Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Pc-13-2021.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci povinného platiť výživné: O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, proti oprávnenej na výživné: D. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, adresa na doručovanie: T., O.. J. XX u X.. N. N., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 28. 06. 2021, doručeným súdu dňa 28. 06. 2021 sa povinný platiť výživné domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k oprávnenej na výživné, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 13Pc/20/2020, a to zo sumy 400 Eur na sumu 280 Eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou od podania návrhu.
2. Povinný platiť výživné svoj návrh odôvodnil tým, že výška výživného v sume 400 Eur zohľadňovala skutočnosť, že dcéra je študentkou na UCM Trnava (opakuje prvý ročník, keďže vo februári 2020 bola zo školy vylúčená) a platí si podnájom, keďže dňa 29. 03. 2020 dobrovoľne odišla z trvalého bydliska, ktoré má v ich rodinnom dome, kde má kompletne zariadenú svoju izbu. Toto svoje konanie odôvodnila tým, že má poruchu pozornosti ADHD a že potrebuje kľud na učenie, ktorý jej oni ako rodičia neposkytovali a naviac ju vraj psychicky deptali. Samozrejme z jej strany išlo o zavádzanie, len aby mohla odísť. Zníženia výživného sa domáha z dôvodu, že dňa 31. 05. 2021 bol nútený ukončiť svoj pracovný pomer s doterajším zamestnávateľom Q. I. N., s. r. o., R., kde pracoval ako supervizor setters a uvedeného dňa podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Od 01. 06. 2021 je evidovaný na úrade práce. Dôvodom skončenia pracovného pomeru boli dlhotrvajúce nezhody s priamym nadriadeným, ktoré pretrvávali od jeho nástupu do funkcie (teda pred rokom), a ktoré sa len stupňovali a vyhrocovali. Odlišné názory na podstatné veci týkajúce sa rozhodovania o dôležitých veciach v práci a neustály psychický tlak na jeho osobu nezvládal a po návrhu, ktorý mu predložil priamy nadriadený, aby ukončil pracovný pomer dohodou, s týmto krokom súhlasil. Týmto došlo u neho k podstatnej zmene pomerov, keď jeho príjem podstatne klesol. Priemerný čistý mesačný príjem, z ktorého súd vychádzal pri posudzovaní výšky výživného, predstavoval cca 1.450 Eur. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 06. 2021 bude poberať 6 mesiacov dávku v nezamestnanosti vo výške 35,90 Eur na deň (50 % z denného vymeriavacieho základu 71,8028), čo pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci predstavuje 1.077 Eur a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci sumu 1.112,90 Eur. Náklady na živobytie nenarástli, ani sa neznížili. Platí hypotéku 276,90 Eur, náklady spojené s užívaním domu cca 100 Eur (elektrika 43, plyn 27, vodné stočné 20, TV 10), mobil a internet 50 Eur, životnú poistku 22,42 Eur, doplatok za lieky, strava, oblečenie... a výživné vo výške 400 Eur. Jeho príjem sa znížil o cca 30 %, preto považuje za spravodlivé ponížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 280 Eur mesačne. Manželka na výživu dcéry platí 200 Eur
mesačne. Oprávnená na výživné poberá na seba prídavok na dieťa vo výške cca 25 Eur mesačne. Hoci si bude hľadať adekvátnu prácu zodpovedajúcu jeho skúsenostiam a schopnostiam, nepredpokladá, že jeho nástupný plat bude dosahovať výšku posledného príjmu. Záverom podotkol, že oprávnená na výživné nie je odkázaná na samostatné drahé bývanie v podnájme, keďže stále má k dispozícii pre svoje potreby plne vybavenú izbu. Žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej tvrdenia boli pravdivé (o tom, že ju „vyhodili“ alebo psychicky „deptali“), išlo len o účelové tvrdenia z dôvodu získania výživného. Kedykoľvek sa môže nasťahovať späť a využívať svoju izbu, nikdy jej nebránili v učení a naopak, rešpektovali jej poruchu osobnosti, hoci prvý ročník musela opakovať.
3. Oprávnená na výživné sa k návrhu povinného platiť výživné na zníženie výživného nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca a listinami nachádzajúcimi sa v spise, najmä rozhodnutím Sociálnej poisťovne, rozpisom mesačných výdavkov povinného platiť výživné, dohodu o skončení pracovného pomeru, lustráciami v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, potvrdením a oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, potvrdením o príjme, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 13Pc/20/2020, predovšetkým uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 13Pc/20/2020-115 zo dňa 09. 12. 2020, výsluchom povinného platiť výživné, keď pojednával v neprítomnosti oprávnenej na výživné, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Výživné na oprávnenú bolo naposledy určené uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 13Pc/20/2020-115 zo dňa 09. 12. 2020, právoplatným dňa 28. 12. 2020, ktorým súd schválil zmier účastníkov konania, v znení ktorého sa otec zaviazal prispieť na výživu navrhovateľky (oprávnenej na výživné) výživným vo výške 400 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 16. 09. 2020 a matka sa zaviazala prispievať na navrhovateľku (oprávnenú na výživné) sumou vo výške 200 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 16. 09. 2020. Zároveň sa účastníci konania dohodli na splácaní zameškaného výživného.
6. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom priemerný čistý mesačný príjem povinného platiť výživné za obdobie od 10/2019 do 9/2020 bol 1.583,37 Eur, jeho priemerné mesačné náklady predstavovali 1.350,23 Eur. V spoločnej domácnosti žil so svojou manželkou (matkou oprávnenej na výživné), ktorej priemerný mesačný príjem za obdobie od 10/2019 do 9/2020 činil 724,70 Eur. Oprávnená na výživné nežila s rodičmi v spoločnej domácnosti, žila v prenajatom byte, za ktorý platila nájomné vo výške 200 Eur mesačne, od 1. septembra 2020 nastúpila na vysokoškolské štúdium v študijnom odbore psychológia, jej celkové mesačné výdavky tvorili 512 Eur, tieto uhrádzala zo svojich zdrojov.
7. Podľa potvrdenia o príjme zo dňa 20. 08. 2021 priemerný čistý mesačný príjem povinného platiť výživné za obdobie od 6/2020 do 5/2021 činil 1.557,63 Eur.
8. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 06. 2021 bol povinnému platiť výživné priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 71,8028 Eur od 01. 06. 2021 na obdobie šiestich mesiacov. Povinný platiť výživné bol zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. 06. 2021.
9. Spoločnosť Q. I. N., s. r. o., R., a povinný platiť výživné sa dňa 16. 04. 2021 dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 05. 2021.
10. Z pracovnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2021 uzavretej medzi zamestnávateľom X. T. I., s. r. o., T., a povinným platiť výživné ako zamestnancom vyplýva, že povinný platiť výživné nastúpil do práce dňom 16. 09. 2021 na pozícii molds engineer, pričom podľa platobného výmeru výška hrubej mzdy bola stanovená na 1.000 Eur mesačne.
11. Povinný platiť výživné v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, a to z dôvodu, že si našiel nové zamestnanie, v ktorom výška mzdy nedosahuje výšku predošlej mzdy a tento rozdiel by chcel zohľadniť na výživnom voči oprávnenej na výživné. Výživné voči oprávnenej neodmieta, len by chcel výživné znížiť. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, s ktorou žil aj v čase skoršieho rozhodnutia. Od 16. 09. 2021 pracuje u zamestnávateľa X. T. I., s. r. o., a jeho čistý priemerný mesačný
príjem by mal byť 720 Eur. V čase skoršieho rozhodnutia pracoval u zamestnávateľa Q. I. N., s. r. o., a jeho čistý priemerný mesačný príjem bol približne 1.500 Eur. Pracovný pomer bol rozviazaný dohodou na základe dlhodobého neporozumenia si so svojím nadriadeným. Náklady na domácnosť predstavujú 1.239 Eur (hypotéka 276,90 Eur, elektrika 43 Eur, TV 10 Eur, vodné, stočné 20 Eur, plyn 27 Eur, mobil 50 Eur, ošatenie, obuv 80 Eur, strava 300 Eur, lieky 10 Eur, životná poistka 22,42 Eur a výživné 400 Eur). V čase skoršieho rozhodnutia boli náklady na domácnosť približne rovnaké. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. S oprávnenou na výživné v kontakte nie je, zatajuje sa pred ním, ani škola mu nemôže poskytnúť o nej informácie. Nevie sa vyjadriť, či v súčasnosti naďalej študuje, nevie, ani či žije. V súčasnosti stále platí výživné v sume 400 Eur.
12. V rámci záverečnej reči povinný platiť výživné uviedol, že očakáva, že súd zohľadní výšku jeho novej mzdy.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
24. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného nie je podaný dôvodne, nakoľko na strane povinného platiť výživné sa nezmenili pomery tak, aby odôvodňovali zníženie výživného na dieťa (oprávnenú na výživné). Povinný platiť
výživné bol síce v čase podania návrhu nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 71,8028 Eur, od 16. 09. 2021 sa riadne zamestnal, pričom jeho hrubá mzda bola stanovená na 1.000 Eur mesačne, avšak nepreukázal, že k uvedenej zmene došlo nezavinene od správania sa povinného platiť výživné. Práve naopak, povinný platiť výživné v konaní sám tvrdil, že bol nútený ukončiť pracovný pomer s predchádzajúcim zamestnávateľom pre dlhotrvajúce nezhody s priamym nadriadeným, ktorý mu predložil návrh dohody o skončení pracovného pomeru, a s ktorým súhlasil. Naviac povinný platiť výživné sám uviedol, že tieto nezhody s priamym nadriadeným pretrvávali od jeho nástupcu do funkcie (teda pred rokom), t. j. aj v čase skoršieho rozhodnutia súdu o výživnom. Uvedené potom nemožno vyhodnotiť inak, ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
25. Súd konštatuje, že k zmene pomerov na strane povinného platiť výživné došlo jeho zavinením, pričom zníženie výživného by nepochybne bolo v neprospech dieťaťa, ktoré je odkázané na jeho výživu, keď v konaní bolo nesporné, že v čase rozhodovania súdu vyživovacia povinnosť povinného platiť výživné stále trvá.
26. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým na odôvodnené potreby a záujmy oprávneného na výživné. Zníženie výživného, navrhované povinným platiť výživné, je tak výrazným zásahom do práv oprávnenej na výživné a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie. V súdenom prípade sa o takúto situáciu nejedná, a to aj vzhľadom na prvoradú povinnosť každého povinného rodiča uhrádzať vyživovaciu povinnosť na svoje nezaopatrené dieťa, ktoré nemôže byť sankcionované znížením výživného týmto spôsobom, resp. nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča, ktorý si svoju povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu riadne plní. Uvedenú situáciu si povinný platiť výživné zavinil sám a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu výživou oprávneného dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb.
27. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje nezaopatrené dieťa vedel riadne uživiť. V konaniach starostlivosti súdu o nezaopatrené deti je na prvom mieste ich záujem, tento je nadradený nad záujem povinného rodiča, v danom prípade otca. Zníženie výživného nie je tak v záujme dieťaťa.
28. Súd návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného nepovažuje za dôvodný, keď v konaní nebolo preukázané, že by existoval relevantný dôvod, pre ktorý došlo k skončeniu pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa. Pokiaľ došlo ku skončeniu pracovného pomeru len z dôvodu nezhôd s priamym nadriadeným, išlo zo strany povinného platiť výživné o ľahkovážny postoj k plneniu si svojich zákonných povinností, výsledkom čoho nemôže byť zohľadnenie uvedeného v tom smere, že by súd povinnému platiť výživné aj výživné znížil.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného na oprávnenú vo výroku I. tohto rozsudku ako nedôvodný zamietol v plnom rozsahu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.