Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-64-2018.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Atelier DUMA s.r.o. so sídlom Sereďská č. 66, Trnava, IČO: 45 332 347, proti žalovaným: X/ C.. Y. L., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. Č.. XXXXX/XE, R., X/ B.. H. L., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. Č.. XXXXX/XE, R., obaja zastúpení spoločnosťou: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Liptovská č. 2/ A, Bratislava, IČO: 50 035 592, o zaplatenie istiny 17.564,40 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaných, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu v sume 22.000,- € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty a nároku na náhradu škody z a m i e t a .
IV. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.05.2018 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia istiny v sume 17.564,40 € s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 17.564,40 € od 05.01.2016 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov v sume 40,- € titulom zmluvy o dielo. Žalobu odôvodnil vecne tým, že v rámci svojej obchodnej činnosti žalobca na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 14.04.2015, ako i v zmysle následných objednávok, realizoval pre žalovaných v období apríl - jún 2015 stavebné úpravy rodinnej záhrady a faktúrou č. 1001500050, vystavenou dňa 21.12.2015 a splatnou dňa 04.01.2016 vyfakturoval žalovaným cenu zrealizovaného diela, k úhrade ktorej ani po viacnásobných urgenciách (naposledy formou písomnej výzvy zo dňa 05.02.2018, ktorá bola „neprevzatá v odbernej lehote“), nedošlo, pričom vyfakturovaná cena bola len cena skutočne dodaných prác a materiálov v súlade so Zmluvou o dielo a dodatočnými objednávkami, teda suma 22.137,056 € (bez DPH), ponížená o sumu uhradenej zálohy 7.500,- € (bez DPH). Uviedol, že cenu zrealizovaného diela vyfakturoval po tom, ako mu koncom júna 2015 žalovaní zamedzili prístup na miesto realizácie diela a z toho dôvodu ani nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela a následne bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy o dielo, ktorá zmluva sa spravuje režimom Obchodného zákonníka. Žalobca považoval skutočnosti uvádzané v odstúpení za účelové a nezodpovedajúce skutočnému stavu, pretože k predlžovaniu termínu dodania diela dochádzalo kvôli tomu, že žalovaní si objednali naviac práce a z toho istého dôvodu došlo aj k navýšeniu pôvodne rozpočtovanej ceny diela. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Rozpočtom rekonštrukcie záhrady zo dňa 25.03.2015, Zmluvou o dielo zo dňa
14.04.2015, Vyúčtovaním - súpisom prác a materiálu zo dňa 18.06.2015, faktúrou č. 1001500050 splatnou 04.01.2016, Odstúpením žalovaných od zmluvy o dielo zo dňa 04.05.2016 a Výzvou žalobcu na uhradenie záväzku zo dňa 05.02.2018.
2. Žalovaní sa písomne vyjadrili k žalobe s tým, že nárok žalobcu neuznávajú, nakoľko podľa článku III zmluvy o dielo malo byť dielo vykonané do 05.05.2015, avšak žalobca s jeho vykonaním meškal a nikdy ho riadne nevykonal - nedokončil, nevyzval žalovaných na prevzatie diela, teda neprevzali dielo spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo a navyše žalovaní od zmluvy o dielo odstúpili. K priebehu skutkového deja žalovaní uviedli, že dňa 30.06.2015 sporové strany na osobnom stretnutí konštatovali, že dielo nie je riadne dokončené, nakoľko nebola vykonaná úprava pod výsadbou v hornej časti záhrady a dielo malo vady (nesprávne položený trávnik, nesprávne zhotovené zábradlie na drevenom pódiu, nevyčistené stavenisko), ktoré sa žalobca zaviazal v priebehu dvoch - troch týždňov odstrániť a dielo dokončiť. Keďže žalobca vady neodstránil a dielo nedokončil, listom zo dňa 15.01.2016, žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalobcu na osobné prerokovanie riešenia právnych vzťahov strán, rokovanie sa konalo dňa 28.01.2016, avšak bezvýsledne, nakoľko žalobca dielo nedokončil a vady diela neodstránil, preto žalovaní dňa 13.04.2016 objednali vypracovanie znaleckého posudku z odboru poľnohospodárstvo, záhradníctvo, a to na účel zistenia nedokončenosti a vád diela, ktorý posudok bol žalovaným doručený dňa 04.05.2016, kedy na základe znalcom zistených závažných vád diela sa rozhodli žalovaní od zmluvy o dielo odstúpiť.
3. Vzájomnou žalobou zo dňa 06.05.2019 žalovaní 1/ a 2/ sa spoločne a nerozdielne domáhali voči žalobcovi zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 40.095,07 € titulom zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 14.04.2015 medzi procesnými stranami a náhrady škody v sume 353,99 € titulom znaleckého posudku, za ktorého vypracovanie boli žalovaní nútení zaplatiť súdnemu znalcovi - Ing. Jurajovi Švihranovi odmenu. Svoj nárok na zmluvnú pokutu odôvodnili ustanovením článku VII bod 1. Zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávatelia sú oprávnení uplatniť v prípade omeškania so zhotovením a odovzdaním diela zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania a vecne tým, že žalobca nezhotovil dielo v zmluvne dohodnutom čase - v lehote do 05.05.2015, a preto žalovaným vzniklo právo na zmluvnú pokutu za omeškanie s vykonaním a odovzdaním diela za obdobie od 06.05.2015 do 09.05.2016 (do odstúpenia od zmluvy o dielo), t. j. za 368 dní vo výške 184 % z ceny diela (21.790,80,40 €), čo predstavuje zmluvnú pokutu v sume 40.095,07 €. Žalovaní svoje skutkové tvrdenia podporili dôkazne Oznámením zo dňa 15.01.2016, Vyúčtovaním zmluvnej pokuty a náhrady škody zo dňa 24.04.2019 a Znaleckým posudkom č. 52/16.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných k jeho žalobe ani k vzájomnej žalobe žalovaných, doručených mu dňa 06.08.2020, písomne nevyjadril.
5. Súd rozhodol v právnom spore s nariadením pojednávania podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/205 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spor prejednal v zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, nakoľko svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 16.09.2021 vopred neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania; súd vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných vykonal dokazovanie stranami produkovanými listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, zistiac nižšie uvedený skutkový stav sporu:
6. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 16.09.2021 navrhol rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie.
7. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
9. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaných na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a pre jeho vydanie boli kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované ustanovením § 278 CSP, nakoľko predmetom konania bola žaloba o splnenie povinnosti, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (doručenka z č. l. 138 spisu), v predvolaní bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (č. l. 136 spisu) a svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Pokiaľ ide o žalovanými vzájomnou žalobou uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 40.095,07 €, súd považoval skutkové tvrdenia žalovaných týkajúce sa omeškania žalobcu so zhotovením a odovzdaním diela za nesporné, keďže jednak sám žalobca vo svojej žalobe v rámci opisu rozhodujúcich skutočností uviedol, že k riadnemu odovzdaniu diela v zmysle zmluvy o dielo nedošlo a súčasne žalobca neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany proti nároku žalovaných na zmluvnú pokutu, keď uvedený sankčný nárok žalovaných vôbec nepoprel ani nijako nespochybnil, hoci po ukončení právneho zastúpenia žalobcu advokátku Mgr. Kristínou Drábikovou súd opätovne doručoval vzájomnú žalobu žalovaných aj priamo žalobcovi, ktorý má riadne vykázané doručenie písomnosti dňom 06.08.2020 (doručenka na č. l. 125).
11. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
12. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
13. Z citovaného ustanovenia § 300 v spojení s § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že žalobcu nezbavuje povinnosti platiť zmluvnú pokutu ani potenciálna situácia, ak by medzi stranami bolo nesporné alebo preukázané (odhliadnuc od neunesenia dôkazného bremena žalobcu), že zhotoviteľ neodovzdal dielo včas z ním namietaných dôvodov na strane žalovaných, keď mu mali zamedziť vstup do záhrady
- na miesto zhotovovania diela.
14. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa 373 a nasl.
15. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
16. Podľa čl. III bod 1. zmluvy o dielo uzatvorenej medzi procesnými stranami dňa 14.04.2015 (ďalej len „zmluva o dielo“), zhotoviteľ sa zaväzuje zrealizovať a odovzdať zmluvné dielo špecifikované v čl. II tejto zmluvy o dielo bez vád a nedorobkov v lehote do 05.05.2015.
17. Podľa čl. VII bod 1. zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania so splnením povinnosti zhotoviteľa odovzdať zmluvné dielo v čase podľa článku III ods. 1 tejto zmluvy o dielo, že objednávateľ môže uplatniť u zhotoviteľa zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % zo súčtu cien všetkých častí zmluvného diela za každý deň omeškania.
18. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca ako zhotoviteľ nezrealizoval a neodovzdal dielo (realizáciu stavebných a sadových úprav na rodinnej záhrade) včas - do 05.05.2015, súd zastáva názor, že od 06.05.2015 žalovaným ako objednávateľom vzniklo voči žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v percentuálnej sadzbe 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania. Súd konštatuje správnosť žalovanými určenej ceny diela, z ktorej vypočítali výšku zmluvnej pokuty, nakoľko súčet cien jednotlivých častí diela podľa čl. IV zmluvy o dielo (oporné múry v spodnej časti záhrady - 7.365,- € bez DPH, oporný múr v hornej časti záhrady - 5.395,- € bez DPH, šľapáky v zadnej časti záhrady - 1.024,- € bez DPH, palisády - 547,- € bez DPH, založenie trávnika a doplnenie ornice - 1.949,- € bez DPH a
presun hmôt - 1.879,- € bez DPH) predstavuje cenu diela v sume 18.159,- € bez DPH, t. j. spolu s 20 % DPH cena diela činí 21.790,80 €.
19. Žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela od 06.05.2015 do 09.05.2016, kedy doručením Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 04.05.2016 zo strany žalovaných nastali právne účinky zániku zmluvy o dielo ex nuc (do budúcna), nakoľko záväzkový vzťah strán sa podľa ich dojednania (čl. IX bod 1. zmluvy o dielo) spravoval obchodnoprávnym režimom.
20. Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
21. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§365) alebo veriteľa (§370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
22. Podľa § 349 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
23. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
24. Aplikujúc citované ustanovenia týkajúce sa inštitútu odstúpenia od zmluvy, súd uvádza, že právo žalovaných na odstúpenie od zmluvy o dielo vyplýva z Obchodného zákonníka, nakoľko neodovzdanie diela zhotoviteľom riadne a včas nepochybne predstavuje podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, keďže ide o porušenie hlavného záväzku zhotoviteľa - podstatnej náležitosti zmluvy o dielo a zároveň žalovaní preukázali, že i napriek rokovaniu zmluvných strán dňa 30.06.2015 (po zmluvne dohodnutom čase plnenia) a Oznámeniu žalovaných zo dňa 15.01.2016 (č. l. 69 spisu), žalobca dielo nedokončil a žalovaným neodovzdal.
25. Účinným odstúpením od zmluvy o dielo, t. j. po 09.05.2016 zanikli zo zmluvy plynúce vzájomné práva a povinnosti kontrahentov. So zreteľom na obchodnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy je zrejmé, že na rozdiel od zrušenia zmluvy s účinkami ex tunc (spätne) od počiatku tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník, právo žalovaných na zmluvnú pokutu v posudzovanom prípade zostalo do 09.05.2016 (do odstúpenia od zmluvy) zachované a teda je právne opodstatnené. Z oznámenia zo dňa 15.01.2016 vyplýva uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu u zhotoviteľa (žalobcu), keď žalovaní ešte pred odstúpením od zmluvy upozornili žalobcu na povinnosť zaplatiť im zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela v trvaní viac ako 240 dní, ktorej výška presahuje cenu diela.
26. Pred podaním vzájomnej žaloby žalovaní listom zo dňa 24.04.2019 vyúčtovali žalobcovi zmluvnú pokutu za obdobie od 06.05.2015 do 09.05.2016 (368 dní) v sume 40.095,07 €. Vzhľadom na dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z ceny diela (21.790,80 €) súd dospel k záveru, že žalovaní si uplatnili zmluvnú pokutu v správnej výške. S prihliadnutím však na hodnotu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti, ergo povinnosť žalobcu zhotoviť a odovzdať žalovaným riadne a včas dielo - stavebné a sadové úpravy záhrady - v cene 21.790,80 € s DPH, súd považoval za náležité a spravodlivé podľa § 301 Obchodného zákonníka primerane znížiť zmluvnú pokutu, ktorá dosahuje takmer dvojnásobnú výšku, ako je dohodnutá cena diela, a preto uplatnil svoje moderačné právo a so zreteľom na hodnotu diela priznal žalovaným nárok na zmluvnú pokutu v sume zodpovedajúcej cene diela, s ktorým odovzdaním bol žalobca v omeškaní a navyše dielo vôbec ani dodatočne neodovzdal a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu v sume 22.000,- €.
27. Okrem nároku na zmluvnú pokutu si žalovaní uplatnili voči žalobcovi i nárok na náhradu škody v sume 353,99 €, ktorú čiastku zaplatili znalcovi z odboru Poľnohospodárstvo, špecializácia záhradníctvo
- sadovníctvo, Ing. Jurajovi Švihranovi za vypracovanie Znaleckého posudku č. 52/2016 z apríla 2016, nakoľko v dôsledku nečinnosti zhotoviteľa diela (žalobcu) začali žalovaným pre vadné a nedokončené
dielo vznikať škody, a preto boli nútení zabezpečiť si dôkaz o príčinách vzniku škôd vo forme znaleckého posudku.
28. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
29. Zodpovednosť za škodu možno vyvodiť voči subjektu len za predpokladu, že sú splnené všetky tri zákonné podmienky zodpovednosti za škodu súčasne (kumulatívne predpoklady), a to porušenie právnej (zmluvnej alebo zákonnej) povinnosti, vznik škody a priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušenou právnou povinnosťou a spôsobenou škodou.
30. Zo znaleckého posudku č. 52/16 z mesiaca apríl 2016 vyplýva záver, že na základe požiadavky objednávateľa (žalovaných) na vypracovanie posudku na vyčíslenie škody na okrasných drevinách rastúcich mimo lesa, pri rekonštrukcii záhrady a posúdenie kvality trávnatých kobercových plôch s vyjadrením o kvalite prevedených sadovníckych prác, znalec Ing. Juraj Švihran skonštatoval, že výška škody na drevinách spôsobená pri rekonštrukčných prácach v záhrade na parc. č. 18218/5 pri dolnom opornom múriku, v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. a prílohy č. 33, predstavuje ku dňu tvaromiestnej obhliadky (ku dňu 13.04.2016) celkom 4.149,52 €.
31. Vzhľadom na znalcom určenú výšku škody spôsobenú pri rekonštrukčných a sadovníckych prácach na záhrade žalovaných, ktoré bezprostredne pred objednávkou znaleckého posudku vykonal žalobca ako zhotoviteľ diela, je možné na základe posudku uzavrieť, že žalobca svojím nedostatočne odborným a vadným prevedením terénnych a sadovníckych prác na záhrade žalovaných, spôsobil žalovaným škodu na drevinách v sume 4.149,52 €, a preto právo žalovaných na náhradu škody voči žalobcovi by požívalo právny základ, ak by si v súdnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenú žalobcom na drevinách tak, ako ju konštatoval a vyčíslil znalec z odboru - Poľnohospodárstvo, záhradníctvo. Žalovaní si však v konaní tento nárok neuplatnili a mylne subsumovali pod inštitút náhrady škody odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku v sume 353,99 €, ktorá však nepredstavuje úbytok v majetkovej sfére žalovaných ako priamy príčinný následok protiprávneho konania žalobcu, preto súd nemohol priznať žalovaným refundáciu sumy 353,99 €, ktorú zaplatili znalcovi za účelom zaobstarania dôkazu pre súdne konanie, keďže odmenu znalca nemožno kvalifikovať ako škodu spôsobenú žalobcom porušením jeho zmluvnej povinnosti, t. j. porušením povinnosti vykonať dielo riadne.
32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Vo vzťahu k nároku žalovaných na náhradu odmeny zaplatenej znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku, súd dáva do pozornosti žalovaných vyššie citovanú procesnoprávnu normu, podľa ktorej výdavok za vypracovaný znalecký posudok možno považovať za trovy konania vzniknuté v súvislosti s uplatňovaním práva, avšak to iba za premisy, že by sa v konaní domáhali náhrady škody určenej znalcom Ing. Jurajom Švihranom a na podporu svojich tvrdení o škode v sume 4.149,52 € by dôkazne použili ním vypracovaný znalecký posudok, čo však nebol daný prípad, nakoľko nárok na náhradu škody v sume 4.149,52 € si žalovaní voči žalobcovi neuplatnili.
34. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalovaných na zmluvnú pokutu je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej výške, preto ich vzájomnej žalobe za uplatnenia moderačného práva vyhovel a priznal im zmluvnú pokutu v sume 22.000,- €, a nárok na náhradu škody v sume 353,99 € z dôvodu jeho právnej neopodstatnenosti žalovaným nepriznal a v uvedenej časti, ako aj v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty vzájomnú žalobu žalovaných zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko hoci žalovaní nemali procesný úspech v celom rozsahu uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, hmotnoprávne však svoj peňažný nárok uplatnili v správne určenej výške a súdom priznaná nižšia suma zmluvnej pokuty bola len dôsledkom aplikácie moderačného práva súdu, preto čiastočný procesný neúspech žalovaných v inak správne uplatnenom nároku na zmluvnú pokutu nemožno pripisovať na zodpovednosť žalovaných. V nároku na náhradu škody žalovaní boli procesne neúspešní, ale vzhľadom na nepatrnú výšku tohto procesného nároku (353,99 €) v relácii k celkovej sume žalovanými vzájomnou žalobou uplatneného peňažného nároku (40.095,07 €), čo činí iba necelé jedno percento ich neúspechu, súd považoval čiastočný procesný neúspech žalovaných v konaní za zanedbateľný a priznal im voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ CSP). Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (§ 281 ods. 1 CSP). Návrh môže žalobca podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 281 ods. 2, veta prvá CSP).