Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti povinnému: P. K., trvale bytom R.. XXX, o vymoženie 46,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. decembra 2020, č.k. -150, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol, výrokom II. návrh povinného na uloženie povinnosti JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava zamietol, a výrokom III. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval v prebiehajúcej exekúcii o vymoženie istiny vo výške 46,94 eur s príslušenstvom. Povinný v priebehu exekúcie podal súdu prvej inštancie návrhy na zastavenie exekúcie, návrh na uloženie povinnosti súdnemu exekútorovi a návrh na odklad exekúcie.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinný sa na viacerých miestach svojich návrhov odvolával na znenie Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017. S prihliadnutím k prechodnému ustanoveniu § 243h ods. 1 Exekučného poriadku však pre toto konanie je okrem zákonných výnimiek nutné aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 a neskoršiu verziu predpisu nie je možné použiť. Všetky žiadosti povinného o postup súdneho exekútora či súdu podľa novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, odlišných od verzie účinné pre toto konanie, tak súd prvej inštancie hodnotil ako nedôvodné.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že o ukončení niektorých exekučných konaní nie je možné použiť, nakoľko v tejto veci došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky v relevantnom období a v potrebnej výške. Už len úhrada 30 eur dňa 23.8.2019 sama osebe postačuje k aktivácii uvedenej zákonnej výnimky.

5. Čo sa týka namietaného nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, táto skutočnosť nie podľa súdu prvej inštancie dôvodom na zastavenie exekúcie.

6. Čo sa týka ostatných námietok povinného voči postupu súdneho exekútora, tieto vo všeobecnosti podľa súdu prvej inštancie nemôžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie a v zásade môžu len založiť nároky povinného voči súdnemu exekútorovi, ktoré by si však povinný musel uplatniť v samostatnom civilnom konaní, a disciplinárnu či dokonca trestnoprávnu zodpovednosť súdneho exekútora, o ktorých však nerozhoduje exekučný súd, ale iné príslušné orgány.

7. Povinný namietal, že nebol upovedomený o konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul a exekučný titul mu nebol doručený do vlastných rúk. Zo súdneho spisu sp. zn. mal však súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nepreberal v čase konania poštu ani na svojej evidovanej adrese trvalého pobytu, ani na adrese prechodného pobytu. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť adresu, na ktorej by prebral písomnosti, v súlade s a povinnému ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníka, ktorému bol rozsudok, ktorý je exekučným titulom, riadne doručený do vlastných rúk dňa 9.7.2009, čo mal súd prvej inštancie preukázané doručenkou. Rovnako mal aj doručenkou preukázané doručenie rozsudku dňa 28.8.2009 advokátovi žalobcu (oprávneného v tomto konaní). Doručenie zástupcovi účastníka má rovnaké účinky ako doručenie tomuto účastníkovi. Súd prvej inštancie tak považoval za preukázané, že exekučný titul bol riadne doručený všetkým stranám a mohol tak nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

8. Ďalej súd prvej uviedol, že podľa toho, čo povinný uviedol v tomto konaní, zdržiaval sa v tom čase v zahraničí a je zrejmé, že si nesplnil povinnosť podľa § 6 zákona 253/1998 Z.z o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ani iným spôsobom nezabezpečil, aby mohli byť doručované úradné písomnosti, čo je nutné pričítať len na jeho ťarchu. Rovnako súd prvej inštancie nesúhlasil s povinným v tom, že si nebol vedomý existencie pohľadávky a nemal možnosť predísť vzniku trov spojených s jej uplatnením.

9. Tvrdenie povinného, že sa nachádza v reštrukturalizácii, povinný podľa súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal ani súd prvej inštancie túto skutočnosť nemal preukázanú lustráciou v príslušných registroch.

10. Povinný rovnako podľa súdu prvej inštancie nepreukázal svoje tvrdenie, že by uhradil vymáhanú pohľadávku alebo že došlo k postúpeniu v konaní vymáhanej pohľadávky a oprávnený tak už nie je jej hmotnoprávnym veriteľom. O postúpení pohľadávky nepredložil povinný žiadne relevantné dôkazy.

11. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že povinný preukázal len vklad 60 eur, ktorá nepostačuje ani na úhradu vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, nieto ešte aj trov exekúcie, na účet špecifikovaný, bez potvrdenia o tom, o koho účet sa jedná. Z povinným tvrdených skutočností, ktoré neboli riadne preukázané, tak súd prvej inštancie nemohol vyvodzovať žiadne právne závery.

12. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ani súdu prvej inštancie nebol známy žiadny dôvod uvedený v týchto ustanoveniach Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhy povinného na zastavenie exekúcie a na uloženie povinnosti súdnemu exekútorovi zamietol.

13. Čo sa týka návrhu na odklad exekúcie, súd prvej inštancie konštatoval, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že exekúcia by pre neho mala mať zvlášť negatívne následky. To vylučuje aplikáciu § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Nemožno podľa súdu prvej inštancie očakávať zastavenie exekúcie na základe podaných návrhov povinného na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že povinný nenaplnil ani jeden zákonný dôvod, pre ktorý je možné povoliť odklad exekúcie, a preto návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

14. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie povinný.

15. Povinný uvádzal, že požiadal súdneho exekútora o odpustenie dlžnej čiastky, súdnych trov a poplatkov, pričom súdny exekútor sa vyjadril záporne a tieto dokumenty boli opomenuté v súdnom konaní.

16. Súd prvej inštancie podľa povinného opomenul písomné potvrdenia, a to exekútorského úradu, že prijal čiastku 30 eur a 181 eur. Túto sumu platil poštovou poukážkou šesťkrát po 30 eur a potvrdenie o zaplatení dvoch poukážok poslal súdu. Číslo účtu na potvrdeniach je číslo exekútorského úradu, a toto číslo bankového účtu, na ktorý boli adresované platby poštovou poukážkou, je totožné s bankovým číslom uvedeným v listoch od exekútorského úradu. List od exekútorského úradu jasne preukazuje, že prijal čiastku 181 eur, a tým pádom nemusí vydokladovať všetky potvrdenia o zaplatení dlhu a

ďalších poplatkov, ktorú mu exekútor priznal. Listová komunikácia potvrdzuje, že vymáhaná čiastka je už zaplatená. Exekútorský úrad potvrdil vo svojej korešpondencii, že od neho prijal poštovou poukážkou 181 eur.

17. Súd prvej inštancie podľa povinného tiež opomenul potvrdenie od firmy Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá potvrdila, že odkúpila tento dlh od oprávneného. Ďalej súd prvej inštancie opomenul, že táto obchodná spoločnosť potvrdila, že prijala od neho platbu, a tým pádom táto vymáhaná čiastka bola v celej výške zaplatená. Súd prvej inštancie nezobral na vedomie, že túto dlžnú sumu zaplatil dvakrát.

18. Ďalej povinný namietal, že súd prvej inštancie si sám urobil nepodložené domnienky, že vedel o exekúcii v roku 2008, resp. v roku 2009. Súd prvej inštancie nešpecifikoval, kto mal byť ten opatrovník, ktorý údajne prevzal v roku 2008 písomnosti o exekúcii poslané súdom. Ak by vedel o exekúcii v tom čase, v rokoch 2008 až 2009, tak by jednal aktívnym spôsobom a snažil sa riešiť túto exekúciu, o ktorej nevedel, a tak logicky nemohol podniknúť žiadne kroky na urovnanie dlžnej čiastky.

19. Povinný tiež tvrdil, že súd prvej inštancie si musí uvedomiť, že sa jedná o cenu lístka čiastky menej ako jedno euro. Súd prvej inštancie podľa povinného opomenul, že je dlhodobo a trvalo zdravotne indisponovaný. Finančné prostriedky potrebuje na lekárske vyšetrenia.

20. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal aplikovať vo veci Tento zákon sa v zásade týka všetkých starých exekúcii. Mal za to, že uplynula rozhodná doba 5 rokov.

21. Upozornil tiež, že o začatí exekúcie nevedel a nemohol na ňu reagovať, nebol o nej oboznámený, a preto nemohol využiť svoje právo do 14 dní podať námietky. Keby vedel, že je proti nemu podaný návrh na exekúciu, tak by mohol konať rýchlo, mohol vyplatiť polovicu dlhu veriteľovi do 14 dní od podania návrhu na exekúciu a nevznikli by žiadne súdne trovy a hlavne exekútorské poplatky.

22. Na tomto základe povinný žiada odvolací súd, aby ukončil túto exekúciu čo najskôr.

23. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený.

24. Konštatoval, že ako postupca uzatvoril dňa 20.12.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o. ako postupníkom, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávok nezaplateného cestovného a pokút z prepravy pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky oprávnený konštatuje, že nedisponuje žiadnou dokumentáciou súvisiacou s touto vecou. Vzhľadom na postúpenie všetkých práv s pohľadávkou spojených má za to, nie je oprávnený vyjadriť sa k odvolaniu povinného.

25. K vyjadreniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, pričom sa pridržal skôr vedenej argumentácie.

26. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne v napadnutom výroku I. podľa potvrdiť.

27. Podaným odvolaním povinného neboli napadnuté výroky II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie, preto je napadnuté uznesenie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté ( ).

28. Úvodom odvolania povinný namietal, že súd prvej inštancie nereflektoval na jeho komunikáciu so súdnym exekútorom ohľadom odpustenia časti dlhu.

29. Odvolací súd má za to, že táto námietka povinného nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie do napadnutého uznesenia nemusel premietnuť vzájomnú komunikáciu povinného a súdneho exekútora, a to navyše za situácie, keď z nej nevyplýval relevantný záver pre exekučne vymáhanú povinnosť. Sám povinný zdôrazňuje v podanom odvolaní, že na dlžnú sumu nemá táto vzájomná komunikácia žiaden vplyv (teda že súdny exekútor zaujal negatívny postoj k jeho žiadosti o odpustenie dlhu).

30. Ďalej povinný namietal, že preukázal uhradenie dlžnej sumy.

31. Odvolací súd ani túto odvolaciu námietku nepovažuje za náležitú vzhľadom k dôkazom, ktoré povinný na preukázanie dlžnej sumy v priebehu konania predložil. Súd prvej inštancie v konaní vyzval súdneho exekútora i povinného na vyjadrenie sa k stavu vymoženej pohľadávky. Súdny exekútor v odpovedi doručenej súdu prvej inštancie dňa 7.8.2020 (č.l. 113) konštatoval, že síce eviduje úhradu povinného vo výške 181 eur, no zároveň zdôraznil, že exekučná pohľadávka, ktorú v tejto odpovedi i podrobne špecifikoval, nebola uhradená v celom rozsahu. Exekučná pohľadávka predstavovala sumu 250,10 eur (pohľadávka oprávneného + trovy exekúcie). Preto ani tvrdenie povinného, že uhradil súdnemu exekútorovi 181 eur, nepreukazuje skutočnosť, že uhradil celú dlžnú pohľadávku. V exekučnom konaní sa vymáha dlžná istina, trovy konania a trovy exekučného konania. Ani v odvolacom konaní povinný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal splnenie exekučne vymáhanej pohľadávky.

32. Povinný tiež v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie opomenul vziať na zreteľ potvrdenie obchodnej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá potvrdila, že uhradil dlžnú sumu.

33. V odvolacom konaní síce oprávnený uviedol, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa v tomto konaní exekučne vymáha, avšak oprávnený (a ani povinný) nedodržal postup podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (účinného do 31.3.2017). Ten predpokladá, že exekúciu je možné vykonať v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený. Musí však preukázať, že došlo ku skutočnosti, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, pričom sú tak povinní učiniť účastníci konania (teda oprávnený alebo povinný) bez zbytočného odkladu písomným oznámením súdnemu exekútorovi. Ten je následne povinný doručiť tento návrh súdu, ktorý rozhodne uznesením (pričom je možné i zamietnutie návrhu na zmenu účastníka exekučného konania - § 37 ods. 5). Až po kladnom rozhodnutí a nadobudnutí jeho právoplatnosti možno vykonávať exekúciu i v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený (§ 37 ods. 4). Bez splnenia tohto postupu sa má za to, že k zmene účastníkov v exekučnom konaní nedošlo.

34. Ak preto nebol v tomto prípade dodržaný vyššie uvedený postup, nemožno akceptovať ani vyjadrenie obchodnej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá povinnému potvrdila, že uhradil svoj dlh. Ako to bolo už zdôraznené, v konaní sa vymáhajú i trovy predchádzajúceho konania a trovy exekučného konania.

35. Rovnako za neopodstatnenú považuje odvolací súd ďalšiu námietku povinného, že súd prvej inštancie si sám učinil domnienky, že vedel o exekúcii v roku 2008, resp. 2009. Súd prvej inštancie mal správne za preukázané zo spisu sp. zn. , že povinnému bol exekučný titul riadne doručený podľa vtedy účinného procesného predpisu, . Doručenka preukazuje, že exekučný titul bol doručený opatrovníkovi povinného dňa 9.7.2009. Exekučný titul bol doručený i protistrane. Exekučný titul tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

36. Ďalej povinný namietal, že na túto exekúciu mal byť súdom prvej inštancie aplikovaný

37. Ani s touto odvolacou námietkou sa nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie vecne správne poukázal, že podľa § 2 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona sa táto exekúcia nezastavuje, lebo došlo v relevantnom období k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. To, že došlo v relevantnom čase podľa uvedeného ustanovenia k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, povinný v odvolaní sám nespochybňuje. Súd prvej inštancie tak správne uviedol, že sa na túto exekúciu nevzťahuje.

38. Napokon povinný v odvolaní konštatoval, že o začatí exekúcie nebol upovedomený, v dôsledku čoho nemohol využiť možnosť podania námietok. Keby sa o exekúcii dozvedel, mohol by dlh zaplatiť a nevznikli by žiadne trovy.

39. Ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou povinného vyrovnal už v napadnutom uznesení (bod 18.). Preto odvolací súd povinného odkazuje na uvedené odôvodnenie, s ktorým odvolací súd plne súhlasí. Nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku (účinného do 31.3.2017), má konzekvencie iba také, na ktoré správne súd prvej inštancie v napadnutom uznesení

poukázal. S týmito závermi povinný vo svojom odvolaní nepolemizuje. Naostatok, povinný sa mohol exekúcii vyhnúť celkom, ak by dobrovoľne splnil svoj dlh.

40. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v napadnutom výroku I.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).