Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/90/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Ing. Ľuboš Horňák H + H POPRAD, IČO: 30 637 775, Velické námestie 1182/23, 058 01 Poprad-Veľká, práv.zast.: JUDr. Dávid Hoffman, Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 411,53 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 342,94 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie o zaplatenie 64,59 eur s príslušenstvom a o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,94 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu 15.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 411,53 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že dňa 12.05.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla EČV: F., ktoré vlastní žalobca, prevádzkou motorového vozidla EČV: F., ktoré patrí poistencovi žalovaného. Je nesporné, že poistník žalovaného mal v čase škodovej udalosti so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6602233650. Ďalej je nesporné, že účastníci škodovej udalosti zo dňa 12.05.2020 uviedli, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: F. spod, ktorého kolies došlo k vymršteniu kameňov, ktoré poškodili čelné sklo na motorovom vozidle EČV: F., ktoré viedol žalobca. Dňa 01.06.2020 žalobca uhradil na základe faktúry č. 200045 spoločnosti Y. XX, X..H..E.., sumu 411,53 EUR, ktorá predstavovala náklady potrebné na opravu čelného skla. V oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 09.06.2020 žalovaný uviedol, že podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla nárok na náhradu škody vybavil bez poskytnutia náhrady škody, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal uplatnený nárok, pretože nesplnil svoju povinnosť a s ohľadom na uvedené ustanovenia zákona bol žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla B.: F., ktoré údajne malo spôsobiť poškodenie na

čelnom skle motorového vozidla EČV: F., žalovaný nepovažuje za preukázanie okolností vzniku škody. Poukazujeme na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3. júna 2014 sp. zn. , ktoré bolo publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí NS a súdov SR 10/2014 pod č. 135, ktoré uvádza, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť. V danom prípade ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov ( ). Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej

- ktorej prevádzky. Majúc na zreteli vyššie uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku boli osobitnou, špecifickou vlastnosťou prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies došlo k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla bol v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla bola teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobil škodu. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domáha poistného plnenia vo výške 411,53 EUR s prísl., ktoré predstavuje poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy č. 6602233650 uzavretej medzi žalovaným a prevádzkovateľom osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda.

2.Vo veci bolo rozhodnuté v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu dňa 17.3.2021 voči ktorému podal žalovaný odpor v ktorom okrem iného uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú, keď poškodený je povinný preukázať svoj nárok, tzn. podať relevantný dôkaz o stave, ktorý nepripúšťa akúkoľvek mieru pochybnosti. Žalovaný po preverení všetkých skutočností uvedených zo strany žalobcu nerozporuje okolnosti za ktorých malo dôjsť k predmetnej škodovej udalosti, ale za sporné považuje výšku náhrady škody. Suma uplatňovaná žalobcom zahŕňa aj DPH, pričom žalobca je platcom DPH a preto má nárok iba na zaplatenie sumy 342,94 eur a v časti o zaplatenie 68,59 eur je žaloba nedôvodná. Taktiež žalovaný namieta uplatňované úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 26.6.2020 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. , , Žalovaný po tom čo bol mu zo strany žalobcu oznámený vznik škodovej udalosti zo dňa 12.5.2020 začal s jej šetrením a listom z 9.6.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia škodovej udalosti a nakoľko žalobca nepreukázal vznik škody, žalovaný mu neposkytol plne nie. Preto sa nemohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Žalobcom uplatňované úroky z omeškania nie sú v súlade so Žalovaný navrhol zamietnuť žalobcu v časti o zaplatenie sumy 68,59 eur ako aj úrokov z omeškania. Zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

3.Súd zrušil platobný rozkaz uznesením zo 6.4.2021 a následne sa k odporu vyjadril právny zástupca žalobcu, kedy uviedol, že nežiadajú zaplatenie istiny vo výške 411,53 eur, ale len 342,94 eur a o sumu 68,59 eur berú žalobu späť. Trvajú však na priznaní úroku z omeškania, avšak nie už vo výške 8 % ročne, ale len 5 % ročne, preto aj v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania, konkrétne jeho výšky berú žalobu späť. Žalobca súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby o sumu 64,59 eur, avšak naďalej namietal žalobcom uplatňované úroky z omeškania aj keď ich výšku žalobca znížil z 8 % na 5 % ročne.

4.Súd podľa pojednávanie nenariaďoval, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur. Súd oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Okresného súdu Poprad.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: Oznámenie o riešení škodovej udalosti z 9.6.2020, faktúra č. 200045 z 25.5.2020, dotazník pre poškodeného v škodovej udalosti z 1.6.2020 na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Súd mal v konaní preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda, tým, že došlo k poškodeniu čelného skla prevádzkou iného motorového vozidla a žalobca poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Škodová udalosť bola predmetom šetrenia. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti z 9.6.2020 mal súd preukázané, že poisťovňa vybavila uplatnený nárok bez poskytnutia náhrady škody, keď zastaval názor, že poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho MV ako príčinou a vznikom škody ako následkom. V predmetnej veci nemalo byť akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou MV EČV: F.. Ohľadom výšky škody predložil žalovaný faktúru od spoločnosti Y. XX X.. H.. E.. z 25.5.2020 na sumu 411,53 eur. V priebehu konania žalovaný spochybnil žalobcov nárok čiastočne čo do výšky uplatnenej DPH 68,59 eur, kedy o túto sumu následne vzal žalobu späť ako aj o úrok z omeškania, ktorý je žalobcom požadovaný či už vo výške 8 % p. a. alebo 5 % p. a. následne po čiastočnom späťvzatí.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa - 3 , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

6.V tomto konaní ide o uplatnenie nároku na poskytnutie poistného plnenia, ktorý vznikol žalobcovi v okamihu vzniku poistnej udalosti. Nárok na poskytnutie poistného plnenia vzniká poistenému v okamihu vzniku škody.

Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví, o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 64,59 eur s príslušenstvom a o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne, keďže v tejto časti vzal žalobca žalobu späť.

8.Žalovaný po preverení všetkých skutočností, ktoré uviedol žalobca počas tohto súdneho sporu následne uviedol, že už nerozporuje okolnosti za ktorých malo dôjsť k predmetnej škodovej udalosti, ale za spornú považuje len výšku náhrady škody, ktorej zaplatenie žalobca požaduje a to v časti sumy, ktorá predstavuje DPH vo výške 68,59 eur a v časti uplatňovaných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne

zo žalovanej sumy. Súd teda vyhovel žalobe v časti po čiastočnom späťvzatí a zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi sumu 342,94 eur. Priznaná suma predstavovala časť z fakturovanej sumy predstavujúca úhradu faktúry za výmenu čelného skla, keď zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov predstavuje osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spočívajúcu na princípe objektívnej zodpovednosti nevyžadujúca zavinené konanie. Žalobca bol povinný preukázať iba to, že došlo k vzniku škodu a existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko NS SR č. zo dňa 3.6.2014 podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť. Sporným tak v konaní ostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré následne znížil z 8 % ročne na 5 % ročne, avšak trval na ich priznaní. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené príslušenstvo k istine je pre posúdenie dôvodnosti priznania nutné poukázať na nižšie citované znenie zák. 381/2001. Podľa ustanovenia je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 9.Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia ( ). Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( ). 10. Pokiaľ ide o vznik nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s 1 Z. z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa toho istého zákona súd uvádza, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti splnil listom z 9.6.2020 podmienku v zmysle Žalovanému preto nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle . Povinnosť žalovaného plniť vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, pričom do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej sumy. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pri tom rozhodné ako poisťovňa mala, či mohla poistnú udalosť vybaviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konkrétnom prípade si žalovaný povinnosti v zmysle splnil a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol. 11.V rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. ) sa konštatuje, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol. Žalobcovi tak mohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania proti škodcovi, proti ktorému si však tento nárok neuplatnil. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12.O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaní žalobnej žiadosti-petitu a výroku rozhodnutia. Plný úspech vo veci by mal žalobca len vtedy, ak by žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, v opačnom prípade má vždy len čiastočný úspech. Na návrh žalobcu súd čiastočne konanie zastavil, pričom zastavenie konania v časti o zaplatenie 64,59 eur s príslušenstvom ako aj o úrok z omeškania prevyšujúci 5 % ročne a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti čo do úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zavinil samotný žalobca. Žaloba bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá v dôsledku čoho nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vypočítal výšku úroku z omeškania 5 % zo sumy 342,94 eur za dobu od 25.6.2020 do 21.9.2021 (teda do dňa rozhodnutia), ktorá výška predstavuje 21,28 eur a po pripočítaní sumy 64,59 eur tak neúspech žalobcu predstavuje po sčítaní sumu 85,87 eur a v tejto časti mal úspech žalovaný. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 79,97 % a úspech žalovaného 20,03 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 79,97 % - 20,03 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 59,94 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.