Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1S-11-2023.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Subarea
1S/11/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, v zastúpení advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2023/074146 zo dňa 29.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.06.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 18.06.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-BA-OCDPK2-2023/074146 zo dňa 29.03.2023 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, konajúci ako odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petržalka, ako príslušného špeciálneho stavebného úradu pre miestne cesty III. a IV. Triedy a účelové cesty, č. 4373/2022/05-UKSPaŠSU/Jk-5 zo dňa 23.08.2022 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní vedeného pod č. 4373/2022/05-UKSPaŠSU/Jk vo vzťahu k stavbe „SO 118 Komunikácie – objekt G3, SO 127 Spevnené plochy – objekt G2, SO 128 Spevnené plochy objekt g3“, tvoriace súčasť stavby“ Južné mesto Bratislava – Zóna A1 – 2. etapa, Viacpodlažná bytová výstavba, Bratislava – Petržalka“, miesto stavby: mestská časť Bratislava – Petržalka, na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 3051/67, 3051/121, katastrálne územie A.. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
2. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať v súlade s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), odkladný účinok správnej žalobe. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou a hrozí aj iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k odkladnému účinku žalobca poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správností rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani
jedna z uvedených možností, ale iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému, teda formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) musí ustúpiť oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Žalovaný mal za to, že, ak by správny súd žalobe nepriznal odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia, a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia, by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
II.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 05.04.2024. Žalovaný s priznaním odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil a považuje ho za nedôvodný, nakoľko mal za to, že žalobcovi žiadna ujma ani nemá ako hroziť a z pohľadu splnenia hmotnoprávnych podmienok účastníka konania žiadne nenaplnil. Princíp predbežnej opatrnosti a údajné nenávratné poškodenie životného prostredia žalobca uvádza len vo všeobecnej rovine bez pomenovania konkrétnych následkov, ktoré by mali nastať. Žalovaný je toho názoru, že účasť alebo neúčasť žalobcu v kolaudačnom konaní nijako nesúvisí s nezvratnou škodou na životnom prostredí. Išlo o kolaudačné konanie, kde je stavba už zrealizovaná a preto nejde o fyzický zásah do životného prostredia. Žalobca nepreukázal, ako konkrétne sa v dôsledku užívania stavby má spôsobiť nenávratné poškodenie životného prostredia, keďže ide o stavbu riadne povolenú podľa platných právnych predpisov.
III.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.
10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, 13S/66/2020).
11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, t. j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí. Tvrdený nezvratný zásah do životného prostredia je len teoretický a žalobca ho nijako nevysvetlil. Len odkaz na § 185 písm. a) SSP v spojení s odkazom na všeobecné tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia prvého stupňa, bez prepojenia na skutkové okolnosti prípadu, je na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačujúci. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.
12. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastáva názor, že poukaz na hypotetické následky nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.
13. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Tak ako už súd uviedol vyššie, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
14. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.