Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-1155-2020.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Subarea
29Ek/1155/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. Ján Gabčo GM plus, s miestom podnikania Moravská 682/3, 020 01 Púchov, IČO: 22 855 131 proti povinnému: H. Š., X.. XX.XX.XXXX, P. J. H. G. X. Y., XXX XX G. X. Y. o vymoženie 4 719,42 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, IČO: 11 935 391 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2020 domáhal od povinného vymoženia 4 719,42 Eur s prísl., na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Rob 1384/99 zo dňa 20.10.1999. Poverením zo dňa 17.12.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavol Crkoň, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 331EX 905/20.
2. Dňa 17.05.2021 bolo doručené súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie podanie povinného označené ako „Vyjadrenie k predmetnej exekúcii“, ktoré súdny exekútor predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa k predmetnému podaniu povinného vyjadril dňa 24.05.2021. Následne dňa 26.05.2021 poverený súdny exekútor predložil podanie povinného spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením oprávneného na rozhodnutie exekučnému súdu.
3. Povinný v podaní označenom ako „Vyjadrenie k predmetnej exekúcii“ zo dňa 12.05.2021 (doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2021) uviedol, že v septembri 2018 bol na osobu povinného vyhlásený osobný bankrot a tento bol dňa 24. septembra 2018 uznesením Okresného súdu Trenčín ukončený oddlžením povinného a pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii podľa povinného vznikla pred týmto termínom, povinný považuje postup oprávneného a povereného súdneho exekútora za nezákonný a žiada aby v tejto veci už nebol kontaktovaný. Inak povinný bude musieť o tomto postupe informovať Slovenskú komoru exekútorov a prípadne aj orgány činné v trestnom konaní. Predmetnú exekúciu povinný považuje za nezákonnú.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. O vyhlásení konkurzu na majetok povinného oprávnený ako veriteľ povinného (fyzická osoba) nebol správcom upovedomený, a preto si oprávnený nemohol svoju pohľadávku do konkurzu prihlásiť. Z uvedeného dôvodu sa podľa presvedčenia oprávneného oddlženie povinného na vymáhanú pohľadávku nevzťahuje.
5. Následne poverený súdny exekútor dňa 26.05.2021 predložil exekučnému súdu podanie povinného spolu s vyjadrením oprávneného na rozhodnutie. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie vo vyjadrení uviedol nasledovné. Dňa 18.12.2020 bolo mu doručené poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 29.01.2021 súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 12.05.2021. Dňa 17.05.2021 bolo poverenému súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote doručené podanie povinného označené ako „Vyjadrenie k predmetnej exekúcii“, v ktorom povinný uvádza, že z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu považuje exekúciu za nezákonnú. Keďže je z podania povinného podľa presvedčenia povereného súdneho exekútora zrejmé, že povinný sa domáha zastavenia vedenej exekúcie, súdny exekútor posúdil toto podanie podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 25.05.2021 oprávnený na základe výzvy povereného súdneho exekútora doručil vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že zo zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko o vyhlásení konkurzu nebol správcom upovedomený a pohľadávku si do konkurzu nemohol prihlásiť. Oprávnený má za to, že oddlženie povinného sa na jeho pohľadávku nevzťahuje. Súdny exekútor nepovažuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za dôvodný. Súdny exekútor poverený vedením tejto exekúcie (i starej exekúcie, ktorá bola v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) zo zákona zastavená) má vedomosť, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.: XXOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol s právnymi účinkami ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. V rámci svojej úradnej činnosti súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie však zistil a mal za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní nepatrí medzi pohľadávky uspokojované výlučne v konkurze či pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Túto pohľadávku možno podľa právneho názoru povereného súdneho exekútora naopak zaradiť do tretej skupiny pohľadávok definovaných v ust. § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) ako oddlžením nedotknuté pohľadávky. Medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky okrem iného patrí aj pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz. Podľa písomného vyjadrenia správcu, ktoré bolo exekučnému súdu predložené spolu s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, povinný v rámci konkurzného konania vedeného pod sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX v zozname svojich veriteľov oprávneného neuviedol a neuviedol ho ani na osobnom stretnutí so správcom. Z tohto dôvodu oprávnený nebol správcom upovedomený o vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Poverený súdny exekútor je tohto názoru, že vymáhaná pohľadávka spĺňa všetky znaky oddlžením nedotknutej pohľadávky a vedenie exekúcie na jej vymoženie je plne v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené poverený súdny exekútor navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka veriteľa
- fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 167l ods. 4 ZoKR, správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.
12. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že povinný bol oddlžený a pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii vznikla pred oddlžením povinného. Preto pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je nevymáhateľná a nie je ju možné núteným spôsobom vymôcť v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí, pretože o vyhlásení konkurzu na majetok povinného nebol správcom písomne upovedomený a nemohol svoju pohľadávku do konkurzu prihlásiť. Oprávnený už pri podaní (opätovného) návrhu na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu oznámenie správcu JUDr. Otília Prachařová o tom, že povinný v zozname veriteľov neuviedol oprávneného a ani ho neuviedol na osobnom stretnutí so správcom, preto oprávnený podľa správcu nemohol byť upovedomený o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
13. Povereným súdnym exekútorom bolo exekučnému súdu predložené na rozhodnutie podanie povinného označené ako „Vyjadrenie k predmetnej exekúcii“ z obsahu, ktorého možno vyvodiť, že povinný považuje túto exekúciu za nezákonnú a s ňou nesúhlasí. Tak ako to vo svojom vyjadrení uviedol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, z obsahu podania povinného je zrejmé, že povinný sa domáha zastavenia tejto exekúcie. Z uvedeným sa exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje a preto exekučný súd posúdi predmetné podanie povinného ako návrh povinného na zastavenie exekúcie.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Predmetom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinným o prípustnosť pokračovania exekúcie, pričom sporným môže byť existencia vymáhaného nároku, existencia spôsobilého podkladu na vykonanie exekúcie - exekučného titulu alebo prípustnosť začatia alebo vedenia samotnej exekúcie. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie má sporový charakter je potrebné pre toto konanie uplatniť aj zásady civilného procesu platné pre sporové konania. V civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi (článok 8 základných princípov CSP). V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal t.j. povinného. Preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, pre ktoré má byť exekúcia zastavená, je súčasne povinný aj uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť (a ktorých to povaha dovoľuje aj predložiť) dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre zastavenie exekúcie. Súčasne aj oprávnený v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom skutočností, pre ktoré by exekúcia nemala byť zastavená alebo aspoň popretia skutočností (tvrdení) uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Zjednodušene povedané oprávnený v priebehu exekučného konania je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti zakladajúce dôvodnosť vedenia exekúcie a povinný v priebehu exekučného konania je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti zakladajúce dôvody zastavenia exekúcie, pokiaľ chce dosiahnuť v exekučnom konaní úspech (tzn. zastavenie exekúcie). Exekúcia môže byť zastavená len pri existencií dôvodov zastavenia exekúcie predpokladaných Exekučným poriadkom, pričom ich existencia musí byť v exekučnom konaní riadne preukázaná. Pokiaľ nenastal niektorý zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, exekúcia nemôže byť zastavená.
15. Zmysel a účel exekučného konania je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a pôsobia intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Medzi tieto skutočnosti patrí aj nevymáhateľnosť vymáhanej pohľadávky v dôsledku oddlženia povinného subjektu podľa štvrtej časti ZoKR. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1963/2004 zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže
byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul.
16. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť sa domáhať oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Zmyslom a účelom oddlženia je dosiahnuť všeobecný univerzálny následok (účinok) oddlženia, t.j. zbavenie dlžníka všetkých dlhov. V dôsledku oddlženia sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZoKR), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné - tzn. nie je možné sa domáhať ich núteného splnenia (vymáhať) prostredníctvom na to určených orgánov (napr. prostredníctvom civilného procesu, exekučného konania podľa Exekučného poriadku).
17. Výnimku zo všeobecného a univerzálneho následku (účinku) oddlženia predstavujú oddlžením nedotknuté pohľadávky, ktorých úplný (taxatívny) zoznam sa nachádza v ustanovení § 166c ods. 1 ZoKR. Ide o pohľadávky, ktorých vymáhateľnosť vzhľadom na ich povahu a význam zostáva zachovaná počas celého konania o oddlžení a to aj po skončení konania o oddlžení. Inými slovami ide o zoznam natoľko svojou povahou významných pohľadávok, ktoré počas konkurzu oddlžením, ale aj po zrušení konkurzu oddlžením zostávajú v plnom rozsahu zachované a vymáhateľné. Predmetné ustanovenie predstavuje vylúčenie všeobecného univerzálneho následku (účinku) oddlženia, t.j. zbavenie dlžníka všetkých dlhov. Právnym inštitútom oddlžením nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZoKR) sa vyvažuje protichodný záujem dlžníka zbaviť sa všetkých svojich dlhov so záujmom veriteľov pohľadávok nedotknutých oddlžením, ako kvalifikovaných pohľadávok nepodliehajúcim oddlženiu dlžníka, spočívajúcim v možnosti (práve) sa domáhať ich vymoženia. Ide o prejav vyrovnávajúcej spravodlivosti (t.j. snahy narovnávať resp. vyrovnávať vzťahy medzi subjektami práva) vo vzťahu medzi veriteľom oddlžením nedotknutej pohľadávky (privilegovanej pohľadávky) a oddlženým dlžníkom. Medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky patria pohľadávky, ktoré svojou povahou a významom patria medzi najdôležitejšie pohľadávky súkromného práva (napr. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávka dieťaťa na výživné alebo pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi) alebo pohľadávky, ktorých veriteľ má privilegované postavenie vo vzťahu k ostatným veriteľom dlžníka (zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva). Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca predmetným inštitútom zaviedol akúsi „brzdu“ k univerzálnym následkom (účinkom) oddlženia vo vzťahu k týmto kvalifikovaným (privilegovaným) pohľadávkam.
18. Oddlžením zostáva podľa ustanovenia § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR nedotknutá pohľadávka fyzickej osoby, ktorá je pôvodným veriteľom pohľadávky, teda nesmie ísť o pohľadávku nadobudnutú postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, za súčasného splnenia ďalšej podmienky, že veriteľ sa o konkurze nedozvedel, nakoľko nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu. Správca upovedomuje každého veriteľa dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, uvedeného v zozname veriteľov (zoznam veriteľov je povinná príloha návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 167 ods. 2 písm. d) ZoKR) o tom, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník (§ 167l ods. 4 ZoKR). Z uvedeného je nepochybné, že zákonodarca umožnil dlžníkovi sa zbaviť oddlžením len tých dlhov voči veriteľom
- fyzickým osobám, ktorých uvedie v zozname veriteľov ako povinnej prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR. Pokiaľ ide o ostatné pohľadávky veriteľov - fyzických osôb neuvedené v zozname veriteľov, dlžníka postihuje osobitná sankcia spočívajúca v tom, že táto neuvedená resp. neoznámená pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby v zozname veriteľov je oddlžením nedotknutá a zostáva aj naďalej vymáhateľná, čo v tejto exekúcii aj nastalo.
19. Z vyjadrenia správcu povinného JUDr. Otília Prachářová má exekučný súd za preukázané, že povinný ako dlžník v povinnej prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorou je podľa § 167 ods. 2 písm. d) ZoKR zoznam veriteľov, neuviedol subjekt oprávnený v tejto exekúcii. Súčasne povinný v procesnom postavení dlžníka v konkurze vyhlásenom na jeho majetok podľa štvrtej časti ZoKR ani na osobnom stretnutí so správcom neuviedol oprávneného ako svojho veriteľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný si nesplnil resp. opomenul svoju povinnosť uviesť všetkých svojich veriteľov v zozname veriteľov pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu podľa štvrtej časti ZoKR. Preto povinný musí niesť zodpovednosť za toto opomenutie, ktoré je stanovené právnym poriadkom, spočívajúce v tom, že predmetná „zamlčaná“ pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby povinného sa nestane
v dôsledku oddlženia povinného nevymáhateľnou, tzn. nepostihne ju univerzálny a automatický následok (účinok) oddlženia. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii sa v dôsledku oddlženia povinného nestala nevymáhateľnou.
20. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností a následného právneho posúdenia exekučný súd konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je oddlžením nedotknutá podľa ustanovenia § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR, pretože oprávnený ako veriteľ - fyzická osoba nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásenom konkurze na majetok povinného. Teda ide o pohľadávku, ktorej sa oddlženie netýka a jej vymáhateľnosť je zachovaná počas konania o oddlžení a aj po jeho skončení. Vzhľadom na to, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je oddlžením nedotknutá a jej vymáhateľnosť je zachovaná, exekučný súd nemôže zastaviť túto exekúciu, ako sa jej zastavenia domáha povinný v návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden dôvod zastavenia tejto exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súčasne ani exekučný súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia podľa Exekučného poriadku zastavená. Preto exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.