Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-33-2020.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9P/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. Y., N.. XX.X.XXXX P. C. Y., N.. X.X.XXXX, obe bytom ako V., obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: V. F., N.. X.XX.XXXX, C. A. V. B. a K. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K., B. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o protinávrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti zamieta.
II. Súd z v y š u j e výživné otca na maloleté dieťa F. Y., N.. XX.X.XXXX zo sumy 100,- € na sumu 120,- € mesačne s účinnosťou od 07.09.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na V. F. za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 vo výške 255,98 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Súd z v y š u j e výživné otca na maloleté dieťa C. Y., N.. X.X.XXXX zo sumy 80,- € na sumu 100,- € mesačne s účinnosťou od 7.9.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
V. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C. za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 vo výške 255,94 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
VI. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX D. F. XX.X.XXXX v časti bežného výživného na maloleté deti.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáha, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti F. Y., N.. XX.X.XXXX a C. Y., N.. X.X.XXXX, a to na každé dieťa na minimálnu sumu výživného, t.j. vo výške 30 % zo životného minima, a to po dobu zvyšku trestu odňatia slobody a po dobu šiestich mesiacov od doby jeho prepustenia, t.j. do X.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že vo výkone trestu nedosahuje taký príjem, aby mohol platiť výživné v určenej výške. Poukázal tiež na skutočnosť, že prispieva na ďalšie dve maloleté deti a po skončení výkonu trestu by sa chcel zamestnať a postarať sa o všetky svoje maloleté deti. Matka podaním zo dňa XX.X.XXXX doručeným na pojednávaní dňa
X.X.XXXX podala protinávrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, a to na maloletého F. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne a na maloletého C. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že za posledných dvanásť mesiacov nemala žiadny príjem, nakoľko do XX.X.XXXX bola na predĺženej materskej dovolenke s maloletou R. a poberala len náhradné výživné celkovo vo výške 180,- € mesačne na maloletých F. P. C. a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Momentálne je nezamestnaná a práceneschopná.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich písomnými vyjadreniami, rodným listom maloletého dieťaťa, správou sociálnej poisťovne, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdeniami o poberaní náhradného výživného, správami ústavu na výkon trestu odňatia slobody, potvrdeniami o príjme, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:
3. Rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX D. F. XX.X.XXXX Okresný súd Skalica zvýšil výživné otca na maloleté dieťa F. Y., N.. XX.X.XXXX zo sumy 80,- € ba sumu 100,- € mesačne a na maloleté dieťa C. Y., N.. X.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu 80,- € mesačne, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to s účinnosťou od X.X.XXXX; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 31.7.2020 súd zistil, že rodičia za posledných dvanásť mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 5.8.2020 vyplýva, že otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani príspevky, prídavky na dieťa či rodičovský príspevok. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov na tri maloleté deti, okrem toho poberá náhradné výživné na maloleté deti F. P. C., pričom za obdobie január 2020 až jún 2020 jej bola vyplatená suma na obidve deti vo výške 1.064,14 €. Z potvrdenia Ústavu N. M. C. Y. B. S. N. W. o príjme zamestnanca zo dňa 4.8.2020 mal súd preukázané, že otec bol vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody od X.X.XXXX, pričom v období od mesiaca júl 2019 až jún 2020 dosiahol čistý príjem za mesiac júl 2019 vo výške 158,28 €, za mesiac august 2019 vo výške 273,- €, za mesiac september 2019 vo výške 72,59 €, za mesiac február 2020 vo výške 32,87 €, za mesiac apríl 2020 vo výške 7,88 € a za mesiac máj 2020 vo výške 88,06 €.
4. Z písomných vyjadrení matky ako aj z jej výsluchu mal súd preukázané, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, a to z dôvodu zmeny pomerov na jej strane, pričom minimálne žiada o ponechanie doterajšej sumy výživného. Jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a náhradného výživného, spolu v sume 254,- € mesačne. Jej partner pracuje ako vodič záchranár a poberá príjem vo výške asi 1.000,- € mesačne. Mesačné výdavky pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 340,- €, stravu vo výške 400,- € ako aj na ostatné nevyhnutné výdavky (telefón, energie a pod.) celkovo vo výške cca. 270,- €. Pravidelné mesačné náklady na maloleté deti sú vo výške 30,- €, resp. 28,- € (strava + lieky), okrem toho jednorazové výdavky ako tašky (140,- € na obe deti), topánky (cca. 60,- € na obe deti), školské potreby (cca. 200,- € na obe deti) či sezónne oblečenie (cca. 100,- € na obe deti). Uviedla, že otec maloletých detí F. P. C. výživné neplatí, naposledy zaplatil časť výživného po dlhej dobe v mesiaci jún 2020. Otec sa o maloletých žiadnym spôsobom nezaujíma, naposledy bol v kontakte s maloletým F. M. T. XXXX, pričom maloletého C. videl len po jeho narodení. Doplnila, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej R..
5. Z výsluchu otca vyplýva, že po skončení výkonu trestu odňatia slobody nemá vlastné bývanie ani prácu (od mesiaca november 2020 je evidovaný na úrade práce), pričom ho živí jeho matka a sestra (matka mu posiela sumu 400,- € mesačne na živobytie). Má výdavky len na stravu (250,- € až 300,- € mesačne) a telefón (20,- € mesačne). V súčasnosti býva u svojej priateľky v A.. Z uvedených dôvodov nemá prostriedky na platenie výživného na maloleté deti, jeho matka však od mesiaca december 2020 každému z detí posiela sumu 30,- € mesačne. Vyjadril sa, že keď si nájde prácu, je ochotný prispievať na maloleté deti tak, ako mu to bolo určené súdom. Doplnil, že s maloletými deťmi sa nestretáva, naposledy ich videl asi pred 4 alebo 5 rokmi, mal by však záujem o stretávanie sa aspoň dvakrát do mesiaca. Okrem maloletých detí má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom K. P. P.. Nepije, nefajčí, má dobrý zdravotný stav.
6. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
8. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný a protinávrh matky na zvýšenie je čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
12. Súd zistil, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom uplynuli štyri roky, za ktorý čas došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. V čase poslednej úpravy výživného bol F. žiakom X. T. základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje X. T. základnej školy a maloletý C. bol v materskej škole, v aktuálnom školskom roku navštevuje X. T. základnej školy. S prestupom na vyšší stupeň štúdia maloletým deťom vzrástli náklady jednak na vzdelávanie (t.j. školské pomôcky, krúžky a pod.) a jednak na ich starostlivosť v súvislosti so zabezpečovaním výživy, osobných potrieb, oblečenia a ďalších nevyhnutných potrieb, ktoré sa s vekom dieťaťa zvyšujú. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že matke nepochybne vzrástli náklady na starostlivosť maloletých detí, ich osobné potreby a celkový
rozvoj (napr. oblečenie či obuv a pod.). Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine.
13. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je dlhodobo práceneschopná a jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a náhradného výživného spolu vo výške 250,- € mesačne, manžel má príjem zo zamestnania vo výške 1.000,- € mesačne, ich mesačné výdavky na domácnosť sú vo výške asi 1.000,- €, pričom okrem maloletých F. P. C. zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletú R., N.. XX.X.XXXX. Zmena pomerov na strane matky spočíva v znížení príjmu, nakoľko pri poslednej úprave výživného podnikala s čistým mesačným príjmom vo výške 600,- €. Súd má za to, že na strane povinného otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, podľa názoru súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko nemá žiadne zdravotné problémy, pričom pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval a dosahoval čistý príjem vo výške 1.200,- € mesačne. Súd si je vedomý skutočnosti, že otec je evidovaný na úradne práce ako uchádzač o zamestnanie a podľa jeho tvrdenia mu nebola ponúknutá žiadna práca (a to aj z dôvodu jeho trestnej činnosti), na druhej strane však je v jeho záujme sa zamestnať a podieľať sa na výžive maloletých detí. Súd má za to, že ak sa povinný rodič zbaví objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (t.j. napríklad ako v tomto prípade otec spáchaním úmyselného trestného činu), nie je možné túto skutočnosť pripisovať na ťarchu maloletých detí. Súd takisto upriamuje pozornosť na procesný postup otca, ktorý pôvodne žiadal zníženie výživného len do dňa 7.5.2021 (č.l. 1), neskôr do dňa 31.12.2020 (č.l. 39), t.j. podľa názoru súdu ide z jeho strany o účelové konanie v snahe vyhnúť sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. K uvedenému názoru súdu prispel aj pasívny prístup otca v konaní, keď nereagoval na viaceré výzvy (a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (č.l. 35, č.l. 40, č.l. 52), resp. si nepreberal súdne zásielky na adrese, ktorú súdu oznámil (č.l. 57). V súvislosti s jeho tvrdením, že si podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom (č.l. 40) súd zistil, že na tunajšom súde sa ku dňu 22.2.2021 neviedlo žiadne konanie týkajúce sa účastníkov konania, pričom ani na výzvu súdu nepreukázal, či taký návrh podal (resp. na ktorý súd).
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletého F. zo sumy 100,- € na sumu 120,- € mesačne a na maloletého C. zo sumy 80,- € na sumu 100,- € mesačne, a to s účinnosťou od 7.9.2020, t.j. od podania protinávrhu matky na súd. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považoval prestup maloletých detí na vyšší stupeň štúdia a s tým spojenú potrebu vyšších výdavkov na starostlivosť o maloletých. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že vyživovaciu povinnosť je možné zvýšiť o sumu 20,- € mesačne na každé z maloletých detí (t.j. na sumu 120,- €, resp. 100,- € mesačne). Súd má za to, že takto určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 7.9.2020 (t.j. v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 na maloletého F. vo výške 255,98 € (t.j. 240,- € za mesiace október 2020 až september 2021 + 15,98 € za mesiac september 2020) a na maloletého C. vo výške 255,94 € (t.j. 240,- € za mesiace október 2020 až september 2021 + 15,94 € za mesiac september 2020), nakoľko za uvedené obdobie bolo matke vyplácané náhradné výživné do výšky výživného určeného súdom. Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatky v mesačných splátkach vo výške 20,- €, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na jeho osobné a zárobkové možnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otec je síce slobodný, nemá však vlastné bývanie ani zamestnanie a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu (P., N.. X.XX.XXXX). Na základe uvedených skutočností je potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach, a to najmä vzhľadom na jeho výšku. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe.
16. Súd uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XX D. F. XX.X.XXXX podľa § 28 ods. 2 CMP nepripustil zmenu návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi doručenú súdu dňa X.X.XXXX z dôvodu nesplnenia zákonných požiadaviek, nakoľko výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu. Súd síce na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uložil rodičom maloletých detí zúčastniť sa sociálneho poradenstva za účelom napravenia vzťahu otca s maloletými deťmi, zo správ psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica však vyplýva, že nie je možné participovať na cieli obnova vzťahu otca s deťmi, nakoľko vzťah s maloletým C. nebol nikdy vytvorený a súčasne nie je naplnená podmienka dobrovoľnosti a spoločného cieľa všetkých dotknutých (v tomto prípade aj detí, ktoré nesúhlasia so stretávaním sa s otcom). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola spolupráca s rodičmi maloletých detí ukončená, nakoľko sa ich nepodarilo zmotivovať k spolupráci ani nájsť spoločný cieľ. Súd na záver poznamenáva, že sa nezaoberal žiadosťou otca o DNA testy, nakoľko pokiaľ sa mienil domáhať zapretia otcovstva, v danom prípade sa jedná o osobitné konanie, ktoré možno začať len na návrh, uvedená žiadosť však nespĺňala náležitosti návrhu v zmysle Civilného mimosporového poriadku.
17. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/.-XX D. F. XX.X.XXXX naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).