Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-73-2020.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v právnej veci žalobcov 1. B. Z., bytom v Z. Č.. XX, 2. Q. S.R., bytom v Z. Č.. XX, 3. S. S., bytom v Z. Č.. XXX, 4. Q. R., bytom v Z. Č.. X, 5. Q. R., bytom v Z. Č.. XXX, 6. E. W., bytom v Z. Č.. XXX, zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 15 proti žalovanému AGRO-VALALIKY a.s., so sídlom v Cesticiach č. 23, zastúpenému Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, o určenie neexistencie práv a záväzkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 21.1.2020 č.k. 18C/541/2017-513
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že neexistujú žiadne záväzné práva a záväzky medzi stranami z nájomných zmlúv medzi žalobcami a žalovaným uvedených vo výroku rozsudku a zároveň súd priznal žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali určenia neexistencie žiadnych záväzných práv a záväzkov medzi stranami na základe jednotlivých uzatvorených zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy.
3. Rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nájomné zmluvy uzatvorené medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom podliehajú režimu zmlúv podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a žalovaný má v predmete činnosti poľnohospodársku výrobu. Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má zákonom predpísanú písomnú formu. Podľa názoru súdu dohoda o predmete nájmu je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Po preskúmaní predložených nájomných zmlúv súd zistil, že predmet každej zmluvy je označený katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva a súhrnnou výmerou. List vlastníctva nemožno stotožňovať s pozemkom ani parcelou a nemôže byť ani predmetom občianskoprávnych dispozícií. Katastrálny zákon presne stanovuje, akými údajmi musí byť označená nehnuteľnosť v zmluve, aby bola spôsobilá na zápis do katastra. Práva z nájomnej zmluvy sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom a tento má evidenčný charakter. Je na účastníkoch nájomnej zmluvy, či zvolia postup podľa katastrálneho zákona a požiadajú o zápis nájomnej zmluvy. Ak tak učinia, nájomná zmluva musí obsahovať všetky údaje vyžadované katastrálnym zákonom pre identifikáciu nehnuteľností. Vzhľadom na dobrovoľnosť tohto postupu je súd toho názoru, že ak zmluvné strany nebudú navrhovať
katastrálnemu odboru záznam nájomnej zmluvy, táto nemusí obsahovať úplne všetky vyžadované údaje, avšak ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť, táto musí byť označená nezameniteľným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Z označenia predmetu nájmu len katastrálnym územím, číslom listu vlastníctva a súhrnnou výmerou, prípadne ako roľa či, orná pôda, vôbec nie je zrejmé, čo v skutočnosti je predmetom zmluvy. Súd poukazuje na porovnávanie predložených listov vlastníctva žalobcami z roku 2017 a žalovaným z obdobia pred uzavretím nájomných zmlúv, z ktorého zistil vo viacerých prípadoch nastali zmeny na listoch vlastníctva, a to buď nejaká parcela už chýbala, resp. obsahovala nové parcely alebo iné výmery parciel, prípadne na listoch vlastníctva predložených žalovaným boli škrtnuté buď celé parcely alebo boli škrtnuté výmery parcely a uvedená nová výmera a tiež označenie predmetu nájmu orná pôda nesúhlasí s údajmi predložených listom vlastníctva u žalobcov, kde boli aj pozemky druhovo označené za trvalé trávnaté porasty. Hoci žalovaný tvrdil, že predmet nájmu je zrejmý z listoch vlastníctva priložených ku každej zmluve, v rozpore s týmto tvrdením k zmluvám žalobcov v druhom až šiestom rade nepredložil všetky listy vlastníctva v zmluve uvedené. K zmluve žalobkyne v prvom rade predložil také listy vlastníctva, v ktorých žalobkyňa ani nie je uvedená ako vlastníčka nehnuteľností. Z predložených nájomných zmlúv nevyplynulo, že by mali neoddeliteľnú prílohu obsahujúcu identifikáciu predmetu nájmu alebo že by jej neoddeliteľnou prílohou boli konkrétne listy vlastníctva, ktoré majú vymedziť predmet nájmu tak, ako to tvrdí žalovaný. Dokonca žalovaný vo viacerých prípadoch vychádzal z neaktuálnych listov vlastníctva z roku 2004 až 2006, hoci nájomné zmluvy uzatváral v roku 2007 a 2012. Na niektorých listoch vlastníctva predložených žalovaným, tvrdiac že ide o prílohu nájomnej zmluvy sú rukou škrtané parcely, preto je otázne tvrdenie žalovaného, že všetky parcely z daného LV sú predmetom nájmu, že to bolo obom účastníkom zmluvy jasné. V prípade, že by nájomné zmluvy obsahovali uvedenie ďalších údajov ako parcelné číslo, výmera, spoluvlastnícky podiel, bolo by z nich zrejmé, ktorých konkrétnych pozemkov sa týkajú a v akom rozsahu. Vychádzajúc z toho, že predmetom nájmu mali byť pozemky, tieto bolo potrebné označiť okrem katastrálneho územia minimálne ešte parcelným číslom, výmerou, spoluvlastníckym podielom. Nakoľko predmet nájmu ani v jednej zmluve nie je označený týmito údajmi, súd ho považuje za neurčitý. Tvrdenie žalovaného, že prípadné rozdiely vo výmere uvedenej na zmluve a výmere v zmysle konkrétnych listov vlastníctva sú spôsobené vydaním pôdy do náhradného užívania žalobcom nič nemení na tom, že v nájomných zmluvách pri ich uzatváraní bol predmet zmluvy špecifikovaný neurčito. Súd preto dospel k záveru, že neurčitosť predmetu vo všetkých napadnutých nájomných zmluvách spôsobuje ich absolútnu neplatnosť ako celku, preto sa už nezaoberal ďalšími námietkami žalobcov proti týmto zmluvám. Z neplatných zmlúv nevznikajú žiadne práva a povinnosti ani jednému z účastníkov zmluvy.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak v konaní nevykonal výsluch svedka - jeho zamestnanca ohľadom otázky, že žalobcovia v čase uzatvorenia nájomnej zmlúv presne vedeli, čo je predmetom nájmu, o čom svedčia predložené listy vlastníctva k jednotlivým zmluvám. Pokiaľ by stranám nebolo zrejmé, čo je predmetom nájmu, nebolo by možné s určitosťou vyčísliť výšku nájomného, ktorá je ročne vyplácaná žalovaným každému zo žalobcov, pričom nemá vedomosť, aby ktorýkoľvek zo žalobcov výšku nájomného spochybňoval. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru podmienky uvedené v ust. § 137 písm. c) alebo d) C.s.p. neboli splnené. Žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na takomto určení a svoj petit neodvodzuje ani z konkrétneho zákonného ustanovenia. Žalobcovia neosvedčili základný dôvod určovacej dôvody podľa § 137 písm. c) C.s.p., a teda naliehavý právny záujem a petit neodvodzuje ani od konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, preto súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že v predmete jednotlivých nájomných zmlúv sú jasne vymedzené dotknuté katastrálne územia číslami listov vlastníctva, pričom všetky parcely, ktoré sú na týchto listoch uvedené spadajú do predmetu nájmu. V prípade, ak by predmet nájmu tvorili len niektoré parcely zapísané na uvedených listoch vlastníctva, boli by v nájomných zmluvách, resp. v prílohách jasne vymedzené. V takom prípade je na jednotlivých listoch vlastníctva vyznačené, ktorá parcela užívaná nie je, resp. aká výmera danej parcely je užívaná, pokiaľ nie je predmetom nájmu parcela o celej výmere podielu prenajímateľa. V daných prípadoch nenastala situácia, kedy by jeden prenajímateľ bol vlastníkom pozemkov, ktoré sú zapísané na LV so zhodným označením v rámci jednotlivých katastrálnych území a teda má za to, že akékoľvek pochybností v súvislosti s uvedeným
sú vylúčené. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právna úkon urobil, ak takáto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Trvá na tom, že pokiaľ by žalobcom skutočne nebol známy predmet nájmu nájomných zmlúv, domáhali by sa jeho spresnenia bezodkladne po obdržaní návrhu zmluvy, prípadne by takéto znenie nájomnej zmluvy vôbec nepodpísali. Navrhovaný svedok by uvedené vedel potvrdiť, keďže bol súčasťou procesov, ktoré uzatvorením nájomných zmlúv predchádzali. Nájomné zmluvy považuje čo do predmetu nájmu za určité aj pre tretie strany, čo preukazuje samotnými nájomnými zmluvami s priloženými listami vlastníctva, ktoré sú obsahom spisu. Zároveň poukázal na to, že čísla jednotlivých listoch vlastníctva sú v týchto zmluvách riadne vymedzené s uvedením katastrálnych území, a teda má za to, že v danom prípade možno konštatovať, že týmto je odkázaný na prílohu, ktorá bližšie špecifikuje predmet nájmu. Prípadné rozdiely vo výmere uvedenej v rámci nájomných zmlúv a výmere v zmysle konkrétnych listov vlastníctva boli spôsobené vydaním pôdy do náhradného užívania žalobcom, o čom však žalobcovia majú vedomosť a teda nie je mu zrejmé, z akého dôvodu na tieto rozdiely vo výmere poukazujú. Porovnávaním listov vlastníctva predložených žalobcami a ním samotným uviedol, že predložením listov vlastníctva z doby pred uzatvorením nájomných zmlúv preukázal stav v dobe uzatvorenia zmluvy, pričom má za to, že v danom prípade by mal súd vychádzať práve z tohto stavu a nie zo stavu aktuálneho, nakoľko je možné dôvodne predpokladať, že medzičasom mohlo dôjsť k určitým zmenám. Tieto zmeny sa však týkajú žalobcov ako vlastníkov, preto mali práve oni byť tými, ktorí by prípadné zmeny mu ako nájomcovi oznámili. Má teda za to, že nie je možné v danom prípade poukazovať na akýkoľvek naliehavý záujem na strany žalobcov, nakoľko predmetné zmluvné vzťahy založené nájomnými zmluvami trvajú niekoľko rokov a zmluvné strany si počas celej doby nájmu riadne plnia svoje zmluvné podmienky.
6. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce postupom podľa podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k posúdeniu platnosti právneho úkonu, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že sporné nájomné zmluvy sú absolútne neplatné z dôvodu neurčitosti ich predmetu.
9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.
10. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. V prejednávanej veci v sporných nájomných zmluvách bol predmet nájmu - parcely vymedzený katastrálnym územím a číslami listov vlastníctva s tým, že všetky parcely, ktoré sú uvedené na týchto listoch vlastníctva spadajú do predmetu nájmu. Z takto vymedzeného predmetu nájmu je nepochybne možné zistiť, ktoré parcely a v ktorom katastrálnom území a v akej výmere su predmetom nájmu v čase uzavretia zmlúv.
13. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že predmet nájmu nie je identifikovaný podľa údajov katastra ak neidentifikuje o aké parcely na listoch vlastníctva ide, či ide o parcely registra „C“ alebo „E“, absentuje parcelné číslo, druh pozemku, výmera a vlastnícky podiel. Je tomu tak preto, že nehnuteľnosť pokiaľ je zapísaná v katastri nehnuteľností, sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľné, rozpoznateľné od iných. V prejednávanej veci sa však nejedná o nerozpoznateľné nehnuteľnosti, pretože o taký prípad by išlo iba vtedy, ak by jeden
z prenajímateľov bol vlastníkom pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva so zhodným označením v rámci jednotlivých katastrálnych území, v danom prípade tomu tak však nebolo.
14. Určitosť právneho úkonu sa týka jeho obsahovej stránky, vzťahujúcej sa k jeho predmetu, najmä potom k jeho označeniu takým spôsobom, aby bol nezameniteľne rozpoznateľný od iných predmetov. To však neznamená, že u nehnuteľností musí byť pri ich popise (identifikácii) nutné použitie všetkých údajov deklarovaných v zákone.
15. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku žalobcov, že v zmluvách nebolo určito dohodnuté ani nájomné, ak nebolo dohodnuté v peňažnej forme.
16. Podľa § 10 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
17. Citované zákonné ustanovenie § 10 ods. 1 vyžaduje na účinnosť zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodu o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom stanovuje, že výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Z uvedeného ustanovenia je teda zrejmé, že sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo spôsob jej určenia, pričom nájomné možno dohodnúť aj v inej než peňažnej forme. Keďže zákon nevylučuje platiť nájomné aj v nepeňažnej forme, za neplatnú nemožno považovať nájomnú zmluvu, ak účastníci si formu náhrady nájomného dohodli vo forme kŕmneho obilia.
18. Za čiastočne dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, a to vo vzťahu k nájomným zmluvám č. XXXHa uzatvorenej dňa 1.1.2007 a zmluve č. XXXHa uzatvorenej dňa 1.1.2007 a to vzhľadom na to, že uvedené zmluvy boli uzatvorené ako z nich vyplýva na obdobie 10 rokov a teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie doba nájmu uplynula.
19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd dospel k záveru, o neurčitosti predmetu sporných nájomných zmlúv a čiastočne vo vzťahu k aplikácii ust. § 137 písm. c) C.s.p., preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
20. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 397 ods. 3 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).