahnutý ani tento cieľ. Na základe vyššie uvedených skutočností mala pochybnosti o zákonnosti pridelenia zastupujúceho sudcu v prejednávanom prípade, a preto žiadala nadriadený súd, aby túto vec preskúmal. Zastupujúci sudca totožný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia (potreba dočasnej úpravy pomerov) vyhodnotil opačne ako predtým zákonný sudca, a to bez toho, aby odvolací súd vytkol dané posúdenie zákonného sudcu. Tým bola podľa žalobkyne zjavná nekonzistentnosť rozhodovania súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho možno uznesenie označiť za prekvapujúce a v rozpore s princípom právnej istoty.
11. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že súd jej návrh nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesúvisí so žalobou vo veci samej, ktorou je žaloba o vylúčenie spoločníka spoločnosti. Podľa žalovanej však prepojenie konania vo veci samej a neodkladného opatrenia je dané tým, že existuje reálna bezprostredná hrozba, že konanie vo veci samej (tzn. vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobkyne) nebude mať bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia (kontrola úkonov žalobkyne) žiadny zmysel. Žalovaný z pozície konateľa dlhodobo realizuje úkony v mene žalobkyne v rozpore s odbornou starostlivosťou, čím preukázateľne spôsobuje žalobkyni škodu (napr. darovanie firemnej domény spoločnosti jeho manželky). Žalobkyňa preukázala, že žalovaný svojim úmyselným poškodzujúcim konaním spôsobuje žalobkyni značnú škodu, ktorej sa žalobkyňa snaží zabrániť tým, že žiada súd, aby nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Súvislosť neodkladného opatrenia s konaním vo veci samej je daná tým, že valné zhromaždenie žalobkyne za súčasného právneho stavu nedokáže odvolať žalovaného z pozície konateľa a rovnako nedokáže zmeniť spôsob konania menom spoločnosti bez súhlasu žalovaného, ktorý s uvedeným nesúhlasí, s ohľadom na spoločenskou zmluvou vyžadovaný súhlas všetkých spoločníkov na prijatie predmetných rozhodnutí. Teda žalobkyňa, resp. ostatní spoločníci žalobkyne, budú spôsobilí definitívne zabrániť poškodzujúcemu konaniu žalovaného až po tom, čo žalovaný nebude spoločníkom žalobkyne, tzn. po právoplatnosti rozhodnutia vydanom v konaní vo veci samej. Z uvedeného ďalej vyplýva, že kým je žalovaný spoločníkom žalobkyne, ostatní dvaja spoločníci žalobkyne nemajú k dispozícii žiadne právne nástroje na zabránenie poškodzujúcemu konaniu žalovaného. Preto sa žalobkyňa v súčasnosti snaží zabrániť vzniku škody, ktorá by mohla viesť až k ekonomickej likvidácii žalobkyne, a to tým, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého by bolo konanie žalovaného dočasne kontrolované zo strany ostatných konateľov. Z toho nepochybne vyplýva väzba navrhovaného neodkladného opatrenia a konania vo veci samej. Žalobkyňa poukázala napr. na to, že žalovaný okamžite, deň nasledujúci po dni, kedy obdržal napadnuté uznesenie, zaslal bez súhlasu ostatných konateľov (tzn. bez dosiahnutia súhlasu väčšiny konateľov v zmysle ust. § 134 Obchodného zákonníka) Československej obchodnej banke, a. s., v ktorej má žalobkyňa kontokorentný úver, návrh na ukončenie zmluvy o kontokorentnom úvere, čo bolo v rozpore s konaním s odbornou starostlivosťou konateľa, nakoľko práve z dôvodu odbornej starostlivosti mala žalobkyňa predmetnú zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú.
12. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mala za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je s ohľadom na priamy súvis s konaním vo veci samej v súlade s ust. § 324 CSP návrhom na nariadene neodkladného opatrenia po začatí súdneho konania. Súd prvej inštancie však bol povinný po tom, čo dospel k odlišnému názoru, posúdiť splnenie podmienok pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia a prípadne poučiť žalovaného o možnosti podať žalobu (ust. § 337 ods. 1 CSP) alebo uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu (ust. § 336 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti však len
stroho bez vysvetlenia konštatoval, že postup podľa ust. § 336 a § 337 CSP neprichádza do úvahy, čo znamená, že sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne a uvádza len nesúvisiace právne závery, ktoré však nereagujú na argumentáciu žalobkyne, ktorá uviedla eventuálne pre prípad, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania i odôvodnenie nároku, ktorému sa má v takom prípade poskytnúť ochrana. Týmto nárokom je nárok na náhradu škody a nárok na uloženie vhodného a primeraného opatrenia na odvrátenie hroziacej škody podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa pritom poukázala na konkrétnu škodu, ktorá jej konaním žalovaného vznikla. Súd prvej inštancie však uviedol, že obmedzením konateľských oprávnení sa neposkytne ochrana predmetnému nároku, pretože sa tým nezlepší vymožiteľnosť pohľadávky na náhradu škody žalobkyne. Neodkladným opatrením sa nemá poskytnúť ochrana už vzniknutému nároku na náhradu škodu (teda nemá zlepšiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne), ale neodkladné opatrenie má zabrániť vzniku ďalšej škody. Z dôkazov predložených do tohto konania nepochybne vyplýva, že žalobkyni okrem toho, že už jej bola spôsobená škoda, vznik ďalšej škody bezprostredne hrozí. Žalobkyňa pritom netvrdila, že žiada o poskytnutie ochrany nároku na náhradu škody, iba sa snaží neodkladným opatrením predchádzať vzniku ďalšej škody, ktorá jej už i tak vznikla vo veľkom rozsahu a ktorá každým dňom narastá. Ak súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho konania, bol povinný vysporiadať sa s tým, či takéto neodkladné opatrenie nemôže predstavovať preventívne opatrenie podľa ust. § 417 ods. 2 OZ. Vecným súvisom medzi požadovaným neodkladným opatrením a nárokom na uloženie vhodného a primeraného opatrenia súdom v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ sa však súd nezaoberal. V prípade posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za návrh podaný po začatí súdneho konania je možné požadované neodkladné opatrenie považovať za preventívne opatrenie na predchádzanie škodám v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým by súčasne bola dosiahnutá trvalá zmena pomerov medzi stranami (ust. § 336 ods. 1 druhá veta CSP). Alternatívne pri odlišnom právnom posúdení mohol súd prvej inštancie popri nariadenom neodkladnom opatrení uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu (ust. § 336 ods. 1 prvá veta CSP) s určeným predmetom konania vo veci samej. Súd prvej inštancie pritom nespochybnil skutkové tvrdenia o protiprávnom konaní žalovaného, ktoré žalobkyni spôsobujú škodu veľkého rozsahu, ale mal len za to, že prípadné neodkladné opatrenie by nezlepšilo postavenie žalobkyne čo do nároku na náhradu škody, čo je však nesprávny záver, nakoľko nárok žalobkyne, ktorý mal byť chránený neodkladným opatrením, vyplýva z ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto je záver súdu prvej inštancie, že zo zisteného skutkového stavu nie je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu nesprávny. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pochybil napokon aj tým, keď nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené zo strany žalobkyne, ktorými žalobkyňa preukazovala, že žalovaný sa opakovane dopúšťa konania, ktoré výrazne poškodzuje žalobkyňu.
13. Žalobkyňa dôvodila tiež tým, že nesprávny je tiež záver súdu o neproporcionalite neodkladného opatrenia, pretože žalovanému by vydaním neodkladného opatrenia nebolo zakázané konať v mene spoločnosti, ale aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu by bol oprávnený vykonávať úkony v mene spoločnosti, avšak ich vykonanie by bolo podmienené súhlasom iného konateľa. Uskutočňovanie právnych úkonov (konanie v mene spoločnosti) predstavuje realizáciu rozhodnutí prijatých podľa ust. § 134 Obchodného zákonníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 479/2003). Z uvedeného vyplýva, že nakoľko má žalobkyňa troch konateľov, prakticky takmer každý úkon každého konateľa (nielen žalovaného) si vyžaduje v súlade s ust. § 134 Obchodného zákonníka súhlas iného konateľa za účelom dosiahnutia väčšiny. Nakoľko však žalovaný dobrovoľne nerešpektuje túto zákonnú povinnosť, žalobkyňa je nútená domáhať sa na súde, aby jej bola táto povinnosť súdnym rozhodnutím. Tomu zodpovedá aj pôvodný právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v pôvodnom uznesení zo dňa 30.11.2020, že „pre úplnosť súd zdôrazňuje a dopĺňa, že žalovanému uložené obmedzenia podľa návrhu žalobkyne nie sú absolútne, pričom žalovaný môže vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu žalobkyne popísaným spôsobom a v plnom rozsahu, teda s vopred udeleným písomným súhlasom ďalšieho konateľa tejto spoločnosti.“ Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný ako konateľ spôsobuje žalobkyni škodu aktívnym konaním a nie nekonaním, a preto ostatní konatelia nie sú schopní ani pri vynaložení akéhokoľvek úsilia za súčasného stavu odvrátiť vznik škody svojimi úkonmi.
14. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu aj tým, keď odlišne právne posúdil tie otázky, pri ktorých odvolací súd právne posúdenie nevytkol. Súd nižšieho stupňa je povinný rešpektovať kasačnú záväznosť rozhodnutia vyššieho súdu a podriadiť sa právnemu názoru nadriadeného súdu. Nerešpektovanie záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu súdom prvej inštancie je v zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít porušením práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie záväzný právny názor odvolacieho súde nerešpektoval, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Následkom uvedeného je porušenie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.
15. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tiež nedostatočne odôvodnil s vydal tak arbitrárne a nezákonné rozhodnutie, keď sa s predloženou argumentáciou žalobkyne vôbec nevysporiadal a v konečnom dôsledku vyhodnotil podstatu veci neobjektívne a jednostranne v prospech žalovaného. Jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, na základe čoho je nevyhnutné konštatovať porušenie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie sa v neposlednom rade žiadnym spôsobom nevysporiadal ani so svojim záverom o tom, že nemá za osvedčenú žiadnu potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Protiprávne konanie žalovaného preukázané množstvom dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, nebolo žiadnym súdom spochybnené. Jednotlivé skutky rozporoval výlučne žalovaný, avšak len jeho nesúhlasným a ničím nepodloženým vyjadrením. Žalobkyňa v rámci súdneho konania preukázala okrem iného porušenie zákazu konkurencie zo strany žalovaného, opakované a dlhodobé konanie žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou, vážne a dôvodné podozrenie podložené kamerovými záznamami na krádež skladového materiálu, vážne podozrenie na prevedenie celej sekcie výroby cez známe osoby na inú spoločnosť. Súd prvej inštancie však aj napriek uvedenému dospel k záveru, že nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pričom preukázané úmyselné poškodzujúce konanie žalovaného zjavne považoval za nedostatočné, aby budúce úkony žalovaného podliehali kontrole zo strany ostatných konateľov, avšak sa so svojim záverom v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal a neuviedol ani jeden jediný argument, prečo podľa jeho názoru protiprávne konanie žalovaného neodôvodňuje potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie by nezlepšilo vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne na náhradu škody (ktorá už vznikla) napriek tomu, že snahou žalobkyne je neodkladným opatrením zabrániť vzniku ďalšej škody, tzn. predchádzať jej vzniku a nie poskytnúť ochranu nároku na náhradu už vzniknutej škody. S argumentáciou žalobkyne sa teda vysporiadal nezrozumiteľne, resp. sa s ňou nevysporiadal vôbec. Žalobkyňa preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, na ktorého vydanie boli splnené všetky zákonné podmienky, avšak v dôsledku početných vád v konaní a pri rozhodovaní, došlo k zamietnutiu návrhu na jeho nariadenie.
16. Žalovaný podal k odvolaniu žalobkyne písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že popiera všetky tvrdenia obsiahnuté v odvolaní, nakoľko sú účelové a tendenčné. Poukázal na to, že dňa 19.7.2021 sa konalo valné zhromaždenie žalobkyne, kde bolo o.i. prijaté Uznesenie 3 v nasledovnom znení: „Valné zhromaždenie Spoločnosti odvoláva Ing. W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, B. XXX XX z funkcie konateľa Spoločnosti počnúc dnešným dňom - 19.7.2021. Hlasovanie: za - 100% hlasov proti - 0% hlasov zdržal sa hlasovania - 0% hlasov. Uznesenie 3 bolo prijaté 100 % väčšinou prítomných hlasov spoločníkov Spoločnosti a 2/3 väčšinou všetkých hlasov spoločníkov Spoločnosti.“ Žalovaný bol do dňa 19.7.2021 konateľom žalobkyne, pričom do prijatia neplatného Uznesenia 3 na valnom zhromaždení ako jeden z troch konateľov žalobkyne bol oprávnený konať v mene spoločnosti (žalobkyne) samostatne. Pretože predmetné uznesenie je neplatné, žalovaný ako žalobca podal žalobu na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia s poukazom na § 131 ods. 1 OBZ. Žalovaný podaním žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia ako žalobca neuznáva, že dňa 19.07.2021 bolo prijaté platné uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti OXYWISE, s.r.o., ktorým bol žalovaný odvolaný z funkcie konateľa dňom 19.07.2021. Základným dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sa bezprostredne týka žalovaného, najmä ako bývalého konateľa je skutočnosť, že žalovaný bol odvolaný z funkcie konateľa žalobkyne v rozpore so zákonom a s aktuálne platnou spoločenskou zmluvou žalobkyne. Konanie o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 24Cb/8/2021, pričom do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia sa predmetné uznesenie považuje za platné.
17. Ďalej žalovaný uviedol, že povaha navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyne síce sleduje cieľ upraviť vzájomné pomery strán sporu, no odôvodnenie potreby uloženia obmedzujúcich povinností žalovanému ako konateľovi nemá súvis s podanou žalobou o vylúčenie žalovaného ako spoločníka z obchodnej spoločnosti žalobkyne a takto formulovanému a odôvodnenému návrhu nemožno vyhovieť.
Pretože žalovaný bol odvolaný z funkcie konateľa, nie je už ani možné proti nemu, na základe návrhu žalobkyne nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré mu ako konateľovi žalobkyne uloží povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania v mene žalobkyne bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa žalobkyne, pretože do právoplatného skončenia veci vedenej pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 24Cb/8/2021 nie je konateľom žalobkyne. Medzi zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a týmto vyjadrením k podanému odvolaniu teda došlo k zmene podstatnej skutkovej okolnosti (odvolanie žalovaného z funkcie konateľa; do rozhodnutia o opaku platne), preto je potrebné, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie i z uvedeného dôvodu. Na základe tohto skutkového stavu tak nie je osvedčená žiadna potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu v navrhovanej podobe neodkladného opatrenia.
18. Žalobkyňa následne svojim podaním zo dňa 26.08.2021 navrhla odvolaciemu súdu konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prerušiť. Uviedla, že dňa 19.07.2021 bolo na valnom zhromaždení žalobkyne prijaté uznesenie, že ako postih pre žalovaného za škodu, ktorú žalobkyni spôsobil, sa odvoláva z funkcie konateľa, čím sa mal zároveň dosiahnuť rovnaký cieľ ako v tomto súdnom konaní - prevencia pred vznikom ďalšej škody spôsobenej žalovaným žalobkyni. Žalovaný toto uznesenie valného zhromaždenia napadol súdnou cestou a konanie o určení neplatnosti tohto uznesenia sa vedie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 24Cb/8/2021. Súčasne navrhla, aby odvolací súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prerušil až do skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany, spis. zn. 24Cb/8/2021, z dôvodu, že v inom súdnom konaní sa rieši otázka, ktorá má pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zásadný význam, ktorým je určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobkyne.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, c/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
20. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia (viď. ods. 18). Na valnom zhromaždení dňa 19.07.2021 bol totiž žalovaný odvolaný z funkcie konateľa, pričom však žalovaný podal žalobu o určenie neplatnosti tohto uznesenia, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 24Cb/8/2021. Preto žalobkyňa navrhovala prerušenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia až do skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 24Cb/8/2021.
21. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na prerušenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko je v zásadnom rozpore s podstatou inštitútu neodkladného opatrenia. Platí totiž, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda potreba neodkladnej úpravy pomerov. Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP, spravidla bez nariadenia pojednávania a vykonávania dokazovania. Zároveň platí, že právne pomery a ich relevanciu súd posudzuje vždy v čase vydania uznesenia údu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V prípade, že by odvolací súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prerušil do právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 24Cb/8/2021, (o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia), ktoré konanie by mohlo trvať mesiace až roky, nemalo by rozhodovanie o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia svoj zmysel, pretože by stratilo práve ten prvok bezodkladnosti a naliehavosti, ktorému CSP priznáva ochranu inštitútom neodkladného opatrenia. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným subjektívnym právam navrhovateľa. Naplnenie tohto účelu bezprostredne súvisí s včasnosťou súdnej ochrany a kladie zvýšené nároky na zachovanie kritérií podľa čl. 17 CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval návrh žalobkyne na prerušenie konania za dôvodný, pretože odporoval samotnému zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia, a preto tento návrh žalobkyne zamietol (výrok I. tohto uznesenia).
23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a žalobkyňou uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému ako konateľovi spoločnosti OXYWISE, s.r.o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 44 651 465, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
24. Prvá a zásadná odvolacia námietka žalobkyne smerovala k tomu, že o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval zastupujúci sudca namiesto pôvodne prideleného zákonného sudcu z dôvodu jeho čerpania dovolenky.
25. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
26. Podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o súdoch“), zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4 (ods. 3). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (ods. 4).
27. Podľa § 51 ods. 6 Zákona o súdoch, ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
28. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
29. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že po zrušení prvého uznesenia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, bola vec znovu súdu prvej inštancie predložená na opätovné rozhodnutie dňa 31.05.2021. Zákonný sudca Mgr. Vladimír Zimányi čerpal riadnu dovolenku v období od 06.07.2021 do 06.08.2021 vrátane, pričom jeho zastupujúcim sudcom bol v tom čase platným Rozvrhom práce súdu prvej inštancie pre rok 2021 ustanovený Mgr. B. R., ktorý dňa 07.07.2021 vydal napadnuté uznesenie. Z uvedeného je zrejmé, že nakoľko zákonný sudca do dňa 06.07.2021, kedy nastúpil riadnu dovolenku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol, pričom lehota podľa § 328 ods. 2 CSP už v tom čase aj márne uplynula, bolo dôvodné, aby v zmysle platného rozvrhu práce, rozhodol o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastupujúci sudca Mgr. Pavol Ištók, a to v súlade s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 4 a § 51 ods. 6 Zákona o súdoch. Na súde prvej inštancie totiž v tomto prípade nastala situácia, že vznikla náhla prekážka, ktorá bránila zákonnému sudcovi (Mgr. Vladimírovi Zimányimu), ktorému bola vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, takže bolo dôvodné, aby bola predmetná vec pridelená na rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sudcovi určenému platným rozvrhom práce na rok 2021 na zastupovanie tohto zákonného sudcu, t. j. Mgr. Pavlovi Ištókovi. V zmysle ust. § 51 ods. 6 Zákona o súdoch sa totiž za
náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky. Zastupujúci sudca teda o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval na základe citovaných zákonných ustanovení a platného rozvrhu práce súdu prvej inštancie dôvodne.
30. Odvolací súd uvádza, že právo na zákonného sudcu (ktorému bola vec pridelená náhodným výberom) nie je absolútne, nakoľko do stretu s jeho dodržaním sa môže dostať napríklad požiadavka na priebeh konania bez zbytočných prieťahov. Zákon umožňuje v určitých situáciách (a tá nastala aj v tomto prípade), aby zákonný sudca bol nahradený iným sudcom, tu zastupujúcim, ktorý, ak je určený platným rozvrhom práce, je za splnenia podmienok podľa § 3 ods. 3, 4 a § 51 ods. 6 Zákona o súdoch rovnako zákonným sudcom v danej veci. V predmetnej veci tak existoval odôvodnený, preskúmateľný a relevantný dôvod, ktorý obstojí aj v teste proporcionality a rešpektuje aj zákonné požiadavky na rozvrh práce, pre ktorý bolo dôvodné, aby o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval zastupujúci sudca.
31. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie, je tzv. neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) a nesúvisí s podanou žalobou, ktorou sa žalobkyňa domáha vylúčenia žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti. „Vecou samou“ sa totiž rozumie vec, ktorá je tým predmetom, pre ktorý sa konanie vedie. V sporovom konaní, v ktorom ide o to rozhodnúť spor o právo medzi subjektmi, ktoré stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného, je teda za vec samú pokladaný nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté. Žalobou vo veci samej sa pritom žalobkyňa domáha vylúčenia žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným, pre porušenie jeho povinností ako spoločníka s. r. o. Postavenie a povinnosti spoločníka s. r. o. a konateľa s. r. o. nie je pritom možné stotožňovať, i keď sa jedná o tú istú fyzickú osobu. Porušenie povinností fyzickej osoby ako konateľa, nemôže byť dôvodom na jej vylúčenie ako spoločníka a naopak, i keď nie je vylúčené, že dopustenie sa určitých konaní v rozpore so záujmami danej obchodnej spoločnosti môže napĺňať tak porušenie povinností spoločníka ako aj zároveň porušenie povinností konateľa danej obchodnej spoločnosti.
32. Navrhovaným neodkladným opatrením, na rozdiel od podanej žaloby, sa však žalobkyňa domáhala obmedzenia žalovaného ako konateľa danej spoločnosti v jeho konaní za spoločnosť tak, že by sa musel zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Avšak aj v prípade, že by súd žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaného ako spoločníka by z danej spoločnosti vylúčil, nič by toto súdne rozhodnutie nezmenilo na trvaní jeho funkcie konateľa spoločnosti. Na jeho odvolanie ako konateľa spoločnosti, by po prípadnom právoplatnom vyhovujúcom rozsudku súdu musel nevyhnutne nasledovať ďalší postup. Ako bolo uvedené vyššie, povinnosti spoločníka s. r. o. a konateľa s. r. o. nie je možné stotožňovať. Preto pokiaľ sa žalobkyňa neodkladným opatrením domáha obmedzenia konateľských oprávnení žalovaného, predmetné neodkladné opatrenie nemá súvis s podanou žalobou vo veci samej a je teda neodkladným opatrením vo veci samej, keďže ohľadom porušenia povinností žalovaného ako konateľa, žalobkyňa žiadnu žalobu (napr. podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka) nepodala a podľa jej vyjadrení sa ani žalobu o náhradu škody spôsobenej žalovaným podať nechystá, pričom dôvodí, že chce navrhovaným neodkladným opatrením predovšetkým preventívne zabrániť ďalšej možnej škode, a to s ohľadom na ust. § 417 ods. 2 OZ. Žalobkyňa dôvodí tým, že v konaní jej v podstate ide o to, aby dosiahla odvolanie žalovaného ako konateľa zo spoločnosti, pretože jej spôsobuje škodu. Avšak vzhľadom na znenie čl. 11 ods. 2 a 4 spoločenskej zmluvy, je na odvolanie konateľa potrebný súhlas všetkých spoločníkov (teda aj žalovaného), nedokáže žalobkyňa jeho odvolanie dosiahnuť skôr, ako dosiahne jeho vylúčenie zo spoločnosti ako spoločníka. Ak by súd navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel (v prípade jeho prípustnosti, pozn. súdu), teda by žalovaného obmedzil vo výkone jeho konateľských oprávnení potrebou predchádzajúceho súhlasu iného konateľa, žalobkyňa by dosiahla v celom rozsahu ňou sledovaný účel, takže by po nariadení takéhoto neodkladného opatrenia nemuselo nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej týkajúce sa žalovaného ako konateľa. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu, by tak žalobkyňa dokázala dosiahnuť potrebnú trvalú úpravu pomerov, až do času odvolania žalovaného ako konateľa danej spoločnosti. Odvolací súd tak uzatvára, že navrhované neodkladné opatrenie je neodkladným opatrením vo veci samej, nakoľko nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému podanou žalobou. Z tohto dôvodu preto nebolo potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či je dôvodné uložiť žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Navyše z povahy veci vyplýva že uložením povinnosti podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej sa súd zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, teda pri vyhovení návrhu pred začatím konania vo veci samej. V tomto prípade však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru (ako je uvedené nižšie), že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného je nedôvodný.
33. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
34. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
35. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
36. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
37. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
38. V danom prípade sa žalobkyňa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáha uloženia žalovanému ako konateľovi spoločnosti OXYWISE, s.r.o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 44 651 465, povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom dôvodnosť takéhoto neodkladného opatrenia mala podľa žalobkyne spočívať v tom, že žalovaný jej svojím konaním spôsobuje škodu.
39. Podľa § 13 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca (ods. 1). Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa (ods. 2). Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje (ods. 4).
40. Podľa § 133 ods. 1 a 3 OBZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (ods. 1). Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné (ods. 3).
41. Právnická osoba - podnikateľ s ohľadom na svoj „fiktívny charakter“ nevie navonok prejaviť svoju spôsobilosť na právne úkony inak, ako konaním štatutárneho orgánu. Konanie štatutárneho orgánu je preto priamo konaním právnickej osoby (štatutárny orgán teda nie je zástupcom spoločnosti pri jej konaní navonok vo vzťahu k tretím osobám). V tomto zmysle je oprávnenie štatutárneho orgánu v medziach spôsobilosti právnickej osoby - podnikateľa neobmedzené a inak ako zákonom neobmedziteľné. Pod konaním sa rozumie vykonávanie právnych úkonov, formálnych aj neformálnych, vo všetkých veciach.
42. Ust. § 13 ods. 4 OBZ vyjadruje tú skutočnosť, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene podnikateľa nie je účinné navonok, a to ani v prípade zverejnenia tohto obmedzenia. Zverejnenie obmedzenia sa môže uskutočniť buď prostredníctvom zapísanej skutočnosti alebo uložením listiny do zbierky listín a následne zverejnenie týchto skutočností v Obchodnom vestníku. Explicitná právna úprava preferuje zákaz obmedzení štatutárnych orgánov v konaniach navonok pred účinkami materiálnej publicity tak ako vyplýva z § 27 ods. 3 OBZ. Platí, že právnická osoba je zaviazaná z úkonu vykonaného štatutárnym orgánom, a to aj takým, ktorý bol vykonaný v rozpore s internými pokynmi, pričom v tom prípade má právo na náhradu škody od štatutárneho orgánu (jeho člena).
43. Spôsob konania v mene spoločnosti s ručením obmedzeným (t. j. buď samostatne, alebo spoločné konanie dvoch, prípadne troch konateľov a pod., resp. ich kombinácia), je potrebné odlišovať od obmedzenia oprávnenia konať v mene spoločnosti, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Jediný konateľ spoločnosti ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. V prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania znamená určenie ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra. Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konateľ každý jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom.
44. Akékoľvek obmedzenie právomocí štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona, nemá v zmysle § 13 ods. 4 a § 133 ods. 3 OBZ účinok voči tretím osobám. Dokonca je vylúčený právny účinok takýchto obmedzení aj v prípade, ak boli zverejnené. Zákon tým jednoznačne ustanovil, že aj keď obchodný partner podnikateľa vie, že právomoci štatutárneho orgánu sú v spoločenskej zmluve alebo stanovách obmedzené a štatutárny orgán alebo jeho člen tieto interné obmedzenia prekročí, porušenie interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť. Jediným obmedzením výkonu právomoci štatutárneho orgánu s účinkami voči tretím osobám, o ktorom môžu rozhodnúť spoločníci alebo príslušný orgán spoločníkov danej právnickej osoby, je rozhodnutie o spôsobe konania za právnickú osobu, že na právny úkon zaväzujúci právnickú osobu sa vyžaduje spoločný úkon dvoch, prípadne viacerých osôb v postavení štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu. Ďalšie obmedzenia konania za právnickú osobu, ktoré budú účinné voči tretím osobám, sú tie, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Predovšetkým pôjde o prekročenie právomoci štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán v zásade koná za právnickú osobu vo všetkých veciach, ktoré nie sú zákonom zverené do právomoci iných orgánov právnickej osoby.
45. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2 Obo 96/2002 (Zo súdnej praxe, 2002, č. 4, s. 82; ZSP 38/2002) uviedol, že: „Súd nemôže predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na zápis zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu. Uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho
orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky právne úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa § 133 ods. 3 OBZ obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím osobám.
46. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je konaním samotnej spoločnosti. Konanie konateľa spoločnosti je prejavom jej vôle, nehľadiac na to, či ide o právny úkon urobený výslovne v mene spoločnosti alebo to vyplýva len z okolností konania. Z konania konateľa vznikajú spoločnosti práva a povinnosti bezprostredne, a to dokonca aj vtedy, ak je konateľ vo svojich oprávneniach obmedzený spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutiami valného zhromaždenia. Pôsobnosť konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti nemožno účinne voči tretím osobám žiadnym spôsobom obmedziť. Vzhľadom na uvedené právno-teoretické východiská, súd prvej inštancie nepochybil, keď uzavrel, že žalobkyňa prípustnosť a opodstatnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčila. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa, totiž spočíva v obmedzení jeho konateľského oprávnenia, čo je v rozpore s hmotnoprávnou normou ust. § 133 ods. 3 OBZ a navyše takéto rozhodnutie súdu by bolo aj po jeho zverejnení neúčinné voči tretím osobám (§ 13 ods. 4 a § 133 ods. 3 OBZ). Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému nároku (teda aj takému, ktorý je v rozpore so zákonom) nie je možné poskytnúť právnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, preto bolo dôvodné, aby súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
47. Zo skutkov opísaných žalobkyňou, ktorých sa mal dopustiť žalovaný, možno mať za osvedčené, že tento svojím konaním mohol žalobkyni spôsobovať škodu. Tu však prostriedok nápravy pre žalobkyňu predstavuje žaloba v zmysle ust. § 135a OBZ, ktorú však žalobkyňa voči žalovanému ani nepoužila. V tom prípade je úlohou ostávajúcich dvoch konateľov, aby svojou obozretnosťou zabránili žalovanému v konaní poškodzujúcim danú obchodnú spoločnosť. Každý konateľ obchodnej spoločnosti si pritom musí byť vedomý svojej nielen občianskoprávnej, ale aj prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti.
48. V neposlednom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že aktuálne žalovaný konateľom žalobkyne ani nie je, nakoľko na valnom zhromaždení dňa 19.07.2021 bol z tejto funkcie odvolaný, pričom už nefiguruje ani vo výpise z obchodného registra. Rozhodnutie valného zhromaždenia o odvolaní konateľa je pritom platné až dotiaľ, kým súd neskonštatuje neplatnosť tohto uznesenia valného zhromaždenia. Odvolací súd pritom viazaný ust. § 329 ods. 2 CSP, mohol prihliadať iba na stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, preto nemohol prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, a teda ani na okolnosť, že žalovaný konateľom žalobkyne aktuálne nie je. Zároveň však platí, že neodkladným opatrením môže súd upraviť dočasne pomery strán iba s účinkami ex nunc (od doby vydania neodkladného opatrenia), nie s účinkami ex tunc (t. j. spätne), preto by ani v aktuálnej situácii nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia, obmedzujúceho žalovaného ako konateľa spoločnosti, keď aktuálne žalovaný konateľom žalobkyne ani nie je, s účinkami do budúcnosti, nebolo možné.
49. V prípade, že dôjde k zmene skutkových okolností, nič nebráni sporovým stranám, aby sa ochrany domáhali návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne (§ 329 ods. 3 CSP).
50. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
51. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).