Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Pc-2-2020.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci mal. dieťaťa L. B., M.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou proti odporcom : 1/ I. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX, XXX XX U. a 2/ D. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. X, XXX XX W. o vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a podanie návrhu na zapretie otcovstva k maloletému L. B., M.. XX.XX.XXXX voči D. B., M.. XX.XX.XXXX a u r č u j e , že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom mal. dieťaťa, je v záujme maloletého dieťaťa.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa v mene maloletého podaným návrhom domáhala rozhodnutia uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo v roku 2003. Z ich manželstva pochádzajú päť maloletých detí, B. J., M.. XX.XX.XXXX, B. D., M.. XX.XX.XXXX, B. J., M.. XX.XX.XXXX, B. L., M.. XX.XX.XXXX J. B. L., M.. XX.XX.XXXX. Od manžela sa po zlom nažívaní odsťahovala k novému partnerovi, L. N., M.. XX.XX.XXXX, otcovi mal. L., s ktorým je dodnes a bývajú v spoločnej domácnosti. Neskôr podala návrh na rozvod manželstva. Rozsudkom Okresného súdu L. č.k. 6C/16/2010 zo dňa 30.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2010 bolo ich manželstvo rozvedené a maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Z ich súčasného manželstva s L. N., M.. XX.XX.XXXX uzatvoreného v roku 2017 pochádzajú tiež päť maloletých detí, B. L., M.. XX.XX.XXXX, N. D., M.. XX.XX.XXXX, N. I., M.. XX.XX.XXXX, N. T., M.. XX.XX.XXXX J. N. T., M.. XX.XX.XXXX, ktorý je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti rodičov p. N. L.. Je v záujme maloletého L., aby došlo k zapretiu otcovstva odporcu, ktorý nie je biologickým otcom maloletého L., nakoľko v čase rozhodnom pre počatie sa intímne stýkala len s L. N., preto D. B., M.. XX.XX.XXXX, nemôže byt' biologickým otcom maloletého dieťaťa.
2. Matka maloletého s návrhom súhlasila, trvala na ňom. Otec maloletého sa k návrhu nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučil návrhu vyhovieť.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. dieťaťa, spisom OS Michalovce sp.zn. 6C/16/2010, správami o pobyte odporcu, vyjadreniami odporkyne v 1. rade a kolízneho opatrovníka, výsluchom odporkyne v 1. rade a svedka.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav vecí:
6. Z rodného listu mal. L. B. , M.. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako matka je zapísaná odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade je zapísaný ako otec.
7. Z pripojeného spisu OS L. sp.zn. 6C/16/2010 vyplýva, že pred Okresným súdom v L. sa viedlo rozvodové konanie, medzi účastníkmi konania, pričom rozsudkom zo dňa 31.5.2010 bolo manželstvo rozvedené. Na čas po rozvode boli mal. deti J., D., J., L., L., Q. zverené do osobnej starostlivosti. Odporca bol zaviazaný platením výživného na mal. detí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2010. Z obsahu rozsudku vyplýva, že odporca, manžel vo veci vypočutý nebol, odporcovi bol ustanovený v konaní opatrovník.
8. Z návrhu na rozvod a výpovede navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od konca roka 2006. Národnosti je slovenskej, štátna príslušnosť rovnako, jedná sa u nej o prvé manželstvo z ktorého sa narodilo päť detí. Má ukončené základné vzdelanie. Také isté údaje sa sťahujú aj na odporcu. Na podanom návrhu trvá, žiada, aby súd jej manželstvo s odporcom, ktoré uzavrela dňa 12.12.2003 pred Matričným úradom mesta P., ktoré je tam zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 12, ročník 2003 na strane 63 pod poradovým číslom 29 rozviedol. Navrhuje, aby na čas po rozvode maloleté deti a to J., M.. XX.X.XXXX, D., M.. XX.X.XXXX, L., M.. X.XX.XXXX, J., M.. XX.X.XXXX, L., M.. XX.X.XXXX, Q., M.. XX.XX.XXXX boli zverení do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca nech je zaviazaný prispievať na ich výživu na každé dieťa po 25,36 Eur mesačne a to vždy do 20-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k jej rukám. Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s maloletými deťmi tento nech je neobmedzený. Manželstvo uzavreli po predchádzajúcej ročnej známosti. Už predtým žili v spoločnej domácnosti asi po dobu dvoch rokov, kedy sa narodili podľa dátumu narodenia prvé tri deti. Dá sa povedať, že ich spolužitie bolo usporiadané až do konca roka 2006, kedy jej povedal, že má priateľku a odchádza s ňou do Anglicka. Vtedy prerušili spolužitie, odvtedy sa viac neozval ani neprispieva na výživu detí. Dozvedela sa o tom tak, že každý kto odchádza z W. jej povedal, že áno, zdržuje sa v Anglicku a má tam aj priateľku. Neozýva sa jej ani telefonicky, na výživu detí neprispieva. Ona býva v spoločnej domácnosti s matkou V. Š. F. dvojizbovom byte. Výdavky za byt predstavujú pokiaľ ide o nájomné 102 Eur mesačne a 33 Eur elektrina. Poberá prídavky na deti vo výške 131,94 Eur a rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur, hospodária spoločne s matkou a spoločne sa aj stravujú. Pokiaľ ide o J. J. D., tieto navštevujú špeciálnu triedu pri ZS v P.P. a ostatné deti pokiaľ ide o Alexandra tento navštevuje prvý ročník normálnej ZS a pokiaľ ide o ďalšie deti, tieto nenavštevujú základnú školu. Stravujú sa v školskej jedálni a platí korunu denne za obed na každé dieťa. Iné výdavky sú primerané veku, pokiaľ ide o stravovanie, ošatenie.
9. Z výpovede matky maloletého vyplýva, že na podanom návrhu trvá. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila, z akého dôvodu nepovažuje odporu za biologického otca mal. dieťaťa a dokedy s ním žila v spoločnej domácnosti uviedla, že manžel odo nej odišiel, bolo to v čase, keď som ešte len mala L. B., ktorá mala asi mesiac. Na otázku súdu, či od tejto doby sa s odporcom nekontaktovala, nestýkala uviedla, že nie. Na otázku súdu, aby uviedla, kto je biologickým otcom mal. dieťaťa, od kedy sa s ním stretáva uviedla, že je tomu pomaly 10 rokov, toľko rokov má Miroslav. Na otázku súdu, či s biologickým otcom žije aj v súčasnosti v spoločnej domácnosti uviedla, že áno. Na otázku súdu, či má s biologickým otcom ešte aj iné deti, uviedla, že áno . Na otázku či sa viedli aj nejaké iné konania, týkajúce sa zapretia otcovstva k jej mal. deťom, uviedla, že nie.
10. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že doporučuje návrhu vyhovieť, určenie biologického otca je v záujme maloletého.
11. Z výpovede svedka L. N. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania, a pozná účastníkov konania. Svedok na dotaz súdu uviedol, že s navrhovateľkou žije už pomaly 10-11 rokov v spoločnej domácnosti. Na otázku súdu, či sa považuje za biologického otca mal. L. B. uviedol, že áno. S navrhovateľkou má ešte dcéru D. N.. Kolízny opatrovník poukázal, že sa narodila 30.12.2012. Svedok na otázku súdu, či si pamätá presne mesiac, odkedy žijú v spoločnej domácnosti, vzhľadom na vek maloletého, v podstate sa narodil v januári 2011. Svedok po opakovaní na dotaz súdu, či vie uviesť mesiac v roku 2010, odkedy s ňou žije v spoločnej domácnosti, svedok uviedol, že presne to už nevie. Na otázku súdu, či s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti žije nepretržite od doby, ktorú uviedol, uviedol že áno.
12. Podľa ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
13. Podľa ust. § 96 ods. 2 zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
14. Podľa ust. § 96 ods. 3 zákona o rodine ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.
15. Podľa ust. 85 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
16. Podľa ust. § 86 ods. 1 zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
17. Podľa ust. 88 ods.1,2 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
18. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP, súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
19. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
20. Podľa ust. § 96 ods. 1,2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
21. V konaní o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, sa posudzuje záujem maloletého dieťaťa. Prvoradý záujem maloletého dieťaťa je definovaný aj v Dohovore o právach dieťaťa.
22. Podmienkami podania návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva je to že rodičom uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva v zákone o rodine, ktorá je trojročná a je to v záujem maloletého dieťa.
23. V danom prípade je potrebné zosúladiť biologické otcovstvo mal. dieťaťa s matričným zápisom, čo je v záujme maloletého dieťaťa.
24. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané splnenie zákonných predpokladov pre vyslovenie prípustnosti zapretie otcovstva. V konaní bolo preukázané, že obom rodičom uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva a vyslovenie prípustnosti zapretie otcovstva je v jednoznačnom záujme maloletých detí.
25. V konaní bolo preukázané, že maloletý Miroslav Kurej sa narodil dňa 27.01.2011 Návrh na vyslovenie prípustnosti zapretie otcovstva bol podaný dňa 15.01.2020.
26. Ďalej bolo v konaní preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu L. z 31.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.06.2010.
27. Je teda zrejmé, že rodičom maloletého, tak už uplynula lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva. Lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva pokiaľ ide o manžela, sa podáva v lehote 3 rokov, od kedy sa dozvedel o narodení dieťaťa a matka ju môže podať v lehote tiež do troch rokov od narodenia dieťaťa.
28. Z predložených správ kolízneho opatrovníka, jeho vyjadrenia a výsluchu účastníkov konania a svedka vyplynulo splnenie podmienky, že vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva je v jednoznačnom záujme mal. dieťaťa. Je v jeho záujme, aby bol v rodnom liste zapísaný skutočný biologický otec. Je potrebné teda zosúladiť biologické otcovstvo mal. dieťaťa s matričným zápisom, čo je v záujme maloletého.
29. Na základe uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, preto súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.
30. Na záver súd poukazuje, že konaniu by malo predchádzať konanie, kde by mal byť ustanovený opatrovník maloletému dieťaťu na podanie takéhoto návrhu. Tento postup súd považuje za formalistický a nehospodárny. Ak by súd konanie pre nesplnenie tejto podmienky zastavil, po právoplatnosti by musel byť podaný návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka, ktorý by následne opäť podal tento návrh na vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva, či je v jednoznačnom rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Nebude to v záujme maloletého dieťaťa. Došlo by tak k predlženiu samotného konania aj s poukazom na to, že otec mal sa zdržiava na neznámom mieste v zahraničí. Maloletému dieťaťu bol ustanovený opatrovník v osobe Úradu práce soc. vecí a rodiny Vranov nad Topľou, ktorý sa s návrhom stotožnil. Zo žiadneho ustanovenia CMP a ZoR nevyplýva, že by maloletý nemohol byť zastúpený zákonným zástupcom. Maloletému je v konaní následne ustanovený opatrovník, ktorý háji ich záujmy, čím je odstránená kolízia záujmov maloletého a rodičov. Súd v tomto smere poukazuje na uznesenie KS Prešov zo dňa 29.11.2018, 20CoP/18/2018-17.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.