Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-7-2020.pdf
PDF · 104.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: GEBRÜDER WEISS, s.r.o., so sídlom Senec, Diaľničná cesta 20, IČO: 31341381, zast. Právny dom- advokáti, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Dlhá 2, IČO: 36857793, proti žalovanému REFIMA, s.r.o., so sídlom Horná Streda, Bratislavská 205, IČO: 44416920, zast. Mgr. Rastislavom Munkom, PhD., advokátom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Strojnícka 97, o zaplatenie 5.048,61 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
l. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný súdom zaviazaný k zaplateniu sumy 5.048,61 EUR, 9,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.216,80 EUR od 19.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 326,84 EUR od 28.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.504,97 EUR od 28.11.2014 do zaplatenia, k zaplateniu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR a k náhrade trov konania. Uviedol, že medzi žalobcom ako zasielateľom a žalovaným ako príkazcom bola na základe emailovej objednávky uzatvorená zasielateľská zmluva, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu obstarať prepravu zásielky do miesta určenia a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za vykonanie prepravy tovaru prepravné. Cena za obstaranie prepravy bola dohodnutá v sume 2.975,-EUR/HC`40, ktorá zároveň zahrňovala aj importné colné prejednanie v Z. pre 2 colné položky. Zabezpečenie prepravy sa týkalo námornej prepravy zásielky z Č. W. C. Z. od 02.09.2014 do 11.09.2014. Počas obstarania prepravy nastali okolnosti v mieste vylodenia zásielky v C., pre ktoré bolo nevyhnutné zadržať tovar, precliť ho a zároveň vykonať jeho kontrolu colníkmi, a to najprv scanom a následne aj fyzicky. Žalobca informoval žalovaného o týchto skutočnostiach prostredníctvom emailu, najmä o tom, že sa cena prepravy navýši o ďalšie náklady. Žalobca aj napriek týmto okolnostiam riadne obstaral prepravu. Po obstaraní prepravy vyfakturoval žalovanému prepravné spolu s nákladmi naviac, ktoré vynaložil počas obstarania prepravy pre žalovaného, a to faktúrami č. 76761596 v sume 4.461,80 EUR, číslo 76761754 v sume 326,84 EUR a číslo 76762056 v sume 3.504,97 EUR. Po vykonaní prepravy žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.245,- EUR, ktorá bola započítaná na časť faktúry č. 76761596. Žiadne ďalšie úhrady neboli zrealizované. Neboli tak uhradené účelné vynaložené náklady spojené s prepravou do miesta určeného žalovaným, hoci o potrebe ich vykonania bol žalovaný žalobcom prostredníctvom emailu riadne informovaný.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.08.2015 č.k. 9Cb8164/2015-27 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Na základe vzájomnej komunikácie a dohody si žalovaný objednal u žalobcu zrealizovanie prepravy tovaru za
dohodnutú cenu vo výške 3.245,-EUR. Za uskutočnenú prepravu bola vystavená faktúra č. 76761596 na sumu 4.461,80 EUR, z ktorej žalovaný uhradil sumu 3.245,-EUR, teda vopred dohodnutú cenu za vykonanie prepravy. Žalobca v tomto právnom vzťahu vystupuje ako prepravca a právny vzťah sa riadi režimom zmluvy o preprave veci a nie je vzťahom zasielateľským. Zasielateľská zmluva nikdy nebola uzatvorená. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj faktúra vystavená žalobcom, na základe ktorej žalobca žalovanému fakturoval prepravné, námornú prepravu.... Žalovaný tak má voči žalobcovi vyrovnané všetky záväzky. Žalobca tiež nepreukázal, že vynaložil náklady naviac, teda ani neuniesol dôkazné bremeno.
4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.10.2016 č.k. 9Cb/164/2015-54 súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 20.03.2018 č.k. 16Cob/120/2017-102.
5. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2019 č.k. 2Obdo/72/2018-180 bol Rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil aj listinnými dôkazmi v nemeckom jazyku, ktoré do spisu doložil dodatočne, pričom z týchto dokladov podľa okresného súdu nevyplýva, o aké konkrétne výdavky sa jednalo. Obsah týchto listín v nemeckom jazyku pojal do rozhodnutia aj odvolací súd. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by tieto listinné dôkazy boli súdom preložené do štátneho jazyku a preto nemohli byť správne vykonané ako listinné dôkazy. V zmysle Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy je súd povinný pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov, ktoré sú vyhotovené v inom ako štátnom jazyku s výnimkou jazyka českého. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo nevykoná. Súd prvej inštancie prekladateľa do konania nepribral, čím došlo k narušeniu práva na spravodlivý proces, túto povinnosť si nesplnil ani odvolací súd, keď považoval postup súdu prvej inštancie za procesne správny. Tým došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces.
6. Súd opätovne vykonal dokazovanie žalobou, faktúrou č. 76761596/466677 1, č. 76761754/466677 1, 76762056/466677 1, mailovou komunikáciou strán, dokladom o úhrade sumy 3.245,-EUR, colnými dokladmi C. C.- C.- daňový výmer zo dňa 24.10.2014 na sumu 1.520,71 EUR, na sumu 381,64 EUR, na sumu 1.902,35 EUR. Súd doplnil v súlade s rozhodnutím dovolacieho súdu dokazovanie prekladmi listín, a to Nálezmi (oznámeniami o poplatkoch k položke) zo dňa 24.10.2014 a Colnými deklaráciami/ Daňovými výmermi zo dňa 24.10.2014. Tieto listiny boli doručené v preklade aj stranám konania. K týmto listinám boli následne dňa 01.07.2020 zo stany žalobcu predložené Faktúra č.- 22143262 vystavená spoločnosťou O. /., V..Z.., na sumu 1.328,40 EUR s výpisom z účtovníctva, Faktúra - ťarchopis č. 22143458 vystavená spoločnosťou MI. /., V..Z.., na sumu 3.831,82 EUR, doklad o zaplatení sumy 5.009,8 EUR a výpis z účtovníctva.
7. Medzi stranami zostalo sporné, či došlo medzi nimi k uzatvoreniu zmluvy zasielateľskej alebo zmluvy o preprave veci. Podľa názoru žalobcu išlo k zmluvu sprostredkovateľskú, podľa odporu žalovaného o zmluvu o preprave. V danom prípade je zrejmé, že k uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo. Z prvého mailu zo dňa 05.09.2014, ktorý predložil súdu žalobca, vyplýva, že sa strany mali dohodnúť na cene 2.975,-EUR. Hovorili o približnom prepravnom čase 40 dní s tým, že exportné náležitosti aj odplavbu si musí dohodnúť dodávateľ žalovaného v spolupráci s agentom žalobcu. Z tohto mailu vyplýva, že žalobca pracuje výhradne v zmysle platných Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR. V ďalšom maile zo dňa 11.09.2014 oznámil žalobca žalovanému harmonogram prepravy. Mailom zo dňa 11.09.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, aby zrealizoval prepravu podľa tohto harmonogramu. Následne došlo k zmene harmonogramu odplavby. V každom maile bola pripojená doložka, podľa ktorej žalobca pracuje podľa platných Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR. Rovnako aj z ďalšej mailovej komunikácie medzi zmluvnými stranami vyplýva, že žalovaný sa po oznámení, že prebehne kontrola tovaru v kontajneri zaujímal o to, aké sú poplatky za scan kontajneru (napríklad mail zo dňa 24.10.2014.
8. Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
9. Zasielateľskou zmluvou vzniká medzi zasielateľom a príkazcom záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva jednak záväzková povinnosť zasielateľa, že vo vlastnom mene "obstará" pre príkazcu a na jeho účet prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a jednak záväzok príkazcu zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľom je pritom osoba, ktorá zasielateľskú činnosť pre iného vykonáva podnikateľským spôsobom.
10. Základnými náležitosťami zasielateľskej zmluvy sú: a) určenie subjektov zmluvy (zasielateľa, príkazcu), b) vymedzenie predmetu, t.j. určenie prepravy v jej podstatných zložkách (údaje o zásielke, spôsobe, čase prepravy, mieste odoslania a mieste určenia). Výška odplaty nemusí byť v zmluve určená, aj keď odplatnosť je jedným z charakteristických znakov (vlastností) tejto zmluvy.
11. Súd opätovne konštatuje, že na rozdiel od zasielateľskej zmluvy zmluvou o preprave podľa § 610 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Ide teda o priamy záväzok dopravcu, že osobne vec prepraví, nie, že jej prepravu obstará, teda zabezpečí. V danom prípade ani z jedného predloženého dokladu nevyplýva, že by bol žalobca osobou, ktorá mala priamo prepraviť vec z určitého miesta do iného miesta, úlohou žalobcu bolo iba túto prepravu zabezpečiť. Žalovaný pritom nepredložil žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že žalobca je osobou, ktorá prepravu mala reálne vykonať. Naopak, z celej komunikácie strán vyplýva, že žalovaný od počiatku vedel, že žalobca je zasielateľom a prepravu iba zabezpečuje. Z výpisu z obchodného registra na žalobcu pritom jednoznačne vyplýva, že okrem iného predmetom činnosti žalobcu je sprostredkovanie dopravných služieb, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, zasielateľstvo. Podľa názoru súdu si pritom žalovaný bol tejto skutočnosti vedomý, čo napokon vyplýva aj z toho, že sa informoval na poplatky za scan kontajneru.
12. Podľa § 607 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzi zasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že dohodnutou odplatou za obstaranie prepravy bola suma 3.245,- EUR s DPH, ktorú žalovaný aj riadne žalobcovi zaplatil. Predmetom konania tak zostal iba nárok na úhradu nákladov, ktoré vynaložil žalobca pri obstaraní prepravy.
14. Faktúrou č. 76761596/466677 1 vyúčtoval žalobca žalovanému prepravu po hranicu (hranica C.- C. Z.) v sume 550,-EUR, prepravné z hraníc (hranica SK a vykládka SK) v sume 475,-EUR, námornú prepravu z Č. W. C. v sume 1.950,-EUR, scan kontajnera v sume 118,-EUR, skladné v prístave vo výške 896,-EUR, fiškálne preclenie vo výške 65,-EUR. Celkovo išlo o sumu 4.054,-EUR + DPH, teda sumu 4.461,80 EUR. Táto faktúra bola podľa údajov v nej uvedených splatná do 14 dní (do 18.11.2014). Z tejto faktúry uhradil žalovaný sumu 3.245,-EUR.
15. Faktúrou č. 76761754/466677 1 vyúčtoval žalobca žalovanému za fyzickú kontrolu v prístave sumu 326,84 EUR s DPH. Táto faktúra bola podľa údajov v nej uvedených splatná do 14 dní (do 27.11.2014).
16. Faktúrou č. 76762056/466677 1 vyúčtoval žalobca žalovanému za fyzickú kontrolu sumu 3.504,97 EUR s DPH. Táto faktúra bola podľa údajov v nej uvedených splatná do 14 dní (do 22.12.2014).
17. Faktúrou č.22143262 vystavenou spoločnosťou O. /., V..Z.., táto spoločnosť žalobcovi vyúčtovala prepravu kontajneru XXhc-C. XXXXXX-X:XXXXX kg z Y.-C.-C. Z. ťahačom, a to v sume 1.328,40 EUR, ktorá bola podľa faktúry splatná 12.12.2014. Doklad o úhrade tejto sumy predložený nebol, predložený bol doklad z účtovníctva zrejme žalobcu, z ktorého vyplýva zaevidovanie tejto pohľadávky.
18. Faktúrou - ťarchopisom č. 22143458 vystavenou spoločnosťou O. /., V..Z.., táto spoločnosť žalobcovi vyúčtovala „dofakturovanie k faktúre 22143262“, a to 1x272,37 EUR za fyzickú kontrolu a 1x 2.920,81 EUR za fyzickú kontrolu v súvislosti s prepraveným kontajnerom XXhc-C. XXXXXX-X:XXXXX kg. Bol
predložený doklad o úhrade sumy 5.009,82 EUR, pričom ako variabilný symbol úhrady je uvedené číslo tejto faktúry. K zúčtovaniu došlo 22.01.2015. Opäť bol predložený doklad z účtovníctva.
19. Právny zástupca žalobcu predložil súdu doklad C. Y. Ú. C. o otváraní kontajneru, ďalej doklad o nákladoch, ktoré mali byť zaplatené tomuto colnému úradu vo výške 1.520,71 EUR a doklad o ďalších nákladoch, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s otvorením kontajnera. Uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril zasielateľskú zmluvu, prepravu nerealizoval on, ale iná firma. Kontajner bol colníkmi otváraný dvakrát, výšku týchto nákladov nie je možné vopred predpokladať. Predložil takto doklady na sumu 1.400,-EUR za prepravu a ďalšiu prepravu za 375,-EUR. Celková suma podľa týchto dokladov je vo výške 1.902,35 EUR (pozostáva zo sumy 1.520,71 EUR a sumy 381,64 EUR) a vo výške 1.775,-EUR (preprava za 375,-EUR a 1.400,- EUR).
20. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 17.06.2021 vyplýva, že v súvislosti s daňovým konaním a daňovým výmerom na sumu 1.520,71 EUR a prepravu za sumu 1.400,-EUR, došlo k zmene trasy prepravy a táto bola následne účtovaná práve v sume 1.400,-EUR. Samotnú prepravu z Hamburgu robila spoločnosť O. /., V..Z.., pričom faktúra č. 22143262, ktorú žalobca predložil, je faktúra za prepravu kontajnera z C. W. C. Z.. Pokiaľ sa v tejto faktúre uvádzajú sumy 118,-EUR a 994,-EUR, išlo o náklady, ktoré museli byť vynaložené v súvislosti s tým, že tam prebiehala kontrola kontajnerov. Teda suma 994,-EUR je za skladné v prístave a suma 118,-EUR za sken kontajnera. Samotné daňové výmery v nemeckom jazyku nesedia presne s tým, čo účtovala spoločnosť O. /., V..Z.., tieto predkladali len preto, aby bolo zrejmé, že kontajnery boli kontrolované a náklady tam vznikali. Spoločnosť O. /., V..Z.., vyúčtovala len tie náklady, ktoré sú nad rámec klasického prepravného. Ťarchopisom č. 22143458 bola fakturovaná fyzická kontrola kontajnerov, opäť predložené nemecké doklady slúžili len k tomu, aby bolo preukázané, že tam fyzická kontrola prebiehala. To, čo bolo vyúčtované spoločnosťou O. /., V..Z.., bolo následne účtovanému žalovanému faktúrou č. 76761596, konkrétne išlo o sumu 118,-EUR a sumu 896,- EUR. Vyúčtovaná suma 896,-EUR predstavuje skladné v prístave vyúčtované O. /., V..Z.., v sume 994,- EUR -5% zľava. Ťarchopis 22143458 spoločnosti O. /., V..Z.., bol následne preúčtovaný v sume 272,37 EUR faktúrou č 76761754 žalovanému a potom faktúrou č. 76762056. Spoločnosť O. /., V..Z.., teda platila poplatky v C., tieto vyúčtovala žalobcovi a žalobca následne žalovanému. Doklady o úhradách a faktúry predložili hneď, ako ich mali od klienta.
21. Žalovaný namietal, že žalobca predložil ďalšie doklady až po vrátení veci dovolacím súdom, pričom však ide o doklady, ktoré mal žalobca k dispozícii už pred podaním žaloby. Predloženie dôkazov po 7 rokoch a po konaní na troch stupňoch súdov považuje žalovaný za neprípustné. Avšak ani z predložených dokladov nie je zrejmé, že by žalobca skutočne vynaložil ním tvrdené výdavky, nakoľko žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú celú žalobcom žalovanú sumu. K faktúre č. 22143262 nebol predložený dôkaz o úhrade a k faktúre č. 22142458 nebol predložený doklad, ktorý by preukazoval zaplatenie faktúry, pretože bol predložený doklad na úplne inú sumu. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že nárok je preukázaný z dokladov v nemeckom jazyku, ktorých preklad súd nezabezpečil. Súd by už nemal pripustiť doplnenie ďalšieho dokazovania po zabezpečení prekladu dokladov z nemeckého jazyku. Žalobca tak podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno.
22. Po doplnení prekladu nemeckých listín možno konštatovať, že žalobca k žalobe predložil v nemeckom jazyku Nález (Oznámenie o poplatkoch) zo dňa 24.10.2014 (Befund (Abgabenmitteilung). Z tohto dokladu je zrejmé, že kontajner C. XXXXXXX bol dňa 27.10.2014 otvorený a prezretý, z tohto dokladu nevyplýva žiadna suma, ktorá by mala byť žalobcom platená. Z ďalšieho dokladu s názvom Colná deklarácia/Daňový výmer zo dňa 24.10.2014 vyplýva účtovná cena tovaru 27.592,65 USD, prepravné náklady 1.400,-EUR, clá bez ciel EUR 1.520,71 EUR. Z ďalšieho dokladu Colná deklarácia/ Daňový výmer zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že bolo vyúčtované Clo bez ciel EUR vo výške 281,64 EUR a preprava vo výške 375,-EUR. Z Colnej deklarácie/Daňového výmeru zo dňa 24.10.2014 vyplýva celková suma odvodu 1.902,35 EUR. Z ďalšieho dokladu Nález (Oznámenie o poplatkoch) výdavky nevyplývajú.
23. V danom prípade treba uviesť, že žalobca si svoj nárok uplatňuje z titulu faktúr č. 76761596/466677 1, 76762056/466677 1 a 76761754/466677 1. V rámci faktúr vyúčtoval prepravu z C. D. C. Z., prepravu v rámci SK, námornú prepravu z Č. W. C., poplatok za scan kontajnera, skladné v prístave, poplatok za fiškálne preclenie, za fyzickú kontrolu kontajnera v prístave. Výdavky, ktoré žalobca preukazuje dokladmi v nemeckom jazyku a ktoré boli vystavené v súvislosti s kontrolou kontajnera však názvom ani sumou nezodpovedajú tomu, čo žalobca žalovanému faktúrami vyúčtoval. Podľa dokladov C.C. Y.
Ú. C. prístav malo ísť o prepravné náklady (ale v rámci kontroly a nie ako preprava z Č. D. Z., ktorá bola vyúčtovaná), clá, odvody, zatiaľ čo faktúrami bolo účtované skladné, poplatky za fiškálne preclenie či za fyzickú kontrolu kontajnera. Ak si teda žalobca uplatňuje zaplatenie prepravy, poplatkov za scan, skladné či fyzické kontroly kontajnera, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že takéto náklady mal povinnosť uhradiť a aj reálne uhradil. Toto však ani z jedného dokladu nevyplýva. Žalobca síce uvádzal, že tieto nemecké doklady predkladal súdu iba za účelom preukázania, že kontajner bol kontrolovaný a náklady vznikali, avšak ak si tieto náklady žalobca uplatňuje, bol povinný preukázať, že ich aj reálne zaplatil za žalobcu. Žalobca nepredložil súdu ani jeden doklad o tom, že uhradil konkrétne sumu 118,-EUR bez DPH za scan kontajnera, sumu 896,-EUR za skladné v prístave, sumu 272,37 EUR bez DPH za fyzickú kontrolu v prístave a sumu 2.920,81 EUR bez DPH za inú fyzickú kontrolu. Predložil súdu síce doklady na rôzne sumy, avšak obsahovo z predložených dokladov nevyplýva, že by išlo o tie poplatky, ktoré si žalobca v konaní uplatňuje.
24. Žalobca tiež súdu nepredložil včas doklady o tom, že tieto sumy boli ním uhradené. Dodatočne po dovolacom konaní predložil žalobca doklady - faktúry č. 22143262 a ťarchopis č. 22143458 vystavené spoločnosťou O. /., V..Z.., ktoré však mal k dispozícii už v čase, keď rozhodoval súd prvého stupňa po prvýkrát.
25. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 153 ods. 1 veta prvá CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
26. Žalovaný v podanom odpore namietol i to, že žalobca nepreukázal vynaloženie jednotlivých nákladov. S týmto tvrdením sa v plnom rozsahu stotožnil aj súd. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, pričom k doloženiu žiadnych ďalších dôkazov nedošlo, zo strany žalobcu neboli predložené doklady o zaplatení toho, čo si žalobca uplatňuje voči žalovanému. Už odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí konštatoval, že relevantné dôkazy a tvrdenia musia byť súdu predložené včas, nakoľko na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredloží včas nemusí súd prihliadnuť. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s odporom, vedel, čo žalovaný namieta a sám vyhlásil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Ani v rámci podaného dovolania žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce zaplatenie uvádzaných nákladov. Až po preklade listín z nemeckého jazyka po zrušení veci dovolacím súdom, ktoré boli predložené ako dôkaz samotným žalobcom, doručil žalobca doklady, ktorými preukazuje zaplatenie súm, ktoré si od žalovaného uplatňuje. Už v poučení pri predvolaní na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo 22.09.2016 bol žalobca poučený o tom, že je povinný predkladať dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na neskôr predložené dôkazy sa neprihliada. I keď následne došlo k zrušeniu veci dovolacím súdom, nič to nemení na tom, že žalobca predložil faktúry spoločnosti O. /., V..Z.., neskoro, pretože tieto mal k dispozícii už pred podaním žaloby (vystavenie faktúr v roku 2014). I keď by súd akceptoval tieto dôkazy, opäť je potrebné uviesť, že žalobca nimi nepreukázal to, že si od žalovaného môže uplatňovať zaplatenie scanu kontajnera, skladného v prístave či fiškálne preclenie, keďže nie je zrejmé, že takéto náklady pri kontrole boli zaplatené. Faktúry O. /., V..Z.., sú za prepravu, fyzické kontroly, pričom vyúčtované sumy a sumy, ktoré vyplývajú z nemeckých dokladov nie sú totožné, ba dokonca ani podobné. Úhrada faktúry 22143262 nebola ani preukázaná.
27. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu predložených faktúr (konkrétne zostávajúcej sumy za scan kontajnera, skladné v prístave, zaplatenia poplatku za fyzickú kontrolu v prístave a ďalšiu fyzickú kontrolu), bol povinný preukázať, že dlžnú sumu na úhradu takýchto nákladov aj skutočne vynaložil, čo nepreukázal. Doklady svedčia o tom, že boli zo strany colného úradu vyrubované rôzne poplatky, avšak z týchto dokladov nevyplýva, že išlo o poplatky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha a že tieto boli zo strany žalobcu aj uhradené. V danom prípade súd poukazuje na povinnosť oboch strán preukázať svoje tvrdenia, pričom vzhľadom na popretie nároku žalobcu v konaní bolo povinnosťou žalovaného preukázať svoje tvrdenia o výške a reálnej úhrade konkrétnych nákladov, čo však žalobca nepreukázal. Na základe týchto skutočností bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. V danom prípade bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.