Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8To-1-2021.pdf
PDF · 123.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému E. E. a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania činu a iné, o odvolaní obžalovaných E. E. a B. T. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/93/2010 zo dňa 18. 8. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 20. septembra 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovaných E. E. a B. T..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 3T/93/2010 zo dňa 18. 8. 2020 uznal obžalovaných E. E. a B. T. vinnými pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania činu a trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 176 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
o predchádzajúcej dohode s doposiaľ nestotožnenými spolupáchateľmi nezisteným spôsobom získali
- falšované splnomocnenie C.. N. W. zo dňa 24. 2. 1998, podľa ktorého mal mať oprávnenie konať za majiteľov nehnuteľnosti a to kaštieľa s príslušenstvom zapísaného na liste vlastníctva č. 990 katastrálneho územia Košice- Šaca,
- falšované splnomocnenie C.. N. W. zo dňa 24. 2. 1998, podľa ktorého ho mal obž. B. T. v plnom rozsahu zastúpiť pri prevode predmetnej nehnuteľnosti, na ktorom bola falšovaná aj úradná pečať notára C.. N. A. o overení pravosti podpisov C.. N. W. a obž. B. T.,
- falšovaný znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva B.. C. R. č. 116/07 zo dňa 26. 1. 1998 o ocenení predmetnej nehnuteľnosti,
- falšovanú kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 17. 2. 1998 s jej dodatkom zo dňa 24. 2. 1998 s falšovaným podpisom C.. N. W.,
pričom uvedené falšované písomnosti predložili ako pravé dňa 24. 2. 1998 na katastrálnom odbore Okresného úradu Košice II na ul. Gemerskej č. 3 v Košiciach , na základe čoho došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 15 miliónov Sk na kupujúceho spol. EUROTREND spol. s r.o. so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 15, IČO: XX XXX XXX, za ktorú konal obž. E. E. ako jej konateľ, a to povolením vkladu do katastra nehnuteľností dňa 25. 2. 1998, čím spôsobili majiteľom predmetnej nehnuteľnosti poškodeným G. W., H. U., C. D. a T. W. škodu vo výške 19 811,301 Sk (657 614,71 eur), pričom následne toho istého dňa 25. 2. 1998 obž. E. E., ako konateľ spol. EUROTREND spol. s r.o. so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 15, IČO: XX XXX XXX, predmetnú nehnuteľnosť odpredal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24. 2. 1998 za 15 miliónov Sk spol . Realcorp Invest, a.s. so sídlom Bratislava, Odeská č. 65, IČO: XX XXX XXX a vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Košice II dňa 25. 2. 1998.
Za to im súd uložil :
obžalovanému E. E. podľa § 250 ods. 4, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
U obžalovaného B. T. podľa § 37 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2, pretože má za to, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 6T 69/2008 zo dňa 10. 2. 2011 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, je dostatočný.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní E. E., B. T. a prokurátor vo vzťahu k obžalovanému E. E..
Obžalovaný E. E. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje na nesprávny a nezákonný. V priebehu odvolacieho konania obžalovaný doručil Najvyššiemu súdu SR v Bratislave podanie, v ktorom uviedol, že sa rozhodol povedať o celom prípade pravdu, aj keď má obavy o svoj život. Uviedol v ňom, že JUDr. G. spoznal začiatkom roku 1997. C. na neho prepísal firmy Eurotrend s.r.o., Leitner s.r.o., Alex plus s.r.o. a uviedol, že ide o legálne a seriózne obchody, čomu obžalovaný uveril. Všetky obchodné aktivity týchto firiem pripravoval C.. G. a jeho spoločníci. Oni pripravovali na príkaz C.. G. všetky zmluvy, faktúry, daňové priznania a veľa iných papierov. Keď prišiel do kancelárie JUDr. G. v Petržalke, dal mu vždy podpísať nejaké papiere a tvrdil, že sú to legálne obchody. Za nejaký čas začali problémy s daňovými úradmi, políciou, rôznymi spoločnosťami a firmami. Obžalovaný sa zľakol, avšak C.. G. mu povedal, že sa niet čoho obávať. Tvrdil, že má na rôznych miestach známych a dá to do poriadku. Na základe pokynu C.. G. cestoval obžalovaný spolu s C.. G. a cestou vysvetlil obžalovanému, čo idú robiť do Košíc. Na základe pokynu C.. G. išiel spolu s menovaným vo februári 1998 v Košiciach na Okresný úrad Košice II, katastrálnom odbore na ul. Gemerskej č. 3 a bol účastníkom dvojprevodu nehnuteľnosti kaštieľa nachádzajúceho sa v Šaci medzi obžalovaným B. T., ktorý bol splnomocnený majiteľmi kaštieľa v Šaci a ním ako konateľom spol., Eurotrend spol. s.r.o. a prevodu nehnuteľnosti medzi Eurotrend spol. s.r.o. a Realcorp Invest, ktorú zastupoval C.. G. z AK C.. G.. Obžalovaný tu vystupoval len ako kuriér a sprostredkovateľ. Z tohoto dvojprevodu absolútne nič nemal. Doklady potrebné pre kataster nepripravoval. E. E. za túto nehnuteľnosť B. T. neplatil a taktiež C.. G. nezaplatil pri kúpe tejto nehnuteľnosti E. E.. Nepodieľal sa na príprave a falšovaní dokladov týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti a dokladov, ktoré boli predložené na kataster, ani nevedel o tom, že tieto doklady sú falšované. Vo vyššie spomínanom písomnom podaní vyslovil obžalovaný E. E. názor, že to celé pripravoval C.. G.. Pravdou nie je ani to, že C.. G. a C.. G. si požičali peniaze od pána G. na kúpu nehnuteľnosti. Pán G. nemal odkiaľ zobrať toľko peňazí a pán H. od neho nedostal žiadnu pôžičku, to len C.. G. a jeho spoločníci vyhotovili potrebné papiere a dali to podpísať jemu aj pánovi H., čo bolo ich ďalšie klamstvo v tejto kauze. V závere svojho písomného podania uviedol, že jeho osobu len využili a o ničom nevedel a žiadal, aby boli potrestaní aj praví vinníci, pričom vyjadril obavu o svoj život a životy príbuzných. Ak by boli zámery C.. G. a a.s. Realcorp Invest čestné, neboli by odkázaní na dvoch tzv. sprostredkovateľov, akými boli obžalovaní E. E. a B. T.. Účelom celej tejto transakcie bolo, že a.s. Molinary legalizovala stratu 15 000 000.-Sk z nevrátenej pôžičky, firma Realcorp Invest legalizovala stratu v rovnakej sume tým, že kúpila a následne musela vrátiť „ zakúpený" kaštieľ. Okrem toho firma Realcorp Invest získala bankový úver, o ktorom sa hovorí v správe auditu zo 6.5.1999, kde asi ručila kaštieľom, neskôr vráteným pôvodným majiteľom. Z toho vyplýva, že jediným dôvodom pre posudzovaný „dvojprevod“ kaštieľa bol C.. G. spomínaný úver v peňažnom ústave, ktorý bol časovo obmedzený na výber, čo bolo zrejme hlavným motívom trestnej činnosti. Základom pochybnosti o vine obžalovaných je skutočnosť, že nebolo doposiaľ zistené kto a za akým účelom sfalšoval doklady, ktoré boli predložené príslušnému katastrálnemu úradu. Pre poznanie skutkových okolností je podstatným vyriešenie základnej otázky, komu celá transakcia nehnuteľnosti bola na prospech a na čo mala slúžiť. Obžalovaný konal pod psychickým nátlakom zo strany C.. G. a spol., nakoľko mu bolo niekoľkokrát povedané, že ak nebude s nimi spolupracovať tak ho zabijú a taktiež zabijú aj jeho rodinu. V tomto konaní nie je nikým a ničím preukázané, kto vlastne rozhodujúcu dokumentáciu sfalšoval. Je toho názoru, že bez zistenia pôvodcov falošných dokladov nie je možné
uznať ho vinným. V celom konaní sa nikto nezaujímal o možnosť znalecky preveriť a porovnať podpisy na sporných dokumentoch s rukopismi možných páchateľov, vrátane C.. G. a pracovníkov jeho kancelárie. Nevenovala sa dostatočná pozornosť úlohe C.. G. na celej veci, najmä keď bolo zistené, že C.. G. po odhalení podvodu majiteľmi kaštieľa mal pre obžalovaného E. E. pripraviť list, ktorým vyzýval majiteľov na oznámenie účtu kam zaslať kúpnu cenu. Táto vec nebola riadne zadokumentovaná v prípravnom konaní. Ide o starú vec, nakoľko od spáchania trestnej činnosti už uplynula doba viac ako 22 rokov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný B. T. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že doteraz mu nebol doručený rozsudok okresného súdu. So záverom konajúceho súdu nesúhlasí, pretože doposiaľ nebolo nijakým spôsobom hodnoverne a dostatočným spôsobom preukázané to, že by sa mal predmetného konania kladeného mu za vinu dopustiť. Vonkoncom sa nijako neobohatil na škodu iného a v žiadnom prípade taktiež nenadobudol ani žiaden majetok alebo akúkoľvek finančnú odplatu za skutky kladené mu za vinu. Počas prípravného konania, ako aj konania na prvostupňovom súde sa dostatočným spôsobom vyjadril ku všetkým skutočnostiam týkajúcich sa predmetného konania kladeného mu za vinu. Predmetnú situáciu od počiatku, teda od jeho zadržania cez následné výsluchy, ako aj jeho ďalšie výpovede opísal vždy rovnako, pretože ním uvádzané skutočnosti sú pravdivé s tým záverom, že z jeho strany nikdy nešlo o žiaden úmysel poškodiť daných vlastníkov nehnuteľností. Od počiatku namietal skutky kladené mu za vinu, ako aj ich právnu kvalifikáciu, pretože týchto sa nikdy nedopustil. S právnymi závermi konajúceho prvostupňového súdu v jeho rozsudku vyhlásenom dňa 18.08.2020, ako aj závermi prokurátora v podanej obžalobe voči jeho osobe zásadne nesúhlasí a tieto v celom rozsahu považuje za nesprávne. V predmetnej trestnej veci sa vykonali procesné úkony, ktoré mali objasniť dostatočným spôsobom to, či sa ako obvinený dopustil konania, ktorým mal naplniť skutkovú podstatu daných trestných činov. Z celkovo vykonaného dokazovania sú úplne zrejmé rozpory so skutočnosťami uvedenými v podanej obžalobe proti jeho osobe, ktorú si konajúci súd vo svojom výroku o vine voči jeho osobe v celom rozsahu prevzal do svojho odôvodnenia (doposiaľ iba ústneho dňa 18. 8. 2020). Má za to, že vzhľadom na všetky doposiaľ vykonané procesné úkony odo dňa vydania uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe až do vynesenia odsudzujúceho rozsudku neboli zaobstarané také dôkazy, podľa ktorých by bolo možné vysloviť dôvodné podozrenie, že sa dopustil konania kladeného mu za vinu. Vzhľadom na doposiaľ vykonané dôkazné prostriedky zo strany príslušných OČTK, ako aj následne konajúceho súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu okolností, za ktorých malo k údajnému skutku dôjsť, prípadne okolností, za ktorých malo k údajnému skutku dôjsť boli uvedené nesprávne, tieto boli do značnej miery skreslené a tieto si nesprávne zobral do svojho odôvodnenia napádaného rozsudku aj konajúci súd. Žiadna údajná vzájomná dohoda medzi ním a spoluobžalovaným E. E. nebola, pretože spoluobžalovaného E. E. videl prvýkrát dňa 24. 2. 1998 na Katastrálnom úrade v Košiciach a nikdy pred týmto dňom s ním nekomunikoval a nikdy predtým ho ani nevidel. Na Katastrálny úrad Košice prišiel iba z dôvodu, že ho o to požiadala p. W., ktorá s ním v minulosti spolupracovala ohľadne predaja nehnuteľností a ktorej dôveroval. On bol iba kuriérom na doručovanie písomností na kataster a nemal žiadnu vedomosť o tom, o aké písomnosti ide a nikdy o ich obsahu s nikým nekomunikoval. Ohľadne sfalšovaného plnomocenstva, ako aj znaleckého posudku opätovne uviedol, že tieto dokumenty on osobne nikdy nefalšoval a ani nemal akúkoľvek vedomosť o tom, o aké plnomocenstvo a znalecký posudok išlo a po výzve C.. C. z katastra, že na plnomocenstve nie je jeho podpis ho na katastri podpísal, neskúmal však jeho obsah, keďže dôveroval p. W. v tom, že to bolo iba splnomocnenie na odovzdanie písomností na katastri za predávajúcich a kupujúcich, kde mal pôsobiť iba ako doručovateľ. Opätovne uviedol, že nikdy nič, čo by sa týkalo predmetnej nehnuteľnosti nenadobudol, ani taktiež vo vzťahu k ním nenadobudla žiaden prospech ani žiadna jeho spoločnosť, v ktorej bol v danom čase spoločníkom alebo konateľom. Taktiež nikdy od spoluobžalovaného E. E. žiaden 1 000 000.- Sk nedostal, tieto skutočnosti sú nepravdivé, čo nakoniec aj sám spoluobžalovaný E. E. uznal a potvrdil vo svojej výpovedi a taktiež uviedol, že tvrdenia skôr uvádzané boli uvedené pod nátlakom a z obavy o jeho život. Tvrdenia uvedené svedkom C.. C. G. v jeho výpovedi počas konania na konajúcom súde sú rozporuplné, keďže ako je potvrdené aj z neskorších výpovedí v súdnom konaní, ako aj z výpovedí svedkov po tom, čo bola vec Najvyšším súdom SR vrátená na preskúmanie do prípravného konania, dokumenty na prepis predmetnej nehnuteľnosti boli vždy pripravované v kancelárii C.. G.. C.. G. a jeho spolupracovníci, ktorí v predmetnej veci realizovali úkony - C.. G., ako aj C.. E. museli vedieť o kúpe a predaji predmetnej nehnuteľnosti už skoršiu dobu predtým a tieto dokumenty mu neboli
predložené. Zhodne potvrdili skutočnosť, že spoločnosť MOLINARI nemohla poskytnúť a ani nikdy neposkytla peňažné prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 15 000 000.- Sk. C.. G., ako aj jeho spolupracovníci museli mať vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa predaja predmetnej nehnuteľnosti a dokumenty na tieto prevody mali byť údajne pripravované v kancelárii C.. G., čo bolo neskôr potvrdené aj viacerými svedeckými výpoveďami v konaní na Krajskom súde v Bratislave. Ďalej má za to, že doteraz nebolo jednoznačne objasnené a preukázané, kto, kedy a ako sfalšoval predmetné razítka na daných listinách, ako aj samotné listiny s týmito razítkami a teda nemožno jednoznačne povedať a určiť, že by tieto mal sfalšovať tak, ako je to tvrdené v obžalobe. Taktiež doteraz nebolo jednoznačne objasnené a preukázané ani to, kto, kedy a ako sfalšoval predmetný znalecký posudok, a teda nemožno jednoznačne povedať a určiť, že by tento mal sfalšovať on. Z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov počas konania na konajúcom súde je zrejmé, že C.. G. a jeho spolupracovníci museli už dňa 20.02.1998 vedieť, že sa má realizovať prevod predmetnej nehnuteľnosti z vlastníkov na spoločnosť EUROTEND spol. s r.o. a že následne bude uskutočnený ďalší prevod predmetnej nehnuteľnosti na ich spoločnosť Realcorp Invest. a.s. Je pravdepodobné, že tieto osoby museli mať už v tejto dobe vedomosť aj o tom, že k prvému prevodu na spoločnosť EUROTEND spol. s r.o. za kúpnu cenu vyššiu, ako bola kúpna cena druhého prevodu dôjde a že následne dôjde aj k prevodu na druhú spoločnosť Realcorp Invest. a.s. Doteraz nie je na základe vykonaného dokazovania nijako preukázané to, že by mal so spoluobžalovaným E. E. sfalšovať predmetné doklady. Nič z doteraz uvedených skutočností, ako ani z doteraz vykonaných dôkazov nenasvedčuje tomu, že by niekedy sfalšoval predmetné dokumenty. Taktiež od počiatku tvrdí, že nikdy žiaden 1 000 000.- Sk od spoluobžalovaného E. E. nedostal, práve naopak, spoluobžalovaný E. E. vo svojej neskoršej pravdivej výpovedi potvrdil, že 1 000 000.- Sk bol zložený do schránky neďaleko kancelárie JUDr. G. v peňažnom ústave v Bratislave a tento bol údajne prevzatý po uskutočnení dvojprevodu nehnuteľnosti p.W.. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na vykonané dokazovanie vo veci samej na konajúcom súde za obdobie posledných 4 rokov uviedol, že doterajším konaním, ako aj vykonanými dôkazmi nebolo nijako preukázané, že by vedel alebo mal vedieť o obsahu vopred pripravených zmlúv na prevod predmetnej nehnuteľnosti, o dodatku k nim, o sfalšovaných znaleckých posudkoch s rôznymi cenami a pod. Taktiež doposiaľ neobjasnenými zostali skutočnosti týkajúce sa výpovede C.. G., že o účasti obžalovaného sa dozvedel až pri výsluchu u vyšetrovateľa, pritom všetky dokumenty ohľadne prevodov boli pripravené v jeho kancelárii, čo bolo potvrdené a preukázané najmä výsluchmi svedkov na KS Bratislava a teda musela mu byť jeho pripravovaná účasť ako kuriéra na doručenie písomností zrejmá, keďže išlo aj o sfalšované splnomocnenie zo dňa 24.02.1998 na jeho osobu. Vo vykonanom dokazovaní nebolo doteraz objasnené, či vzhľadom na skutočnosť, že spol. Realcorp Invest a.s. zahrnula do svojho majetku ako nepeňažný vklad nehnuteľnosť - kaštieľ a navýšila tak svoje základné imanie spoločnosti na sumu 34 000 000.- Sk z pôvodných 1 000 000.- Sk, či to celé nebolo realizované za účelom získania úveru pre spoločnosť a ktorou by ručili za poskytnutý úver a teda z čoho by bol zrejmý účel a prospech, prečo chcela táto spoločnosť nadobudnúť do vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, či nebol do banky predložený sfalšovaný znalecký posudok na sumu 33 420 520.- Sk, nebolo tiež preukázané. Taktiež má za to, že vykonané dôkazy v rámci tohto konania sú založené na neúplných skutkových zisteniach a tvrdenia uvedené v obžalobe, ako aj následne prevzaté konajúcim súdom pri vynesení odsudzujúceho rozsudku nie sú preukázané v tom zmysle, že sa stali tak, ako je to tam uvedené. Z výpovedí svedkov na pojednávaniach vo veci za posledné 4 roky nijako neboli preukázané skutočnosti uvádzané v obžalobe voči jeho osobe a sú tu zrejmé pochybnosti, rozpory a neúplné skutkové zistenia, na základe ktorých nie je možné dospieť k jednoznačným a nespochybniteľným záverom a usvedčiť ho tak zo spáchania daných skutkov, ako to urobil konajúci prvostupňový súd. Taktiež neboli počas celého konania nijako preverené skutočnosti ním tvrdené a zdokladované, že sa počas obdobia kedy bol vo výkone trestu v Taliansku, stal záhadným spôsobom konateľom a spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, o ktorých ani nemal poňatia a o čom sa dozvedel až následne odstupom času. Taktiež niekoľkokrát namietal neprimerane dlhý čas tohto celého konania a to od vznesenia prvotného obvinenia spred 22 rokov v predmetnej trestnej veci a že boli porušené aj jeho práva. V neposlednom rade chce opätovne poukázať na zásadu prezumpcie neviny, ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 40 ods. 2 Listiny Základných práv a slobôd a v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného. Má za to, že doterajším konaním nebolo nijakým hodnoverným spôsobom preukázané to, že by sa kladených skutkov mal aj reálne dopustiť, práve naopak, má za to, že toto bolo vykonaným
dokazovaním jednoznačne vyvrátené. Z uvedených dôvodov preto považuje výrok o vine voči jeho osobe v rozsudku okresného súdu za neopodstatnený, pretože sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo trestným činom a ktoré mu je kladené za vinu. V nadväznosti na to taktiež nie je možné, aby bolo rozhodnuté o treste tak, ako tomu bolo v prípade predmetného a napádaného rozsudku, keďže žiaden trest mu tým pádom ani len nemal byť ukladaný. Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. vo veci sám rozhodol s tým, že prihliadne na všetky ním uvádzané skutočnosti a rozpory a teda, že ho z uvedených dôvodov oslobodí spod obžaloby v celom rozsahu. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným rozsudkom v časti uloženého trestu u obžalovaného E. E.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, poprel. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má 4 záznamy o odsúdeniach, všetky s fikciou zahladenia. Zastáva názor, že uložený trest je neprimerane mierny, nedostatočný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Pokiaľ súd v rozsudku konštatuje, že prihliadol na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba viac ako 22 rokov, táto skutočnosť je nepopierateľná, avšak zároveň je potrebné konštatovať, že priebeh a dĺžku konania podstatne ovplyvnila skutočnosť, že na obžalovaného bol vydaný príkaz na zatknutie z dôvodu jeho neúčasti na hlavných pojednávaniach a následne aj európsky zatýkací rozkaz. Po jeho realizácii v roku 2015 príslušné orgány Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska odmietli obvineného vydať na trestné konanie na Slovensko. Následne bol tento neúspešne predvolávaný na hlavné pojednávania, pričom z uvedeného dôvodu súd prijal dňa 11. 1. 2017 opatrenie na vykonanie trestného konania proti ušlému. S poukazom na uvedené je teda opodstatnená konštatácia, že dĺžka konania nebola zapríčinená prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale iba zo strany samotného obžalovaného, kde táto skutočnosť sa javí podľa názoru prokurátora ako podstatná pri ukladaní trestu zohľadňujúc dĺžku konania. Pokiaľ súd v rozsudku argumentuje skutočnosťou, že reálna škoda trestnou činnosťou obžalovaného nevznikla, je potrebné uviesť, že táto situácia nenastala dodatočným konaním obžalovaného, ale včasným opatrením jednotlivých poškodených. Dal do pozornosti postoj páchateľa ku skutku, ku ktorému sa nepriznal a ani neoľutoval jeho spáchanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanému E. E. uložil primeraný trest odňatia slobody v intenciách ustanovení Trestného zákona, resp. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný E. E. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora v tom smere, že s odvolaním nesúhlasí. Opätovne uviedol, že obžalovaný vystupoval len ako kuriér a sprostredkovateľ. Z tohto dvojprevodu absolútne nič nemal a doklady potrebné pre kataster nepripravoval. E. E. za túto nehnuteľnosť B. T. neplatil a taktiež C.. G. nezaplatil pri kúpe tejto nehnuteľnosti E. E.. Obžalovaný sa nepodieľal na príprave a falšovaní dokladov týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti a dokladov, ktoré boli predložené na kataster, ani nevedel o tom, že tieto doklady sú falšované. Vyslovil názor, že to celé pripravoval C.. G. a tento, že nemal financie, aby to zaplatil. Pravdou nie je ani to, že C.. G. a C.. G. si požičali peniaze od pána G. na kúpu nehnuteľnosti. Jeho osobu len využili, o ničom nevedel a žiadal, aby boli potrestaní aj praví vinníci, pričom vyjadril obavu o svoj život a životy príbuzných. Ak by boli zámery C.. G. a a.s. Realcorp Invest čestné, neboli by odkázaní na dvoch tzv. sprostredkovateľov, akými boli obžalovaní E. E. a B. T.. Konal pod psychickým nátlakom zo strany C.. G. a spol., nakoľko mu bolo niekoľkokrát povedané, že ak nebude s nimi spolupracovať tak ho zabijú a taktiež zabijú aj jeho rodinu.V tomto konaní nie je nikým a ničím preukázané, kto vlastne rozhodujúcu dokumentáciu sfalšoval. Je toho názoru, že bez zistenia pôvodcov falošných dokladov nie je možné ho uznať vinným. V celom konaní sa nikto nezaujímal o možnosť znalecky preveriť a porovnať podpisy na sporných dokumentoch s rukopismi možných páchateľov, vrátane C.. G. a pracovníkov jeho kancelárie. Nevenovala sa dostatočná pozornosť úlohe C.. G. na celej veci, najmä keď bolo zistené, že C.. G. po odhalení podvodu majiteľmi kaštieľa mal pre obžalovaného E. E. pripraviť list, ktorým vyzýval majiteľov na oznámenie účtu kam zaslať kúpnu cenu. Táto vec nebola riadne zadokumentovaná v prípravnom konaní vyšetrovateľom. Nevykonalo sa žiadne dokazovanie, ktoré by preverilo, či pečiatky na sfalšovaných dokladoch sú pravé.
Na záver uviedol, že ide o starú vec, nakoľko od spáchania trestnej činnosti už uplynula doba viac ako 22 rokov a navrhol, aby obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a ani odvolania obžalovaných E. E. a B. T. nie sú dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného E. krajský súd uvádza, že samotný obžalovaný priznal, že na základe spolupráce s osobou C.. G. nadobudol okrem iných aj obchodnú spoločnosť Eurotrend s.r.o., pričom chodil do kancelárie C.. G. v Petržalke, kde podpisoval nejaké papiere, o ktoré sa bližšie nezaujímal a o ktorých mu bolo tvrdené, že sú to legálne obchody. Obžalovaný potvrdil, že vo februári 1998 s C.. G. cestoval do Košíc, pričom cestou mu bolo, podľa jeho vlastných slov vysvetlené C.. G., čo idú robiť a na jeho pokyn potom bol účastníkom dvojprevodu predmetného kaštieľa. Z uvedených tvrdení obžalovaného nepochybne teda vyplýva, že objektívne bol pri danom dvojprevode uvedenej nehnuteľnosti, pričom obhajoba obžalovaného, že za celou vecou boli iné osoby, na pokyn ktorých konal, že bol len kuriérom a sprostredkovateľom, že doklady na kataster nehnuteľnosti nepripravoval nie sú takého charakteru, aby vylučovali trestnú zodpovednosť obžalovaného. Obrana obžalovaného tvoriaca obsah jeho odvolania nie je dostatočne presvedčivá na to, aby spochybnila logické úvahy súdu prvého stupňa a jeho závery o vine obžalovaného. Aj s ohľadom na obžalovaným uvádzané skutočnosti v jeho písomnom odvolaní dospel krajský súd k záveru, že vina je dostatočne a bez dôvodných pochybností preukázaná vykonaným dokazovaním. Krajský súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný nebol len živým nástrojom v rukách tretích osôb, použitým na spáchanie trestného činu, ktorý by konal bez svojho vlastného zavinenia. Naopak, zastáva názor, že tak ako napokon aj obžalovaný uviedol vo svojom odvolaní, bol C.. G. oboznámený s tým čo idú robiť, daný prevod sa musel obžalovanému javiť ako protiprávny s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a napriek tomu obžalovaný konal v priamom úmysle. Vzhľadom k uvedenému neobstojí jeho obrana, že bol len v pozícii kuriéra a sprostredkovateľa, či osoby, ktorú iní zneužili. Na vine obžalovaného nemôže nič zmeniť jeho tvrdenie, že sa nepodieľal na príprave a falšovaní predmetných dokladov a že nevedel, že sú falšované. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovanému nie je súdom kladené za vinu falšovanie verejnej listiny, ale použitie falšovanej verejnej listiny ako pravej a dokonca ani obžaloba podaná proti obžalovaným nikdy nekládla im za vinu, že by oni sami falšovali dané listinné podklady. Obdobne bolo nesporne preukázané, že ani jeden z obžalovaných nekonal v úmysle získať podvodným spôsobom kaštieľ do svojho vlastníctva. Ak by sme aj teoreticky pripustili, že stíhaná trestná činnosť môže byť hypoteticky súčasťou nejakej väčšej protiprávnej činnosti, tak ako sa ju snaží obžalovaný vykresliť vo svojom odvolaní, keď poukazuje na to, kto mohol mať z celého podvodu aký, účtovný či iný prospech, je nutné dodať, že sa pohybujeme v rovine podozrení, ktoré samé o sebe nevylučujú a nespochybňujú vyslovenú vinu obžalovaného. V tomto smere sa okresný súd snažil preveriť obhajobu obžalovaného a to v miere nevyhnutnej pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie o jeho vine, keď boli vypočutí svedkovia, ktorí mali nejaký vzťah k tomuto skutku a ktorých obžalovaný označoval ako osoby zapojené do celej protiprávnej činnosti, teda ktorí sa podľa obžalovaného mali tiež
podieľať svojou protiprávnou činnosťou na stíhanom skutku, avšak žiadne skutočnosti nasvedčujúce zapojeniu daných osôb do trestnej činnosti neboli preukázané. Teda nedá sa súhlasiť s obžalovaným, že v rámci vykonaného dokazovania nebola venovaná dostatočná pozornosť úlohe C.. G. na celej veci. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že súd nie je orgánom činným v trestnom konaní, ktorého právomocou nie je odhaľovať a objasňovať trestnú činnosť ani preverovať podozrenia z jej spáchania, pretože súd koná len o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, či návrhu na schválenie dohody o vine a treste. Na druhej strane možno povedať, že obžalovaný tým, že popisuje určitú schému daného podvodu s účasťou konkrétnych osôb na ňom, do istej miery spochybňuje svoju vlastnú obhajobu, podľa ktorej nevedel o danom podvode a falšovaní. Avšak odhliadnuc od uvedeného krajský súd zotrváva na presvedčení, že na vine obžalovaného nemôže nič zmeniť poukazovanie na účasť ďalších osôb na danom skutku, ani konanie pod údajným psychickým nátlakom, neobjasnenie konkrétnych falšovateľov dokladov, ako ani nestotožnenie osôb, ktoré podpísali falošné doklady. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, ktorý na základe vykonaného dokazovania konštatoval naplnenie objektívnej, ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, konanie obžalovaného správne vyhodnotil a následne aj právne kvalifikoval, pričom s hodnotením okresného súdu, jeho úvahami a závermi sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.
K odvolaniu obžalovaného T. krajský súd konštatuje, že obdobne ako u obžalovaného E. sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a ním použitou argumentáciou, na základe ktorej dospel k rozhodnutiu o vine obžalovaného. V prvom rade je potrebné reagovať na tvrdenie obžalovaného, že mu nebol doručený napadnutý rozsudok v písomnej podobe. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, odvolací súd preštudovaním príslušnej časti spisového materiálu zistil, že o doručení rozsudku obžalovanému svedčí doručenka, ktorá je súčasťou predloženého spisu s dátumom doručenia 25.11.2020.
V odvolaní použitá argumentácia obžalovaného, ktorou spochybňuje svoju vinu nie je takého významu, aby spochybnila odôvodnené závery okresného súdu, pričom tieto obhajobné tvrdenia boli uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý im venoval pri svojom rozhodovaní náležitú pozornosť a vyhodnotil ich spôsobom, ktorému krajský súd nemá dôvod nič vytknúť.
Odôvodnenie rozsudku reaguje na obhajobu obžalovaného jednoznačne správnym spôsobom. Obžalovaný T. takisto poukazuje na to, že daný skutok bol súčasťou väčšej protiprávnej činnosti, dôkazom čoho má byť označenie konkrétnych výhod či prospechu, ktorý údajne mali získať v súvislosti s daným dvojprevodom osoby a obchodné spoločnosti označené obžalovaným. V tejto časti sa obhajoba obžalovaného do detailov zhoduje s tým, čo uvádzal obžalovaný E.. V danom smere k takto uplatnenej obhajobe obžalovaného nemá krajský súd dôvod meniť svoje názory a úvahy vyslovené už vyššie, vo vzťahu k obžalovanému E. a preto na ne v podrobnostiach odkazuje a uzatvára, že tak ako u obžalovaného E. aj u obžalovaného T., na vine obžalovaného nemôže nič zmeniť uvádzanie účasti iných osôb na danom skutku, údajné podpisovanie dokladov v kancelárii C.. G., solventnosť spoločnosti MOLINARI, to že obžalovaný nemal žiaden priamy prospech z celej činnosti, otázka komu bola celá záležitosť na prospech, či ďalšie v odvolaní uvádzané skutočnosti. Okresný súd poukázal na veľmi presvedčivé skutočnosti, ktoré sa týkali daného obžalovaného, jeho realitnú a obchodnú činnosť, ktorú v danom období vykonával, v dôsledku čoho mal skúsenosti s takýmito vecami a teda sa nedalo veriť jeho tvrdeniu že nič nevedel, dôveroval iným osobám a bol len zneužitý. Z pohľadu viny obžalovaného má veľký význam aj zistenie, že obžalovaný bol jedným z dvoch osôb, ktorým poškodené osoby vydali pravé doklady, ktoré boli v neskoršom čase ako falošné predložené katastrálnemu úradu. Ďalej obhajobu obžalovaného, že len robil službu svedkyňa W., samotná svedkyňa vylúčila. Teda bez akýchkoľvek pochybností odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, obžalovaným uvádzaná obhajoba nie je presvedčivá a dôveryhodná do tej miery aby spochybnila výrok o vine a možno sa stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý na základe vykonaného dokazovania vidí u obžalovaného naplnenie tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Aj pokiaľ ide o tohto obžalovaného bolo jeho konanie okresným súdom správne skutkovo vyhodnotené a následne aj právne kvalifikované, pričom aj s týmto hodnotením okresného súdu, jeho úvahami a závermi sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto smerovalo proti výroku o treste obžalovaného E.. Prokurátor uložený trest považuje za neprimerane mierny, pričom sa nestotožňuje s dôvodom ukladania daného trestu pre neprimeranú dĺžku konania, nakoľko dĺžka konania bola podľa jeho názoru vo významnej miere ovplyvnená tým, že na obžalovaného musel byť vydaný príkaz na zatknutie a neskôr aj európsky
zatýkací rozkaz, na základe ktorého príslušné orgány Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska odmietli obžalovaného vydať, v dôsledku čoho sa muselo vykonať konanie proti ušlému. Napriek tomu, že prokurátorom uvedené skutočnosti sú pravdivé, s jeho názorom sa krajský súd nemohol bez výhrad stotožniť. Dĺžka konania bola obdobne dosť významne ovplyvnená aj vrátením veci v roku 2005 najvyšším súdom do prípravného konania na došetrenie, pričom nová obžaloba bola podaná až v roku 2010. Teda v nie nepodstatnej miere aj orgány činné v trestnom konaní prispeli k celkovej dĺžke konania, pričom za výrazne dlhú dobu vyšetrovania od roku 2005 - 2010 obžalovaní nemôžu. Nespochybniteľný je fakt, že obžalovaný má všetky predchádzajúce odsúdenia zahladené a od spáchania predmetného trestného činu sa nedopustil žiadnej inej trestnej činnosti. Dlhodobo sa zdržiava v zahraničí. S ohľadom na tieto skutočnosti ako aj mieru účasti obžalovaného na danom skutku, považuje odvolací súd uložený trest za síce mierny, ale primeraný a odôvodnený okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Objektívne za 22 rokov od spáchania daného skutku sa záujem spoločnosti na potrestaní obžalovaných oslabil do tej miery, že je postačujúci aj takýto výchovný trest.
Keďže na základe odvolaní obžalovaných odvolací súd výrok o ich vine nezrušil, preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste a to vo vzťahu ku obom obžalovaným. Dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s odvolaním prokurátora a uznal primeranosť a odôvodnenosť uloženého trestu u obžalovaného Skuráka viedli odvolací súd k záveru, že vecne správne a zákonné bolo aj rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k upusteniu od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného T., nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený vo výmere 5 rokov rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/69/2008 zo dňa 10.2.2011 je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný a to dokonca aj s poukazom na skutočnosť, že od spáchania stíhaného skutku sa obžalovaný prakticky za 10 rokov nedopustil žiadnej trestnej činnosti a viedol riadny život a on osobne najmenej prispel svojou osobnou neúčasťou na konaní na celkovej dĺžke konania.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.