Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-26-2019.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. I. XXXX/X, U., zast. JUDr. Viktória Hajduová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov, proti žalovanej: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. I. XXXX/X, U., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eva Hencovská, so sídlom Bajzova 2, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
I. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nehnuteľnosť zapísanú Katastrálnym odborom Okresného úradu U., pre k.ú. U., obec U. okr. U. a to na LV č. XXXX, byt č. XX nachádzajúci sa na X.poschodí, vo vchode č. X bytového domu na ul. T.G. I., súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX, ako zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pivnica č. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti XXX/XXXXX-in, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to vo veľkosti XXX/XXXXXX-in.
II. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje hnuteľné veci :
- práčku ARDO z roku 2017,
- chladničku Indesit z roku 2004,
- elektrickú rúru Mora z roku 2017,
- varnú dosku Mora z roku 2017,
- umývačku riadu Gorenje z roku 2017,
- digestor Gorenje z roku 2017,
- televízor LG z roku 2005,
- navigáciu z roku 2012,
- počítač z roku 2010,
- monitor z roku 2012,
- počítačový stolík z roku 2012,
- konferenčný stolík z roku 2007,
- obyvačkovú zostavu z roku 2009,
- luster v spálni z roku 2009,
- mikrovlnku z roku 2016,
- rýchlovarnú kanvicu z roku 2015,
- pohovku (gauč) z roku 2014,
- manželskú posteľ z roku 2010,
- koberce z roku 2013,
- kuchynský servis,
- posteľné prádlo, uteráky, posteľný prehoz,
- kuchynský robot Orava KR 400 z roku 2009,
- žehličku,
- masážny pristroj Relax Tone z roku 2010.
III. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľné veci :
- sušičku AEG z roku 2015,
- tlačiareň z roku 2017.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu konečného vyporiadania BSM sumu vo výške 8.939,36 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Strany sporu sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 199,20 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.5.2019 domáhal vyporiadania jeho a žalovanej bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré zaniklo ich rozvodom, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa 27.8.2018, sp. zn.: 11Pc/40/2018, právoplatným 21.9.2018. Žalobu podal z dôvodu, že sa na vyporiadaní BSM so žalovanou nedokázal po rozvode dohodnúť. Žalovaná s vyporiadaním BSM súhlasila, rozchádzala sa však so žalobcom názorovo v otázke niektorých vecí patriacich do BSM ako aj hodnoty niektorých vecí, preto tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 11Pc/40/2018 a zistil tento skutkový stav:
3. Za nesporné súd považuje to, že strany sporu boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.8.2018, sp. zn.: 11Pc/40/2018, právoplatným 21.9.2018. Ku dňu podania žaloby, t.j. 6.5.2019 nebolo ich BSM vyporiadané.
4. Z tvrdení strán v ich písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaniach je nesporné, že do BSM patrí: práčka ARDO, chladnička Indesit, elektrická rúra Mora, várna doska Mora, umývačka riadu Gorenje, digestor Gorenje, televízor LG, navigácia, počítač, monitor, počítačový stolík, konferenčný stolík, obývačková zostava, luster v spálni, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, pohovka (gauč), manželská posteľ, koberce, kuchynský servis, posteľné prádlo, uteráky, posteľný prehoz, kuchynský robot Orava KR 400, žehlička, masážny pristroj Relax Tone, sušička AEG, tlačiareň, vstavané skrine, kuchynská linka, ponorný mixér.
5. Spomedzi hnuteľných vecí do BSM v zmysle § 143 OZ nepatria vŕtačky a kulmofén, na koľko z povahy veci vyplýva, že slúžia osobným potrebám toho ktorého z bývalých manželov. Konkrétne vŕtačky patria žalobcovi a kulmofén patrí žalovanej.
6. Strany sa dohodli na tom, že všetky hnuteľné vecí s výnimkou sušičky AEG a tlačiarne budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s výplatnou povinnosťou žalobcu voči žalovanej vo výške 1.000 Eur. Strany sa taktiež dohodli na tom, že nehnuteľnosť - byt s prináležiacimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu.
7. Medzi stranami sporu bolo sporné:
- hodnota bytu a s ňou spojená výška výplatnej povinnosti žalobcu voči žalovanej,
- výplatná povinnosť žalovanej voči žalobcovi z finančných prostriedkov získaných predajom rodinného domu za 38.000 Eur,
- vnos peňazí žalovanej vo výške 50.573,30 Sk (1.678,73 Eur), ktoré mala dostať od jej matky,
- polovica zo žalobcom vykonaných úhrad za užívanie bytu ním vyčíslené na sumu 2.283,64 Eur.
8. Podľa § 136 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
9. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
10. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
11. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
12. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
13. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
14. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
15. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. Ako už bolo skôr uvedené, prvou spornou otázkou bola hodnota nehnuteľnosti - bytu (špecifikovaného v I. výroku rozsudku), nakoľko podľa žalobcu mala nehnuteľnosť nižšiu hodnotu (konkrétne hodnotu 30.000 Eur s poukazom na vyjadrenie realitnej kancelárie) a podľa žalovanej bola jej hodnota diametrálne vyššia (v rozsahu 48.000 až 50.000 Eur podľa potvrdenia realitnej kancelárie). Strany sporu sa nedohodli na hodnote predmetnej nehnuteľnosti a navrhli, aby súd ustanovil znalca za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súd ustanovil znalca V.. B. B., ktorý vo svojom posudku zo dňa 12.2.2021, č. 21/2021 stanovil všeobecnú hodnotu bytu vo výške 44.200 Eur. Strany sporu nemali výhrady voči znaleckému posudku, akceptovali hodnotu určenú znalcom. Danú nehnuteľnosť súd prikázal žalobcovi lebo sa so žalovanou na tom v priebehu konania dohodli ako aj s prihliadnutím na to, že danú nehnuteľnosť v súčasnosti užíva žalobca s jeho novou partnerkou a jej rodinou. Výplatná povinnosť žalobcu voči žalovanej bola určená vo výške 22.100 Eur, teda polovica všeobecnej hodnoty bytu určenej znalcom.
18. Ďalšou spornou bola finančná čiastka vo výške 38.000 Eur z predaja rodinného domu strán sporu, ktorá bola predaná počas trvania manželstva, ktorú zároveň nadobudli strany sporu počas trvania manželstva. Žalobca tvrdil, že daná čiastka má patriť do BSM, taktiež, že z tejto čiastky žalovaná vyplatila žalobcovi 4.000 Eur, čo vyplýva aj z listinného dôkazu a to prehlásenia žalobcu, že od žalovanej prevzal čiastku 4.000 Eur. Podľa žalovanej daná čiastka nepatrí do BSM, lebo daná čiastka bola rozdelená ešte pred zánikom BSM. Súhlasí však s tým, aby bola daná čiastka v rozsahu v akom si ju rozdelili zohľadnená pri výplate vyrovnávacieho podielu. Podľa názoru súdu s poukazom na § 143 OZ aj predmetná čiastka z predaja rodinného domu patrí do BSM. Je nesporné, že danú čiastku nadobudli strany sporu z predaja rodinného domu ešte počas manželstva. Z tvrdení strán vyplýva, že sa dohadovali ešte počas manželstva o vyporiadaní danej čiastky, avšak predstava o jej vyporiadaní bola zrejme u každej zo strán iná. Z tvrdení strán ako aj z
vykonaného dokazovania vyplýva, že ponechanie si čiastky 35.000 Eur žalovanou bolo podmienené tým, že žalobca si nechá byt. Keďže žalovaná počas konania namietala hodnotu bytu a čiastku zápočtu, možno hodnotiť takúto dohodu ako rozporuplnú a neúplnú. Z uvedeného dôvodu a s cieľom natrvalo upraviť vzájomné pomery a vzťahy strán sporu súd považuje za potrebné vyporiadať aj túto spornú položku, pričom ju vyporiadáva tak, že stanovuje žalovanej výplatnú povinnosť vo výške 15.000 Eur voči žalobcovi (kúpna cena 38.000 Eur x 1 - 4.000 Eur, ktorú žalovaná už zaplatila žalobcovi). Voči takému vyporiadaniu nemali strany sporu žiadne zásadné výhrady.
19. Vo vzťahu k vnosu finančných prostriedkov zo strany žalovanej vo výške 50.573,30 Sk (1.678,73 Eur) súd uvádza, že dané prostriedky patria do BSM. Ide o prostriedky, ktoré dostala žalovaná ako dar od svojej matky, čo vyplýva zo žalovanej predložených listinných dôkazov (Potvrdenie o prevode práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 10.1.2008; Oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov zo dňa 22.7.2008), kde je jasne uvedené, že tieto peniaze boli na žiadosť matky žalovanej H. R. poukázané v prospech žalovanej. Na podporu toho priložila žalovaná aj vyhlásenie jej matky, ktorá potvrdila, že peniaze boli venované žalovanej. Suma, ktorú venovala matka žalovanej použila žalovaná na získanie stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. ako to vyplýva zo Zmluvy o stavebnom úvere. Tým strany sporu splnili podmienku nasporenia určenej stanovenej sumy pre získanie stavebného úveru, pričom daný úver bol čerpaný na kúpu rodinného domu spomínaného vyššie. Z uvedeného jasne vyplýva, že išlo o vnos finančných prostriedkov zo strany žalovanej do BSM a je potrebné ich zohľadniť pri vyporiadaní a to tak, že žalovaná má právo na vyplatenie polovičky týchto finančných prostriedkov v sume 839,36 Eur (1.678,73 x 1 ).
20. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzanú polovicu zo ním vykonaných úhrad za užívanie bytu, ktoré vyčíslil na sumu 2.283,64 Eur, tak k tomu súd uvádza, že daná čiastka nepatrí do BSM. Súd sa v danom plne stotožňuje s argumentáciou žalovanej, na ktorú zároveň poukazuje. Žalobca si uplatnil daný nárok s odstupom takmer dvoch rokov od podania žaloby na súd, pričom ho nijak neobjektizoval. Uplatnenie daného nároku takmer po dvoch rokoch od podania žaloby sa javí súdu obštrukčné, špekulatívne v rozpore s koncentráciou civilného procesu, ktoré zároveň spôsobuje zbytočné prieťahy. Uplatňovanie nárokov na vyporiadanie s odstupom takého dlhého času od podania žaloby možno zároveň hodnotiť ako konanie v rozpore s čl. 5 CSP, pričom také konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu, lebo ide podľa súdu o šikanózny výkon práva. Hlavné pri danej položke je však to, že nemôže žalobca požadovať časť vykonaných úhrad za energie, ktoré spotrebúval výlučne on, ba dokonca tretie osoby.
21. V závere súd dodáva, že v danom prípade nie je možné uplatniť zásadu disparity podielov, ktorú žiada aplikovať žalobca. Jednou zo základných zásad, ktorými sa riadi vyporiadanie BSM v našej právnej úprave je zásada parity resp. rovnosti podielov manželov. Rozhodovacia prax súdov však pripúšťa vo výnimočných prípadoch aj uplatnenie zásady disparity podielov, teda zohľadnenie toho, že v akom rozsahu prispeli manželia k nadobudnutiu spoločného majetku, ktorý spadá do BSM. Musí isť zároveň o výnimočnú situáciu a zjavný nepomer v prispievaní medzi manželmi. V danom prípade žalobca tvrdí, že podstatne väčšou mierou prispieval do spoločnej domácnosti, pričom žalovaná naopak neprispievala nič, len míňala. Súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Na druhej strane žalovaná preukázala súdu, že v období od 12/2005 do 3/2006 pracovala doma aj v zahraničí (napr. potvrdenie Strednej odbornej školy zo dňa 28.4.2021, Pracovné potvrdenie v nemeckom jazyku) a teda, že v rámci svojich možností pri starostlivosti o deti a domácnosť aj zarábala peniaze, ktoré patrili do BSM. Žalobca teda nebol jediný, ktorý počas trvania manželstva zarábal a vytváral spoločný majetok. Z uvedených dôvodov nemožno v danom prípade aplikovať zásadu disparity podielov.
22. K výplatnej povinnosti žalobcu voči žalovanej súd uvádza, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej polovicu podielu z hodnoty bytu 22.100 Eur, dohodnutú sumu za hnuteľné vecí vo výške 1.000 Eur, polovicu z vnosu žalovanej do BSM vo výške 839,36 Eur, čo spolu predstavuje sumu 23.939,36 Eur, od ktorého je potrebné odpočítať výplatnú povinnosť žalovanej voči žalobcovi vo výške 15.000 Eur (polovica z kúpnej ceny rodinného domu vo výške 38.000 x 1 - 4.000 Eur, ktoré žalovaná už vyplatila žalobcovi po predaji). Výplatná povinnosť žalobcu voči žalovanej tak predstavuje rozdiel medzi 23.939,36 Eur a 15.000 Eur, teda sumu 8.939,36 Eur.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. O trovách konania rozhodol súd tak, že stranám voči sebe navzájom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nie je možné hovoriť o úspechu jednej alebo druhej strany sporu. Úspech jednej či druhej strany v danom prípade s ohľadom na povahu sporu nie je možné ani určiť.
25. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
26. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
29. Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
30. Podľa uznesenia NS SR zo dňa 31.7.2018, sp.zn.: 4Obo/3/2018 (R 75/2018), štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorého mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu a to aj napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.
31. Pokiaľ ide o trovy štátu, tak súd s poukazom na vyššie citované rozhodnutie NS SR a citované ustanovenia právnych predpisov zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli ustanovením znalca za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaného bytu, na ktorej sa strany sporu v konaní nedokázali dohodnúť. Strany sporu mali obe záujem na určení hodnoty spornej nehnuteľnosti - bytu, určenie hodnoty bytu bolo v záujme oboch strán pri vyporiadaní ich BSM. Z uvedeného dôvodu sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy, ktoré štátu vznikli ustanovením a vyplatením znalca. Pre úplnosť súd dodáva, že skutočnosť, že žalovaná bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov neznamená automaticky, že žalovaná je oslobodená aj od povinnosti nahradiť trovy konania a to aj s poukazom na to, že žalovaná v prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia nadobudne aj majetok a finančné prostriedky, ktoré jej umožnia nahradiť štátu jej podiel na trovách konania.
32. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.