Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-159-2019.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: H. S., N.. XX.X.XXXX, C. A. Č. XX, XXX XX Č., o zaplatenie 2.312,29 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 550,50 eur s prísl. z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. (banka) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29.7.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia 2.312,29 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.6.2019 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnila nárokmi vyplývajúcimi z uzavretej Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB zo dňa 5.8.2004, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.294,56 eur a bol povinný banke platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 43,15 eur. Banka vystavila a odoslala žalovanému výpis z bankovej knihy o obratoch s tým, že tento do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil jej písomnú reklamáciu a dlžný zostatok na ostatnej karte vystavenej ku dňu 8.6.2019 predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených s používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 8.6.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2019, kde dlžný zostatok predstavuje 2.312,29 eur. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť v lehote splatnosti do 20.6.2019, vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 21.6.2019 do zaplatenia.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2020 uviedol: „Som si vedomý môjho záväzku vo výške 2.312,29 eur a týmto vás žiadam o možnosť uhradenia dlžnej čiastky v mesačných splátkach. Mesačnú splátku vás prosím nastaviť na max. 60 eur mesačne, pretože viacej mi to moja ekonomická situácia nedovoľuje.“
3. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2020 žalobca čiastočne zobral žalobu späť o 300,50 eur s prísl. z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uskutočnil platby v tejto súhrnnej výške. Vzhľadom na obsah
vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.10.2020, z ktorého je podľa neho zrejmé, že uznal nárok žalobcu čo do dôvodu aj do výšky, navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie s poukazom na § 282 CSP.
4. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 9.9.2021 žalobca zobral žalobu o sumu 250 eur z dôvodu ďalších čiastkových platieb žalovaného a opätovne žiadal o rozhodnutie rozsudkom pre uznanie.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov: žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB z 5.8.2004, obchodné podmienky, výpis z pôžičkovej karty Triangel za čas od 1.1.2009 do 31.5.2019, výpis z pôžičkovej karty Triangel za čas od 1.8.2004 do 31.12.2008, výzva súdu na doplnenie odôvodnenia žaloby zo dňa 8.10.2019, návrh na zmenu žaloby, uznesenie o zmene žalobcu, vyjadrenie žalovaného z 12.10.2020, čiastočné späťvzatie zo dňa 13.11.2020 o 350 eur, výzva súdu z 25.5.2021 doručená 28.5.2021 bez vyjadrenia, čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 250 eur s prísl. a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 30.6.2004 vypísal žalovaný formulárovú žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. vydávanej v spolupráci s SKK, a. s., v ktorej uviedol, že je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 15.500,- Sk, mesačné náklady spojené s bývaním 5.000,- Sk, celková výška mesačných splátok, pôžičiek, lízingov a hypoték za bežný mesiac predstavovala 620 eur. Podľa formulárového tlačiva zvolil si výšku úverového rámca 45.000,- Sk a výšku mesačnej splátky 1.500,- Sk.
7. Banka vyplnila predmetné tlačivo a podpísala dňa 5.8.2004, kde schválila úverový rámec 39.000,- Sk a schválenú štandardnú mesačnú splátku 1.300,- Sk.
8. Z predložených výpisov vyplýva, že za čas od 1.8.2004 do 31.12.2008 uskutočnil žalovaný výbery v celkovej výške 52.072,40 Sk v prepočte na euro 1.728,48 eur a uhradil sumu 68.976,- Sk, čo v prepočte na euro znamená 2.289,58 eur, za čas od 1.1.2009 do 31.5.2019 uskutočnil výbery vo výške 1.373,31 eur a uskutočnil úhrady vo výške 4.324,74 eur, pričom posledný výber z tejto bankomatovej karty bol učinený 15.3.2016.
9. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že „má základné vzdelanie a je rómskej národnosti. V tom čase mu jeden známy v osade, kde býval hovoril o tom, že by si zobral kreditnú platobnú kartu. Prišli za ním priamo do osady, tam bola aj zmluva podpísaná. Pracoval vtedy na obecnom úrade. Všetky tie veci, čo sú v úverovej zmluve vypísané, vypisoval ten pán Ján Zeleňák, ktorý ho na túto zmluvu nahovoril. V tom čase bol slobodný a žil len s otcom. Kartu si zobral a používali ju obidvaja, v prevažnej väčšine otec. Žiadne výpisy mu doručované neboli, pán Zeleňák mu povedal, že o nič sa nestaraj. Priznáva, že z tejto karty brali peniaz. Potom veľmi dlho platil. Nepamätá si, že aby mu prišla nejaká výzva,. V tom čase nemal žiaden úver, nemá žiaden úver ani teraz a myslel si, že to treba platiť, preto keď prišla žaloba, tak to švagriná zobrala a napísala ten list, ale on tomu vôbec nerozumie a ani ona tomu nerozumie, pretože má tiež základné vzdelanie. Snažil sa platiť, pretože si myslel, že platiť má.“
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlhu z kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. na základe ním tvrdenej platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý právny nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy., s poukazom na ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľských zmlúv.
12. V danom prípade súd poukazuje na to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade žalovaný ako spotrebiteľ predložil na základe žiadosti žalovanej banke na uzavretie návrh zmluvy, v ktorom žiadal úverový rámec 45.000,- Sk, pričom banka schválila úverový rámec 39.000,- Sk po vypísaní tejto žiadosti.
13. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby následne žalovaný odsúhlasil schválený úverový rámec 39.000,- Sk., teda na takýto úverový rámec zmluva uzavretá nebola.
14. Pre neexistenciu platnej zmluvy prichádzalo by do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi sumou prijatou a sumou zaplatenou, pričom však súd zistil, že za čas od 1.8.2004 do 31.12.2008 došlo k výberu sumy 1.728,48 eur a zaplateniu 2.289,58 eur a za čas od 1.1.2009 do 31.5.2019 došlo k výberu sumy 1.373,31 eur a úhrade sumy 4.324,74 eur, teda suma, ktorú vyčerpal žalovaný na kreditnú kartu bola niekoľkonásobne preplatená. Z tohto dôvodu ani niet žiadneho bezdôvodného obohatenia, ktoré by mal žalovaný vydať.
15. Pokiaľ by aj existoval nárok na vydanie bezdôvodné obohatenie, teda že by vyčerpal z kreditnej karty vyššie finančné čiastky, než aké vrátil, súd poukazuje na to, že ostatný výber bol uskutočnený dňa 15.3.2016, teda nárok je premlčaný s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka ako v dvojročnej tak v trojročnej premlčacej dobe.
16. Pokiaľ žalobca žiadal o nároku rozhodnúť na základe procesného uznania nároku, nemohlo dôjsť k platnému ani hmotnoprávnemu ani procesnoprávnemu nároku, pokiaľ nárok neexistoval. Súd však ani nepovažuje slovné vyjadrenie žalovaného s poukazom na jeho výpoveď, kedy napísal, že je si vedomý dlhu a vysvetlil, že žalobe pre svoju neznalosť ani nerozumel, za platné určité a zrozumiteľné procesné uznanie nároku, aj keby dlh existoval. Preto v časti, v ktorej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd konanie zastavil podľa § 144,145 CSP., a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
18. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže tomuto trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).