Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-12-2021.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján šoltés, so sídlom: Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: F. X., I.. XX.XX.XXXX, Z.: Z., Š. XXX/X o zaplatenie sumy 6748,57 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 544,85 eur s úrokom z omeškania z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava) sa žalobou podanou na súde dňa 29.03.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 6748,57 eur s 5% úrokom z omeškania od 21.02.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil skutkovými tvrdeniami, na základe ktorých pôvodný žalobca ako banka a žalovaná uzavreli dňa 04.10.2017 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. QUATRO (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet a žalovanej bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 3600 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 120 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Ku dňu 31.01.2021 súhrn debetných položiek a úhrady predstavuje konečný stav na úhradu vo výške 6748,57 eur so splatnosťou do 20.02.2021 s tým, že od 21.02.2021 vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania. 2. Žaloba žalobcu obsahovala len všeobecné skutočnosti o dohodnutom úroku, úverovom rámci, mesačnej splátke a konečnom zostatku s odkazom na pripojené dôkazy. Na základe výzvy súdu o doplnenie skutkových tvrdení žaloby podľa § 150 C.s.p. žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.04.2021 doplnil žalobu tak, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru a žalovaná začala čerpať úverový rámec od 10.08.2011. Listom zo dňa 02.07.2017 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny. Poukázal na charakter revolvingového úveru, keď v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN s odkazom na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a v zmluve sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca. Rozsah čerpania predstavujú debetné transakcie od 13.10.2017 do 14.10.2017 v sume 3600 eur a kreditné operácie od 16.11.2017 do 16.01.2018 v sume
160 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny 3481,15 eur, poplatkov v sume 20,90 eur, štandardného úroku 2722,57eur, sankčného úroku v sume 523,95 eur s odkazom na Cenník. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny v sume 544,85 eur - poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 04.10.2017, výpisom z pôžičkovej karty, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, Cenníkom VÚB, a.s. 3. Súd uznesením zo dňa 10. júna 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2021 pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví rozhodnutia. 4. Žalovanej bola žaloba s príloha a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 23.07.2021. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. 5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 16. septembra 2021. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil, nenavrhol odročenie pojednávania. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila. 6. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcom v žalobe. Vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz (§ 295 C.s.p.). Súd posúdil náležitosti uzavretej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, ktoré sú opakovane predmetom súdnych sporov.
7. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi navrhnutými a predloženými žalobcom, výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav veci: 8. Podľa zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dňa 04.10.2017 uzavretá zmluva medzi bankou a žalovanou o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru - revolvingový s predschváleným úverovým rámcom 3600 eur, štandardnou mesačnou splátkou 120 eur so splatnosťou mesačnej splátky 20. deň v kalendárnom mesiaci, štandardná úroková sadzba 22,80% p.a., RPMN 25,73%, výškou celkových nákladov 452,40 eur, celkovou čiastkou 4052,40 eur, priemernou hodnotou RPMN 22,42% p.a., odplatou 25,73% p.a., najvyššou prípustnou výškou odplaty 43% p.a., dobou trvania zmluvy neurčitou, termínom konečnej splatnosti v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. 9. Podľa Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet bod V. 35. banka je povinná informovať klienta, že nedošlo k úhrade povinnej splátky v lehote jej splatnosti formou SMS alebo písomne, najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti povinnej splátky. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizáciu transakcií držiteľa karty na všetkých kartových účtoch vedených na meno klienta a využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov; a) vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný; banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej povinnej splátky alebo čiastočného plnenia jednej povinnej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ. 10. Podľa výpisu z pôžičkovej karty za čas od 14.10.2017 do 31.01.2021 žalovaná realizovala výber dňa 13.10.2017 vo výške 3600 eur a zaplatila splátky vo výške 160 eur s poslednou splátkou dňa 16.01.2018. Od tejto doby žalobca účtoval žalovanej štandardné úroky, sankčné úroky a náklady vymáhania, za správu kartového účtu. Ku dňu 04.02.2021 za zúčtovacie obdobie od 14.10.2017 do 31.01.2021 predstavoval dlh sumu 6748,57eur so splatnosťou 20.02.2021. 11. Dňa 05.04.2018 banka vydala oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru v sume 3848,90 eur z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas. 12. Výsluchom žalovanej mal súd preukázané, že uzatvorila predmetnú zmluvu s tým, že nevedela uviesť bližšie podmienky. Bola zamestnaná a mala príjem, z ktorého pôžičku splácala. V súčasnej dobe je nezamestnaná, nemá pravidelný príjem. Do roku 2019 bola prihlásená na adrese uvedenej v zmluve. Nepamätá si, že by jej boli zasielané nejaké výzvy a nemá vedomosť o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nerozumie tomu. Až v priebehu roku 2021 jej začali chodiť rôzne výzvy s tým, že Quatro sa premenovalo alebo niekto iný od nej žiadal zaplatenie nesplateného úveru. 13. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 14. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca po doručení žaloby skôr než začalo pojednávanie vzal čiastočne žalobu späť v časti týkajúcej sa sumy 544,85 eur s príslušenstvom, súd s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Suma 544,85 eur predstavovala žalovanú sumu poplatkov a sankčného úroku. Predmetom konania zostal zvyšok uplatneného nároku istiny 6203,72 eur s príslušenstvom. 16. Súd vo zvyšku posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a to zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „ZoSÚ“), Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V sporovom konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok je nárokom zo zmluvy spotrebiteľskej. 17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 92 ods. 8 z č. 483/2011 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Súd mal za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy úver vo výške 3600 eur, ktorý žalovaná riadne nesplácala. V konaní ďalej nebolo sporné, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka s súčasne sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Súd sa primárne pred vecným prejednaním veci zaoberal aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu v konaní, pretože sa jednalo o postúpenú pohľadávku. Aktívna legitimácia v konaní predstavuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie
strán sporu je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cso 205/2009 z 29.06.2010).
24. Predmetný úver bol postúpený zo spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. na súčasného žalobcu, teda na nebankový subjekt. Všeobecne postúpenie pohľadávky upravuje ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje osobitné podmienky platného postúpenia pohľadávky, ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam OZ o postúpení pohľadávky. Ak teda podmienky uvedené v tomto špeciálnom ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.
25. Pre platnosť postúpenia pohľadávky v danom prípade bolo teda potrebné splniť stanovené podmienky zákona. Postupca v sporovom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal platné postúpenie. Podľa výpisu z pôžičkovej karty bola žalovaná v omeškaní s čiastočnou splátkou v decembri 2017 a následne v januári 2018. Podľa zákonných ustanovení a obchodných podmienok v prípade neuhradenia povinnej splátky bola banka oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť dlžného zostatku po tom, čo informuje dlžníka, že nedošlo k úhrade povinnej splátky v lehote splatnosti a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti. Žalobca v spore nepreukázal žiadnym spôsobom splnenie povinnosti banky pred vyhlásením okamžitej splatnosti dlhu a to odoslanie výzvy na úhradu nesplácaných splátok. Z dôvodu nepreukázania a nedoručenia výzvy na úhradu nesplácaných splátok nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a preto následne banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti. Banka prípisom zo dňa 05.04.2018 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru bez zaslania predchádzajúcej výzvy na úhradu dlžných splátok pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru s upozornením na možnosť uplatnenia tohto práva, teda nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca takto nepreukázal, že jeho pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nepreukázal ani doručenie, resp. danie na prepravu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej. Okrem uvedeného k mimoriadnej splatnosti úveru malo dôjsť v roku 2018 a pohľadávka bola postúpená v roku 2021. Aj v prípade platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca nepreukázal splnenie podmienky pred postúpením pohľadávky a to, že banka písomne vyzvala žalovanú na splnenie jej záväzku a žalovaná napriek tomu zostala v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, doručenie ktorého žalobca nepreukázal, nemožno považovať za výzvu banky v zmysle citovaného ustanovenia.
26. Žalobca vo zvyšku uplatneného nároku neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním svojej vecnej aktívnej legitimácie a preto súd žalobu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1,, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaného ustanovenia, keď zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. V súvislosti s čiastočným zastavením konania, keď žalobca vzal čiastočne žalobu späť bez odôvodnenia platí, že zavinil zastavenie konania. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby vo zvyšku bola v konaní úspešnou stranou žalovaná. Žalovaná sa zúčastnila na pojednávaní v spore, ale náhradu trov konania neuplatnila, nevyčíslil a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy v spore nevznikli.
31. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom . Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanej ako úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).