Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: JUDr. K. J., bytom B. A. XX, K., zastúpený advokátskou kanceláriou F.-Z. s.r.o., so sídlom P. G. 1, K., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, predseda, so sídlom Žellova 2, Bratislava 25, za účasti DôVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R, č.z.XXXXX/XXXX zo dňa 21. apríla 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný zmenil platobný výmer č. s.: XXXXX/XXXX/XXX, č. k.: PV XXX/XXXXX/ XXXX, č. z.: XXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2015, ktorý bol vydaný úradom, pobočkou Trenčín z dôvodu porušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v zmysle 2. Žalobca namietal, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, keďže ho vydal správny orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

3. Poukázal na to, že na postup žalovaného pri vydávaní rozhodnutí o pohľadávkach na poistnom začatých do 28.02.2019 sa vzťahuje . Uzavrel, že podaním návrhu na vydanie platobného výmeru do 28.02.2019 stratil výkaz nedoplatkov platnosť a teda konanie nebolo ukončené v prvom stupni. Vzhľadom na zmenu v predpisovaní poistného od 01.03.2019 bolo teda potrebné o pohľadávke rozhodnúť prvostupňovým rozhodnutím v zmysle novej právnej úpravy, teda výkazom nedoplatkov, ktorý môže vydať len zdravotná poisťovňa. Zdôraznil, že vydaním nového výkazu nedoplatkov nebudú prebiehať dve správne konania, ale pôjde podľa jeho názoru o pokračovanie v pôvodnom správnom konaní, v ktorom bol pôvodný výkaz nedoplatkov zrušený podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Vzhľadom k tomu, že zdravotná poisťovňa dodnes nevydala nový výkaz nedoplatkov, ocitla sa v časovej tiesni a jej nárok je už premlčaný. V tejto súvislosti vzniesol aj námietku premlčania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a je aj vecne správne. Poukázal na to, že žalobca v podanej správnej žalobe nenapadol nárok zdravotnej poisťovne predpísaný napadnutým rozhodnutím, ale iba procesný postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. Súhlasil s tým, že novou právnou úpravou sa od 01.03.2019

zmenil proces uplatňovania pohľadávok na poistnom. Keďže prechodné ustanovenie uvedené v zb, ods. 1 ukladá povinnosť konania podľa začaté a právoplatne neukončené pred 01.03.2019 dokončiť podľa zákona v znení účinnom od 01.03.2019, úrad má povinnosť aplikovať na tieto konania novú právnu úpravu účinnú od 01.03.2019. V prípade, ak by žalovaný nepokračoval v prerušenom konaní, nebolo by možné rozhodnúť o nároku zdravotnej poisťovne, nakoľko nie je zákonom stanovený iný správny orgán na úseku verejného zdravotného poistenia, ako druhostupňový správny orgán, ktorý by takéto konanie dokončil.

5. Žalovaný uviedol, že žalobca cituje z oznámenia zo dňa 13.08.2020, ktoré sa však týka inej právnej veci, a to prerušeného konania č. PV XXX/XXXXX/XXXX, v ktorom do 28.02.2019 nerozhodol prvostupňový správny orgán. V prejednávanej veci však išlo o skutkovo rozdielnu situáciu.

6. Žalovaný mal za to, že mal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, najmä uznesenie Veľkého senátu NS SR, sp. zn. zo dňa 09.09.2020, náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je jasný a zrozumiteľný výsledok správnej úvahy. Sú v ňom uvedené skutkové okolnosti, ktoré považoval za preukázateľne zistené a tento skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu.

7. Pokiaľ ide o námietku premlčania uvedenú v správnej žalobe, tak podľa sa právo poisťovne uplatniť si nárok na poistné premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Splatnosť poistného nastáva až nezaplatením nedoplatku z ročného zúčtovania poistného v zákonom stanovenej lehote, ktorá sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je nedoplatok predpísaný. S poukazom na uvedené žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Správny súd pribral do konania účastníka DôVERA zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava (ďalej len poisťovňa), ktorý vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s a v spojení s ust. v znení neskorších predpisov v predmetnom správnom konaní dodržal procesnoprávny postup. Uviedol, že poisťovňa vykonala vo vzťahu k žalobcovi ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za kalendárny rok 2014, výsledkom ktorého bol nedoplatok vo výške 6085,79 eur. Tento nedoplatok si následne voči žalobcovi uplatnila Výkazom nedoplatkov č. 1514316537 zo dňa 04.07.2015. Voči predmetnému výkazu podal žalobca riadne a včas námietky, ktorým spoločnosť nevyhovela. V súlade s ust. v znení účinnom do 28.02.2019 tak poisťovňa podala úradu návrh na vydanie platobného výmeru. Návrh na vydanie platobného výmeru bol úradu doručený dňa 30.07.2015 a jeho podaním sa začalo správne konanie. V takto začatom konaní vydala pobočka úradu v Trenčíne dňa 27.11.2015 prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložila povinnosť zaplatiť nedoplatok vo výške 6085,79 eur a trovy konania. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol predseda úradu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.04.2021. 9. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom správneho konania bolo rozhodovanie o nároku poisťovne na úhradu nedoplatku za rok 2014 a rozhodovanie o námietkach žalobcu voči výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, ktorým si poisťovňa pôvodne voči žalobcovi svoj nárok uplatnila. Je zrejmé, že konanie začalo podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2019. Od 01.03.2019 bol pritom zmenený proces rozhodovania úradu o nárokoch zdravotných poisťovní na úhradu pohľadávok z verejného zdravotného poistenia a o námietkach platiteľov voči výkazom nedoplatkov.

10. Ďalší účastník zastal názor, že ust. zb. ods. 1 v znení účinnom od 01.03.2019 nevytvára žiadnu relevantnú právnu prekážku, ktorá by úradu objektívne bránila pokračovať v konaniach začatých do 28.02.2019, a to bez ohľadu na to, či do účinnosti novej právnej úpravy upravujúcej vedenie týchto konaní úradom úrad vydal alebo nevydal platobný výmer. Poukázal pri tom na v znení účinnom od 01.03.2019, v zmysle ktorého úrad rozhoduje o námietkach poistenca alebo platiteľa poistného proti výkazu nedoplatkov rozhodnutím, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela podľa osobitného predpisu. V zmysle tohto ustanovenia je tak predpokladom pre konanie a rozhodovanie úradu v rámci správneho konania existencia výkazu nedoplatkov vydaného zo strany zdravotnej poisťovne a námietky platiteľa poistného voči takto vydanému výkazu nedoplatkov. Tieto podklady boli úradu v správnych konaniach začatých do 28.02.2019 zaslané. Úrad tak disponuje

všetkými podkladmi potrebnými k tomu, aby mohol správne konania začaté pred 01.03.2019 dokončiť podľa ust. v znení účinnom od 01.03.2019.

11. Poisťovňa poukázala na to, že výkaz nedoplatkov bol vydaný v súlade so v znení účinnom ku dňu jeho vydania, obsahoval všetky zákonné náležitosti a žalobcovi bol riadne doručený. Nakoľko žalobca riadne a včas vzniesol voči nemu námietky, ktorým nebolo vyhovené, bol podaný v súlade s vtedy platnou právnou úpravou návrh na vydanie platobného výmeru. Zo strany poisťovne tak boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby o námietkach žalobcu a o nároku poisťovne rozhodol úrad. Zmena právnej úpravy týkajúca sa úradom vedených osobitných konaní účinná od 01.03.2019 nielenže reálne nemá, ale v podmienkach právneho štátu by ani nemohla mať negatívny vplyv na už existujúce a legálne nadobudnuté práva účastníkov konania vedeného úradom. Zdôraznila, že pokračovanie v správnom konaní začatom do 28.02.2019, tak nemôže byť podmieňované potrebou opätovného vydania už raz námietkami napadnutého výkazu nedoplatkov.

12. Poisťovňa zdôraznila, že ku dňu 01.03.2019 boli na úrade vedené správne konania, ktoré neboli k tomuto dátumu právoplatne ukončené. Zmena právnej úpravy vedenia týchto správnych konaní nemala pritom za následok ich zastavenie. v ust. zb ods. 1 explicitne uvádza, že tieto konania pokračujú ďalej. Správne konania prebiehajúce na úrade sú pritom vážnou a nepopierateľnou právnou prekážkou toho, aby o rovnakých nárokoch voči rovnakým platiteľom poistného, o ktorých sa v týchto správnych konaniach rozhoduje súčasne konala a rozhodovala zdravotná poisťovňa formou výkazov nedoplatkov. Nie je právne akceptovateľné, aby o rovnakom nároku zdravotnej poisťovne na úhradu pohľadávky z verejného zdravotného poistenia súčasne rozhodoval aj úrad, aj zdravotná poisťovňa a aby v prípade, ak platiteľ poistného podá voči výkazu nedoplatkov riadne a včas námietky, si zdravotná poisťovňa počas právneho konania vedeného na úrade uplatnila svoj nárok opätovne formou výkazu nedoplatkov. Opakovane zdôraznil, že zmena zákonných ustanovení upravujúcich proces vedenia správnych konaní na úrade nezakladá zákonný dôvod prerušenia týchto správnych konaní, ani zákonný dôvod zastavenia týchto správnych konaní.

13. Podľa poisťovne, okrem prekážky prebiehajúceho správneho konania na úrade je zároveň potrebné mať na zreteli aj to, že opätovné vydanie výkazov nedoplatkov, ktorým by si zdravotná poisťovňa voči platiteľovi uplatňovala nárok na úhradu pohľadávky, by znamenalo aj vážny a právne neobhájiteľný zásah do zákonom garantovaných práv samotných platiteľov poistného. Ak by totiž zdravotná poisťovňa pristúpila k opätovnému vydaniu výkazov nedoplatkov, boli by platitelia nútení opätovne podať námietky. Ak by tieto námietky nepodali, výkazy nedoplatkov by nadobudli právoplatnosť. Nie je pritom možné od platiteľov poistného spravodlivo žiadať, aby opätovne podali námietky voči výkazom nedoplatkov, ktorými si zdravotná poisťovňa voči nim uplatňuje rovnaký nárok na úhradu pohľadávky z verejného zdravotného poistenia, ktorý si už raz formou výkazu nedoplatkov voči nim uplatnila a ktorý už raz v zákonnej lehote a zákonným spôsobom namietali.

14. Ďalej poisťovňa uviedla, že ak by aj zdravotná poisťovňa opätovne vydala výkazy nedoplatkov, ktorými by si voči platiteľom uplatnila rovnaký nárok, ktorý si už raz voči dotknutým platiteľom poistného formu výkazu nedoplatkov uplatnila a ktorý už raz platitelia zákonným spôsobom a v zákonnej lehote namietali, už by nebolo možné hovoriť o pokračovaní v začatom správnom konaní tak, ako to explicitne predpokladá ust. zb. ods. 1 v znení účinnom od 01.03.2019, ale bolo by nutné začať nové správne konanie, nakoľko úrad by už rozhodoval o novom výkaze nedoplatkov na podklade nových námietok a nového stanoviska zdravotnej poisťovni k nim. V tejto súvislosti uviedol, že opätovné vydanie výkazov nedoplatkov by malo za následok to, že o pôvodne podaných námietkach by už nikdy nebolo rozhodnuté. Ak by totiž platitelia podali voči opätovne vydanému výkazu nedoplatkov námietky, úrad by rozhodoval o opätovne vydanom výkaze nedoplatkov a o námietkach voči opätovne vydanému výkazu nedoplatkov a pôvodné námietky by tak zostali nerozhodnuté. Podmieňovanie pokračovania v správnych konaniach začatých do 28.02.2019 potrebou opätovného vydania výkazov nedoplatkov by teda predstavovalo vážny zásah do zákonných práv a legitímnych očakávaní platiteľov poistného. Takýto postup pritom podľa pribratého účastníka nemá oporu v zákone.

15. Poisťovňa sa taktiež nestotožnila s argumentáciou žalobcu, ktorý potrebu opätovného vydania výkazu nedoplatkov odôvodňuje tým, že podaním návrhu na vydanie platobného výmeru stratil pôvodný výkaz nedoplatkov platnosť a teda už o ňom nemožno rozhodovať. Rovnako sa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že opätovným vydaním výkazu nedoplatkov nebudú prebiehať dve správne konania. Je

pravdou, že v zmysle ust. v znení účinnom do 28.02.2019 podaním návrhu na vydanie platobného výmeru stratil výkaz nedoplatkov platnosť, nedošlo však k jeho zrušeniu ako nesprávne uvádza žalobca. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru sa stal napadnutý výkaz neplatným, naďalej existuje ale z dôvodu riadne a včas podaných námietok nie je spôsobilý vyvolať právom predpokladané právne následky, tak ako každé iné rozhodnutie napadnuté riadnymi opravnými prostriedkami, kým o ňom nerozhodne príslušný orgán. Okrem toho mala poisťovňa za to, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby podanie návrhu na vydanie platobného výmeru v zmysle v znení účinnom do 28.02.2019 malo za následok zrušenie námietkami napadnutého výkazu nedoplatkov, bol by to zákonodarca v zákone explicitne uviedol.

16. Ďalší účastník súčasne poukázal na to, že ust. zb ods. 1 predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy. V danom prípade ide o procesnú retroaktivitu, ktorá je v podmienkach slovenského právneho poriadku pomerne bežná a nie je považovaná za inštitút, ktorý by bol v rozpore s princípmi právneho štátu, ak nová právna úprava uznáva a v plnom rozsahu rešpektuje práva a povinnosti účastníkov konania nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu a len do budúcna zavádza vo vzťahu k takto vzniknutým, resp. nadobudnutým právam a povinnostiam nový procesný režim. Ak by nová právna úprava spochybňovala, resp. odmietala práva a povinnosti a založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho právneho predpisu, išlo by o pravú retroaktivitu, ktorá je nezlučiteľná so základnými princípmi právneho štátu. V podmienkach právneho štátu teda nemožno neskoršou právnou úpravou spätne odňať účastníkom konania právo na prejednanie veci a právo konať pred príslušným orgánom, v tomto prípade pred úradom. Princíp právnej istoty okrem iného v sebe zahŕňa aj ochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, čo vo všeobecnom vyjadrení znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadne a zákonne nadobudnutého práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Vyslovil ďalej názor, že ust. zb ods. 1 v znení účinnom od 01.03.2019 neneguje účinky podaných námietok voči výkazom nedoplatkov, ktoré boli vydané pred 01.03.2019. Zo znenia ust. zb ods. 1 účinnom od 01.03.2019 nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že by neboli rešpektované právnou úpravou účinnou do 28.02.2019 garantované právne následky riadne a včas podaných námietok voči výkazom nedoplatkov a právne následky podaných návrhov, ktorými si zdravotné poisťovne uplatnili svoj nárok na úhradu pohľadávok z verejného zdravotného poistenia na úrade.

17. V záverečnom stanovisku poisťovňa uviedla, že pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalobcom v podanej správnej žalobe tak sa stotožňuje s argumentáciou úradu uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe.

18. Žalobca v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach a názoroch, ktoré vyjadril v podanej správnej žalobe. Mal taktiež za to, že sa žalovaný riadne nevysporiadal s podanou námietkou zaujatosti. Mal za to, že žalovaný nemal prerušiť konanie za účelom vyčkania vyriešenia predbežnej otázky, ale mal v konaní pokračovať a rozhodnúť podľa právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a najmä rozhodnutím sp. zn. . Obe tieto rozhodnutia zastali právny názor, ktorý vo výsledku znamenal zamietnutie nároku zdravotnej poisťovne. Podľa žalobcu bol žalovaný bezdôvodne nečinný a neriadil sa vtedy platnými predpismi a právoplatnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

19. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa námietkou zaujatosti podanou žalobcom v administratívnom konaní v súlade so zákonom zaoberal a taktiež sa obrátil na predsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci prijatia stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákona a to vzhľadom na rozpory medzi rozsudkom zo dňa 30.05.2018 a sp.zn. zo dňa 27.06.2018 s rozsudkom zo dňa 27.06.2018.

20. Poisťovňa v ďalších vyjadreniach zotrvala na svojej argumentácii, ktorá bola obsiahnutá v predchádzajúcom obsiahlom vyjadrení tak, ako je uvedené vyššie. Poukázala na to, že žalovaný nemohol o veci rozhodnúť bez vyčkania na vyriešenie rozporov v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Citoval potom rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.09.2020. Z uvedeného rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že podiely na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003 vyplácané po 01.01.2011 podliehajú daňovej povinnosti ako tzv. ostatné príjmy. Zastala názor, že žalovaný správne v žalobou napadnutom rozhodnutí zohľadnil rozhodnutie

Veľkého senátu. Okrem toho, ak žalovaný v odvolacom konaní nekonal, stalo sa tak na základe toho, že konanie bolo prerušené. Nejde teda o nečinnosť, tak ako tvrdí žalobca. Okrem toho poisťovňa upozornila na to, že žalobca v podanej správnej žalobe nenamietal oprávnenosť jej nároku na úhradu nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2014.

21. Žalobca v podanej správnej žalobe žiadal aj o priznanie odkladného účinku. Uznesením č.k.14Sa/36/2021-24 zo dňa 17.05.2021 bol tento návrh zamietnutý.

22. Podľa konania podľa v znení účinnom do 28. februára 2019 začaté a právoplatne neukončené pred 1. marcom 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. marca 2019.

23. Podľa predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutia úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovene poradnej komisie.

24. Podľa úrad rozhoduje o námietkach poistenca alebo platiteľa poistného proti výkazu nedoplatkov podľa , ak námietkam nevyhovela zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu.

25. Podľa a v znení platnom do 28.02.2019 zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.

26. Podľa a v znení platnom do 28.02.2019, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci.

27. Podľa a v znení platnom do 28.02.2019 úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.

28. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol v roku 2014 poistencom poisťovne DôVERA zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len poisťovňa) , ktorá vykonala ročné zúčtovanie poistného za rok 2014 podľa s tým záverom, že žalobca má nedoplatok v sume 6085,79 eur. Tento nedoplatok bol žalobcovi oznámený Výkazom nedoplatkov číslo XXXXXXXXXX zo dňa 04.07.2015. Nedoplatok na poistnom vznikol vypočítaním poistného z iných príjmov podľa zákona o dani z príjmov, konkrétne z dividend z účasti v akciovej spoločnosti A., a.s.. Proti tomuto výkazu podal žalobca námietky, ktorým poisťovňa nevyhovela a dňa 30.7.2015 podala na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru. Úrad dňa 13.08.2015 vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol, že žalobcovi nevznikol nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 vykonaného zdravotnou poisťovňou. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie poisťovňa. Predseda úradu rozhodnutím zo dňa 4.11.2015 podanému odvolaniu vyhovel a rozhodnutie orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

29. Dňa 16.10.2015 podal žalobca námietku zaujatosti pracovníkov úradu. O tejto bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 28.10.2015.

30. Dňa 27.11.2015 vo veci znova rozhodoval prvostupňový správny orgán, ktorý platobným výmerom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 6085,79 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Úrad následne konanie

prerušil do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. vo veci zahrnutia príjmov z podielov zo zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 do vymeriavacieho základu pre účely určenia poistného na zdravotné poistenie. Súčasťou administratívneho spisu je aj uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020.

31. Následne bolo o odvolaní rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.4.2021 (rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu) tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené. Konkrétne žalovaný rozhodol tak, že “dlžná suma 6090,79 eur pozostávajúca z nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2014 a trov konania: - nedoplatok na poistnom vyplývajúci z RZ 2014 v zmysle v sume 6085,79 eur sa mení na sumu 6085,78 eur, - trovy konania v sume 5,00 eur sa zdravotnej poisťovni nepriznávajú.” V čase medzi prerušením konania a vydaním rozhodnutia o odvolaní došlo k zmene právnej úpravy, ktorá upravuje postup pri uplatňovaní pohľadávok na poistnom z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie pritom stanovuje, že konania podľa začaté a právoplatne neukončené pred 01.03.2019 sa dokončia podľa novej právnej úpravy. V zmysle dôvodovej správy k došlo k tejto zmene z dôvodu, aby sa vymáhanie pohľadávok na poistnom v prvom stupni realizovalo výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Z tohto dôvodu sa zrušila možnosť vydania platobného výmeru Úradom. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad.

32. V prejednávanej veci teda spornou zostala otázka, aký mal byť vzhľadom na túto zmenu zákona, ďalší procesný postup vo veci. Správny súd poukazuje na to, že po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby žalobca ešte doplnil svoje žalobné námietky aj v tom smere, že žalovaný bol bezdôvodne v odvolacom konaní nečinný, pričom mal povinnosť v danom čase rozhodnúť podľa právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorých závery boli v prospech jeho argumentácie a súčasne namietal postup žalovaného pri vybavení jeho námietky zaujatosti. Vzhľadom na to, že žalobca je fyzická osoba a ide o sociálnu vec, mohol meniť a dopĺňať svoju žalobnú argumentáciu aj po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

33. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť svojho klienta ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo a o veci rozhodlo v ich neprítomnosti. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, ako aj vyjadrení zástupcu žalovaného a poisťovne dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne. V predmetnej právnej veci išlo sociálnu vec, pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalobca vo svojej podstate nenamietal samotný nárok poisťovne na zaplatenie poistného. S poukazom na to, že v sociálnych veciach súd nie je viazaný žalobnými bodmi a rozsahom správnej žaloby, správny súd konštatuje, že má za to, že v merite veci bolo rozhodnuté v súlade so závermi vyslovenými Veľkým senátom Najvyššieho súdu zo dňa 9.9.2020, pričom správne orgány vychádzali pri úhrne vymeriavacích základov z vymeriavacieho základu žalobcu ako SZČO a vymeriacieho základu z ostatných a kapitálových príjmov. Výsledný vymeriavací základ z ostatných príjmov a kapitálového majetku bol vypočítaný podľa vyhlášky MZ SR č. vynásobením VZ 109 512 eur a koeficientom 0,432028. Poistné z týchto ostatných príjmov bolo vypočítané vynásobením výsledného vymeriavacieho základu v sume 47 312,25 eur sadzbou poistného vo výške 14% podľa Správny súd nezistil, že by pri výpočte a určení nedoplatku na poistnom bol porušený zákon.

34. Pokiaľ ide o procesný postup žalovaného po 01.03.2019, tak správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že medzi základné zásady a princípy právneho štátu patrí zásada predvídateľnosti a zrozumiteľnosti zákona, princíp právnej istoty a ochrany dôvery v právo a v neposlednom rade aj ochrana legitímneho očakávania. Zrušenie starej a prijatie novej právnej úpravy je nutne späté so zásahom do uvedených princípov. Z tohto dôvodu je žiadúce, aby zákonodarca za účelom minimalizácie tohoto zásahu využil pri zmenách právnej úpravy tzv. prechodné (intertemporálne) ustanovenia. V nich má jednoznačne upraviť a naisto postaviť vzťah, resp. režim právnych vzťahov vzniknutých z doterajšej právnej úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu.

35. Ďalej je potrebnú uviesť, že pokiaľ ide o časovú pôsobnosť právnych predpisov, v zásade sa uplatňuje základné pravidlo, že majú pôsobiť len do budúcna a ich spätná záväznosť (retroaktivita) je vo všeobecnosti vylúčená. K znakom právneho štátu totiž neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty

a ochrany dôvery občanov v právo. Ak je budúce (prospektívne) pôsobenie právnych predpisov základným princípom, potom musí byť prípad akejkoľvek retroaktiviy výslovne zakotvený v zákone, a zákon taktiež musí vyriešiť s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené (Nález ústavného súdu ze dne 10.10.1992, sp. zn. (N 15/1 SbNU 77)].

36. V predmetnej právnej veci intertemporálne ustanovenie stanovilo, že neskončené administratívne konania sa dokončia podľa novej právnej úpravy. Podľa jazykového výkladu tohto ustanovenia má ísť o prípad nepravej retroaktivity, keď v konaniach, ktoré sa už vedú a nie sú skončené sa má pokračovať a to podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01.03.2019. Z uvedeného vyplýva, že doterajšie úkony zostávajú zachované, pričom v ďalšom konaní sa už postupuje podľa novo nastavených pravidiel.

37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že náuka rozlišuje medzi pravou retroaktivitou a retroaktivitou nepravou. Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa odo dňa účinnosti nového zákona riadia právom novým. Na rozdiel od pravej (t.j. skutočnej) retroaktivity, nepravá je v právnom štáte prípustná. Vo všeobecnosti je pritom možné konštatovať, že v judikatúre je možné sledovať tendenciu vykladať otázku retroaktivity právnej úpravy v oblasti hmotného práva striktnejšie a naopak voľnejšie v oblasti práva procesného. Pri akomkoľvek výklade procesných ustanovení je však vždy potrebné dávať pozor na to, aby ich výklad nebol na ujmu procesným právam účastníkov.

38. V prejednávanej právnej veci začalo administratívne konanie o ešte v roku 2015, kedy bol poisťovňou vydaný výkaz nedoplatkov. Tento výkaz bol napadnutý námietkami, čo malo za následok, že stratil platnosť. Uvedené sa udialo ešte podľa právnej úpravy platnej do 28.02.2019. Zákon explicitne nestanovoval, že by sa podaním námietok takto vydaný výkaz zrušil, bez pochybností však v dôsledku podaných námietok stratil platnosť. V súlade so zákonom stanoveným postupom podala poisťovňa na úrad návrh na vydanie platobného výmeru. Tento bol vydaný ( postupne až dvakrát). Prvotne bolo vo veci rozhodnuté tak, že žalobca nemá nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2014. Na odvolanie poisťovne však bolo toto rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne bol žalobca platobným výmerom zaviazaný zaplatiť poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2014, pričom toto rozhodnutie bolo opätovne napadnuté odvolaním, tentoraz zo strany žalobcu. Počas odvolacieho konania došlo k vyššie uvedenej zmene právnej úpravy a k zmene spôsobu uplatňovania nárokov z poistného z verejného zdravotného poistenia.

39. V uvedenej právnej veci teda nastala situácia, keď po vydaní výkazu nedoplatkov proti ktorému boli podané námietky, bol úradom vydaný platobný výmer (dvakrát), ktorý bol napadnutý opravným prostriedkom - odvolaním. V čase podania ostatného odvolania bol odvolacím orgánom predseda úradu. Počas odvolacieho konania sa zmenili pravidlá a proces uplatňovania pohľadávok tak, že zákon už vôbec nepočíta s prejednávaním opravných prostriedkov proti platobným výmerom, resp. zákon už ani nepozná platobný výmer vo veci poistného na verejnom zdravotnom poistení a úradu nezveruje právomoc takéto rozhodnutie vydať prípadne rozhodnúť o odvolacom prostriedku proti takémuto odvolaniu. V dôsledku uvedeného tu po 01.03.2019 nie je orgán, ktorému by zákon zveroval právomoc rozhodnúť v začatom administratívnom konaní o takomto podanom opravnom prostriedku. Súčasne je však potrebné uviesť, že zákon ani nestanovuje, že by takto podané odvolania stratili svoje právnej účinky, resp. že by odvolacie konania, ktoré na základe nich začali skončili. Nie je tu teda žiadne ustanovenie zákona, ktoré by explicitne stanovovalo, čo sa stáva z už podanými opravnými prostriedkami resp. vydanými platobnými výmermi, ktoré nenadobudli do 01.03.2019 právoplatnosť. Ako však už bolo uvedené vyššie, z jazykového výkladu ustanovenia pritom bez pochybností vyplýva, že pôvodné konania sa nekončia, nakoľko sa v nich pokračuje. Ide podľa názoru správneho súdu o vyjadrenie nepravej retroaktivity, ktorá zo svojej povahy rešpektuje tie procesné úkony, procesný postup a rozhodnutia, ktoré už boli realizované podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Stanovuje len povinnosť pokračovať v týchto konaniach podľa novej právnej úpravy.

40. Pri riešení tejto situácie správny súd poukazuje na to, že vzťah prechodného ustanovenia k norme, ktorej aplikáciu upravuje je v zásade akcesorický. Ako už bolo uvedené vyššie, zmyslom intertemporálnych ustanovení je riešenie prípadného stretu novej a starej právnej úpravy za účelom ochrany právnej istoty. Pri ich aplikácii je potrebné vždy uplatniť taký výklad, ktorý najlepšie zohľadňuje zmysel a podstatu základných práv a zabezpečuje právnu istotu účastníkov. Opačný postup by znamenal porušenie čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

41. Žalobca má za to, že za danej situácie je potrebné bez toho, aby bolo odvolacie konanie nejakým spôsobom ukončené a odvolanie prejednané, vydať znova výkaz nedoplatkov podľa novej právnej úpravy s tým, že podané námietky by potom prejednal úrad (podľa novej právnej úpravy). Podľa správneho súdu by však takýto postup predstavoval aplikáciu novej právnej úpravy spätne, bez zachovania účinkov tých úkonov vykonaných vo veci pred 01.03.2019, čo je vo svojej podstate v rozpore so zákazom retroaktivity (pravej). Uvedený postup by predstavoval narušenie princípu právnej istoty a ochrany dôvery v právo. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že zákaz retroaktivity (priamej) je pritom základným princípom a neoddeliteľnostu súčasťou právneho štátu. Uvedený postup by pritom, tak ako uvádza poisťovňa, poškodzoval aj samotného žalobcu, ktorý by musel opätovne podávať námietky a to napriek tomu, že už ich raz podal a súčasne už svoju argumentáciu uplatnil aj v podanom odvolaní. Podľa názoru správneho súdu sa žalobca takéhoto postupu domáha len preto, lebo má za to, že by ním došlo k premlčaniu pohľadávky poisťovne na poistnom a on by nemohol byť zaviazaný na jej zaplatenie. Práve na uvedenom je pritom možné demonštrovať nesprávnosť tohto právneho názoru. V právnom štáte nie je možný taký postup, resp. výklad interporálnych ustanovení zákona, ktoré by viedli k tomu, že by bolo ohrozené právne postavenie niektorého z účastníkov konania, ktorý do účinnosti novej úpravy postupoval v súlade s dovtedy platnou úpravou, svoje právo si riadne a včas uplatnil. Okrem toho by išlo, tak ako už bolo uvedené vyššie, o opätovné vydanie výkazu nedoplatkov, ktoré by žalobcu nútilo znova podať námietky, ktoré ( tak ako správne poukázala poisťovňa) by v konečnom dôsledku mohli byť po obsahovej stránke iné ako tie pôvodne podané. Došlo by teda k situácii, keď by boli pri uplatňovaní jedného nároku poisťovne vydané dva výkazy nedoplatkov proti ktorým by boli podané dvoje námietky ( ktoré by nemuseli byť obsahovo totožné a ani podobné), pričom jedny z nich by vo svojej podstate neboli prejednané. Okrem toho by bolo potrebné odignorovať už niekoľko rokov prebiehajúce odvolacie konanie, ktoré by nebolo žiadnym spôsobom ukončené, resp. by bolo ukončené opätovným vydaním výkazu nedoplatkov (ako správnym aktom, ktorým by sa v konaní pokračovalo.) Takýto postup by zásadným spôsobom narúšal základné zásady a princípy právneho štátu, na ktoré sa správny súd už vyššie odvolával. Takýto výklad prechodných ustanovení zákona je neprípustný a popierajúci zmysel a účel garantovaných základných práv a slobôd.

42. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že bolo potrebné pokračovať v začatom a neskončenom odvolacom konaní tak, aby bolo podané odvolanie riadne prejednané a odvolacie konanie ukončené. Len takýto postup je podľa názoru správneho súdu ústavne komformný. Správny súd si je vedomý toho, že nemôže právo tvoriť, ale na druhej strane ani nemôže dopustiť denegatio iustititae a taký výklad zákona a postup, ktorý by popieral základné princípy právneho štátu. Ak teda žalovaný odvolanie prejednal podľa tak podľa názoru správneho súdu nepochybil. Vychádzal zo zákonného ustanovenia, ktoré upravuje právomoc orgánu verejnej moci pri prejednaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorý vydal úrad, to je aj situácia, ktorá je v prejednávanej veci. Takémuto postupu nie je čo vytknúť a správny súd ho v právnej situácii, ktorá nastala v prejednávanej veci považoval za jediný možný, ústavne komformný.

43. Pokiaľ ide o námietky žalobcu smerujúce k nečinnosti žalovaného v odvolacom konaní, tak správny súd uvádza, že odvolacie konanie bolo prerušené rozhodnutím, a to za účelom vyčkania vyriešenia otázky podstatnej pre posúdenie merita veci. Uvedenému postupu opäť nie je čo vytknúť. Súčasne správny súd uvádza, že aj keby bol žalovaný bezdôvodne nečinný, tak pri súdnom prieskume rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, by uvedené nepredstavovalo dôvod pre zrušenie tohto rozhodnutia. Taktiež námietka zaujatosti uplatnená žalobcom v administratívnom konaní bola vybavená zákonným postupom, keď o nej bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím a to orgánom, ktorému bola takáto právomoc zverená. Rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, je riadne odôvodnené a vysvetlené prečo neboli vyhodnotené skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca ako dôvody pre vylúčenie zamestnancov úradu.

44. S poukazom na vyššie uvedené, keď správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v danej veci bolo vydané v súlade so zákonom a súčasne aj postup žalovaného bol legitímny, bola správna žaloba žalobcu zamietnutá podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

45. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak, úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nebola priznaná, nakoľko ju ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.