Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Y. U.V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, IČO: 43 106 927, so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanej: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/X, XXX XX Q., o určenie hranice, vypratanie pozemku, odstránenie živého plota, uvedenie veci do pôvodného stavu, zdržanie sa konania a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -216 z 13. októbra 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o odstránenie živého plota, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 3. augusta 2016 domáhal, aby rozsudkom určil, že hranica medzi pozemkom žalobcu parcela C-KN č. XXXX/XX, katastrálne územie Humenné a pozemkom žalovanej parcela C-KN č. XXXX/XX, katastrálne územie Humenné prebieha po priamke určenej bodmi, ktoré budú znázornené na znaleckom posudku, ktorý bude súčasťou rozsudku a zaviazal žalovanú vydať žalobcovi plochu ohraničenú bodmi podľa znaleckého posudku a nahradiť trovy konania. 2.2 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 451 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Humenné, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a žalovaná je výlučnou vlastníčkou a užívateľkou parcely C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 411 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Humenné, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaná porušila hranicu medzi jej pozemkom a jeho pozemkom a odobrala časť jeho parcely skoro po celej dĺžke minimálne o šírke 30 cm až 40 cm, čo mu potvrdili aj predchádzajúci vlastníci parcely Y. Q. a jeho manželka Y., ktorí predtým než mu odpredali tento pozemok, ho neužívali minimálne po dobu pätnástich rokov, čo využila žalovaná. So žalovanou sa chcel dohodnúť mimosúdne, preto ju listom z 27. júna 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal, aby v rámci mimosúdnej pokonávky dali zamerať hranicu medzi ich pozemkami geodetom, ktorého si spoločne vyberú. Žalovaná na jeho výzvu nereagovala. 2.3 Žalobca 26. februára 2018 doručil súdu návrh na rozšírenie žaloby, v ktorom uviedol, že 16. mája 2016 nadobudol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k pozemku zapísanému na LV č. XXXX, katastrálne

územie Humenné, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty a na tomto pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom, sa nachádzala aj vodná pumpa, vlastníkmi a zriaďovateľmi ktorej boli predchádzajúci vlastníci Y. Q. s manželkou Y.. Túto nehnuteľnosť chcel od prvopočiatku nadobudnutia využívať v súlade s pôvodným určením, avšak pumpa, ktorá sa nachádzala v priamom území jeho novonadobudnutého majetku, sa stala predmetom vážneho sporu medzi ním a žalovanou. Podrobnosti o nemožnosti využívania jeho novonadobudnutého majetku vysvetľuje a dokonale objasňuje ním podané trestné oznámenie z 27. júna 2016. Opakovane sa pokúšal verbálne dohodnúť mimosúdnym vysporiadaním o vydaní pozemku, avšak jeho iniciatíva ostala bez pozitívneho výsledku. Žalovaná mu fyzickou likvidáciou pumpy znemožnila užívať zdroj úžitkovej vody, na ktorý mal nespochybniteľný nárok, a to tým, že pumpu nachádzajúcu sa na jeho pozemku, patriacu jednoznačne jemu, zasypala cementom, čím ju definitívne znefunkčnila a zamedzila mu tak užívanie jeho majetku. V dôsledku protiprávneho a ničím neodôvodneného konania žalovanej mu teda vznikla škoda tým, že si musel denne na svoje záhradkárske potreby osobne prinášať úžitkovú vodu na zalievanie plodín, čo predstavovalo približne dvesto litrov denne v období máj až september 2017, a preto za obdobie desiatich mesiacov požaduje náhradu škody vo výške 500,- eur. Žalovaná sa dopustila neoprávneného zabratia a užívania časti jeho pozemku a na tomto nasadila živý plot (rastlinu Buksus) v dĺžke asi tri metre, ktorá je toho času vysoká jeden meter. Voči jeho osobe boli uskutočnené viaceré a opakované vyhrážky s tým, že syn žalovanej ho so zbraňou v oblečení upozornil, že ho poškodí a susedia ho upozornili, že syn žalovanej chodí s pištoľou vo vrecku. Preto navrhol, aby súd rozhodol, že jeho návrh je v plnom rozsahu oprávnený a prikazuje žalovanej, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza na pozemku jednoznačne patriacemu žalobcovi, a v termíne do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalobcu a ďalej, aby do pôvodného stavu uviedla vodnú pumpu nachádzajúcu sa taktiež na pozemku žalobcu, ako aj vypratala pozemok patriaceho žalobcovi, ktorým si neoprávnene vymedzila svoje územie. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu škody vo výške 500,- eur, ktorú spôsobila žalovaná, ako aj ostatné náhrady a aby súd určil, že hranica medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovanej prebieha po priamke určenej bodmi, tak ako je znázornené na katastrálnej mape. 2.4 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. -36 z 15. marca 2018 pripustil rozšírenie žaloby tak, že jej petit znie: „Prikazuje žalovanej, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza na pozemku patriacemu žalobcovi a odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalobcu a aby uviedla do pôvodného stavu vodnú pumpu nachádzajúcu sa na pozemku žalobcu a vypratala pozemok patriaci žalobcovi, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Priznáva žalobcovi náhradu škody, ktorú spôsobila žalovaná vo výške 500,- eur a náhradu trov, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Určuje, že hranica medzi pozemkom žalobcu parcela C- KN č. XXXX/XX, k. ú. Humenné a pozemkom žalovanej parcela C-KN č. XXXX/XX k. ú. Humenné prebieha po priamke určenej bodmi, tak ako je to znázornené na katastrálnej mape, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 2.5 K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie 16. mája 2018. Tvrdila, že žalobu považuje za nedôvodnú a určenie priebehu hranice je prípadným technickým problémom, ktorého sa možno domáhať v katastrálnom konaní, a nie v konaní pred súdom, pretože priebeh hranice po priamke je nesporný a nikto to ani nerozporuje. Geodetom má zameranú hranicu a živý plot ako aj pumpa (ručné stojanové čerpadlo na úžitkovú vodu), ktorá je jej vlastníctvom, sa nachádza na jej pozemku. Jedná sa o dlhodobý tridsaťročný užívací stav, ktorý rešpektoval aj predchádzajúci vlastník Y. Q. predtým, ako svoj pozemok odpredal žalobcovi. Hranice medzi pôvodnými pozemkami v tejto záhradkárskej osade boli nesporné. Predchádzajúci vlastník Y. Q. sa o svoj pozemok ani nestaral. Pozemok bol zarastený a nemal záujem ho dokonca ani pokosiť. Náhradu škody vo výške 500,- eur ako údajnú náhradu za denné prinášanie dvesto litrov úžitkovej vody na zalievanie, žalovaná považuje za nedôvodné. Pumpa nie je vlastníctvom žalobcu, nie je na pozemku žalobcu a ani technicky nie je možné dosiahnuť výdatnosť prameňa vody dvesto litrov na deň. 2.6 Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 4. júna 2018 vzhľadom na uznesenie, č. k. -36 z 15. marca 2018 a skutočnosť, že žalovaná napriek upozorneniu a jeho požiadavke na vypratanie pozemku a uvedenie vodnej pumpy do pôvodného stavu tak neurobila, žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým ho splnomocní na objednanie si dodávateľa na odstránenie veci, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemku a spojazdnenie vodnej pumpy. Zároveň vyčíslil trovy konania vo výške 869,90 eur, ktoré predstavujú sumu ním uhradenú právnemu zástupcovi, ale aj škodu za nosenie vody v dôsledku nefunkčnej pumpy za mesiac apríl, máj, jún 2018 vo výške 100,- eur. 2.7 Žalobca podaním z 13. júna 2018 navrhol, aby súd vydal rozhodnutie o splnení rozhodnutia a náhrade trov konania z dôvodu, že medzičasom sa vyskytla okolnosť dôležitého záujmu, keďže podľa

jeho informácií, ktoré má zo zdrojov blízkych žalovanej, žalovaná vyhlasuje, že odpredá pozemok aj byt a odsťahuje sa k dcére do Berlína. V dôsledku toho má vážne obavy, že žalovaná sa ignorujúc rozhodnutie súdu, dopustí neoprávneného postupu a tým bude majetkovo a finančne poškodený. Preto žiada o vydanie neodkladného opatrenia na blokáciu pre parcelu č. XXXX/XX a parcelu č. XXXX/XX v katastrálnom území Humenné s tým, že vlastník nehnuteľnosti nesmie s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať až do právoplatnosti príslušného rozhodnutia Okresného súdu Humenné. 2.8 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. -49 z 19. júna 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. júla 2018, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 2.9 Žalobca 9. augusta 2018 doručil súdu prvej inštancie stanovisko k predvolaniu, v ktorom uviedol, že mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie napriek tomu, že uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2018 a vykonateľnosť 25. apríla 2018 bolo podľa neho vo veci bez odvolania žalovanej definitívne rozhodnuté a v súčasnosti sa domáha reálneho splnenia uznesenia, čo žalovaná do dnešného dňa neurobila. V priloženom vyjadrení sa žalovaná voči právoplatnému rozhodnutiu odvoláva, a preto nerozumie, čo to má znamenať. Preto žiada súd, aby vyjadrenie zamietol ako nedôvodné, potvrdil právoplatnosť uvedeného uznesenia a prikázal žalovanej, aby bez oddiaľovania splnila to, čo jej bolo uložené. 2.10 Žalobca v podaní z 12. septembra 2018 uviedol, že žalovaná predložila fotokópiu mapy, ktorá sa zhoduje s jeho, avšak žalovaná ju nerešpektuje a protiprávne si prisvojila kus jeho záhrady, posunula hranicu pozemku a napriek rozhodnutiu súdu ho stále užíva. Ako prílohu tohto podania predložil súdu svoj nákres, z ktorého jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva jeho právo na vrátenie predmetnej veci. Ďalej uviedol, že žalovaná úmyselne zavádza súd, pretože pumpa, na ktorú sa odvoláva, už neexistuje asi osemnásť až dvadsať rokov a takto to potvrdzujú aj susedia. Jeho pumpa sa nachádza vo vzdialenosti devätnásť metrov od budovy, inštaloval ju predchádzajúci vlastník Y. Q. a je 40 cm na jeho pozemku a 20 metrov a 11 centimetrov od cesty. Čo sa týka výdatnosti žalobca uviedol, že jej jednorazová kapacita je 48 litrov, a v priebehu 6-8 minút je znovu naplnená na uvedené množstvo. To, že ručne donáša na zalievanie vodu, mu môžu potvrdiť piati susedia. Preto žiada, aby námietky žalovanej súd neakceptoval, vyhlásil ich za zmätočné, zavádzajúce v snahe získať pre seba neoprávnený majetkový prospech a teda podľa jeho názoru ide jednoznačne o lživé tvrdenia. 2.11 Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie 22. mája 2019 uviedol, že štvrtý geodet K.. V. to vymeral správne, z čoho vyplýva, že záber pri ceste je 45 cm a pri pumpe to činí 15 cm. Podľa predošlého majiteľa Y. Q. pumpa bola jeho vlastníctvom a vlastníctvom jeho manželky a žalobca kúpou pozemku nadobudol vlastnícke právo k pozemku a k pumpe. Preto žiadal, aby sa žalovaná stiahla za hranicu a aby ona a jej syn nepáchali trestný čin tým, že prekladajú hraničné kolíky ako chcú. 2.12 Žalobca v podaní z 27. júna 2019 uviedol, že pumpa je 15 cm na jeho pozemku a živý plot už neexistuje, avšak bol vysadený presne na vymeranej hranici geodetom V.Á., z čoho teda vyplýva, že žalovaná od začiatku vedela, kde je pôvodná hranica. Náhradu škody vo výške 500,- eur si uplatnil len za dva roky a uplynuli už ďalšie tri roky a tri mesiace, takže celá škoda k 30. júnu 2019 činí 1.487,25 eur, preto žiada, aby súd túto škodu uznal v plnej výške. Na polievanie spotrebuje 200 - 240 litrov vody denne, pričom ju musí nosiť do kopca dĺžky až 150 metrov. To môžu potvrdiť manželia L., Ď. a pani R.. Pumpa v jednom ťahu môže vypumpovať 48 litrov a potom sa musí počkať 6-8 minút, kedy sa opäť môže pumpovať 48 litrov. Prílohou tohto podania bolo vyčíslenie trov konania, kde za nosenie vody v dôsledku nefunkčnej pumpy si vyúčtoval sumu 3 x 250 ,- eur a za nosenie vody v období troch mesiacov roka 2019 sumu 125,- eur. 2.13 Žalobca na pojednávaní konanom 10. februára 2020 predložil súdu podanie obsahujúce vyčíslenie trov konania k 30. decembru 2019, z ktorého vyplýva, že požaduje za nosenie vody v dôsledku nefunkčnej pumpy sumu 1.000,- eur, teda za každý roky 2016 až 2019 vrátane sumu 250,- eur a za vypratanie pozemku a odstránenie plechov, ktorými si žalovaná neoprávnene vymedzila svoje zobraté územie 140,- eur. Preto žiadal rozšíriť žalobu priznaním náhrady škody vo výške 1.140,- eur Zároveň uviedol, že na odstránení živého plota nachádzajúceho sa na jeho pozemku netrvá, nakoľko žalovaná tento plot odstránila. 2.14 Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomností všetkých strán sporu na pojednávaní konanom 10. februára 2020 pripustil rozšírenie žaloby v časti výšky náhrady škody na sumu 1.140,- eur s tým, že ostatná časť žalobného návrhu v zmysle jeho uznesenia z 15. marca 2018 zostala zachovaná v pôvodnom znení. Podľa názoru súdu výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom aj na konanie o zmenenej žalobe v časti uplatnenej výšky škody. 2.15 Žalobca v podaní z 29. júla 2020 označenom ako „Rozšírenie žaloby o trestný čin uviedol, že 9. júna 2020 prišiel na svoju záhradku, kde spolu s pani T. našli zničené záhony cesnaku, paradajok, jahôd, papriky, kapusty, jeden ovocný stromček hrušky, dve ovocné stromčeky čerešní a tri kríky egrešov, čo

nebolo prvýkrát. K zničeniu ovocných stromčekov, ako aj úrody zeleniny došlo podľa neho konaním žalovanej, ktorá vykonávala v blízkosti chemické postreky. Škodu za ovocné stromčeky a kríky a zeleninu za rok 2020 vyčíslil na sumu 694,96 eur. Na otázku súdu, či navrhuje, aby súd rozhodoval aj o sume 694,96 eur na pojednávaní konanom 20. augusta 2020 však uviedol, že to necháva na posúdenie súdu, či bude o tom rozhodovať súd alebo polícia. 2.16 Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomností všetkých strán sporu na pojednávaní konanom 20. augusta 2020 zamietol návrh žalobcu o rozšírenie žaloby o náhradu škody vo výške 694,96 eur (v zmysle podania z 29. júla 2020). Toto svoje rozhodnutie odôvodnil súd tým, že podľa žalobcu ku škode vo výške 694,96 eur došlo zo strany žalovanej vykonaním chemického postreku. Doterajšie dokazovanie bolo zamerané na ustálenie hranice medzi záhradkami, ale aj za účelom, či došlo zo strany žalovanej k odňatiu pumpy, ktorá mala byť vlastníctvom žalobcu, čím mala byť žalobcovi spôsobená škoda, keďže každoročne si musel vodu na záhradku nosiť. Súd tak ustálil, že výsledky doterajšieho dokazovania by neumožnili súdu rozhodnúť o navrhovanom rozšírení žaloby, keďže podľa žalobcu táto škoda mu bola spôsobená na inom skutkovom základe, ako bol doteraz čo do spôsobenia uplatňovanej škody žalobcom tvrdený. Ďalej bolo pre súd zrejmé, že súdne konanie by sa nehospodárne predĺžilo a museli by sa vykonať ďalšie dôkazy, preto súd návrh žalobcu o rozšírenie žaloby o zaplatenie 694,96 eur zamietol, pričom dodal, že žalobcovi nič nebráni domáhať sa svojich práv v inom konaní.

3. 3.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že Y. Q. a Y. Q. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzatvorili 16. mája 2016 kúpnu zmluvu, ktorou sa zaviazali predať žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na parcele C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 451 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Humenné. V tejto kúpnej zmluve predávajúci vyhlásili, že kupujúcemu je stav prevádzanej nehnuteľnosti dobre známy, pretože túto nehnuteľnosť už toho času užíva. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Humenné z 13. júna 2016 je výlučnou vlastníčkou parciel registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 20 m2 a parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 411 m2 žalovaná. Podľa katastrálnej mapy z 31. mája 2016 parcela č. XXXX/XX susedí s parcelou č. XXXX/XX. Žalobca listom označeným ako „Pokus o mimosúdnu pokonávku z 27. júna 2016 požiadal žalovanú o určenie hranice medzi ich parcelami z dôvodu, že zistil, že žalovaná mala využiť stav, keď predávajúci niekoľko rokov svoj pozemok nevyužívali a odobrať z teraz už jeho pozemku po dĺžke minimálne 30 až 40 cm. Vyzýval ju, aby objednali znalca v odbore geodézia, ktorý by hranicu v prírode vytýčil s tým, že náklady budú znášať na polovicu. 3.2 V trestnom oznámení z 27. júna 2016 žalobca uviedol, že záhradku začal užívať v máji 2016, vyčistil ju a nasadil si plodiny, avšak na pozemku, ktorý odkúpil je aj pumpa, ktorú nadobudol spolu s pozemkom a ktorú samozrejme aj začal užívať a naposledy ju použil v sobotu 11. júna 2016, keď polieval záhradku a vyčerpal asi 120 litrov vody. V nedeľu na záhradku nešiel a v pondelok 13. júna 2016 prišiel na pozemok a zistil krádež pumpy, ale aj to, že rúra na jeho pumpe je zasypaná. Nevedel, kto pumpu zobral a kto zasypal rúru. Následne sa od pani Ď. dozvedel, že 13. júna 2016, keď spolu išli od autobusu na svoje záhradky, sa jej žalovaná a pani L. zdôverili, že odmontovali pumpu, a do rúry naliali betón. Pani L. to povedala pani Ď., a táto to v ten istý večer telefonicky povedala jemu. Tieto dve svedkyne, by mali potvrdiť, že k odcudzeniu pumpy a zasypaniu rúry došlo pričinením žalovanej. Skutočnosť, že pumpa mu patrí môžu potvrdiť manželia Q.Š., preto žiada, aby orgány činné v trestnom konaní preverili, či nedošlo k spáchaniu trestného činu. 3.3 Podľa upovedomenia vydaného Okresným úradom Humenné 22. septembra 2016 bol žalobca, ako účastník konania upovedomený, že vo veci priestupku proti majetku podľa o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť Y. F. tým, že v čase od 11. júna 2016 do 13. júna 2016 v záhradkárskej oblasti na Podskalke v Humennom mal žalobcovi poškodiť pumpu a zasypať ju betónom, bola vec odložená, lebo nie je dôvod začať konanie vo veci priestupku proti majetku, nakoľko zo spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Humenné nevyplýva jednoznačne, kto je vlastníkom pumpy a poškodenej rúry, keď aj podozrivý tvrdil, že je ich vlastníkom, pretože kúpil novú a túto skutočnosť potvrdila aj jeho matka E. F. a svedok Y. Q. sa k tomu nevedela vyjadriť, lebo ako uviedla do uvedenej záhradkárskej oblasti s manželom už skoro desať rokov takmer vôbec nechodili. 3.4 Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru z 25. februára 2020 žalobca 27. júna 2016 podal písomné oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku. Z tohto konania mal byť podozrivý Y. F., W.. XX.XX.XXXX a mal ho spáchať tým, že v čase od 11. júna 2016 do 13. júna 2016 odcudzil pumpu na čerpanie vody, ktorá sa podľa oznamovateľa nachádzala na jeho pozemku a taktiež zasypal rúru betónom, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 124,- eur a zasypaním rúry betónom a následnou výmenou spôsobená škoda vo výške 100,- eur. Taktiež podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť E. F., a to tým, že v presne nezistenom čase v mesiacoch máj a

jún 2016 povedala pred C. Ď. a J. Q. o oznamovateľovi, že je kriminálny živel a že bol v Nemecku viackrát trestne stíhaný a že C. Ď. nazval kurva a J. Q., že je stará krava, čo podľa oznamovateľa nebola pravda. Policajný zbor tiež oznámil súdu, že spisový materiál bol predložený na podnet na začatie konania o priestupku Okresnému úradu v Humennom, Odboru všeobecnej a vnútornej správy, pričom lustráciou v evidencii priestupkov, ktorou disponujú, sa nepodarilo zistiť ako bola predmetná vec na okresnom úrade riešená. 3.5 Vytyčovacím náčrtom z 31. októbra 2018 vyhotoveným geodetom R. Q. bolo vytýčené zameranie skutočného stavu hranice medzi pozemkami parcelné č. XXXX/XX a parcelné č. XXXX/XX v záhradkárskej osade T., k. ú. Humenné so záverom, že užívanie hranice týchto pozemkov je v rámci dovolených odchýlok. Z priloženého protokolu o vytýčení hranice pozemku vyplýva, že prítomný pri tomto vytyčovaní bol iba žalobca. Vytyčovanie bolo vykonané na podklade súradníc z číselnej VKM poskytnutých Okresným úradom Humenné, odborom katastrálnym a hranica pozemku bola vytýčená prístrojom GPS zo súradníc poskytnutých Okresným úradom Humenné, odborom katastrálnym overená omernými mierami. Zároveň boli vytýčené pomocné body na priamke 1 až 4. 3.6 Zo zamerania skutočného stavu užívacej a vlastníckej hranice medzi pozemkami parcelné číslo XXXX/XX a parcelné číslo XXXX/XX pre k. ú. Humenné vyhotoveného 29. marca 2019 geodetom K.. Y. V. vyplýva hranica pozemku podľa katastra čiernou farbou a zelenou farbou je určená hranica podľa doterajšieho užívania, kde v bode 2 je zásah 15 cm, v bode 1 zásah 30 cm a na hranici so susedným pozemkom parcelné číslo XXXX/X zásah 0,45 metra, čo je rozdiel medzi právnym a užívacím stavom. Podľa tohto zamerania pumpa sa nachádza na pozemku XXXX/XX bezprostredne hraničiacom s parcelou č. XXXX/XX. Z priloženej technickej správy k zameraniu skutočného stavu vlastníckej a užívacej hranice medzi týmito pozemkami vyplýva, že predmetné zameranie sa realizovalo v systéme JTSK03 meraním v reálnom čase a súradnice zameraných podrobných bodov boli transformované prostredníctvom základnej transformácie UGKKSR zo systému JTSK03 do S-JTSK a výsledky zo zamerania sú znázornené geografickým výstupom a omernými mierami. Ďalej z technickej správy vyplýva, že hranica pozemku medzi predmetnými parcelami už bola v teréne vytýčená, stabilizovaná oceľovými roxormi a označená farbou, čím došlo k prevereniu tohto vytýčenia opätovným zameraním. Pôvodné vytýčenie bolo realizované tiež prístrojom GPS meraním v reálnom čase. Presnosť vyžadovaná vyhláškou ku katastrálnemu zákonu podľa kódu kvality, a spôsobu tvorby mapy vyžaduje presnosť overenia bodu zo strednou polohovou chybou do delta p= 24 cm pre triedu presnosti 3, ktorou je vyhotovená mapa technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1985. Keďže identické body sa na predmetnej hranici nenachádzali, boli vytýčené a stabilizované s presnosťou samotného merania prístrojom GPS, teda +/- 1 cm. Opätovným zameraním vytýčených bodov sa táto presnosť potvrdila. V blízkom okolí sa však identické body nachádzali s rôznymi výsledkami 8 až 24 cm na plotoch a kovových rúrkach, čo umožnilo použiť takýto postup vytyčovania. Zo zamerania a porovnania ďalej vyplýva, že sporná pumpa sa nachádza na pozemku 5234/45, čo je znázornené v sútlači s katastrálnou mapou. 3.7 Podľa vyjadrení žalovanej k listinám o zameraní skutočného stavu predloženým žalobcom tieto nepreukazujú žiadny neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, pričom obidve merania sú v rámci presnosti stanovenej vykonávajúcou vyhláškou ku katastrálnemu zákonu pre 3. triedu krajnej presnosti podľa mapovania z roku 1985. Záver geodeta K.. V., že sporná pumpa je na parcele XXXX/ XX vo vzdialenosti 15 cm od hranice pozemku je výslovne alibisticky a ústretový k žalobcovi ako objednávateľovi zamerania a ignoruje právnym predpisom stanovenú odchýlku. Z fotodokumentácie, ktorú predložil žalobca, je nesporné, že v úseku, na ktorý poukazoval žalobca, sa nenachádzajú žiadne hnuteľné alebo nehnuteľné veci prípadne kry, či dreviny, ktoré by boli v jej vlastníctve. Žalobca nepreukázal, že k vodnej pumpe nadobudol vlastnícke právo. 3.8 Žalobca aj naďalej trval na tom, že žalovaná zaberala a zaberá pozemok až po ríbezle, a to 45 cm, čo vymeral geodet V.. Pumpa bola vlastníctvom predchádzajúcich vlastníkov a kúpou pozemku nadobudol vlastnícke právo k pozemku a k pumpe, takže žalobu považuje za opodstatnenú. Na pojednávaní konanom 4. júna 2019 žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná vyhadzuje kolíky, o čom má záznamy od polície. Navrhoval, aby sa súd pridržiaval zamerania skutočného stavu vyhotoveného K.. V., pretože čiernou farbou je vyznačený právny stav a zelenou je vyznačený skutočný stav, ktorým preukazuje, že žalovaná mu naozaj zobrala z jeho pozemku, a preto sa domáha toho, ako je to zamerané v skutočnom stave a chce, aby súd naozaj určil, že hranica je podľa právneho stavu, tak ako je zakreslená v zameraní vyhotovenom K.. V. čiernou farbou. 3.9 Svedok K.. Y. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 10. februára 2020 uviedol, že pri zameraní skutočného stavu, ktoré vykonal 29. marca 2019, bol prítomný iba žalobca. Avšak pokiaľ ide vytyčovať hranicu, nemusí čakať na prítomnosť druhej strany, pretože na tento pozemok vstúpiť ani nemusí, pričom postupuje podľa súradnicových bodov, ktoré sú dané. Spresnil, že hranica v tomto

prípade už vytýčená raz bola a táto bola označená správne kovovými stĺpikmi, čo je právny stav, pričom užívací stav bol uvedený žalobcom a podľa tohto užívacieho stavu bolo pre svedka zrejmé, že tento bol posunutý do pozemku žalobcu. Ten je však taký, aký je a je bežné, že táto hranica je mierne pohyblivá, keďže na mieste samom sa nenachádza žiadne oplotenie. Dodal že vykonal zameranie s presnosťou na centimetre a body užívacieho stavu svedkovi ukázal žalobca, pričom toto bolo viditeľné podľa toho, ako bola pôda obrobená a ako sa nachádzali ríbezle pána žalobcu. K vytyčovaciemu náčrtu vypracovanému geodetom R. Q. uviedol, že bol zameraný stav, avšak nie je uvedená miera a ani nie je uvedený rozsah tohto zameraného stavu. K odchýlkam sa vyjadril tak, že sú dané určité body súradnicové, ktoré spĺňajú normu, avšak pri mapovaní sa môžu tieto odchýlky vyskytnúť, sú relatívne a to aj podľa toho ako dochádzalo k meraniu v predchádzajúcom období a takisto aká technika bola pri tomto použitá, pričom v rámci odchýlok sa môže počítať s metrážou do 24 cm. V tomto prípade však hranica v prírode nebola daná, to znamená, že sa nenachádzali v prírode žiadne oplotenia, ku ktorým by vedeli s presnosťou určiť túto hranicu, čiže táto sa vytyčovala nanovo podľa súradnicových bodov, ktoré sú dané katastrom a tieto prístrojom prenesú na zemský povrch. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, či v tomto prípade išlo o užívanie v rámci dovolených odchýlok, svedok uviedol, že mohlo tak dôjsť len v prípade bodu 2, z ktorého je zrejmé, že nasledovne sa hranica presúva do takého trojuholníka a v zadnej časti je zásah v rozmedzí 45 cm a v tomto prípade k zásahu došlo. 3.10 Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 10. februára 2020 uviedla, že pozemok s chatkou vlastní jej rodina už tridsaťpäť rokov. Dostali ich spoločne aj so susedom starým Q., keď sa rozdeľovali záhradky. Neskôr pán Q. zomrel a jeho pozemok dostal jeho syn. Pred chatkou si chceli urobiť pumpu, avšak prišiel za nimi pán Q. s tým, aby si dali pumpu do stredu pozemkov. Manžel žalovanej každý rok túto pumpu dával dole a počas zimy ju uskladňoval. Sused Q. všetko nechal tak a málo chodil na svoju záhradku, preto sa o túto pumpu starali žalovaná s manželom a na jeseň ju odmontovávali. Avšak keď manžel ochorel, pumpa tam ostala a bolo to dosť rokov dozadu, ešte keď manžel žil, teraz je už manžel sedem rokov mŕtvy, keď sa tá pumpa do pivnice nedala. Následne potom prišli vo februári policajti, že chatky sú porozbíjané, aby sa prišli pozrieť, čo im z chatky zmizlo. Čo sa dalo pokradnúť aj pokradli, avšak v tom čase bolo večer a bolo veľa snehu, teda nebolo všetko dobre vidieť. Až keď išla na jar na záhradku si všimla, že pumpa tam nie je, pričom aj ostatní susedia mali pumpy pokradnuté. Podľa žalovanej policajti zlodeja chytili, avšak ten všetko popredal. Aj ona bola určitý čas bez vody, keďže jej chýbala pumpa. Vtedy ani nesadila. Keď bol manžel zdravší chodili ďalej na záhradku, avšak chýbala im voda, tak povedali synovi, aby kúpil nejakú pumpu. Syn žalovanej kúpil pákovú, ale tam bol aj nejaký piesok, nedala sa dobre namontovať, a preto jej syn potom túto pumpu privaril. Neskôr sa pumpa pokazila následkom buchnutia nejakým cigánom, ktorý pracoval u suseda. Synovi hovorila, aby sa to opravilo, avšak opraviť to nevedel, preto zo Svidníka doniesol novú pumpu, ktorú dali opraviť do Brekova, ale nemohli ju hneď namontovať, keďže tamtá predchádzajúca pumpa bola na tomto mieste privarená. Až následne ju odvalili a syn namontoval novú pumpu. Potom sa prišiel žalobca ako nový vlastník predstaviť a ona mu povedala, že je tam namontovaná pumpa, ale je potrebné ešte štyri tesnenia do nej namontovať, čo sa nestalo. Ďalej dodala, že vždy keď chodila na záhradku, nebolo tam vody a susedia jej hovorili, že žalobca chodil a pravidelne čerpal vodu z pumpy. S ostatnými susedmi bola vždy za dobre a sused Š. jej hovoril, že keďže ona tam nikdy nemá vodu, aby túto pumpu odmontovala a keďže táto pumpa nebola úplne dotiahnutá, tak susedia jej pumpu dali dole. Zdôraznila, že pumpa nie je žalobcova, nikdy mu nepatrila, pretože ešte tú starú pumpu kupovali s predchádzajúcim susedom Q.. Studňa nikdy nebola na pozemkoch vykopaná, išlo len o pumpu, ktorá bola v hĺbke 4,5 až 5 metra, kde sa nachádzala nádoba približne zo 48 litrami vody, ktorá sa stále dopĺňala, pričom trúbka na vodu so špicom sa bila do zeme a voda išla ako išla, niekedy bolo potrebné aj čakať, avšak oni aj Q. mali sud pri pumpe. Dokonca ona mala sudy na zachytávanie dažďovej vody aj pred domom. 3.11 K výpovedi žalovanej sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 18. augusta 2020. Uviedol, že žalovaná nevypovedala pravdu, pretože žalovanej rodina pumpu ukradla na ulici T. v Humennom spomedzi bytov XX až XX, čo sa dozvedel od pani T., ktorá je susedkou žalovanej. Pani T. mu uviedla, že všetci vlastníci bytov tvrdili a rozprávali (bolo ich deväť a ona bola desiata, že pumpu ukradli F., čo videli dvaja susedia, pričom pumpa slúžila pre deti na sídlisku II. Po krádeži sa susedia znovu poskladali a kúpili novú pumpu. Ďalej pani Ď. žalobcovi povedala, že žalovaná spolu s manželom údajne podplatili lekárov a išli do predčasného dôchodku, spali v chatke na záhrade a v noci s fúrikom kradli ľuďom zo záhrady zeleninu a iné veci. R. U., vedúci záhradkárskej osady sa mal polícii vyjadriť, že žalovaná je postrach záhradkárov, čo nie je pribité, to ukradne. Pani R. žalobcovi uviedla, že žalovaná sa denne hádala a bila so svojím manželom, často aj dvakrát denne a aj jej sa vyhrážala bitkou. Tiež ju žalovaná mala nútiť, aby falošne vypovedala pred políciou. Pán L., ďalší sused žalovanej mu na záhrade

uviedol, že tri dni po krádeži pumpy mu žalovaná ponúkla na predaj dve pumpy, na čo mal reagovať, že nemá na záhrade vodu a kradnuté pumpy nekupuje. 3.12 Žalovaná 7. júla 2020 doručila súdu prvej inštancie oznámenie, prílohou ktorého bola zmluva o prevode vlastníctva z 30. júna 2020. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaná ako predávajúca a T. Š. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaná zaviazala predať kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Humenné, a to pozemky parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 20 m2 a parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 411 m2. Tejto zmluve zodpovedá aj aktuálny zápis vlastníka týchto nehnuteľností v katastrálnom operáte, uverejnený na katastrálnom portáli, z ktorého vyplýva, že kupujúci T. Š. nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou č. U. XXXX/XXXX z 30. júna 2020.

4. 4.1 Súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a na súhlas žalovanej s týmto úkonom žalobcu zastavil konanie v časti o odstránenie živého plota (žalovaná odstránila živý plot v priebehu konania). 4.2 Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v dôsledku predaja nehnuteľností žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu. 4.3 Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že mal za preukázané (fotografia predložená žalobcom na č. l. 79d súdneho spisu, výpoveď svedka K.. Y. V.), že na hranici medzi pozemkami nie je postavený plot a hranica v prírode nie je ničím určená. Hranica medzi týmito pozemkami je v katastrálnom operáte zakreslená správne, pričom opakovane bola geodetmi v prírode vyznačená kovovými roxormi s farbou. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom a vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa, ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, keďže ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou - geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba na tvári miesta (v prírode). K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dochádzať rôznym spôsobom

- posunutím oplotenia, zložením materiálov sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu, odoraním medze, vykopaním alebo vybraním namontovaných zariadení zo zeme, alebo aj výsadbou. Geodet K.. V. vo vytyčovacom náčrte zrealizoval zameranie presahu užívacieho stavu pozemku C-KN č. XXXX/XX do pozemku žalobcu parcela č. XXXX/XX, ktorý rozsah určenia bol zadaný výlučne žalobcom. Na pojednávaní geodet K.. V. pripustil zásah v poslednom bode trojuholníka v zadnej časti v rozmedzí 45cm, avšak práve z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že na takto určenom trojuholníku sa okrem trávy nenachádza nič, čo by mal vlastník pozemku parcela č. XXXX/XX vypratať. 4.4 Ohľadom zdržania sa akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza žalovaná na pozemku patriacemu žalobcovi, súd poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aké konkrétne konania žalovaná mala prevádzať a prevádza na pozemku žalobcu. Žalobca počas súdneho konania neuvádzal, aké konkrétne kroky a konania žalovaná na pozemku predvádzala a predvádza, ktoré by mohli byť zásahom do dobrých susedských vzťahov, iba v podaní z 22. mája 2019 žiadal, aby sa žalovaná a jej syn nedopúšťali trestného činu tým, že prekladajú hraničné kolíky, ako chcú. V tomto smere súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby bolo na samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania sa tvrdenia žalobcu preukážu alebo nepreukážu a z tohto dôvodu môže byť rozhodnuté vo veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno

neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 24. júna 2010)Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno, keďže jeho tvrdenia o konaniach a krokoch žalovanej na pozemku žalobcu neboli preukázané žiadnym dôkazom a žalobca ani žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil. V procese rozhodovania o dôvodnosti resp. o nedôvodnosti žaloby súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalobcu a jeho subjektívnych úsudkov a hodnotení. 4.5 Vo vzťahu k studni, nemožnosťou užívania ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda súd prvej inštancie zistil, že sa nejedná o riadnu kopanú studňu s betónovými skružami, (čo by mohlo byť považované za nehnuteľnosť pevne spojenú so zemou), ale ide o tzv. hábešskú studňu. Hábešská studňa je studňou s malým priemerom, ktorá je vŕtaná do prvej vodonosnej vrstvy až do hĺbky desať metrov. Vzhľadom na malý priemer sa extrakcia vody vykonáva buď povrchovou čerpacou stanicou alebo ručným čerpadlom. V tejto studni sa nachádza rúrka s hrubými stenami, na samom konci ktorej je filter - špicatá ihla. Filter s ihlou hrá je zavedený do zeme, zabezpečuje ľahký priechod vrtného zariadenia a tiež vykonáva funkciu určitej filtrácie, keď vrták vstupuje do podzemnej vrstvy. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že sa nejedná o nehnuteľnú vec, ale o hnuteľnú vec, pretože ide o potrubie s filtrom naspodku vložené do zeme, ktoré môže byť kedykoľvek zo zeme vybraté a použité na inom mieste. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo k tejto studni (tyčové potrubie) a povrchovému vodovodnému čerpadlu. Žalobca tvrdil, že túto studňu nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou s predávajúcimi Y. Q. a jeho manželkou, avšak z tejto kúpnej zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu bolo aj vlastnícke právo k tejto studni. Súd tiež nepovažuje takúto studňu za súčasť pozemku, keďže z jej technického vyhotovenia je zrejmé, že môže byť zo zeme, teda z pozemku, riadne oddelená a pozemok sa oddelením tejto veci neznehodnotí. Žalobca tiež poukazoval, že studňa sa nachádza na jeho pozemku, a to 15 cm od hranice pozemkov parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX, avšak geodet K.. R. W., ako aj geodet K.. V. potvrdili, že užívanie hranice týchto pozemkov bolo v rámci dovolených odchýlok, pričom geodet K.. V. upozornil, že v prírode sa nenachádzali žiadne oplotenia. Teda súd ani skutočnosť umiestnenia rúry k vodovodnej pumpe nemohol považovať za takú, ktorá by preukázala vlastnícke právo žalobcu k tejto rúre s ručným čerpadlom, ktoré žalovaná odmontovala. Spornosť vlastníckeho práva k vodnej pumpe zároveň vyplynula aj z vyšetrovania o trestnom oznámení žalobcu. Priestupku sa mal dopustiť Y. F., ktorý mal v záhradkárskej osade poškodiť pumpu a zasypať rúru betónom, avšak vec bola príslušným správnym orgánom odložená, pretože z vyšetrovania nevyplynulo jednoznačne, kto je vlastníkom pumpy a rúry, keďže aj podozrivý tvrdil, že je ich vlastníkom, čo mu potvrdila žalovaná a svedkyňa Y. Q. sa k tomu nevedela vyjadriť. Teda ani vykonaným dokazovaním sa spornosť vlastníckeho práva k studni neodstránila. Žalobca síce v žalobe navrhoval vypočuť pána Q. s manželkou, avšak v ďalšom podaní (doplnenie k návrhu 26. februára 2018) akúkoľvek výpoveď pána Q., ale aj syna žalovanej spochybnil, pričom ako dôvod uviedol, že nadmerne požívajú alkoholické nápoje. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o vlastníctve pumpy nenavrhla vykonať žiadny dôkaz. Preto je súd toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu nemohol s istotou dať za pravdu ani žalovanému, že pumpu nadobudol od predchádzajúceho vlastníka, ale nemohol dať za pravdu ani žalovanej, že pumpa bola výlučne jej vlastníctvom, keďže v správnom konaní o priestupku sa za vlastníka označil jej syn. Keďže žalobca nepreukázal vlastnícke právo k studni s povrchovým vodovodným čerpadlom, nemohla byť (konaním žalovanej) odstránením ručného čerpadla žalobcovi spôsobená škoda, ktorú žalobca vyčísloval za každý rok a ktorá mala spočívať v nákladoch za dovážanú vodu. Žalobca navrhoval vypočutie svedkov, a to panie Ď., Q. a R. a pánov L. a N., ktorí by mohli preukázať tie skutočnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že musel nosiť na svoj pozemok vodu každý deň a títo ho pri nosení vody videli. Na otázku súdu žalobca vypočutie týchto svedkov ponechal na zvážení súdu. Keďže žalobca nenavrhoval žiadne dôkazy za účelom preukázania vlastníckeho práva k studni s ručným čerpadlom, súd považoval za nehospodárne vykonávať dôkazy k preukázaniu rozsahu a výšky škody. 4.6 Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to z dôvodu, že žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu v spore, ale aj z dôvodu, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno.

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , .

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia , (ďalej len „“) v spojení s ustanovením 256 ods. 1

a ustanovením . Predmetom súdneho konania boli viaceré nároky, ktoré si žalobca uplatňoval (určenie hranice a vypratanie časti pozemku, zdržanie sa konaní, odstránenie živého plota, navrátenie studne do pôvodného stavu a náhrada škody). Súd konanie v časti o odstránenie živého plota zastavil z dôvodu, že žalobca netrval na uložení povinnosti odstrániť tento plot, pretože tento živý plot napadli škodcovia a bol odstránený, (čo potvrdila aj žalovaná). Súd nezistil zavinenie na zastavení konania ani na strane žalobcu, ale ani na strane žalovanej, keďže živý plot bol odstránený z objektívnych dôvodov. V tejto časti teda nebola úspešná žiadna zo strán sporu. V ostatnej časti súd žalobu zamietol, v dôsledku čoho bola úspešná žalovaná. Predmetom konania bolo päť nárokov, a teda na každý nárok prichádza do úvahy v rozsahu úspechu vo výške 20 % (100 %/5). Keďže v jednom nároku súd zavinenie za zastavenie konania nemohol pričítať žiadnej zo strán sporu, úspech žalovanej tak predstavuje len úspech, čo do zamietnutia žaloby v ostatných jej častiach, t. j. v rozsahu 80%. Súd teda podľa zásady úspechu v konaní priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80% s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je podľa neho nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami mal za to, že preukázal a uniesol dôkazné bremeno ohľadom určenia hranice medzi pozemkami, čo potvrdil aj geodet K.. Y. V., ktorý vo svojom vytyčovacom náčrte a výpovedi na pojednávaní jasne zdokumentoval súdu, že hranice sú v jeho prospech a zo strany žalovanej dochádza k neoprávnenému užívaniu jeho pozemku, ale aj to, že pumpa je na jeho pozemku. Geodet Q. zameral stav bez miery a rozsahu tohto zameraného stavu, v dôsledku čoho jeho zameranie nie je správne a takýto posudok je pre rozhodovanie vo veci neakceptovateľný. Preto považoval závery súdu prvej inštancie, že užívanie pozemkov bolo v rámci dovolených odchýlok a že nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu škody za alibistické a nedôvodné. Tiež za domnieval, že umiestnenie rúry k vodovodnej pumpe na pozemku žalobcu, mohol súd považovať za okolnosť, ktorá by preukázala jeho vlastnícke právo. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že v dôsledku predaja nehnuteľností došlo k univerzálnej sukcesii, kedy na základe kúpnej zmluvy prešli všetky práva z právneho predchodcu na právneho nástupcu a súd mal konať s právnym nástupcom. Keďže súd takto nepostupoval rozhodnutím o zamietnutí žaloby porušil jeho ústavné práva. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo 16. novembra 2020. Uviedla, že nehnuteľnosti bola nútená predať, pretože žalobca jej neustále nadával a ničil úrodu a ovocné stromčeky na jej pozemku, za čo bol aj pokutovaný mestskou políciou. Hranice pozemkov im pred tridsiatimi rokmi zameral a vyznačil geodet, avšak potom ako k susednému pozemku nadobudol vlastníctvo žalobca, hraničné body zlikvidoval a z jej pozemku ubral asi 30 cm. Pumpa, na používanie ktorej si žalobca uplatňuje nárok už asi dvadsaťpäť rokov neexistuje, lebo bola ukradnutá. To všetko prispelo k tomu, že z obavy o svoj život a zdravie prestala chodiť na záhradku.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v súdom určenej lehote nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 8. júna 2006)

15. K žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Čo sa týka argumentácie žalobcu o univerzálnej sukcesii ako dôsledku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovanej na jej právneho nástupcu, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Žalovaná 7. júla 2020 doručila súdu prvej inštancie oznámenie, prílohou ktorého bola zmluva o prevode vlastníctva z 30. júna 2020. Z tejto zmluvy ako aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX uverejneného na Katastrálnom portáli vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je T. Š.,

W.. XX.XX.XXXX, bytom M.L. XXXX/XX, XXX XX Q.. Žalobca však nenavrhol, aby na miesto žalovanej vstúpil nový vlastník pozemkov, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak jeho žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zamietol.

17. Napriek tomu sa súd prvej inštancie v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal okolnosťami rozhodujúcimi (z pohľadu žalobcu) pre podanie žaloby a uvedenými argumentmi dospel k záveru, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani za predpokladu zotrvania žalovanej ako vlastníčky nehnuteľností v susedskom vzťahu so žalobcom.

18. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní v súvislosti s týmito argumentmi súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

19. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o priebehu hranice pozemkov preukázaným vytyčovacím náčrtom a výpoveďou geodeta K.. V. odvolací súd uvádza, že povinnosťou súdu je vyhodnotiť všetky prípustné dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie nemohol (ani v prípade, že žaloba bola zamietnutá) prihliadať iba na vytyčovací náčrt a výpoveď menovaného a na základe toho prijať záver, že ním vytýčená hranica pozemku je správna. Takisto za irelevantné považuje odvolací súd námietky žalobcu voči vytyčovaciemu náčrtu vypracovanému geodetom Q., pretože okrem iného, správnosť tohto vytyčovacieho náčrtu spochybnil svojou výpoveďou práve K.. V..

20. Ohľadom vodovodnej pumpy a s ňou súvisiacej domnienky žalobcu, že umiestnenie rúry k vodovodnej pumpe na pozemku žalobcu, mohol súd prvej inštancie považovať za okolnosť, ktorá by preukázala jeho vlastnícke právo, odvolací súd poukazuje na odsek 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že geodet K.. R. W., ako aj geodet K.. V. potvrdili, že užívanie hranice týchto pozemkov bolo v rámci dovolených odchýlok, pričom geodet K.. V. upozornil, že v prírode sa nenachádzali žiadne oplotenia. Teda súd ani skutočnosť umiestnenia rúry k vodovodnej pumpe nemohol považovať za takú, ktorá by preukázala vlastnícke právo žalobcu k tejto rúre s ručným čerpadlom, ktoré žalovaná odmontovala. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že vodovodná pumpa je hnuteľnou vecou, ktorá nie je súčasťou pozemku a vlastnícke právo k nej nebolo prevedené na žalobcu kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi právnymi predchodcami žalobcu ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

22. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).