Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cbi-4-2021.pdf
PDF · 67.91 KB
Case nature
Subarea
43Cbi/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: O., so sídlom P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu: J., o určenie pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2021 domáhal voči správcovi úpadcu určenia, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 922,70 eur, pozostávajúca z poistného na sociálne poistenie za mesiac 09/2019 v sume 179,92 eur, za mesiac 10/2019 v sume 179,92 eur, za mesiac 11/2019 v sume 179,92 eur, za mesiac 12/2019 v sume 181,31 eur a poistného za mesiac 01/2020 v sume 201,63 eur, je pohľadávkou proti podstate.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.06.2021, v ktorom poukázal na to, že pohľadávka žalobcu neexistuje, nakoľko po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca vypracoval a podal opravné mesačné výkazy na obdobie 09/2019 až 01/2020, ktoré v celom rozsahu nahradili pôvodné mesačné výkazy s tým, že v opravených výkazoch sa za rozhodné obdobie uvádza nedoplatok úpadcu z titulu poistného na sociálne poistenie voči žalobcovi vo výške 0 eur, kým v pôvodných mesačných výkazoch bola suma nedoplatku úpadcu na poistnom vo výše 922,70 eur, ktorá zodpovedá žalovanej pohľadávke proti podstate neuznanej žalovaným. Tým došlo k zániku pohľadávky žalobcu, určenia ktorej sa žalobca domáha a podľa názoru žalovaného tak odpadol dôvod ďalšieho vedenia sporu.
3. V podaní zo dňa 21.07.2021, učinenom pred prvým pojednávaním, žalobca potvrdil predloženie nulových opravných mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobie 09/2019 až 01/2020 zo stravy žalovaného, čím pohľadávka žalobcu zanikla, v nadväznosti na ktorú skutočnosť zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. Preto rozhodol súd pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia § 145 ods. 1 CSP o zastavení konania s tým, že súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Vo vzťahu k otázke náhrady trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
11. V tejto veci je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné zohľadniť nielen dôvod, pre ktorý bola žalobca vzatá späť, a tým je zánik žalovanej pohľadávky, ale aj okolnosť, ktorá zánik žalovanej pohľadávky spôsobila, a tou je podanie opravných mesačných výkazov, ktoré boli zo strany žalobcu akceptované. Zánikom pohľadávky odpadol dôvod, aby žalobca trval na podanej žalobe, nakoľko žaloba by musela byť zamietnutá, avšak v tomto prípade by podľa názoru súdu nebolo spravodlivé pričítať procesné zavinenie na zastavení konania ani jednej sporovej strane, keďže podanie opravných mesačných výkazov nemá priamy súvis s predmetom žaloby a dôvodmi, na ktorých bola založená. Preto súd rozhodol vo výroku o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane. Pritom súd považuje za potrebné doplniť, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva vznik trov konania ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, spisová značka konania), uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).