Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobkyne: Z. Q., Q.. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. S. XXX, XXX XX S., zastúpená: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanej I/: Z.. B. Q., Q.. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. XX/XX, XXX XX E., žalovanej P.: B. Q., Q.. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. X. X, XXX XX M. H., obidve zastúpené: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným I/, II/ p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 percent.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 09.11.2020 sa domáhala určenia, že do dedičstva po neb. S. V., H.. XX.XX.XXXX, H. C. E. Č.. XX, XXX XX E., T. M. XX.XX.XXXX patrí a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na stavbe - letnej kuchyni bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra “C“ s parc. č. XX, b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na stavbe - Hospod. budove - humno bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra “C“ s parc. č. XX/X, pričom uvedené nehnuteľnosti sú vedené katastrálnym odborom Okresného úradu T., nachádzajú sa v katastrálnom území E., obci E., okrese T. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých súčasným formálne zapísaným výlučným vlastníkom v podiele 1/1 zapísaným na LV je žalovaná v 1. rade. Súd určuje, že do dedičstva po neb. B. L., Q.. V., H.. XX.XX.XXXX, H. C. R. X, XXX XX E.X., T. M. XX.XX.XXXX patrí a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na stavbe - letnej kuchyni bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra “C“ s parc. č. XX, b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na stavbe - Hospod. budove - humno bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra “C“ s parc. č. XX/X, pričom uvedené nehnuteľnosti sú vedené katastrálnym odborom Okresného úradu T., nachádzajú sa v katastrálnom území E., obci E., okrese T. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých súčasným formálne zapísaným výlučným vlastníkom v podiele 1/1 zapísaným na LV je žalovaná v 1. rade titulom, že darovacou zmluvou zo dňa 12.11.1998, uzatvorenou medzi zmluvnými stranami - darkyňou AH. L., Q.. V., Q.. Č.. XXXXXX/XXXĽ H. C. R. Č.. XX, XXX XX R. a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/6 k rodinnému domu so súpisným číslom XX nachádzajúcom sa na E. spolu so stavebne nadväzujúcimi komorou, skladom a maštaľou a prislúchajúcimi vonkajšími úpravami pozostávajúcimi z prípojky vodovodnej a kanalizačnej a zo septika ako aj pozemkov: parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 257 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 275 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 15 m2, zastavané plochy a nádvoria,

parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 24 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 44 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 248 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 1.847 m2, záhrada, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 1.777 m2, záhrada, parcely registra “E“ parc. č. XX o výmere 548 m2, trvalé trávnaté porasty, parcely registra “E“parc. č. XX o výmere 524 m2, trvalé trávnaté porasty, všetko pôvodne zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie E., obec E., okres T. (ďalej len „darovacia zmluva 1“). Darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2005, uzatvorenou medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovoanou došlo k prevodu, výlučného vlastníckeho práva, podiel 1/1 k rodinnému domu so súpisným číslom XX s príslušenstvom a pozemkami v E., ktoré boli v čase prevodu vlastníckych práv v Správe katastra T. pre obec a katastrálne územie E. zapísané na LV č. XXX, konkrétne pozemok: parcela registra “C“ parc. č. XX o výmere 275 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C“ parc. č. XX o výmere 15 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C“ parc. č. XX/X o výmere 58 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C“ parc. č. XX/X o výmere 500 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C“ parc. č. XX o výmere 1.777 m2, záhrada. Taktiež došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti podielu 3/6 k pozemku v E., v čase prevodu vlastníckeho práva vedenom v Správe katastra T. pre obec a katastrálne územie E.X. na LV č. XXX, konkrétne pozemku: C KN parc. č. XX/X o výmere 168 m2, zastavané plochy a nádvoria. (ďalej len „darovacia zmluva 2“). Žalovaná v 1. rade je okrem uvedených nehnuteľností podľa zápisu na LV XXXX pre k.ú. E. tiež vlastníčkou: stavby - letnej kuchyne bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra “C“ s parc. č. XX, stavby - Hospod. budova - humno bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra “C“ s parc. č. XX/X (ďalej spolu len „stavby“), pričom vlastníctvo žalovanej v 1. rade bolo na LV zapísané na základe: „Potvrdenia obce E. č. j. XX/XX zo dňa 20.01.2011 na zápis stavieb popisným spôsobom Q. XX/XX - XX/XX“. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade k stavbám je práve darovacia zmluva 2. Ako je však zrejmé aj zo samotnej darovacej zmluvy 2, stavby neboli predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, preto ich žalovaná v 1. rade na základe darovacej zmluvy 2 nemohla do svojho vlastníctva nadobudnúť, rovnako ako ich nemohla nadobudnúť ani samotná žalovaná v 2. rade, keďže stavby neboli predmetom prevodu ani podľa darovacej zmluvy 1. Stavby boli postavené pred rokom 1976, konkrétne okolo roku 1950 staviteľmi X. V., H.. XX.XX.XXXX, H. C. R. XX, XXX XX E., T. M. XX.XX.XXXX a S. V., H.. XX.XX.XXXX, H. C. E. Č.. XX, XXX XX E., T. M. XX.XX.XXXX a manželkou B. V., Q.. A., T. M. XX.XX.XXXX, teda starými rodičmi, jediným dedičom po S. V. a jeho manželke, B. V., Q.. A. bola B. L., teda moja matka, pričom dedičmi po B.H. L. som ja a žalovaná v 2. rade. Sprístupnenie informácií katastrálnym odborom Okresného úradu T. zo dňa08.09.2020 poskytuje detailný náhľad na stav skutočný a stav zapísaný týkajúci sa dotknutých nehnuteľností ako aj podporu mojich tvrdení týkajúcich sa zápisu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam popisným spôsobom. Vybudovanie stavieb v čase ako uviedla v tejto žalobe potvrdzujú aj ortofotomapy z roku 1949 a 1955 na ktorých je zrejmé situovanie a stav dotknutých nehnuteľností, teda, že dané nehnuteľnosti existovali už dávno pred darovacou zmluvou 1. Ako dôkazy uviedla potvrdenie obce E. zo dňa 20.01.2011, osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 340/77-13

- S. V. zo dňa 30.05.1977, osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 905/1963 - B. V., Q.. A. zo dňa 10.01.1964, osvedčenie o dedičstve sp. zn. D not 193/99 - B. L., Q.. V. zo dňa 09.05.2020, ortofotomapy z roku 1949 a 1955, sprístupnenie informácií zo dňa 08.09.2020, výsluch žalobkyne, navrhla vyžiadať a pripojiť spis katastrálneho odboru Okresného úradu Zvolen sp, zn. Q. XX/XX/XX - XX/XX, list vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že dotknuté nehnuteľnosti mali tvoriť predmet dedičstva po nebohej AnH. L.H., Q.. V., Q.. Č.. XXXXXX/XXX, H. C. R. Č.. XX, XXX XX R., nakoľko objektívne nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k týmto darovacou zmluvou 1, keďže stavby neboli predmetom prevodu podľa darovacej zmluvy 1 a koniec koncov ani darovacej zmluvy 2.

2. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zo dňa 05.02.2021 podané elektronicky 25.02.2021 opätovne poukázala na skutočnosť, že stavby boli postavené pred rokom 1976, konkrétne okolo roku 1950 staviteľmi X. V., H.. XX.XX.XXXX, H. C. R. XX, XXX XX E., T. M. XX.XX.XXXX a S. V., H.. XX.XX.XXXX, H. C. E. Č.. XX, XXX XX E., T. M. XX.XX.XXXX a manželkou AH. V., Q.. A., T. M. XX.XX.XXXX, teda jej starými rodičmi, jediným dedičom po S. V. a jeho manželke, B. V., Q.. A. bola B. L., teda matka žalobkyne, pričom dedičmi po B. L. bola žalobkyňa a žalovaná v 2. rade a preto dotknuté nehnuteľnosti mali tvoriť predmet dedičstva po nebohej B. L., Q.. V., Q.. Č.. XXXXXX/XXX, H. C. R. Č.. XX, XXX XX R., nakoľko objektívne nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k týmto darovacou zmluvou

1, keďže stavby neboli predmetom prevodu podľa darovacej zmluvy 1 a koniec koncov ani darovacej zmluvy 2. Žiadala vypočuť syna, A. Q., H.. XX.XX.XXXX.

3. Žalobkyňa na pojednávaní 21.05.2021, 24.08.2021 trvala na podanej žalobe. Uviedla, že naliehavý právny záujem mala v čase podania žaloby ako aj na pojednávaniach. Žalobkyňa sa domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej predkoch.

4. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení zo dňa 05.02.2021 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že ide o drobné stavby, ktoré majú k hlavnej stavbe len doplnkovú funkciu. Nadobudnutím vlastníckeho práva hlavnej veci prechádza vlastnícke právo aj na príslušenstvo. Poukázal na to, že žalovaná I/ nadobudla nehnuteľnosť na základe inštitútu vydržania.

5. Právny zástupca žalovaných na pojednávaniach 21.05.2021 a 24.08.2021 žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v žalobe. Pre upresnenie uviedol, že tieto stavby sú považované za drobné stavby a príslušenstvo k hlavnej stavbe. Navrhol vypočuť žalovanú I/.

6. Žalovaná I/ na pojednávaní dňa 21.05.2021 sa vyjadrila k umiestneniu stavieb. Právny zástupca žalobkyne povedal, že nie sú v bezprostrednej blízkosti domu, ako dôkaz doniesla fotografiu. Na fotografii z 27.06.2005 je rodinný dom, letná kuchynka, v strede humno, rodinný dom a letná kuchynka sú 4 metre a rodinný dom a humno 9 metrov. Ohradila sa voči žalobe. Mapy, ktoré sú priložené k žalobe sú nepresné a zavádzajúce, ani jedna z tých budov, ktorá je tam označená ako letná kuchynka nie je letnou kuchynkou. Nie je to letná kuchynka už len z toho dôvodu, že vznikla v roku 1970. Zakrúžkovala na strane 10 budovu, ktorá nie je letná kuchynka. V roku 1955 ani v roku 1949 neexistovala, na to má druhý dôkaz Poukázala na to, kde je postavená letná kuchynka. Na fotke je jej mama B. Q. kde má 12 rokov a bola to fotka pri konfirmácii, to znamená, že 1957 + 12 je 1969 a ešte tam vtedy letná kuchynka nestála, v pozadí je stará garáž, ktorá bola následne zrútená a v roku 1970 bola postavená letná kuchynka. Nie je pravda, že bola postavená pánom S. V. a X. V., pretože v tom čase už mali pozemky rozdelené, každý užíval svoju polovicu. Kuchynku dal postaviť len prastarý otec žalovanej I/ S. V.. To, že kuchyňa, teda letná kuchynka má viac ako 25 m2 nie je pravda. Má presne 20 m2. Humno spĺňa tú požiadavku. Nevedela uviesť či je to drobná stavba, alebo nie, keďže to nie je stavba pevne spojená so zemou. Ohradila sa voči tomu čo povedal právny zástupca žalobkyne, že stavby letná kuchyňa a humno vznikli skôr ako dom, to nie je pravda, dom vznikol v roku 1900. Predložila čestné prehlásenie svojej starkej, ktorá darovala nehnuteľnosti jej mame, kde sama píše a podpísané má vlastnou rukou, kde sa vyjadrovala o vzniku stavieb a sama uvádza, že rodinný dom vznikol v roku 1900, v roku 1957 boli pristavené dve izby a veranda a letná kuchynka bola postavená v roku 1970. Tak ako ukázala na fotografii z roku 1969. Nehnuteľnosť vlastní od roku 2006, strávila v priestore nehnuteľnosti celé detstvo, keďže mali veľmi blízky vzťah so starými rodičmi, posledné tri roky bývala starká u nás keď zomrel starký a žalovaná I/ sa o ňu starala. Žalobkyňa sa z E. odsťahovala keď sa vydala v roku 1975, odvtedy navštevovala svojich rodičov len niekoľkokrát do roka, max. by som to ohraničila číslom 10. Ako dieťa si dôverne na tieto veci pamätá, pretože od detstva tam boli každú sobotu, starali sa o nehnuteľnosť, aj ostatné nehnuteľnosti, aj príslušné pozemky, žalobkyňa určite nemôže vedieť či v roku 1998, keď bola darovaná nehnuteľnosť pre matku žalovanej I/ a Q., k čomu slúžili príslušné nehnuteľnosti, pretože vtedy už starká rok bývala u nich trvale a nebola tam žalobkyňa ani raz, ani členovia jej rodiny, keďže kľúče od nehnuteľnosti vlastnila len starká žalovanej I/ a moji rodičia. Keďže ide o ohradený pozemok a uzamknutý, v žiadnom prípade nemôže mať vedomosť o tom k čomu letná kuchynka a humno slúžili. K funkcii letnej kuchynky uviedla, že plnila celoročnú funkciu kuchyne, kuchyňa, ktorá bola v rodinnom dome číslo XX sa nevyužívala ako kuchyňa, hlavnou kuchyňou bola vždy letná kuchynka, okrem pár dní v roku keď už bola veľká zima. Humno, v humne sa skladovalo drevo, tak isto materiál pre zvieratá, seno, slama a uhlie. Zvieratá sa chovali v maštali, ktorá je súčasť rodinného domu. Aj na základe týchto informácií mala za to, že obidve tieto budovy tvoria neoddeliteľnú súčasť rodinného domu a tvoria jej príslušenstvo tak ako je napísané v darovacej zmluve z roku 1998 kde jej starká B. L. darovala rodinný dom s prípojkou vodovodnou, žumpou, so stavebne nadväzujúcou komorou, skladom, maštaľou a prislúchajúcimi vonkajšími úpravami, vrátane ich príslušenstva, to je v druhom bode a súčastí. Keďže v darovacej zmluve boli všetky veci, ktoré môžeme považovať za príslušenstvo, ako je prípojky elektrické, vodovodné, žumpa, príslušenstvom, ktoré spomína v darovacej zmluve humno a kuchynka, keďže vtedy oficiálne neexistovali a neboli zapísané v katastri, boli uvedené len pod pojmom príslušenstvo. Žalovaná I/ uviedla, že výsluch A. Q. nepovažuje za podstatný, nakoľko v živote nebýval v nehnuteľnosti, nevie popísať funkciu a v žalobe sú zavádzajúce informácie.

7. Na pojednávaní 24.08.2021 bol vypočutý svedok A. Q., ktorý uviedol, že vie čo je predmetom sporu, vie to z papierov z katastra, niečo od jeho mamy, volá sa Z. Q., Q.. L., žalobkyne a niečo od A.H. V.. A. V. bol jeho mame bratranec, ktorému tiež patrili nehnuteľnosti v E., dom č. XX, oni mali č. domu XX vedľa. Myslel tým A. V. B. B. L., Q.. V.. B. L., rod. V. je jeho starká. Keď bol na katastri zisťovať nejaké veci splnomocnený osobou A. V., tak mu bolo povedané ako to je prepísané, aký tam bol právny vzťah k tým budovám a aký bol právny vzťah k tým pozemkom. To vedel z katastra, niečo mu povedala mama. Kataster povedal ako zapísali tie stavby na tých pozemkoch. K tomu čo mu povedala mama zodpovedal kataster. To čo povedal A. V. mu presne povedal tak ako to bolo na katastri. Tie stavby boli postavené v roku 1950, protistrana tvrdila, že letná kuchynka bola postavená v 70-tych rokoch, zato bol v ústave v Bystrici zabezpečiť satelitné snímky, aby to potvrdili či tam v tých rokoch bola postavená budova, alebo nebola postavená budova. Sú to tie snímky čo sú doložené v spise. Budova jedna aj druhá bola postavená v 50-tych rokoch, keďže protistrana tvrdí, že tam bola vtedy len garáž, ktorá sa postavila v 70- tych rokoch, stále bola postavená na tých istých základoch ako bola tá budova predtým. Zo všetkého B. L., Q.. V. bola, vlastnila len presnú polovicu 3/6-iny, druhé 3/6-iny vlastnil X. V., po ktorom bolo dedičské konanie kde to zdedil A. V.. Nezdedil tieto dve stavby, lebo oni neboli na katastri zapísané, nejaké stavby, že sú na tých pozemkoch zapísané. Poukázal na papier z katastra. Šetrenie dávali na kataster a odpoveď z katastra, myslel tým odpoveď z katastra. Stavby sú tam odjakživa. Keďže protistrana tvrdí, že tam chodili 10x do roka, tvrdil, že tam chodili 20x do roka, to by vychádzalo niekedy 2x do mesiaca, je to dosť na to, aby bol človek oboznámený čo je kde, síce je pravda, že bývali ďalej, ale tiež tam chodili na E.Č.. Sú to riadne stavby spojené pevne so zemou, majú pevný základ. Je pravda, že v letnej kuchynke cez leto starká varila vonku, hádam všetci starí ľudia. Vnútri v dome bola normálne funkčná kuchyňa kde sa vonka v letnej kuchynke navarilo, ale jedávalo sa vnútri, kvôli tomu, že cez leto keď bolo teplo, aby nebolo teplo vnútri v dome, zato sa varilo vonku v kuchynke. Vnútri v dome bola normálne funkčná kuchyňa. Slúžilo k prechodu do záhrady, odkladali sa tam veci, napr. seno, ako tam oni písali, boli tam rebríky poukladané, bol tam vozík na ťahanie. Ostal tam malotraktor, ostal tam celý, oni sme nepovedali nič. Staviteľom stavieb bol X. V. B. S. V.. Keďže protistrana tvrdí, že v roku 1970 zbúrali garáž a postavili tam letnú kuchynku, nech oni preukážu, že ju tam postavila svedkova starká sama, keďže ona bola vo všetkom spoluvlastníčka len k 3/6-inám, ktorí X. V. B. S. V. boli bratia a navzájom si pomáhali. Myslel tým B. Q., alebo B. Q., Q.. L., myslel tým žalovaných. Uviedol, že sa oboznámil s vecou, že to čítal zo zápisnice z pojednávania. Na pojednávaní dňa 24.08.2021 bol vypočutý svedok svedok S. Q., H.. XX.XX.XXXX, vedel od dcéry čo je predmetom sporu, že ide o kuchynku a humno. Nasťahoval sa do E.Á. v roku 1796 kedy sa oženil. Uviedol, že je tam voda, elektrika, nie je tam plyn. Ani pred 8. rokmi tam nebola elektrika, voda. Bolo umývadlo v kuchyni, voda sa nosila vo vedre. Svokra prepísala dom na manželku B.. Medzi stranami sporu sú spory.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní 24.08.2021 na záver uviedol, že má za to, že vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie ohľadom skutkového stavu veci kde tieto vykonané dôkazy potvrdzujú to, čo je v žalobe. Každopádne treba vychádzať aj z výpovede samotnej žalovanej v prvom rade, jeden aj druhý, prakticky aj svedok vypočutý dnes sa stotožňujú, že stavby humna a letnej kuchynky sú riadne stavby spojené so zemou pevným základom a ak by aj stavba letnej kuchynky spĺňala označenie drobnej stavby, tak humno toto označenie jednoznačne nespĺňa. Čo sa týka humna, toto bolo jednoznačne postavené tak ako tvrdili v žalobe okolo roku 1950-55, ako vyplýva z ortofoto snímok, tam kde v súčasnosti stojí letná kuchynka stála aj vtedy stavba, ktorá tvarovo, rozmermi je prakticky identická. Ak by sa spoľahli na tvrdenie žalovanej I/, že táto mala byť zbúraná a následne okolo roku 1970 mala byť postavená letná kuchynka, tak išlo iba o rekonštrukciu garáže, ktorá bola nejakým spôsobom prestavaná. Dôležitejší je od začiatku právny stav veci, čo sa týka humna, tak jednoznačne vyplýva, že má patriť do dedičstva, v zmysle žaloby po nebohej B. L., nakoľko ide o stavbu, ktorá je samostatnou stavbou, podľa vyjadrenia žalovanej vzdialená od domu cca 9 metrov, rozlohou a výškou vo veľkej miere presahuje parametre drobnej stavby, teda je evidentné, že nemohla byť a nie je príslušenstvom domu, čo prakticky a paradoxne potvrdzuje aj konanie samotnej žalovanej I/, ktorá túto stavbu rovnako ako stavbu letnej kuchynky legalizovala samostatným zápisom na LV. Tieto dve stavby sú samostatné stavby. V zmysle potvrdenia od obce E., ktoré sa stalo podkladom pre zápis vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností, by titulom nadobudnutia zo strany žalovanej v prvom rade mala byť darovacia zmluva z 19.12.2005, to je druhá v poradí, kde tieto stavby predmetom prevodu nie sú spomenuté ani len popisným spôsobom, teda je evidentné, že tieto stavby neboli predmetom prevodu a nemohla ich žalovaná I/ nadobudnúť touto darovacou zmluvou. Ak by to takto bolo, tak samozrejme

platí, že nemôže byť žalovaná I/ vlastníčkou týchto stavieb. Tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti stavby nenadobudla ani žalovaná II/ darovacou zmluvou zo dňa 12.11.1998, nakoľko ani v tejto zmluve neboli stavby označené predmetom prevodu. Z tej špecifikácie, ktorá je tam uvedená ako naväzujúce stavby komora, sklad, maštaľ a prislúchajúce vonkajšie úpravy. Z tejto právnej špecifikácie nemožno vyvodiť to, že by práve konkrétne humno a konkrétna kuchynka boli predmetom prevodu v zmysle darovacej zmluvy. Mal za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni trovy v rozsahu 100 percent.

9. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 24.08.2021 žiadal žalobu zamietnuť. Strana žalobcu nepreukázala skutkové ani právne tvrdenia v takom rozsahu, aby tieto boli podkladom pre zásah najvyššieho vecného práva, ktorým je vlastnícke právo žalovaných. Poukázal v prvom rade na to, že žalovaná I/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností od roku 2006. O tieto sa stará, zveľaďuje, riadne ich užíva a platí za ne nájom. Pokiaľ by žalobkyňa mala až do podania žaloby akýkoľvek subjektívny pocit o tom, že po právnej stránke nie je niečo v poriadku, tak najneskôr v roku 1999, po smrti svojej matky, vo vzťahu k žalovanej I/, starej matky, by pri dedičskom konaní, musela namietať, že predmetom dedičstva nie je žiadna nehnuteľnosť. Takáto okolnosť nemôže nikomu uniknúť a aj ohľadne na výpoveď svedka S. Q. je zrejmé, že potom ako darom dostala tieto nehnuteľnosti žalovaná II/ v celom rozsahu sa žalobkyňa so žalovanou II/ nerozprávajú. Od nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou I/ naviac uplynula aj právne kvalifikovaná doba, ktorá by v prípade, ak by došlo k akémukoľvek pochybeniu, zakladala uplynutie vydržacej lehoty, aj pri vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, nakoľko nielen posledných 14 rokov vlastníctva žalovanej I/, ale aj ďalších 6 rokov vlastníctva žalovanej II/ siahajú s smrti matky žalobkyne a žalovanej II/. Pokiaľ sa týka samotných stavieb, tieto spĺňajú definíciu príslušenstva veci. Vzhľadom k tomu, že v tom čase neplatil zákon 50/1976 Zb, stavebný zákon, keď sa tieto dve inkriminované stavby postavili. Treba brať na zreteľ samotnú funkčnú časť týchto stavieb, tak ako uviedol svedok S.F. Q., že letná kuchynka de facto nahrádzala kuchyňu samotného rodinného domu. Tieto stavby boli zapísané do katastra nehnuteľností žalovanou I/, a to procesným spôsobom, ktorý platil v danom čase. Vychádzajúc z dobrej viery a právne relevantných podkladov, ktoré sú jednak darovacia zmluva z 19.12.2005 ako aj darovacia zmluva z 12.11.1998, ale taktiež aj výsledok dedičského konania, kedy po nebohej B. L., Q.. V., uzavreli dedičia dedičskú dohodu, a teda pani Z. žalobkyňa A/ a pani B. žalovaná II/ presne vedeli čo zdedili a predmet týchto zmlúv to nebol. Nielen dôkazom opaku, ale aj negatívnym dôkazom vyjadrenia žalovanej strany sú konzistentné a zakladajú reťazec právnych a skutkových okolností, ktorý požíva právnu ochranu a strana žalobcu neuniesla dôkazné bremeno, ktoré by svedčalo o potrebe zmeny a zásahu do princípu právnej istoty. Platí zásada, že právo patrí bdelým. Aj s ohľadom na dokazovanie je zrejmé, že žalobcom nie je pani Z., ale svedok A. Q., ktorý de facto nie je svedkom, lebo sám nevnímal žiadne rozhodné okolnosti, ale celý tento proces namiesto neprítomnej žalobkyne Z. riadil. Nie je v tomto prípade vôbec preukázané, že by tvrdenia uvádzané v žalobe boli podporené či už výpoveďou samotnej žalobkyne, alebo inými právne kvalifikovanými dôkazmi. Zmena, ktorej sa strana žalobcu domáha v tomto prípade by vyvolala potrebu ďalších konaní a vysporiadavaní s ohľadom na investície, zavedenie sietí do nehnuteľností a podobne. Na základe týchto všetkých skutočností žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko je nelogické, aby sa podala v roku 2020, keď žalobkyňa už v roku 1999, teda po smrti svojej matky, jednoznačne nezdedila žiadnu nehnuteľnosť, a teda mala v prípade subjektívnej potreby dostatok času na prípadné podanie žaloby, prípadne nebol žiaden dôvod uzatvárať dedičskú dohodu. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

10. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

11. Súd sa oboznámil s dôkazmi, a to s darovacou zmluvou zo dňa 12.11.1998 z č.l. 5, darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2005 z č.l. 6, potvrdením obce E. zo dňa 20.01.2011 z č.l. 16, osvedčením o dedičstve sp. zn. D 340/77-13 - S. V. zo dňa 30.05.1977 z č.l. 11, osvedčením o dedičstve sp. zn. D 905/1963 - B. V., Q.. A. zo dňa 10.01.1964 z č.l. 12, osvedčením o dedičstve sp. zn. D not 193/99 - B. L., Q.. V. zo dňa 09.05.2020 z č.l. 13, ortofotomapami z roku 1949 a 1955 z č.l. 9 - 10, sprístupnením informácií zo dňa 08.09.2020 z č.l. 17, výsluchom žalobkyne, list vlastníctva číslo XXXX z č.l. 8, ďalej súd oboznámil svedecké výpovede A. Q., H.. XX.XX.XXXX a S. Q., H.. XX.XX.XXXX.

12. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

14. Podľa § 139b ods. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

15. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

16. Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

17. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Žalobkyňa mala naliehavý právny záujem v čase podania žaloby ako aj v čase pojednávaní, nakoľko je potrebné určiť, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom S. V., T.. XX.XX.XXXX a B. L., Q.. V., T.. XX.XX.XXXX. Toto rozhodnutie samo o sebe nepriznáva vlastnícke právo žalobkyni, ale žalobkyňa sa sama o sebe nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva pre seba, môže sa domáhať len toho, že v predmetnom čase boli stavby vo vlastníctve predkov, a teda patria do dedičstva, ktoré následne bude prejednané príslušným notárskym úradom, komu tieto stavby z dedičov budú nakoniec patriť. Súd sa oboznámil s výpoveďou žalovanej I/ na pojednávaní dňa 21.05.2021, na základe tejto výpovede, po výsluchu svedkov A. Q., H.. XX.XX.XXXX a svedka S. Q., H.. XX.XX.XXXX sa súdu javí ako vierohodnejšia výpoveď S. Q.. A. Q. sám vo výpovedi uviedol, že na pojednávanie sa pripravil tak, že čítal zápisnice z pojednávania. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že tento svedok nie je vierohodný a v podstate jeho výpoveď nahrádza žalobu jeho matky, spochybnil výpoveď svedka A. Q.. Súdu sa javila za vierohodnú výpoveď svedka S. Q., H.. XX.XX.XXXX, ktorý si mohol pamätať užívanie nehnuteľnosti, a to kuchynky a humna pred rokom 1974. V rodine je rozpor medzi stranami sporu, súd má za to, že má žalobu zamietnuť. Žalobkyňa nepreukázala skutkové ani právne tvrdenia v takom rozsahu, ktoré by boli podkladom pre zásah do vecného práva, ktorým je vlastnícke právo žalovaných. Žalovaná I/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností od roku 2006, stará sa o ne, zveľaďuje ich, riadne ich užíva, platí za ne nájom. Pokiaľ by žalobkyňa mala od podania žaloby akýkoľvek subjektívny pocit, že po právnej stránke nie je niečo v poriadku, tak najneskôr v roku 1999, po smrti svojej matky, vo vzťahu k žalovanej I/ starej matke, by v dedičskom konaní musela namietať, že predmetom dedičstva nie je žiadna nehnuteľnosť. Z výpovede svedka S. Q. je zrejmé, že darom dostala nehnuteľnosti žalovaná II/ v celom rozsahu. Žalobkyňa sa so žalovanou II/ nerozpráva. Žalovaná z výpovede preukázala vydržaciu lehotu za posledných 14 rokov vlastníctva žalovanej I/. Ďalších 6 rokov vlastníctva žalovanej II/ siahajú k smrti matky žalobkyne. Pokiaľ sa týka samotných stavieb, tieto spĺňajú definíciu , príslušenstva veci. V tom čase neplatil zákon číslo 50/1976 - Stavebný zákon. Svedok S. Q. uviedol, že kuchynka nahrádzala kuchyňu samotného rodinného domu. Tieto stavby sú zapísané do katastra nehnuteľností žalovanou I/. Z dobrej viery a darovacej zmluvy z 19.12.2005 a darovacej zmluvy z 12.11.1998 a z výsledku dedičského konania po nebohej B. L., Q.. V. uzavreli dedičia dedičskú dohodu, žalobkyňa a žalovaná II/ presne vedeli čo zdedili a predmet zmlúv to nebol. Nielen dôkaz o opaku, ale aj negatívnym dôkazom vyjadrenie žalovanej strany sú konzistentné a zakladajú reťazec právnych a skutkových okolností, ktoré požívajú právnu ochranu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré by svedčalo o potrebe zmeny a zásahu do princípu právnej istoty. Právo patrí bdelým. Z dokazovania

vyplýva, že žalobcom nie je ani tak Z. Q., ale svedok A.Á. Q., ktorý de facto nebol svedkom, lebo sám nevnímal žiadne rozhodné okolnosti a celý proces namiesto žalobkyne Z. Q. riadil on. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, nevyjadrila sa. Zmena, ktorej sa žalobkyňa domáha by vyvolala potrebu ďalších konaní a vysporiadaní s ohľadom na investície, zavedenie sietí do nehnuteľností a podobne. Žalobu podala žalobkyňa v roku 2020, v roku 1999 nezdedila žiadnu nehnuteľnosť, mala dostatok času na podanie žaloby. Nebol by žiaden dôvod uzatvárať dedičskú dohodu. Čo sa týka predmetných stavieb, žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 06.11.2020 namietala právny titul, na základe ktorého došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbám vedených na LV č. XXXX, k. ú. E., obec E., okresný úrad T., katastrálny odbor, a to: stavba - letná kuchyňa bez súpisného čísla, postavenej na pozemku - parcele registra „C" s par. č. XX; stavba - Hospodárska budova - humno bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parcely registra „C" s par. č. XX/X (ďalej spolu aj ako „Stavby"); a to vo vzťahu k žalovanej II/ tým podmieňujúc vo vzťahu k žalovanej I/. Žalobkyňa uvedené skutočnosti argumentuje tým, že predmetné stavby neboli súčasťou darovacích zmlúv, a to Darovacej zmluvy zo dňa 12.11.1998 a Darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2005, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k uvedeným stavbám. Na základe uvedeného sa žalobkyňa dožaduje, aby bolo súdom určené, že predmetne stavby patria do dedičstva, a aby toto bolo následne dodatočne prejednané. Zo samotného obsahu darovacej zmluvy zo dňa 12.11.1998 uzatvorenou medzi toho času nebohou B. L., Q.. V., Q.. Č.. XXXXXX/XXX, H. C. R. XX, XXX XX R., a žalovanou II/, jednoznačne vyplýva, že okrem prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/6 k celku rodinného domu so súpisným číslom XX nachádzajúci sa v E. spolu so stavebne nadväzujúcou kuniorou, skladom a maštaľou a prislúchajúcimi aj k ďalším pozemkom, všetko pôvodne zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec E., okresný úrad T., katastrálny odbor, je aj prevod príslušenstva a súčastí predmetného domu, a to rovnako v podiele 3/6 k celku, spolu so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými. Rovnako aj z obsahu darovacej zmluvy zo dna 19.12.2005 uzatvorenej medzi žalovanou II/ a žalovanou I / vyplýva, že predmetom darovania bolo okrem vlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 rodinného domu so sup. č. XX spolu s pozemkami nachádzajúcich sa v E., v čase prevodu v Správe katastra T. pre obec a k. ú. E., zapísané na LV č. XXX, a prevodu vlastníckeho podielu o veľkosti 3/6 k celku pozemku nachádzajúceho sa v E., v čase prevodu vedenom v Správa katastra T. pre obec a k, ú. E. na LV č. XXX, aj prevod príslušenstva predmetného domu so súpisným č. XX, pričom túto skutočnosť uviedla aj sama žalobkyňa v žalobe zo dňa 06.11.2020. Z uvedeného vyplýva, že v prípade predmetných stavieb ide v súlade so stavebným zákonom o drobné stavby, ktoré majú k hlavnej stavbe len doplnkovú funkciu, pričom sú určené na to, aby ich mohol vlastník užívať spoločne s vecou hlavnou, vo vzťahu ku ktorej tieto predstavujú jej príslušenstvo. Nakoľko sa právne úkony týkajúce sa hlavnej veci zásadne vzťahujú aj na veci tvoriace jej príslušenstvo, nadobudnutím vlastníckeho práva k veci hlavnej prechádza vlastnícke právo aj na jej príslušenstvo. Je síce pravdou, že predmetné stavby boli postavené ešte pred rokom 1976, čo uvádza aj žalobkyňa vo svojej žalobe, tieto stavby však neboli evidované na LV. Predmetné stavby boli na LV zapísané až na základe právnych úkonov vykonaných žalobkyňou, pričom právny základ zápisu tvorí „Potvrdenie obce E. č. j. XX/XX dňa 20.01.2011 na zápis stavieb popisným spôsobom R XX/XX - XX/XX.". Nakoľko predmetné stavby neboli v čase uzatvárania Darovacích zmlúv z rokov 1998 a 2005 predmetom zápisu na LV, je teda prirodzené že tieto stavby boh v tom čase referované len ako príslušenstvo prevádzaného majetku, pričom skutočnosť, že predmetom darovania bolo aj príslušenstvo prevádzaného majetku explicitne vyplýva z obsahu predmetných Darovacích zmlúv z rokov 1998 a 2005. V súvislosti s podanou žalobou je potrebné poukázať aj na dĺžku doby, po ktorej bola žalobkyňou táto žaloba podaná. V prípade darovacej zmluvy z roku 1998 ide o dobu presahujúcu 20 rokov, zatiaľ čo v prípade darovacej zmluvy z roku 2005 ide o dobu presahujúcu15 rokov. Je teda zrejmé, že aj v prípade, ak by vlastnícke právo k predmetným stavbám nevzniklo na základe Darovacích zmlúv z rokov 1998 a 2005, vlastnícke právo k predmetným stavbám by bola žalovaná I/ oprávnená nadobudnúť na základe inštitútu vydržania, nakoľko je nepochybné, že v tomto prípade dochádza k splneniu všetkých hmotnoprávnych podmienok vydržania vymedzených v , a to spôsobilosť predmetu na vydržanie, oprávnenosť a dobromyseľnosť držiteľa veci ako aj uplynutie vydržacej doby.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Žalované I/, II/ boli úspešné, žalobkyňa neúspešná, vzniklo im právo na náhradu trov konania, súd im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 percent.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (, ).