Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49C/91/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: R.Á. K., R.. XX. XX. XXXX, T. D. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zast.: JUDr. Natália Stahovcová, advokátka, so sídlom Karpatská 6, 811 05 Bratislava, občan SR proti žalovanému: N. I., R.. XX. XX. XXXX, T. D. I.Ň. XXX, XXX XX I. o zaplatenie 3.200,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01. 06. 2020 sa žalobkyňa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 3 200 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 200 eur od 16. 03. 2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že dňa 28.2.2019 poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.500,- EUR s dohodou, že jej tieto peniaze vráti v pravidelných splátkach vo výške 50,- EUR mesačne, počnúc najbližším nasledujúcim mesiacom. Žalovaný mal z tejto sumy doposiaľ uhradiť len 300,- EUR. Medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, ktorá má byť preukázaná viacerými dôkazmi, najmä písomnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyňa písomne dňa 5.3.2020 odstúpila od zmluvy (odstúpenie doručené žalovanému), ktorou bolo dohodnuté plnenie dlhu v splátkach a požiadala žalovaného o úhradu peňažného dlhu v lehote 10 dní spolu s príslušenstvom pohľadávky.

4. Dňa 22. 07. 2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica v predmetnej veci platobný rozkaz sp. zn. , ktorým bola žalovanému uložená povinnosť, aby žalobkyni zaplatil sumu 3 200 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3 200 eur od 16. 03. 2020 do zaplatenia ako aj trovy konania.

5. Proti platobnému rozkazu podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 02. 09. 2020 odpor žalovaný (na č. l. 24 spisu), v ktorom uviedol, že žalobkyňa mu peniaze nepožičala, ale dala mu ich dobrovoľne. Uviedol, že žalobkyňa sa mu ako aj jeho rodine a majiteľke bytu, v ktorom spolu bývali mala vyhrážať. Ďalej uvádzal, že žalobkyňa mala porušiť nájomnú zmluvu, mala odísť zo dňa na deň, nevrátila kľúče.

6. Vo vyjadrení zo dňa 30. 09. 2020 (na č. l. 31 spisu) žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, že žalovaná suma bola pôžička, ktorú žalobkyňa poskytla žalovanému na kúpu vozidla. Na účel poskytnutia financií žalovanému si žalobkyňa mala vybaviť úver, ktorý jej bol poskytnutý. Strany sporu sa mali písomne

dohadovať o postupnom splácaní dlhu, čo má vyplývať z priloženej komunikácie k žalobe. V ďalšom navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.

7. Predmetná vec bola zo strany Okresného súdu Banská Bystrica postúpená na Okresný súd Žilina dňa 07. 10. 2020.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom na Okresný súd Žilina dňa 03. 11. 2020 uviedol, že žalobkyňa si mala zobrať pôžičku nie kvôli nemu, ale na autoškolu, mobil, dovolenku, a z požičanej sumy mala žiť počas PN. O pôžičke nemala byť reč, peniaze mala dať žalobkyňa žalovanému u nich v byte dobroveľne a bez prítomnosti svedka. Uviedol, že chybu urobili obaja, žalovaný, že peniaze zobral a žalobkyňa, že mu ich dala. Uviedol, že má pôžičku, ktorú platí sumou 220 eur mesačne a o ďalšiu nemal záujem. V ďalšom uviedol, že keby mal peniaze, dal by ich, ale nemá peniaze, žije sám a má svoje výdavky, kvôli korone prišiel dvakrát o zamestnanie, teraz má minimálnu mzdu, aby vyplatil nájom, splátky, paušál.

9. Dňa 08. 06. 2021 sa konalo v predmetnej veci pojednávanie, a to za účasti žalobkyne a v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a žalovaného, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia svedkyne, následne dňa 17. 09. 2021 sa za účasti žalobkyne a žalovaného konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa U. T., pričom na predmetnom pojednávaní bola vec rozhodnutá.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

11. Žalobkyňa dňa 28. 02. 2019 odovzdala žalovanému sumu 3500 eur v hotovosti.

12. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi D.. T. H. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 04. 03. 2019 (na č. l. 110 a nasl. spisu) sa predávajúci zaviazal odovzdať kupujúcemu osobné vozidlo zn. Volkswagen Passat Variant rok výroby 2004 a previesť na neho vlastnícke právo a kupujúci sa zaviazal zaplatiť za osobné vozidlo kúpnu cenu vo výške 3 100 eur, doklad o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti je žurnalizovaný na č. l. 113 spisu. Žalovaný zaplatil kúpnu cenu za označené motorové vozidlo z finančných prostriedkov, ktoré mu odovzdala žalobkyňa.

13. Súd predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

14. V zmysle ustanovenia (ďalej označený ako „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. V zmysle ustanovenia , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

16. V zmysle ustanovenia , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

17. Súd uvádza, že z vyjadrení strán sporu v predmetnom spore vyplynulo, že peňažná suma vo výške 3 500 eur bola žalovanému zo strany žalobkyne dňa 28. 02. 2019 odovzdaná, pričom peňažné prostriedky boli žalovaným z časti použité na kúpu motorového vozidla. Sporným bolo, z akého titulu uvedené peňažné prostriedky prevzal od žalobkyne žalovaný. Žalobkyňa tvrdila, že predmetnú sumu poskytla žalovanému ako pôžičku, zároveň uvádzala, že písomnú zmluvu o pôžičke so žalovaným síce neuzatvorila, avšak svoje tvrdenie odvodzovala z písomnej komunikácie medzi ňou a žalovaným. Žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičke popieral, tvrdil, že finančné prostriedky mu žalobkyňa mala darovať, žalobkyňu o poskytnutie predmetnej sumy nežiadal. K uvedenému súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. O uvedenom nesvedčí ani písomná komunikácia medzi stranami sporu, ktorú žalobkyňa predkladá ako dôkaz, ktorý má uzatvorenie takej zmluvy preukazovať. Z dôkazu produkovaného zo strany žalobkyne na č. l. 108 spisu, t.j. z písomnej komunikácie na sociálnej sieti medzi stranami sporu vyplynulo, že žalobkyňa tvrdila žalovanému, že mu požičala sumu 3 500 eur, že jej 300 eur splatil a zostal jej dlžným 3 200 eur, pričom žalovaný na druhej strane uvádzal, že si nič nepožičal, pôvodne

peniaze nechcel zobrať a že peniaze od žalobkyne zobral preto, aby autom jazdili obaja. Ďalšia písomná komunikácia medzi stranami sporu na sociálnej sieti predložená zo strany žalobkyne a žurnalizovaná na č. l. 118 spisu podľa názoru súdu taktiež nepreukazuje skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. V predmetnej komunikácii na informáciu žalobkyne, že je to schválené (pričom podľa kontextu predmetných správ je možné usúdiť, že schváleným má byť predmetný úver, ktorý si zobrala žalobkyňa) sa žalovaný pýtal, koľko sa mesačne bude platiť, na čo mu žalobkyňa odpovedala, že stačí, keď bude dávať 50 eur splátku a žalobkyňa bude dávať zvyšok, lebo má vyššiu sumu, a že žalobkyňa si zvyšok bude platiť, na čo žalovaný uviedol „dobre“. Z uvedenej komunikácie potom vyplýva, že strany sporu sa dohodli, že žalovaný bude prispievať žalobkyni za účelom splácania jej poskytnutého úveru sumu 50 eur splátku, avšak nevyplýva z nej, či žalovaný bude platiť predmetnú sumu mesačne, či ju bude platiť až do splatenia pôžičky žalobkyňou, resp. do splatenia časti pôžičky a akej časti, zároveň z uvedenej komunikácie nevyplýva ani to, že žalovaný bude platiť predmetnú sumu z dôvodu splácania pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanému. Z uvedeného nemal súd preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ale len skutočnosť, že žalobkyňa si zobrala úver, ktorý jej bol schválený, pričom finančné prostriedky (resp. ich časť) z poskytnutého úveru odovzdala žalovanému, ktorý ich použil na kúpu auta. Svedkyňa U. T. na pojednávaní dňa 17. 09. 2021 uviedla, že mala vedomosť, že žalobkyňa mala poskytnúť žalovanému pôžičku, avšak takú vedomosť mala sprostredkovane od samotnej žalobkyne, pričom ďalšie informácie k predmetu sporu uviesť nevedela. Nemožno potom zo strany súdu zobrať pri hodnotení dôkazov do úvahy také svedectvo, pri ktorom svedok uvedie len informáciu, ktorá mu bola sprostredkovaná zo strany jednej strany sporu, a ktorá je samotným tvrdením strany sporu v predmetnom spore. Svedkyňa totiž svojimi zmyslami nevnímala skutočnosti iné ako tie, ktoré jej odkomunikovala žalobkyňa, v tomto svetle súd musí konštatovať, že jej svedectvo neprispelo k objasneniu dôvodu poskytnutia predmetných finančných prostriedkov žalovanému. Súd zároveň považuje za potrebné poukázať na odpoveď žalobkyne na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 17. 09. 2021, akým spôsobom došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o poskytnutí pôžičky žalovanému, ktorou bola odpoveď, že sa dohodli na tom, že žalovaný jej bude splácať 50 eur, pričom k samotnej dohode o pôžičke, ktorú tvrdila, že uzatvorila so žalovaným sa v ďalšom nevyjadrila. Súd následne nie je povinný nahrádzať povinnosť tvrdenia zo strany žalobkyne, pričom súd uvádza, že žalobkyňa neuniesla povinnosť tvrdenia, keď neuviedla a to ani na dopyt súdu, akým spôsobom bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným tvrdená zmluva o pôžičke (teda neopísala situáciu, akým spôsobom sa dohodli so žalovaným na uzatvorení takej zmluvy). Súdu sa podľa vyššie uvedeného vyjadrenia žalobkyne javí, že žalobkyňa pri uplatnení svojho nároku vychádzala z komunikácie strán sporu na č. l. 118 spisu, ktorú však ako bolo vyššie uvedené nemožno hodnotiť ako uzatvorenie zmluvy o pôžičke, nakoľko tomu nezodpovedá jej obsah. Zároveň je potrebné skonštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, kedy síce tvrdila, že žalovanému predmetnú sumu požičala, avšak dôkazy, ktoré produkovala (písomná komunikácia, svedectvo U. T.) túto skutočnosť nepreukazovali. Podľa názoru súdu nie je možné si zamieňať dohodu o prispievaní na úver poskytnutý žalobkyni s poskytnutím pôžičky. Pokiaľ súd vychádza z písomnej komunikácie strán sporu na č. l. 118 spisu, v ktorej žalobkyňa uviedla žalovanému, že „stačí, keď bude dávať 50 eur splátku a ona zvyšok“, taká dohoda je navyše neurčitá, nakoľko z nej jednak nevyplýva dojednanie pôžičky, ale ani po aké obdobie a s akou pravidelnosťou mal žalovaný platiť 50 eur ako príspevok na pôžičku žalobkyne. V predmetnom prípade súd nemal preukázanú vôľu oboch strán sporu uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Z priloženej písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným sa súdu javí, že vôľou žalovaného nebolo od žalobkyne predmetné finančné prostriedky prevziať s tým, že následne jej ich bude musieť vrátiť, resp. postupne splácať, ale finančné prostriedky prevzal s tým, že následne ich nebude povinný vrátiť (teda že jeho vôľou bolo prevziať finančné prostriedky ako dar od žalobkyne). K tomuto záveru súd dospel z komunikácie na č. l. 118 spisu, v ktorej sa žalovaný potom, ako mu žalobkyňa oznámila, že „je to schválené“ síce pýtal, „koľko sa bude mesačne platiť“, avšak z predmetnej otázky možno skôr vyvodiť záujem dozvedieť sa koľko budú predstavovať splátky žalobkyni poskytnutého úveru ako záujem zaviazať sa k jeho splácaniu, čo vyplynulo aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 17. 09. 2021, v rámci ktorého uviedol, že 50 eur mal záujem prispievať žalobkyni na splácanie ňou zobratého úveru; z komunikácie strán sporu na č. l. 108 spisu, v ktorej žalovaný ako reakciu na oznámenie žalobkyne, že je jej dlžný 3200 eur uviedol, že „presne pre toto to nechcel“ a na otázku žalobkyne, prečo jej odmieta žalovaný splácať uviedol, že peniaze si nepožičal, pôvodne ich nechcel a zobral ich len preto, že autom budú jazdiť obaja. S prihliadnutím na nedostatočnú špecifikáciu okolností uzatvorenia ústnej dohody o pôžičke zo strany žalobkyne v spojení s predloženou

písomnou komunikáciou medzi stranami sporu sa možno prikloniť k záveru, že v predmetnom prípade žalobkyňa predmetné finančné prostriedky prenechala žalovanému bezodplatne. Je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobkyne nebolo unesené dôkazné bremeno o opačnom závere (teda o uzatvorení dohody o prenechaní peňažných prostriedkov žalovanému s povinnosťou ich vrátiť). Pre úplnosť súd poukazuje na to, že komunikácia strán sporu na č. l. 119 - 121 spisu sa týka depozitu na nájomné, ktorý nebol predmetom sporu, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 08. 06. 2021 (č. l. 90 spisu). V prípade, že veriteľ (žalobca) neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu a nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, súd jej preto nemohol priznať požadované plnenie, následkom čoho bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

18. Podľa ust. (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalovaný bol v predmetnom spore úspešný v plnom rozsahu (žaloba bola voči nemu zamietnutá), preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt do stal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).