Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-62Cpr/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Mgr. A. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. Z. Š. Č.. XXXX/X, G., zastúpeného advokátom: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, Dlhý rad č. 16, Bardejov, proti žalovanému: Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky so sídlom Námestie 4. apríla č. 18, Marianka, IČO: 31 815 995, zastúpenému advokátkou: JUDr. Margita Medveczká, Drotárska cesta č. 68, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. L., doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu G. F. ako kauzálne a miestne príslušnému súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobcom výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou žalobcovi dňa XX.XX.XXXX, je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. ord-XX-XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy č. ord-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX naďalej trvá s tým, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. L. návrh odôvodnil vecne tým, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer podľa ust. § 63 ods. X písm. b) L. práce z dôvodu nadbytočnosti žalobcu a to vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa - ordinára zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého s účinnosťou od XX.XX.XXXX zrušil funkciu „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ a vytvoril funkciu „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály - ID S XXXXXXXX“ s tým, že na základe tejto skutočnosti sa mal žalobca stať nadbytočným, pričom zamestnávateľ nemal možnosť ho naďalej zamestnávať. L. považoval výpoveď za neplatnú, nakoľko výpovedný dôvod je neurčitý, nezrozumiteľný, neodôvodnený a nepreskúmateľný, pretože vôbec nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov (objektívnych okolností) bolo potrebné pracovné miesto žalobcu zrušiť, keďže konštatácia žalovaného, že vydal rozhodnutie, ktorého obsahom je zmena počtov a teda zrušenie funkcie „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ a vytvorenie funkcie „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály - ID S XXXXXXXX“ nenapĺňa zákonné predpoklady platnej výpovede podľa ust. § 63 ods. X písm. b) L. práce a to príčinnú (objektívne jestvujúcu) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, pričom z výpovede nie je vôbec zrejmé, ako a či vôbec zamestnávateľ smeruje k zabezpečeniu efektívnosti práce tým, že pracovné miesto žalobcu zruší. L. poukázal pri tom na skutočnosť, že iba z rozhodnutia žalovaného č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že cieľom prijatého rozhodnutia je výrazné zefektívnenie činnosti, ďalšej optimalizácie procesov v súlade s poslaním, potrebami, záujmami a zabezpečením hlavných úloh žalovaného z dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej starostlivosti, nárastu počtu aktivít tak individuálneho ako aj hromadného charakteru, avšak

v katedrále Q., ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného. Q. neurčitosti výpovedného dôvodu napadnutej výpovede žalobca vzhliadol neurčitosť tiež v súvislosti so zrušenou pracovnou pozíciou, nakoľko úlohy či kompetencie zrušenej funkcie nie sú zlučiteľné s pracovnou pozíciou žalobcu, lebo tento bol prijatý do pracovného pomeru s iným druhom pracovnej činnosti než „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ ; tento druh práce nemal uvedený v pracovnej zmluve ani v opise pracovných činností č. p. Q.-XX-XX/XXXX, podľa ktorých listinných dôkazov žalobca bol prijatý ako samostatný odborný referent pre mediálnu činnosť, resp. jeho druh pracovnej činnosti predstavovalo tvorivé spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti. L. zastával názor, že žalovaný s cieľom zbaviť sa nepohodlného zamestnanca (žalobcu) iba predstieral prijatie organizačných zmien, t. j. zmenu jeho úloh, resp. zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, nakoľko v dôsledku vytvorenia funkcie odborný referent - špecialista

- kaplán katedrály, ktoré s pracovným miestom žalobcu nemá nič spoločné, sa nemohlo stať pracovné miesto žalobcu (a plnenie jeho pracovných úloh) nadbytočným. Vychádzajúc z internetovej stránky žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že funkcia masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti je naďalej u žalovaného vykonávaná, preto žalovaný konal aj v rozpore s ust. § 61 ods. X L. práce a teda popri nepravdivému tvrdeniu o nadbytočnosti žalobcu sa v predmetnej výpovedi nachádza aj nepravdivé tvrdenie o nemožnosti jeho ďalšieho zamestnávania. J. žalobca sa domnieval, že zamestnávateľ riadne neprerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov, nakoľko predmetom osobného pohovoru so žalobcom, na ktorom dňa XX.XX.XXXX osobne prevzal výpoveď, nebolo prerokovanie rozhodnutia o organizačných zmenách a výpovede so zástupcami zamestnancov, hoci na tomto stretnutí p. M. I. (za odbory) prítomná bola, pričom žalobca nemal vedomosť od zástupcu zamestnancov, že by mu zamestnávateľ bol doručoval písomnú žiadosť, zdôrazňujúc svoju domnienku, že písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nikdy nebolo predložené a prerokované so zástupcami zamestnancov. L. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. N. skutkové tvrdenia žalobca podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, opisom pracovných činností žalobcu, výpoveďou žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom z osobného pohovoru so zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti na rozhodnutie zamestnávateľa č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a odpoveďou žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.

2. L. sa písomne vyjadril k žalobe a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, zastávajúc názor, že svoje rozhodnutia urobil v súlade so zákonom, platne, účinne a riadne ich prerokoval so zástupcami zamestnancov ako aj samotným žalobcom, ktorému boli vysvetlené. K spornej funkcii žalobcu uviedol, že tento pracoval v pozícii špecialistu, pretože bol špecialista na mediálnu činnosť a presné označenie funkcie: odborný referent - špecialista - je uvedené aj v Q. o výške a zložení funkčného platu a tak žalobca vedel, že pracuje vo funkcii odborný referent - špecialista, pretože to mal jasne uvedené v platovom dekréte, ktorý bol prílohou pracovnej zmluvy spolu s opisom pracovných činností. V súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu žalovaný poukázal na to, že z vysvetlenia a odôvodnenia organizačnej zmeny v zmysle rozhodnutia ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR č. Q.-X-XX/XXXX nepochybne vyplýva, že u žalovaného narástli aktivity v katedrále, ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného a teda potreboval kaplána, ale nakoľko nemohol vytvoriť ďalšie pracovné miesto, keďže žalovaný ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti S. obrany SR pre duchovnú službu katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch N. republiky ho nemal kryté rozpočtom prideleným z S. obrany SR, musel zrušiť jedno z už existujúcich miest, ktoré nebolo efektívne využívané a tým bolo práve miesto špecialistu pre mediálnu činnosť, pretože o tieto služby nie je tak veľký záujem, ako bolo pôvodne predpokladané a teda nie je potrebné permanentné nasadenie jedného pracovníka. L. uviedol kladné stanovisko k všetkým trom základným otázkam, ktorými sa súd zaoberá pri skúmaní platnosti výpovede (či ide o zmenu úloh organizácie alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami) a zároveň uviedol, že všetky tri otázky riadne a úplne vysvetlil žalobcovi na osobnom stretnutí dňa XX.XX.XXXX. K absolútnej nemožnosti žalovaného ďalej žalobcu zamestnávať deklaroval, že novovytvorenú pracovnú pozíciu nemohol žalobcovi ponúknuť, pretože nespĺňal požiadavky na výkon tejto práce - podľa H. kanonického práva sa pre výkon funkcie kaplána vyžaduje kňazská vysviacka a tú žalobca nemal. A zároveň žalovaný nemal žiadnu voľnú funkciu, na ktorú by žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady. Q. za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že jeho pracovné miesto nikdy nezaniklo, nakoľko čo sa týka odkazu na webstránku žalovaného, tak v prípade mediálne publikovaných aktivít sa jedná o zverejňovanie krátkych správ a fotografií z aktivít žalovaného, ktoré pripravujú a

zasielajú organizátori pastoračných a bohoslužobných aktivít alebo tajomník ordinára, ktorý organizuje a zabezpečuje pastoračné aktivity ordinára a z nich robí aj výstupy pre webstránku žalovaného tak, ako to vyplýva z opisu pracovných činností vedúceho referenta - tajomníka ordinára, pričom táto funkcia existovala ešte pred ukončením pracovného pomeru žalobcu a teda nikdy žiadne ďalšie pracovné miesto na funkciu žalobcu nebolo vytvorené. S. za to, že aj tieto skutočnosti potvrdzujú fakt, že pracovné miesto žalobcu bolo neefektívne, pretože potrebnú publicitu zabezpečí tajomník ordinára. L. uviedol, že výpoveď prerokoval so zástupcami zamestnancov riadne, keďže dňa XX.XX.XXXX požiadal o jej prerokovanie L. výbor odborov, ktorý jeho žiadosť prerokoval dňa XX.XX.XXXX a svoje stanovisko doručil žalovanému dňa XX.XX.XXXX. J. mal za to, že výpoveď je určitá, zrozumiteľná a odkazuje jasne na rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré sa týkalo organizačných zmien s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a na základe ktorého funkcia odborného referenta - špecialistu sa zrušila, preto pracovný pomer strán skončil platne.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne (v replike) vyjadril žalobca, popierajúc a nestotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného v celom rozsahu s tým, že v pracovnej zmluve sa dojednal ako druh práce „Y. spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti“, avšak vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že žalobca bol zaradený na pracovné miesto „odborný referent

- špecialista pre mediálnu činnosť“, pričom dôvodom výpovede pre nadbytočnosť žalobcu malo byť zrušenie funkcie „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ a vytvorenie novej funkcie „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály ID S XXXXXXXX“ a teda je nepochybné, že žalobca nikdy nepracoval na tejto nadbytočnej pozícií a z výpovede ani nie je možné ustáliť, z akej pracovnej pozície dal žalovaný žalobcovi výpoveď, ktorej tak chýba podstatná náležitosť právneho úkonu - zrozumiteľnosť a určitosť, v dôsledku čoho je tento právny úkon neplatný. K. na L. práce konštatovanú povinnosť vo výpovedi skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, žalobca zastával názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ponúka svoju ďalšiu - rozšírenú interpretáciu dôvodov nutnosti skončenia pracovného pomeru - napr. finančné dôvody, t. j. ak by žalovaný mal finančné prostriedky, pracovné miesto žalobcu by nebolo potrebné rušiť a ďalším je nie veľký záujem o služby týkajúce sa spracovávania masmediálnej politiky, ktoré sú navyše od XX.XX.XXXX zastrešené pracovnou činnosťou tajomníka Q. - F.. K. N., avšak táto skutočnosť nie je vo výpovedi ako výpovedný dôvod uvedená. Z vyššie uvedeného žalobcovi vyplynulo, že príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou - vytvorením novej funkcie kaplán katedrály a nadbytočnosťou žalobcu daná nie je. K prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov žalobcovi z predložených dokumentov žalovaného vyplynulo, že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru vôbec neobsahovala náležitosti výpovede a táto nebola k žiadosti pripojená, preto keď so zástupcami odborovej organizácie nebolo o konkrétnej výpovedi žalobcu s uvedením výpovedného dôvodu relevantne rokované, uzavrel, že prerokovanie výpovede nenaplnilo materiálnu stránku ustanovenia § 74 ods. X L. práce. K. prerokovaniu výpovede pri skončení pracovného pomeru so žalobcom nenasvedčuje ani zo zápisnice z pracovného stretnutia predsedníctva zo dňa XX.XX.XXXX vyplývajúca skutočnosť, že členovia predsedníctva „zobrali na vedomie“ rozhodnutie Q. zo dňa XX.XX.XXXX a žalobcovi sa zároveň javilo, že uvedená zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX vôbec nekorešponduje - je v rozpore s prerokovaním a stanoviskom odborovej organizácie zo dňa XX.XX.XXXX.

4. L. v rámci svojich prostriedkov procesnej obrany uplatnených v písomnej duplike poukázal na nespornú skutočnosť, že žiadny iný zamestnanec sa ako hlavnej pracovnej činnosti nevenoval hlavnej pracovnej činnosti žalobcu, ktorý bol jediným špecialistom pre mediálnu činnosť a teda je nesporné, že hlavnou pracovnou činnosťou odborného referenta - špecialistu ID XXXXXXXX bolo tvorivé spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti a na tejto pozícii pracoval žalobca, ktorého funkcia bola uvedená v obsahu Q. pracovných činností a tiež v Q. o výške a zložení funkčného platu, ktoré dokumenty sú súčasťou, resp. prílohami pracovnej zmluvy a v uvedených dokumentoch ako aj v charakteristike zrušeného miesta je náplň žalobcom skutočne vykonávanej práce zhodná s popisom jeho pracovnej pozície, preto žalovaným označená zrušená pozícia bola nezameniteľná s akoukoľvek inou pracovnou pozíciou u žalovaného. J. žalovaný zrušil jedinú existujúcu pracovnú pozíciu v oblasti starostlivosti o masmediálnu komunikáciu a žalobca neuviedol, s akou inou pozíciou by mala byť zrušená pozícia zameniteľná a teda či existujú u žalovaného aj iné pracovné pozície, ktorých hlavná pracovná činnosť je totožná s náplňou žalobcu. Podľa názoru žalovaného neobstojí tvrdenie protistrany o neexistencii príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, pretože odôvodnenie organizačnej zmeny Q. žalovaného jasne odôvodnil v rozhodnutí č. Q.-X-XX/XXXX a žalobcovi bolo riadne vysvetlené samotným Q. v osobnom liste ako aj v zápise z pohovoru a teda

príčinná súvislosť medzi zrušením pracovnej pozície žalobcu a vytvorením pracovnej pozície kaplána katedrály je daná nárastom aktivít v katedrále, ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného, ktorý potreboval kaplána na zabezpečenie pastoračnej starostlivosti a duchovnej služby katolíckym veriacim, pričom nové pracovné miesto kaplána nebolo možné pokryť rozpočtom žalovaného, a preto bol nútený zrušiť nepotrebnú pozíciu odborného referenta - špecialistu pre mediálnu činnosť a všetky tieto okolnosti boli žalobcovi vysvetlené aj osobne na stretnutí dňa XX.XX.XXXX. K prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov žalovaný uviedol, že návrh (žiadosť) na prerokovanie skončenia pracovného pomeru mal všetky tie isté náležitosti ako výpoveď a žalovaný splnil všetky k platnému prerokovaniu sa viažuce zákonné podmienky, nakoľko s príslušným odborovým orgánom prejednal všetky podstatné okruhy otázok skôr, než žalovaný sa rozhodol dať žalobcovi výpoveď. Pre nepredvídaný prípad posúdenia napadnutého skončenia pracovného pomeru ako neplatného žalovaný navrhol určiť, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, nakoľko po skončení služby u žalovaného sa vrátil ako diakon pod jurisdikciu svojej pôvodnej diecézy, teda nebol „vyhodený na ulicu“, ale je oňho v litoměřickej diecéze postarané.

5. K. vecným posúdením pracovnoprávneho sporu súd posudzoval včasnosť žalobcom uplatneného nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v intenciách ustanovenia § 77 L. práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a zistil, že vzhľadom na dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorá začala žalobcovi plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (od XX.XX.XXXX) a skončila uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil/mal skončiť dňa XX.XX.XXXX a od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť dvojmesačná prekluzívna (prepadná) lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a táto uplynula dňa XX.XX.XXXX, preto so zreteľom na dátum doručenia žaloby na súd, ktorým je podľa potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania XX. september XXXX (č. l. XX a XX súdneho spisu), je zrejmé, že žalobca uplatnil svoj určovací nárok na súde včas - v rámci plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, jeho právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nezaniklo a legitímne sa mohol domáhať súdnej ochrany svojich zamestnaneckých práv.

6. Súd prejednal pracovnoprávny spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 322 veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. sporový poriadok (ďalej len „U.“), vykonal dokazovanie procesnými stranami predloženými listinnými dôkazmi v rozsahu relevantnom pre právne posúdenie sporu, prednesom právnych zástupcov strán a žalobcu, výsluchom svedka K.. Z. S., dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. V posudzovanom pracovnoprávnom spore bola medzi procesnými stranami sporná určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu výpovede z pracovného pomeru strán z hľadiska špecifikácie zrušenej pracovnej pozície - funkcie a možnosti jej stotožnenia s pracovnou pozíciou žalobcu, ako aj určitosť skutkového vymedzenia dôvodu výpovede, spornou sa stala aj príčinná súvislosť medzi predmetnou organizačnou zmenou spočívajúcou vo vytvorení pracovnej pozície - odborný referent - špecialista

- kaplán katedrály a nadbytočnosťou žalobcu, ktorý v tomto ohľade argumentoval tým, že jeho pracovné miesto nemá nič spoločné s novovytvorenou funkciou, spornosť v skutkových tvrdeniach strán vznikla tiež v možnosti žalovaného žalobcu ďalej zamestnávať a to vzhľadom na to, že funkcia masmediálnej politiky a koordinovania výstupov k verejnosti je naďalej u žalovaného vykonávaná a napokon spornou zostala hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru, ktorá si vyžaduje riadne prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, nakoľko žalobca jednak namietal formálne nedostatky tohto právneho inštitútu pre absenciu doručenia písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede a tiež samotnej výpovede (návrhu výpovede) zástupcom zamestnancov a zároveň namietal dostatočné prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov z materiálneho hľadiska, keď títo nemali vedomosť o skutkových dôvodoch výpovede a písomné rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného iba zobrali na vedomie.

8. L. ako zamestnávateľ dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalobcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca od XX.XX.XXXX vykonával u žalovaného druh práce - Y. spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti - s tým, že súčasťou pracovnej zmluvy je Q. pracovných činností č. p. Q.-XX-XX/XXXX. S. výkonu práce žalobcu je mesto G.. K. pracovnej

zmluvy tvoril tiež dokument - Q. o výške a zložení funkčného platu. O. o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa zmenil pracovný pomer strán z doby určitej na dobu neurčitú.

9. Podľa Q. pracovných činností žalobcu č. p. Q.-XX-XX/XXXX, tento bol zamestnaný u žalovaného vo funkcii: samostatný odborný referent pre mediálnu činnosť a jeho hlavná pracovná činnosť pozostávala z tvorivého spracúvania masmediálnej politiky a koordinovania výstupov k verejnosti a v rámci tejto hlavnej pracovnej činnosti vypracúval a realizoval masmediálnu stratégiu Q., zabezpečoval oblasť masmediálnej činnosti v Q., poskytoval komplexný informačný servis pre orgány verejnej správy, zabezpečoval spoluprácu Q. s domácimi a zahraničnými masovokomunikačnými prostriedkami, zabezpečoval oblasť vzťahov s verejnosťou a v rámci svojich ostatných pracovných činností zabezpečoval informačné, publicistické a tlačové vzťahy žalovaného k verejnosti a hromadným oznamovacím prostriedkom. Podľa Q. o výške a zložení funkčného platu č. Q.. XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca zastával u žalovaného funkciu: odborný referent - špecialista.

XX. Z Q. pracovných činností vedúceho referenta - tajomníka ordinára F.. K. N. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v rámci svojich ostatných pracovných činností realizuje masmediálnu politiku Q. a zabezpečuje oblasť masmediálnej činnosti v Q..

XX. Na základe rozhodnutia č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný s cieľom výrazného zefektívnenia činností, ďalšej optimalizácie procesov v súlade s poslaním, potrebami, záujmami a zabezpečením hlavných úloh žalovaného a z dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej starostlivosti, nárastu počtu aktivít individuálneho i hromadného charakteru v katedrále Q., ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného, vydal 9. doplnok k tabuľke počtov XXXXXX rozpočtovej organizácie žalovaného s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktorého obsahom je zrušenie funkcie „odborný referent - špecialista“ ID S XXXXXXXX a vytvorenie funkcie „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály“ ID S XXXXXXXX. V súvislosti s uvedeným rozhodnutím o organizačnej zmene žalovaný poveril generálneho vikára GŠ OS SR, riaditeľa kancelárie žalovaného a vedúcu sekretariátu kúrie ordinára vykonaním personálneho pohovoru do XX.XX.XXXX so zamestnancom, ktorého sa zrušenie funkcie týka.

XX. X. č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný požiadal L. výbor odborov o prerokovanie návrhu výpovede danej zamestnávateľom v zmysle § 63 ods. X písm. b) L. práce žalobcovi (odbornému referentovi - špecialistovi, resp. špecialistovi pre mediálnu činnosť) s odôvodnením, že písomným rozhodnutím žalovaného (pozn. súdu: vyššie špecifikovaným rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX) sa dňom XX.XX.XXXX ruší funkcia odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX, a keďže u žalovaného nie je žiadna voľná funkcia a nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, navrhne mu skončenie pracovného pomeru dohodou. Z obsahu žiadosti je tiež zrejmé, že L. výbor odborov bol oboznámený aj s vytvorením novej pracovnej pozície u žalovaného a to funkcie: odborný referent - špecialista - kaplán katedrály.

XX. Zo zápisnice z pracovného stretnutia predsedníctva odborovej organizácie zamestnancov žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vedúca sekretariátu kúrie žalovaného - mjr. S.. M. A. oboznámila prítomných členov predsedníctva o predmetnej organizačnej zmene a uviedla, že k uvedenému rozhodnutiu ordinára prichádza s cieľom zefektívnenia činností a optimalizácie procesov z dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej starostlivosti a nárastu počtu aktivít individuálneho aj hromadného charakteru v katedrále žalovaného a preto bolo žiaduce vytvorenie funkcie kaplána katedrály. P. predsedníctva vzali na vedomie rozhodnutie ordinára zo dňa XX.XX.XXXX a dopytovali sa, či bude zamestnancovi (žalobcovi) ponúknuté novovzniknuté pracovné miesto, k čomu ich vedúca sekretariátu informovala, že žalobca nespĺňa potrebné požiadavky na pracovné miesto kaplána katedrály, preto členovia predsedníctva odborovej organizácie prerokovali z dôvodu prijatej organizačnej zmeny do úvahy prichádzajúce možnosti rozviazania pracovného pomeru so žalobcom.

XX. V. zo stanoviska odborovej organizácie zo dňa XX.XX.XXXX je nepochybne zrejmé, že predseda a členovia predsedníctva odborovej organizácie žalovaného sa oboznámili tak s predmetným písomným rozhodnutím o organizačnej zmene, prerokovali návrh výpovede žalobcu, ako aj nadobudli vedomosť, že u žalovaného nie je žiadna voľná funkcia a nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas.

XX. Podľa výpovede z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca bol zaradený na pracovné miesto: odborný referent - špecialista pre mediálnu činnosť a na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa, t. j. ordinára - biskupa Q. síl a Q. zborov SR č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX zrušila funkcia: odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX a vytvorila funkcia: odborný referent - špecialista - kaplán katedrály ID S XXXXXXXX, sa stal pre žalovaného nadbytočným a zamestnávateľ nemal možnosť žalobcu naďalej zamestnávať s tým, že ku dňu pracovného pohovoru nie je u žalovaného iná vhodná pracovná ponuka voľného pracovného miesta, na ktorú by žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady a požiadavky, preto žalovaný navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, avšak tento spôsob skončenia pracovného pomeru žalobca odmietol, preto žalovaný pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou. O organizačnej zmene žalovaného a jeho nemožnosti žalobcu ďalej zamestnávať bol žalobca oboznámený na osobnom pohovore dňa XX.XX.XXXX, kedy mu žalovaný doručil výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX a to aj za prítomnosti členky odborovej organizácie M. I..

XX. N. K.. Z. S. ako generálny vikár žalovaného, ktorý bol písomne poverený vedením personálneho pohovoru z dôvodu žalobcovi danej výpovede, počas svojho výsluchu uviedol, že žalobcovi pri osobnom pohovore vysvetlil okolnosti - dôvody zrušenia jeho pracovného miesta a síce potrebu vytvorenia pracovného miesta kaplána, ktoré je pre Q. potrebné a pracovnú nevyťaženosť žalobcu, majúc za to, že žalobca ním vysvetlené dôvody skončenia pracovného pomeru pochopil, ale súhlasné stanovisko so zrušením jeho pozície nevyjadril. N. sa podieľal a participoval na otázkach súvisiacich s predmetnou organizačnou zmenou a následným rozhodnutím o zrušení pracovného miesta žalobcu. J. pastoračnej starostlivosti a duchovných aktivít individuálneho a hromadného charakteru u žalovaného v zmysle odôvodnenia organizačnej zmeny svedok vysvetlil tak, že išlo najmä o duchovnú službu a to príprava a prijímanie sviatostí, napríklad sviatok sv. P. a tiež sviatosti zmierenia, sviatosti spovedania, ktoré si vyžadovali pracovné vyťaženie aj počas víkendov. Podľa svedka od apríla XXXX sa zvýšila frekvencia svätých omší, keď každý pondelok a v stredu sa slávia dve sväté omše, vykonávajú sa pravidelné spovedné služby, a pokiaľ ide o hromadnú pastoračnú starostlivosť a duchovné služby, poukázal najmä na výročie Q., sviatky patrónov, dni ozbrojených síl ako aj vybudovanie centrálneho pamätníka. N. vzhľadom na potrebu mať kaplána v katedrále a veľmi nízku pracovnú vyťaženosť žalobcu potvrdil, že organizačná zmena sa prejavila ako efektívna. N. pracovného miesta žalobcu so zrušenou vo výpovedi špecifikovanou pracovnou pozíciou odborného referenta špecialistu svedok vedel verifikovať na základe praktických skúseností s osobou žalobcu a zároveň potvrdil skutočnosť, že po skončení pracovného pomeru so žalobcom tento bol ako klerik vrátený späť do litoměřickej diecézy.

XX. Už dňa XX.XX.XXXX biskup - ordinár S.. P. V. zhodnotil takmer trojročné pôsobenie žalobcu ako diakona u žalovaného so záujmom pripraviť sa na prijatie sviatosti kňazstva a pôsobiť u žalovaného ako kňaz tak, že nevzhliadol splnenie predpokladov žalobcu pre kňazskú službu v duchu cirkvi s tým, že konkrétne veci viackrát žalobcovi osobne vysvetlil, a preto ukončil jeho prípravu na kňazstvo v Q. a vrátil žalobcu pod jurisdikciu jeho diecézneho litoměřického biskupa J. Ex. S.. Z. G..

XX. L. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej podľa v pracovnej zmluve dohodnutých podmienok zamestnával, nakoľko po vykonaní právnej analýzy jednoznačne uzavrel, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. L. dňa XX.XX.XXXX písomne odpovedal žalobcovi, že z titulu svojej povinnosti zabezpečovať duchovnú službu v katedrále trvá na svojom rozhodnutí, ktorým zrušil funkciu „odborný referent - špecialista“ ID S XXXXXXXX a vytvoril funkciu „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály“, na základe čoho sa zamestnanie žalobcu u žalovaného končí dňom XX.XX.XXXX.

XX. Súd podriadil skutkový stav sporu nasledovnému právnemu stavu - príslušným právnym normám:

Podľa § 61 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z. L. práce v znení účinnom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase dania posudzovanej výpovede) (ďalej len „L. práce“), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. I. musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. L. môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. O. výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. O. výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 6X ods. X L. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. X písm. b) L. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/ XXX/XXXXXXXX.html> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa § 63 ods. X L. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 74 L. práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. L. zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 79 ods. X L. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. L. je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 2X7 ods. 1, 3 L. práce, prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. K. sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.

XX. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že ním napadnutá výpoveď nenapĺňa zákonné predpoklady platnej výpovede pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalovaným prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, keď výpoveď žiadne objektívne okolnosti, z ktorých bolo potrebné pracovné miesto žalobcu zrušiť, neobsahuje, nakoľko sám žalobca v obsahu svojej žaloby priznal, že z rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva cieľ prijatého rozhodnutia a to zefektívnenie zabezpečenia hlavných úloh žalovaného z dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej starostlivosti a nárastu počtu duchovných aktivít v katedrále žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca poukazoval na písomné rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného, ktoré presne špecifikoval aj jeho označením už v žalobe pri iniciovaní súdneho sporu, je evidentné, že o predmetnom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX mal v čase danie napadnutej výpovede vedomosť a teda bol oboznámený aj s objektívnymi okolnosťami, ktoré predstavovali dôvody nutnosti vytvorenia pracovného miesta kaplána, na ktorú funkciu žalobca nesporne nespĺňal v čase prijatia organizačnej zmeny a dania

výpovede vyžadované predpoklady, keďže kňazskú vysviacku nemal. J. hlavných pracovných úloh žalobcu spočívajúcich v spracúvaní a realizovaní masmediálnej politiky a koordinovaní výstupov k verejnosti a teda aj racionalite rozhodnutia žalovaného pracovné miesto žalobcu za účelom optimalizácie jeho procesov zrušiť nasvedčuje tiež skutočnosť, že ešte pred ukončením pracovného pomeru so žalobcom realizoval v rámci svojich ostatných pracovných činností výstupy z pastoračných aktivít ordinára pre webovú stránku žalovaného tajomník ordinára pán N., ktorý dostatočne zabezpečil potrebnú publicitu a masmediálny styk žalovaného s verejnosťou. Súd mal na základe výsluchu vykonaním osobného pohovoru so žalobcom povereného svedka preukázanú skutočnosť, že K.. Z. S. osobne vysvetlil žalobcovi, že jeho pracovná vyťaženosť je veľmi nízka a v katedrále, ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného, je z dôvodu nárastu pastoračnej starostlivosti a aktivít individuálneho a hromadného charakteru nutné vytvoriť pracovné miesto kaplána, pričom žalobca vysvetlené dôvody organizačnej zmeny vedúce k skončeniu jeho pracovného pomeru pochopil. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že samotná výpoveď dôvody zamestnávateľom prijatej organizačnej zmeny a nadbytočnosti žalobcu neobsahuje, nakoľko tieto sú uvedené v rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.XXXX a navyše žalovaný ich prostredníctvom povereného generálneho vikára pri doručovaní výpovede dňa XX.XX.XXXX žalobcovi za prítomnosti ďalších zamestnancov na osobnom pohovore vysvetlil, pričom aj v zmysle rozhodovacej súdnej praxe výpoveď je potrebné z hľadiska jej platnosti posudzovať v kontexte všetkých jej predchádzajúcich dokumentov a udalostí, ktoré výpovedné dôvody objasňujú a boli žalobcovi v rozhodnom čase známe, v dôsledku čoho nemožno formalisticky nazerať na výpoveď striktne izolovane bez zreteľa na iné s ňou súvisiace organizačné rozhodnutia a akty vo forme osobného rokovania o dôvodoch skončenia pracovného pomeru, na základe ktorých skutočností nie je možné uzavrieť, že vo výpovedi neuvedené skutkové dôvody zrušenia pracovnej pozície žalobcu a vytvorenia funkcie kaplána by boli diskvalifikovali tento jednostranný právny úkon žalovaného z hľadiska jeho platnosti, nakoľko o skutkovom vymedzení výpovedných dôvodov sa žalobca z rozhodnutia o organizačnej zmene ako aj pri osobnom pohovore dňa XX.XX.XXXX jednoznačne a preukázateľne dozvedel. J. súd poznamenáva, že existencia základných zákonných materiálnych podmienok pre platnosť výpovede - písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi nimi je predmetom dokazovania v súdnom konaní a konštatovanie splnenia uvedených predpokladov má vyplynúť z posúdenia okolností svedčiacich o zamestnávateľom sledovaných organizačných cieľoch, ich možnosti dosiahnutia z hľadiska finančného rozpočtu a finančných limitov zamestnávateľa a s tým spojenou potrebou rušenia určitých nepotrebných/ menej potrebných pracovných miest a teda vyabstrahovanie týchto troch základných podmienok nemusí explicitne a priamo vyplynúť z písomného vyhotovenia výpovede.

XX. Vzhľadom na zrušenie jedného pracovného miesta - pracovného miesta žalobcu ako odborného referenta so špecializáciou na mediálnu činnosť a vytvorenie tiež len jedného pracovného miesta - odborného referenta - kaplána, je zrejmé, že žalovaným uvádzané finančné limity a obmedzený rozpočet závislý od S. obrany SR predstavoval logický a skutočný dôvod zrušenia pracovného miesta žalobcu a to v závislosti od hlavných úloh žalovaného, ktoré si vyžadovali posilnenie katedrály ako duchovného a pastoračného centra žalovaného z dôvodu nárastu pastoračnej starostlivosti a aktivít duchovného významu, ktoré svedok príkladmo vymenoval, pričom prácu žalobcu dokázal a vedel zastrešiť aj tajomník ordinára pracujúci u žalovaného ešte v čase trvania pracovného pomeru žalobcu a teda nejednalo sa o dodatočne vytvorenú funkciu namiesto žalobcu. S prihliadnutím na udržateľnosť rozpočtu žalovaného tento nemohol navýšiť počet zamestnancov o jedno pracovné miesto kaplána, preto prirodzene pracovné miesto referenta - špecialistu na mediálnu činnosť, ktorú popri svojej hlavnej pracovnej náplni vykonával iný zamestnanec (tajomník ordinára), zrušil a tak nie je možné prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe rozširoval, resp. dodatočne dotváral interpretáciu výpovedných dôvodov o finančné záležitosti a slabý záujem o služby žalobcu, nakoľko tieto dôvody vzhľadom na spôsob prijatej organizačnej zmeny (vytvorenie nového pracovného miesta za jedno zrušené) museli existovať už v čase dania posudzovanej výpovede a museli viesť žalovaného k organizačnému rozhodnutiu tak, ako to vyplýva z písomného rozhodnutia ordinára zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Súd nepovažoval za logické a správne odôvodňovanie absencie nadbytočnosti žalobcu jeho tvrdením, že funkcia kaplána katedrály nemá s funkciou žalobcu nič spoločné, nakoľko práve odlišnosť vytvorenej funkcie a nesporná nespôsobilosť žalobcu danú funkciu zastávať iba podporuje záver, že pracovná pozícia odborného referenta - špecialistu - kaplána nebola pre žalobcu vhodným pracovným miestom a žalovaný mu ho nemohol ponúknuť, keďže na výkon funkcie kaplána nepochybne nespĺňal kanonickým právom stanovené požiadavky (nemal kňazskú vysviacku) a vzhľadom na to, že

novovytvorené pracovné miesto nebolo kryté rozpočtom prideleným S. obrany SR (žalobca tento fakt žiadnym tvrdením ani dôkazom nespochybnil), žalovaný zrušil jedno pracovné miesto opodstatnene a berúc zreteľ na hlavnú náplň práce žalobcu, ktorú bol vzhľadom na zanedbateľný rozsah jeho pracovných úloh schopný zabezpečiť iný zamestnanec (tajomník ordinára), je racionálnym organizačné rozhodnutie žalovaného, podľa ktorého sa stal nadbytočným zamestnancom práve žalobca.

XX. L. a nepravdivou je argumentácia žalobcu, že bol prijatý do pracovného pomeru s iným druhom pracovnej činnosti než predstavoval druh práce organizačnou zmenou zrušeného pracovného miesta: odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX, nakoľko jednak absolútne vôbec neuviedol, aké iné (rozdielne) pracovné činnosti tvorili pracovnú náplň zrušeného referentského miesta ani nedeklaroval o aké iné pracovné miesto, na ktorom by mal pôsobiť iný zamestnanec ako žalobca, by sa malo/ mohlo potenciálne jednať a zároveň opomenul skutočnosť, že pracovná pozícia - funkcia žalobcu, ktorá je špecifikovaná v Q. pracovných činností žalobcu (odborný referent pre mediálnu činnosť) plne zodpovedá a vystihuje jeho druh pracovnej činnosti vymedzený v pracovnej zmluve ako tvorivé spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti, pričom kódové označenie prijatou organizačnou zmenou zrušeného pracovného miesta nijako nespochybňuje skutočnosť, že išlo o pracovné miesto žalobcu, ale ide len o jeho číselnú špecifikáciu. Vychádzajúc zo žalovaným predloženého Q. o výške a zložení funkčného platu žalobcu, v ktorom je jeho funkcia zadefinovaná ako „odborný referent - špecialista“, nevedno akými logickými úvahami sa žalobca riadil, keď dospel k záveru, že jeho pracovné miesto sa líši od pozície: „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“, ktorej označenie na rozdiel od platového dekrétu tvoriaceho prílohu pracovnej zmluvy žalovaný v rozhodnutí o organizačnej zmene a výpovedi doplnil iba o číselný kód pracovného miesta. J. v konaní bola nesporná skutočnosť, že jediným odborným referentom špecializujúcim sa na mediálnu činnosť, resp. spracúvanie masmediálnej politiky žalovaného bol iba žalobca, preto je zrejmá a nepochybná zlučiteľnosť pracovného miesta žalobcu s úlohami a kompetenciami zrušenej funkcie.

XX. J. ani žalobcom spochybňovaná nemožnosť žalovaného, aby ho ďalej na svojej pôvodnej pozícii zamestnával, nakoľko na internetovej stránke žalovaného zverejňované správy a fotografie z aktivít Q. nepreukazujú skutočnosť, že funkcia masmediálnej politiky a koordinovania výstupov k verejnosti je naďalej u žalovaného vykonávaná, pričom nesporným bol fakt, že publicitu pastoračných aktivít ordinára zabezpečoval v rámci svojich ostatných pracovných úloh aj tajomník ordinára, ktorý vzhľadom na nie významnú vyťaženosť žalobcu v masmediálnej oblasti dokázal zabezpečiť žalovanému dostatočný informačný servis a žalovaný ako rozpočtová organizácia svojím organizačným rozhodnutím konal v súlade s efektívnym hospodárením v oblasti štátnej správy, keď svoju masmediálnu politiku vedel realizovať prostredníctvom jednej pracovnej sily, ktorá popri svojej hlavnej (inej) pracovnej náplni mohla efektívne zabezpečovať aj masmediálnu činnosť žalovaného bez potreby zamestnanca osobitne zamestnaného výlučne za účelom spracúvania masmediálnej politiky. L. súd opätovne zdôrazňuje, že pracovné miesto tajomníka ordinára žalovaný nevytvoril dodatočne - po skončení pracovného pomeru so žalobcom ani po svojom rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.XXXX, preto nemožno uvažovať o účelovom zrušení pracovného miesta žalobcu.

XX. K. ide o námietku žalobcu týkajúcu sa povinnosti zamestnávateľa riadne prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, súd nesúhlasne so žalobcom uvádza, že žalovaný dôkazom opaku preukázal, že písomnú žiadosť (list č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) o prerokovanie návrhu výpovede príslušnej odborovej organizácii doručil, pričom je právne irelevantné, či žalobca mal vedomosť od zástupcov zamestnancov o im doručenej žiadosti a rovnako je právne bezvýznamnou skutočnosť, že prorokovanie výpovede nenastalo pri osobnom pohovore dňa XX.XX.XXXX, na ktorom žalobca výpoveď prevzal, ba dokonca tento nesporný fakt podporuje súladný postup žalovaného s ustanovením § 74 L. prace, v zmysle ktorého sa vyžaduje, aby zamestnávateľ prerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred, preto ak odborová organizácia nepochybne prerokovala rozhodnutie o organizačnej zmene ešte dňa XX.XX.XXXX a následne v zmysle písomného stanoviska odborová organizácia prerokovala návrh výpovede dňa XX.XX.XXXX, je zrejmé, že právny akt prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov nastal lege artis pred daním/doručovaním výpovede žalobcovi. So zreteľom na obsah zápisnice z pracovného stretnutia predsedníctva odborovej organizácie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX neobstojí domnienka žalobcu, že písomné rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo vôbec zástupcom zamestnancov predložené a prerokované, nakoľko z uvedenej zápisnice dokonca vyplýva, že členovia odborovej organizácie sa informovali o novovytvorenom pracovnom mieste kaplána a jeho vhodnosti/nevhodnosti vo vzťahu k žalobcovi a teda prebiehal medzi

nimi a žalovaným dialóg, zaujímali sa o predpoklady a požiadavky kladené na vzniknutú funkciu, možnosť ďalšieho zamestnávania žalobcu, preto je možné spoľahlivo konštatovať naplnenie právneho inštitútu prerokovania výpovede v materiálnom - vecnom slova zmysle, keď zástupcovia zamestnancov sa neobmedzili iba na formálnu vetu, že rozhodnutie ordinára o organizačnej zmene „vzali na vedomie“ tak, ako sa snažil navodiť dojem žalobca, ale prerokovali návrh výpovede, ktorej znenie je uvedené v druhom odseku stanoviska odborovej organizácie zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 74 v spojení s § 2X7 ods. 1, 3 L. práce. V. nie je správny názor žalobcu, že žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov neobsahovala náležitosti výpovede, nakoľko porovnaním žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX a výpovede zo dňa XX.XX.XXXX je nepochybné, že oba dokumenty navzájom obsahovo korešpondujú a zástupcovia zamestnancov nadobudli vedomosť o všetkých aspektoch výpovede ako dôsledku prijatej organizačnej zmeny.

XX. Vo svetle všetkých vyššie uvedených dôvodov, keď žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou z dôvodu organizačnej zmeny, v príčinnej súvislosti s ktorou žalobca vzhľadom na potrebu prijatia kaplána do katedrály Q. a vzhľadom na nutnosť zachovať rovnaký počet pracovných miest v organizačnej štruktúre žalovaného (pre obmedzený rozpočet napojený na S. obrany SR) sa stal s účinnosťou písomného rozhodnutia o organizačnej zmene nadbytočným zamestnancom, keď žalovaný riadne prerokoval výpoveď z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, keď nedisponoval voľným vhodným pracovným miestom, ktoré by mohol v rámci plnenia svojej ponukovej povinnosti žalobcovi ponúknuť, keď listinnými dôkazmi súvisiacimi s výpoveďou a osobným prerokovaním výpovede so žalobcom a objasnením mu dôvodov skončenia jeho pracovného pomeru preukázal určitosť vymedzenia skutkových výpovedných dôvodov, ktoré sú nezameniteľné s iným výpovedným dôvodom, a keď počas dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru a ani doposiaľ znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto žalobcu a neobsadil ho novým zamestnancom, súd dospel k záveru, že nároku žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je možné priznať procesný úspech, ním napadnutá výpoveď je platná, a preto žalobu v celom rozsahu určovacieho návrhu (a logicky aj v súvisiacom, nevyčíslenom nároku na náhradu mzdy) ako vecne nedôvodnú zamietol.

XX. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. X v spojení s § 262 ods. X U. na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § X62 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).