Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-90-2019.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Michaelou Bucekovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného O. D., D.. XX. XX. XXXX pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2021 v Bratislave , takto
rozhodol:
Obžalovaný: O. D., D.. XX. XX. XXXX S. N., H. N. S. XX, N.,
ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 10.03.2020, sp.zn. 4T/90/2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To/29/2020 zo dňa 08.09.2020 bol zrušený výrok o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o škode, pričom v ostatnej časti zostal výrok nedotknutý,
sa o d s u d z u j e :
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným A. G., H. N. U.F. XXX, XXX XX N. V. M. G., H. N. U. XX/E, XXX XX N. spôsobenú škodu vo výške 5 072,02 € (slovom: päťtisícsedemdesiatdva eur a dva eurocenty).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení A. G., U. XXX, XXX XX N. V. M. G., U. XX/E, XXX XX N. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.: 4T 90/2019 zo dňa 10. 03. 2020 bol obžalovaný O. D. na základe vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, os. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 7 rokov.
Zároveň bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodeným spôsobenú majetkovú škodu. So zvyškom nároku predstavujúcim nemajetkovú ujmu súd poškodených odkázal na civilný proces.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 1To 29/2020 zo dňa 08. 09. 2020 bol rozsudok Okresného súdu zrušený vo výroku o treste a náhrade škody s tým, že bude potrebné bez akýchkoľvek pochybnosti odstrániť rozporné zistenia znalcov ohľadne prípadného spoluzavinenia poškodených, čo má význam z hľadiska druhu a výmery trestu ako aj vykonať dokazovanie ohľadom uplatnených nárokov na náhradu škody.
Následne okresný súd nasledujúc usmernenie nadriadeného súdu vykonal hlavné pojednávanie, kde doplnil dokazovanie výsluchom oboch znalcov ako aj listinnými dôkazmi za účelom opätovného rozhodovania o výroku o treste a náhrade škody
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného L.. M. G. pod č. 30/2018 vyplýva, že správanie chodcov- poškodených vo vozovke resp. pred vstupom do vozovky nebolo z technického hľadiska správne, nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov ani podľa jednej alternatívy priebehu nehodového deja. Chodci prechádzali cez vozovku ulice Svornosti síce po vyznačenom priechode pre chodcov ale do ľavého jazdeného pruhu vozovky ulice Svornosti smerom do centra mesta vstúpili v čase keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Chodci sa mali pred vstupom do kritického jazdného pruhu opakovane presvedčiť o tom, či do tohto jazdeného pruhu môžu vstúpiť bez nebezpečenstva. Chodci vytvorili vodičovi vozidla Honda kolíznu situáciu. Z doplnenia znaleckého posudku č. 17/2019 vyplýva, že chodci mohli z technického hľadiska stretu s vozidlom Honda zabrániť za predpokladu, keby nevstúpili do vozovky z pravého okraja vozovky ulice Svornosti smerom do centra, resp. keby prerušili svoj pohyb počas prechádzania cez vozovku ulice Svornosti skôr, ako by sa dostali do koridoru pohybu vozidla Honda. Technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Honda, a to z hľadiska rýchlosti ako aj z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla.
Znalec L.. M. G. ohľadom spoluzavinenia poškodených uviedol, že chodci vytvorili vodičovi vozidla Honda kolíznu situáciu tak, že vodič vozidla Honda by nezabránil nehode za predpokladu správnej techniky jazdy keby pred nehodou brzdil polovičnou hodnotou max. dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Uvedené vyplýva z toho, že chodci na prechode nemajú absolútnu prednosť. V znaleckom posudku bola iná vstupná informácia ako v doplnení znaleckého posudku, kde je konštatované, že chodci nevytvorili vodičovi kolíznu situáciu a jediným prvkom nesprávnej techniky jazdy a teda príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Honda. Chodci prechádzali cez prechod v čase keď to celková situácia dovoľovala, nevytvorili žiadnu kolíznu situáciu, vodič mal možnosť tomuto zabrániť. V doplnení znaleckého posudku bolo správanie chodcov správne, situáciu vyhodnotili ako bezpečnú na to, aby mohli prejsť, keby vodič vozidla Honda správne reagoval. Všetci účastníci cestnej premávky musia predpokladať, že všetci zúčastnení reagujú v zmysle predpisov cestnej premávky. K zrážke došlo bez zavinenia chodcov. Skutočnú rýchlosť chodcov prechádzajúcich cez vozovku nie je možné presne určiť, je potrebné vychádzať zo štatistických údajov, ktoré sú uvedené v literatúre, pričom vychádzal z normálnej, nie zrýchlenej chôdze. Akákoľvek zmena pohybu chodcov počas prechádzania cez vozovku by mala vplyv na vypracovanú analýzu v priebehu nehodového deja. Bez presnej analýzy nie je možné jednoznačne povedať aký vplyv by táto skutočnosť mohla mať na priebeh nehodového deja.
Zo záverov znaleckého posudku č. 32/2019 vypracovaného Ing. Jánom Rabčanom vyplýva, že v čase vstupu chodcov do vozovky z pravej krajnice bol vstup chodcov taký, že vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča vozidla Honda títo nevytvárali kolíznu situáciu - ak by vodič viedol vozidlo na úrovni najvyššej dovolenej rýchlosti, dokázal by včasnou reakciou bezpečne znížiť rýchlosť tak, aby nevznikla kolízna situácia. Následný vstup chodcov do jazdného pruhu, ktorým sa pohybovalo vozidlo Honda už nebolo bez nebezpečenstva. Vstup chodcov do jazdného pruhu, ktorým sa pohybovalo vozidlo Honda mohol byť ovplyvnený aj tým, že v pravom jazdnom pruhu sa za vozidlom Honda blížilo vozidlo svedka B., čo mohlo ovplyvniť konania chodcov.
Znalec Ing. Ján Rabčan ohľadom spoluzavinenia poškodených uviedol, že k vypracovaniu znaleckého posudku neboli predložené podklady, na základe ktorých by bolo možné rýchlosť chodcov jednoznačne stanoviť alebo vypočítať a pri jej určení vychádzal z literatúry, na základe ktorej stanovil rýchlosť chodcov
ako normálny až zrýchlený pohyb, pričom vychádzal aj z poškodenia vozidla, na základe ktorého bolo možné tento interval rýchlosti považovať za správny z technického hľadiska. Ak by bola rýchlosť chodcov výrazne vyššia, napr. beh, v takom prípade by s veľkou mierou pravdepodobnosti vzniklo iné poškodenie vozidla Honda.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, a to bloky o zaplatení Mariannum, bloky o zaplatení pohrebnej službe, Faktúra hotela Arkádia, faktúra z kamenárstva, rodný list dcéry a syna obžalovaného, zmluva o hypotekárnom úvere družky obžalovaného, podanie z VÚB o financovaní, zmluva so štátnym fondom rozvoja bývania, výpis zo živnostenského registra obžalovaného, výpisy z účtov partnerky obžalovaného, aktuálny odpis registra trestov, aktuálna lustrácia generálnej prokuratúry, aktuálna lustrácia registra priestupkov.
Súd odmietol vykonať dôkazy poškodených aj obhajoby obžalovaného ohľadom najvyššej povolenej rýchlosti na danom úseku ako aj dôkazy týkajúce sa skutočnosti, či sa na danom úseku nachádza križovatka z dôvodu, že tieto nemajú, vzhľadom na právoplatne uznanú vinu obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobe vplyv na výšku trestu a náhradu škody, na ktoré sa mal súd zamerať po zrušení a vrátení veci nadriadeným súdom.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, spôsob spáchania činu, jeho následky ako aj motív jeho konania. Zároveň postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom hodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnému činu priznal a tento oľutoval (§ 36 písm. l)). Nepriťažovalo mu nič.
Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v roku 2000 odsúdený Vojenským obvodovým súdom Bratislava na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou do 16. 02. 2001, trest mu bol odpustený amnestiou.
Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný má štyri záznamy za priestupky, pričom v dvoch prípadoch za prekročenie rýchlosti a v dvoch prípadoch za porušenie povinností vodiča. V roku 2012 mu bolo zadržané vodičské oprávnenie.
Za uvedený trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, znižoval súd hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v sadzbe 2 roky až 4 roky.
Uložený trest má v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že pri nedbanlivostných prečinoch by represívna zložka uloženého trestu nemala presahovať ostatné faktory, ktoré má trest sledovať (prevýchova, prevencia). Nepodmienečný trest odňatia slobody je posledná a krajná možnosť, ktorý je možné uložiť len ak iné druhy trestov prípadne formy trestu odňatia slobody nemôžu celkom zjavne viesť k náprave páchateľa. Obžalovaný spáchanie trestného činu oľutoval, pričom je potrebné prihliadnuť aj na jeho pomery. Obžalovaný žije v usporiadaní rodine už 21 rokov s družkou a dvomi maloletými deťmi. Obžalovaný je živnostník, ktorý sa stará o rodinu. Jeho družka je na rodičovskej dovolenke. Obžalovaný teda zabezpečuje jediný podstatný príjem rodiny, z ktorého je hradená aj hypotéka na dom. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona má trest postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby. Zároveň je potrebné poukázať, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 6 rokov.
Vo vzťahu k spoluzavineniu poškodenými súdu uvádza, že vzhľadom na právoplatne uznanú vinu obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobe, ktorého sa dopustil tým, že svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, že nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmel ohroziť a nie z dôvodu prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, vychádzal súd zo znaleckého posudku L.. G. č. 30/2018, podľa ktorého chodci vstúpili do ľavého jazdeného pruhu vozovky v čase keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Chodci sa mali pred vstupom do kritického jazdného pruhu opakovane presvedčiť o tom, či do tohto jazdeného pruhu
môžu vstúpiť bez nebezpečenstva. Chodci vytvorili vodičovi vozidla Honda kolíznu situáciu. Doplnenie Znaleckého posudku č. 17/2019 vypracoval L.. G. vychádzajúc z iných vstupných informácií, a to zo skutočnosti, že na danom úseku je maximálna dovolená rýchlosť 50 km/h a z rovnakej skutočnosti vychádzal aj Ing. Rabčan pri vypracovaní svojho znaleckého posudku. Uvedené však nebolo predmetom skutku uvedeného v obžalobe a rovnako tak obžalovaný nebol uznaným vinným pre uvedený prečin spáchaný z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti na danom úseku. Chodci síce nemajú predpokladať nesprávnu techniku jazdy vodiča motorového vozidla ale na priechode pre chodcov nemajú ani absolútnu prednosť.
Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podmienečne odložil na najdlhšiu možnú skúšobnú dobu 5 rokov.
Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, keďže k trestnému činu došlo v súvislosti s touto činnosťou. Trest uložil v trvaní 7 rokov, najmä vzhľadom na spôsobený následok ako aj na skutočnosť, že obžalovaný má s dodržovaním pravidiel cestnej premávky problém, s poukazom na evidované priestupky na úseku cestnej premávky, pričom tieto nie sú len malej závažnosti.
Poškodení si uplatnili nárok na náhradu jednak majetkovej škody ako aj nemajetkovú ujmu. Výšku majetkovej škody mal súd preukázanú z predložených faktúr, preto na náhradu tejto škody obžalovaného zaviazal.
So zvyškom nároku, týkajúcom sa nemajetkovej ujmy odkázal súd poškodených na civilný proces, keďže dokazovanie o tomto nároku presahuje potreby trestného stíhania....
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.