Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/79/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľky: T. T., L.. XX.XX.XXXX, D. G. Q.P. N., proti odporcom: 1/. G. Č., L.. XX.XX.XXXX, D. G. D. XXXX/XX, Q. N. a 2/ D. Č., L.. XX.XX.XXXX, D. G. D. XXXX/XX, Q. N., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. júna 2021 č. k. -28, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že súd ukladá odporcom 1/ a 2/ povinnosť znášať nerušené užívanie nehnuteľností - parcela registra „. Č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 555 m2, parcela registra „. Č.D. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2, stavba - O. K. so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „. Č.:XXXX/XXX, evidované na B. Č.. XXXX, katastrálneho územia Q. N., M. Q.Á. N., Okres D., vedený Okresným úradom Senec (ďalej už len „nehnuteľnosti“) navrhovateľkou, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

II. Výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa v časti, ktorou bol návrh na nariadenie neodkladného spočívajúci v „uložení povinnosti žalovaným zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu a vykonávaniu uvoľnenia nehnuteľností od žalobkyne, ktorá nehnuteľnosti užíva a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej“ zamietnutý m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v tejto časti o d m i e t a .

III. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť znášať nerušené užívanie nehnuteľností - parcela registra „. Č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 555 m2, parcela registra „. Č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2, stavba - O. K. so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „. číslo:XXXX/XXX, evidované na liste vlastníctva Č.. XXXX, katastrálneho územia Q. N., M. Q. N., Okres D., vedený Okresným úradom Senec (ďalej už len „nehnuteľnosti“) navrhovateľkou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a aby zároveň uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu a vykonávaniu uvoľnenia nehnuteľností od navrhovateľky, ktorá nehnuteľnosti užíva a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ozrejmil, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v mesiaci apríl 2021 sa dozvedela prostredníctvom spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o., že dňa 16.03.2021 prebehla dobrovoľná dražba

predmetných nehnuteľností. Táto skutočnosť ju šokovala nakoľko opakovane spochybňovala proces prípravy verejnej dražby, najmä ohodnocovanie nehnuteľností a s tým súvisiacu vyvolávaciu cenu týchto nehnuteľností. Ohodnotenie nehnuteľností znalcom prebehlo bez ohliadky aktuálneho stavu nehnuteľnosti, pričom v čase, keď mal podľa oznámenia dražobnej agentúry prísť znalec na ohliadku, nikto v dohodnutom čase neprišiel a ani ju nekontaktoval. Neskôr prišiel len vymyslený znalecký posudok s fotkami domu a jeho okolia, pričom na ohodnotenie nehnuteľností použili informácie zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v dobe, kedy žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti z pred štyroch rokov kupovala. Znalecký posudok teda neodrážal reálny stav nehnuteľností spolu s vykonanými zmenami počas tohto 4 ročného obdobia. Následne po oznámení dražby začali neznáme osoby, ktoré sa predstavovali ako zástupcovia dražobníka spolu so žalovaným ako vydražiteľom, vykonávať nátlak na ňu, aby predmetné nehnuteľnosti uvoľnila, hoci ich upozornila, že využije svoje právo podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Uvedené osoby nerešpektovali právo na obydlie, ani skutočnosť, že je matka starajúca sa o tri maloleté deti vo veku 1, 6 a 10 rokov a o ŤZP mamu, pričom jej deti majú z uvedeného postupu psychickú ujmu. Tvrdila, že sa jej uvedené osoby vyhrážali odvŕtaním zámku na bráne medzi 1 a 5 hodinou ráno, kedy nebol zákaz vychádzania, nedodržiavali opatrenia ohľadom rúšok pri osobnom kontakte, vyhrážali sa trestným oznámením, dožadovali sa kľúčov od domu, vyhrážali sa, že žalobkyňu vyhodia z domu len s osobnými vecami, neznámi muži si fotili predmetné nehnuteľnosti, často po zotmení tam chodili neznáme autá, vyhrážali sa zavolaním polície, pričom keď jeden z mužov skúšal bezpečnosť brány reagoval tak, že nemá problém odstrániť psa, keď mu bude brániť vo vstupe do nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdila, že ju následne kontaktoval vydražiteľ, že je zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva, zrušil jej a deťom trvalý pobyt a že jej vypne plyn, elektrinu, vodu a zariadi, aby odišli z týchto nehnuteľností. Z uvedených dôvodov mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej vlastníckeho práva a zároveň navrhované neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom neobmedzí odporov. Konštatovala, že odporcom svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, majú záujem sa ujať aj ich držby a užívania, na základe čoho uskutočňujú kroky smerujúce k vyprataniu nehnuteľností, v ktorých má svoje obydlie. Podľa nej je zrejmé, že žalovaní pristúpia k násilnému vyprataniu nehnuteľností, resp. urobia kroky, aby predmetné nehnuteľnosti boli neobývateľné. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že strata obydlia je najextrémnejšia forma zásahu do obydlia a je ospravedlniteľná v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd len vtedy, ak bol zásah vykonaný v súlade so zákonom a sleduje legitímny cieľ, ktorý musí preskúmať nezávislý súd.

3. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že navrhovateľka v rámci skutkových tvrdení namietala ohodnotenie predmetu dražby, pretože jeho cena bola podhodnotená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie nemohol považovať za osvedčené, keďže navrhovateľka nepredložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ohodnotenie predmetu dražby nezodpovedalo skutočnej hodnote predmetných nehnuteľností. Z oznámenia o dražbe, ako aj z oznámenie o výsledku dražby a notárskej zápisnice vyplývalo, že predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom zo dňa 23.11.2020, voči ktorému navrhovateľka v rozhodnom čase nevzniesla podľa žiadne námietky a ani nepožadovala, aby dražobník vyhotovil nový znalecký posudok, pričom sama tvrdila, že disponovala informáciou o tom, kedy má súdny znalec prísť vykonať ohliadku nehnuteľností, že ho čakala, a že jej následne prišiel vymyslený znalecký posudok, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že predmetný znalecký posudok sa dostal do jej sféry dispozície, z ktorého dôvodu mohla využiť svoje práva podľa a znalecký posudok namietať, prípadne požadovať vyhotovenie nového znaleckého posudku. Na základe toho nemohol súd prvej inštancie prisvedčiť jej tvrdeniam, že dražobníkovi a vyhlasovateľovi (navrhovateľovi) dražby opakovane zdôrazňovala, že postup pri určení hodnoty predmetu dražby je pochybný, keďže nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by takéto tvrdenia osvedčovali (napr. námietky proti znaleckému posudku alebo žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku). Súd nemohol prisvedčiť ani tvrdeniu navrhovateľky, že o vykonaní dražby sa dozvedela až v mesiaci apríl 2021, keďže disponovala znaleckým posudkom a podľa jej oznámenie o dražbe muselo byť doručené, pričom netvrdila, že by sa tak nestalo. Navyše samotné oznámenie o dražbe pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila, že by pri predmetnej dobrovoľnej dražbe došlo k porušeniu ustanovení napríklad tým, že

by sa dražobník nezaoberal jej námietkami voči znaleckému posudku a ohodnoteniu predmetu dražby, resp. že by dražobník nezabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku, aj keď o to žalobkyňa požiadala alebo že by porušil svoju povinnosť a nedoručil jej oznámenie o dražbe. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka neosvedčila danosť práva, ochrany ktorého sa domáha.

5. Vo vzťahu k navrhovateľkou uvádzanej existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu obavy z násilného vypratania nehnuteľností, resp. krokmi žalovaných, ktorými sa stanú nehnuteľnosti neobývateľné, t.j. zo zásahu do jej práva na obydlie, poukázal súd prvej inštancie na to, že tak z SR, ako aj medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, jednoznačne vyplýva, že zásah do práva na obydlie musí byť výnimočný a z pohľadu procedurálneho musí byť legálny a legitímny, zahŕňajúci zákonný dôvod. Je preto vylúčené použitie ustanovenia , ktoré sa vecne vzťahuje výhradne na obrannú svojpomoc a jeho použitie v prípade tzv. útočnej svojpomoci je v slovenskom právnom poriadku vylúčené. Jediný zákonný postup na vypratanie nehnuteľnosti slúžiacej na obydlie je ten, že vydražiteľ podá na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a bude sa domáhať vypratania obydlia vo svojom vlastníctve. Skonštatoval, že navrhovateľka v tejto súvislosti nepredložila súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné považovať jej obavy z násilného vysťahovania za osvedčené. Z výzvy na vysťahovanie vyplývalo jedine to, že odporcovia vyzvali navrhovateľku na vysťahovanie a to pod následkom uplatňovania si ich práva súdnou cestou, teda zákonom predpokladaným spôsobom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila ani druhý predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanými.

6. Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že odporcom 1/, / ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy v prvoinštančnom konaní nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody voči napadnutému uzneseniu, navrhovateľka zotrvala na svojej skutkovej argumentácii popísanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Zopakovala, že v mesiaci apríl 2021 so dozvedela prostredníctvom dražobnej spoločnosti, že dňa 16.3.2021 prebehla dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností, čo ju šokovalo, nakoľko opakovane spochybňovala proces dobrovoľnej dražby, najmä ohodnocovanie nehnuteľností a s tým súvisiacu vyvolávaciu cenu týchto nehnuteľností. Ohodnotenie nehnuteľností prebehlo bez obhliadky aktuálneho stavu nehnuteľnosti znalcom, keď v čase, keď mal prísť podľa oznámenia dražobnej spoločnosti znalec bola doma, čakalo ho do 11:00 hod., avšak nikto v dohodnutom čase neprišiel a nikto ju nekontaktoval. Vyhlasovateľovi dražby a dražobníkovi opakovane zdôrazňovala, že určená cena nehnuteľnosti je podhodnotená a nebude stačiť ani na vyporiadanie jej záväzku voči veriteľovi. Následne sa jej neznáme osoby začali vyhrážať odvŕtaním zámky na bráne, vyhrážali sa jej trestným oznámením, dožadovali sa kľúčov od domu, následne ju kontaktoval vydražiteľ, že už je zapísaný na liste vlastníctva, zrušil jej a deťom trvalý pobyt v nehnuteľnosti, a že jej vypne elektrinu, plyn, vodu a zariadi, aby odišli z týchto nehnuteľností. Závery súdu prvej inštancie, že „neosvedčila, že by pri predmetnej dobrovoľnej dražbe došlo k porušeniu ustanovení , napríklad tým, že by sa dražobník nezaoberal jej námietkami voči znaleckému posudku a ohodnoteniu predmetu dražby, resp. že by dražobník nezabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku, aj keď o to žalobkyňa požiadala alebo že by porušil svoju povinnosť a nedoručil žalobkyni oznámenie o dražbe, a že neosvedčila danosť svojho práva, ochrany ktorého sa domáha“ považuje za nesprávne, nezodpovedajúce skutočnosti. Mala za to, že je nevyhnutné, aby súd formou navrhovaného neodkladného opatrenia dočasne upravil pomery medzi ňou a odporcami a zabezpečil ochranu jej bývania až do času, kým nebude v súdnom konaní rozhodnuté o neplatnosti dražby.

9. Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Namietali skutkové tvrdenie navrhovateľky popísané v návrhu, že by voči nej vyvíjali akýkoľvek nátlak, či už osobne alebo prostredníctvom tretích osôb. Za nepravdivé označili aj jej tvrdenia o tom, že by nerešpektovali právo navrhovateľky na obydlie a skutočnosť, že je matkou troch maloletých detí, ako aj to, že by sa jej akokoľvek vyhrážali. Ohradili sa aj voči tvrdeniam týkajúcim sa fiktívnej rekonštrukcie spornej nehnuteľnosti, nakoľko označenie ich snahy o zhodnotenie nehnuteľnosti za fiktívne vnímajú ako dehonestujúce. Argumentáciu navrhovateľky týkajúcu sa toho, že rozporovala vypracovaný znalecký posudok ako neobjektívny, neaktuálny a podhodnotený považovali za nepreukázanú. Napokon mali za to, že navrhovateľka nepreukázala ani neosvedčila, že by stupňovali intenzitu svojich „úkonov a útokov“, a že by pristúpili k násilnému vyprataniu nehnuteľnosti, tak ako to prezentuje.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Odvolací súd lustráciou v databáze súdov, ako aj lustráciou z katastra nehnuteľností (viď LV Č.. XXXX, katastrálneho územia Q. N., M. Q. N., Okres D., vedený Okresným úradom Senec) zistil, že na Okresnom súde Bratislava III navrhovateľka (ako žalujúca strana) podala dňa 15.6.2021 žalobu o určenie neplatnosti dražby k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. .

14. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení skonštatoval, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že dňa 5.5.2021 spoločnosť ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281 ako dodávateľ elektriny na odberné miesto X. XX, Q. N. (t.j. do predmetných nehnuteľností) oznámila navrhovateľke, že bolo spochybnené jej vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, na čo ju zároveň vyzvala na predloženie dokladov preukazujúcich jej právo užívať predmetné nehnuteľnosti pod následkom odstúpenia od uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Navrhovateľka príklepom na dobrovoľnej dražbe stratila vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej v odseku 1 odôvodnenia, z ktorého dôvodu boli na B. Č.. XXXX, katastrálneho územia

Q. N., M. Q.Á. N., Okres D., vedený Okresným úradom Senec, ako noví vlastníci zapísaní odporcovia 1/ a 2/ a preto nedisponuje žiadnym relevantným dokladom, preukazujúcim jej právo užívať predmetné nehnuteľnosti (napr. rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia). Odvolací súd uvádza, že je všeobecne známou skutočnosťou, že odpojením elektriny sa dom stane neobývateľným pre matku s tromi maloletými deťmi, z ktorých jedno je útleho veku, čo je dôvodom na čiastočné vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť znášať nerušené užívanie nehnuteľností navrhovateľkou v znení ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.15C/49/2021.

15. Odvolací súd pre úplnosť dáva do pozornosti navrhovateľke, že odporcom uložená povinnosť strpieť nerušené užívanie vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti súčasne nezaložilo ich právnu povinnosť hradiť náklady, ktoré užívaním nehnuteľnosti navrhovateľkou a osobami na ňu výživou odkázaných vzniknú, inak povedané navrhovateľka nie je oprávnená predmetnú nehnuteľnosť užívať na ťarchu aktuálnych vlastníkov nehnuteľnosti (t.j. odporcov 1/, 2/).

16. Pokiaľ ide o tú časť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorou bol zamietnutý návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcom zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu a vykonávaniu uvoľnenia nehnuteľností voči navrhovateľke, ktorá nehnuteľnosti užíva do právoplatného skončenia konania vo veci samej, dospel odvolací súd k záveru, že takto formulované znenie petitu je neurčité, vágne, pripúšťajúce rôzny výklad toho, aké konanie môže, resp. nemôže znemožniť, či ohroziť toto užívanie, z ktorého dôvodu je nevykonateľné. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie druhým výrokom aj v tejto časti zmeniť ( ) tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol ( ).

17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 396 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu, keď každá mala v konaní čiastočný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( , ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( , ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).