Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky V., a otca V. právne zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 10. 06. 2015 sp. zn. v časti týkajúcej sa výživného tak, že zvyšuje výživné na maloletého I., za obdobie od 03. 02. 2021 do budúcna zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré je otec V., povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

III. Dlžné výživné na mal. I. za obdobie od 03. 02. 2021 do 30. 09. 2021 vo výške 792,86 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, so začiatkom platenia od októbra 2021, spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa 03. 02. 2021 na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného pre maloletého syna I. M., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa platiť k rukám matky.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10. 06. 2015, č. k.

- 29, bolo zvýšené výživné pre maloletého syna I. zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne, a to od 01. 07. 2015 do budúcna, ktoré bol otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa vopred k rukám matky. V prevyšujúcej časti bol návrh matky zamietnutý Za obdobie od poslednej zmeny sa výrazným spôsobom zmenili pomery maloletého dieťaťa. Maloletý I. je už na druhom stupni ZŠ, má výdavky spojené so školskými potrebami, obedmi v škole, krúžkami. Taktiež v blízkej budúcnosti bude maloletý potrebovať strojček na zuby, s čím sú spojené zvýšené výdavky v sume cca. 500 eur. Zároveň otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi, ktorý už dovŕšil plnoletosť, ukončil štúdium na strednej škole a ďalej sa nepripravuje na svoje budúce povolanie. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, s ktorým má spoločné dieťa, teda má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výdavky spojené s bývaním + internet sú v sume 300 eur mesačne, strava 200 eur a lieky v prípade, že deti ochorejú. Zároveň maloletý je väčší, má vyššie výdavky na stravu, rastie, tak potrebuje nové oblečenie. Zároveň uviedla, že otec maloletého žije a pracuje v zahraničí, konkrétne v N., kde sú vyššie príjmy ako na Slovensku, teda je v jeho možnostiach

a schopnostiach prispievať na výživu maloletého syna vyššou sumou. Vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého mala za to, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný.

3. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril, napriek tomu, že mu bol návrh a prílohy doručený do N. na adresu XX L., X. L., H., G. dňa 07. 06. 2021, o čom svedčí Potvrdenie o doručení anglického úradu, ktorý bol tunajším súdom dožiadaný o doručenie písomnosti v súlade s nariadením č. 1393/2007.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, právna zástupkyňa otca, kolízny opatrovník. Nedostavil sa otec, ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila jeho právna zástupkyňa z dôvodu pracovných povinností v N. a tiež s poukazom na aktuálnu pandemickú situáciu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právnej zástupkyne otca, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom mal. I., rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. z 10. 06. 2015, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. a , pracovnou zmluvou otca a ročným zúčtovaním otca, rodným listom syna Z. a zistil nasledovné.

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na trvá na podanom návrhu a žiada zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne, v prevyšujúcej časti nad túto sumu na zvýšení netrvala. Ďalej uviedla, že V súčasnej dobe navštevuje syn 7. ročník ZŠ. Na začiatku roka mala zvýšené výdavky spojené so zakúpením školských pomôcok okolo 30 eur a 7,50 eur za učebnicu AJ. Na obedy nechodí, nakoľko obedy zadarmo boli zrušené a v súčasnej dobe platiť okolo 30 eur mesačne za obed jej finančne nevychádza. Syn sa tak stravuje doma. Zároveň všetky výdavky spojené so školou im v čase termínu pojednávania neboli oznámené, oznámia im ich koncom tohto týždňa. Syn nemá momentálne žiadne krúžky, a to kvôli korone. V súčasnej dobe už nemá ani výdavky na dioptrické okuliare, nakoľko sa mu zlepšil zrak. V budúcnosti jej však vznikne výdavok so zubným strojčekom pre syna, avšak musia počkať, kým mu vypadnú mliečne zuby. Cestovné výdavky do školy syn nemá. Na ošatenie a hygienické potreby pre syna minie do 100 eur mesačne. Pre celú rodinu 300 eur mesačne minie na stravu. Mladšie dieťa má 6 rokov, ktoré mám s novým partnerom. Syn je zdravý, neužíva lieky, nemá ani alergie. Náklady na bývanie sú 176 eur mesačne za nájomné. V tejto sume je zahrnuté elektrina a voda. 31,80 eur platíme za internet. Synovi dobíja kredit na telefón, a to raz za dva mesiace 10 eur. Ona je toho času nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Jej príjem je výživné a prídavky na deti. Zároveň bol na jej osobu vyhlásený bankrot, nakoľko mala viacero dlhov voči rôznym spoločnostiam, pričom vyhlásením bankrotu tieto jej dlhy zanikli. Jej druh je momentálne na PN, poberá nemocenské v sume 360 - 380 eur mesačne Z pracovnej činnosti mal príjem okolo 800 eur v čistom. Inú vyživovaciu povinnosť, iba na ich spoločného syna. Pokiaľ ide o kontakt otca s maloletým synom, tak otec ho nekontaktuje, a okrem výživného synovi prispieva veľmi málo. Starí rodičia zo strany otca sa o syna zaujímajú a pomáhajú občas finančne dobrovoľne, a to najmä zakúpením nejakého oblečenia, keď je syn u nich na návšteve.

Na otázku právnej zástupkyne otca, v akej sume poberá prídavky na syna uviedla, že na syna I. poberá 115 eur z Írska a na obe deti 51 eur zo Slovenska. Ak by nepoberala na mal. I. prídavky zo Slovenska, dostávala by na neho 140 eur z N., avšak započítali jej sumu, ktorú dostáva zo Slovenska. Pokiaľ ide o dlh, ktorý vznikol otcovi titulom vyplatených rodinných prídavkov uviedla, že keď si otec si našiel novú partnerku, ona sa presťahovala s deťmi na Slovensko, pričom otec ešte poberal tie prídavky naďalej. Tieto prídavky boli vyplácané na účet otca. Preto mu vznikol dlh. Otec v súčasnej dobe si plní vyživovaciu povinnosť podľa rozhodnutia súdu a platí výživné v sume 100 eur, dlh nemá.

7. Právna zástupkyňa otca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s navrhovanou sumou výživného nesúhlasí. Otec je uzrozumený, že má byť nejaké zvýšenie výživného, avšak má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto navrhol zvýšiť výživné o 25 eur. Ďalej uviedla, že otec pracuje v N. na plný úväzok 39 hodín týždenne, pričom súdu predložila pracovnú zmluvu, podľa ktorej má otec mesačný príjem v priemere 1 700 eur. Zároveň predložila aj ročné zúčtovanie za rok 2020. Pokiaľ ide o výdavky otca, tak tieto predstavujú náklady na nájom na dom 625 eur mesačne, smeti 28 eur mesačne, internet a telefón 100 eur mesačne, plyn 100 eur mesačne, cesta do práce (palivo) 120 eur mesačne, cestná daň za auto 30 eur mesačne, poistka 60 eur mesačne, elektrina 100 eur mesačne, strava 450 - 500 eur mesačne, v čom je zahrnutá strava pre neho, družku a ich sedemročného syna. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou a sedemročným synom. Ošatenie a hygienické potreby otca 100 - 120 eur

mesačne. Otec je zdravý, mal. syn tiež nosí okuliare a užíva lieky vo výške 35 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec spláca 40 eur týždenne za dlh, ktorý vznikol ešte v čase manželstva, kedy im v N. poskytli nejakú zľavu na rodinné prídavky. Na záver uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného vo výške na sumu 250 eur nesúhlasí, pričom poukázala na to, že okrem výživného, ktoré otec platí vo výške 100 eur pravidelne, dostáva matka aj prídavky vo výške spolu 140 eur mesačne, takže má na mal. 240 eur s tým, že 250 eur je vysoká suma a navrhla najviac 150 eur mesačne.

8. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí, nakoľko je opodstatnený. Posledná úprava výživného bola v roku 2015. Vtedy maloletý navštevoval škôlku, momentálne navštevuje základnú školu a zvýšili sa mu náklady. Navrhol výživné vo výške 200 eur mesačne, čo považoval za primerané aj s poukazom na príjem otca.

9. Podľa pracovnej zmluvy predloženej otcom v konaní v anglickom jazyku, otec pracuje 5 dní 39 hodín týždenne s dohodnutou mzdou 12 eur na hodinu. Pracovný pomer je od 19.novembra 2013.

10. Podľa ročného zúčtovania, mal otec hrubý príjem v sume 25 387,62 eur a z toho daň činila sumu 5 978,03 eur, teda čistý príjem bol 20 310,10 eur, čo predstavuje mesačne príjem v sume 1 692,50 eur.

11. Podľa rodného listu má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi Z., ktorý sa narodil dňa XX. XX. XXXX v N..

12. Podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne navrhovateľka toho času nemá žiaden príjem, nemá žiadneho platiteľa mzdy a posledný zamestnanecký pomer bol v trvaní od 06. 07. 2020 do 28. 06. 2021. Zároveň nepoberá žiadne dávky z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti.

13. Podľa vyjadrenia navrhovateľky je poberateľkou rodinných prídavkov, a to z N. v sume 115 eur na syna I., zo Slovenska v sume cca. 25 eur na syna I. a cca. 25 eur na syna B..

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,

- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Predmetom tohto konania bol nárok na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, I. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne. Matka maloletého podaný návrh odôvodňovala skutočnosťou, že maloletý syn toho času už študuje na základnej škole, nemá žiaden príjem, pričom jeho náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie vzrástli. Taktiež výdavky maloletého syna od posledného rozhodnutia sa zmenili a vzrástli, nakoľko maloletý syn podrástol. Tak ako to vyplýva z ustanovenia , vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.

18. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.

19. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

20. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výživné pre maloletého bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10. 06. 2015, ktorým bolo otcovi zvýšené výživné a uložená povinnosť platiť na maloletého syna sumu 100 eur mesačne od 01. 07.2015. V tom čase otec nemal žiaden príjem, preto súd určil minimálne výživné. Otec od 19. 11. 2013 pracuje v Írsku, kde je zamestnaný aj doposiaľ s priemerným mesačným zárobkom okolo 1692 eur.

21. Maloletý I. nastúpil do 7. ročníka ZŠ, ktorá je v mieste bydliska. Pri nástupe do školy matke vznikli výdavky so zakúpením školských pomôcok v sume 30 eur, učebnica anglického jazyka v sume 7,50 eur. Ostatné výdavky spojené so školou ešte vyčíslené nemali. Syn sa v škole nestravuje, preto výdavky na stravu sú vyššie 100 - 120 eur. Potom bežné výdavky na ošatenie, hygienické výdavky, lieky v sume 100 eur. V budúcnosti jej vzniknú výdavky so zubným strojčekom pre syna, kde je predbežne určená suma 500 eur. Telefón pre syna je 10 eur za 2 mesiace.

22. Ďalej súd mal za preukázané, že maloleté deti toho času nie sú schopné samé sa živiť, pretože ešte študujú, nemajú žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

23. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloleté deti bola zverené do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky momentálne pozostáva iba z rodinných prídavkov. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 176 eur, internet 31,80 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý sa narodil v roku 2015, pričom jeho otcom nie je odporca. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je momentálne PN a poberá nemocenské dávky v sume 360 - 380 eur mesačne. Príjem zo zamestnania mal druh v sume 800 eur. Ďalej má výdavky na stravu a už len bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb pre rodinu. Zároveň nakoľko navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom, je tento povinný podieľať na platení výdavkov za bývanie a stravy v jednej polovici.

24. Pokiaľ ide o príjem otca, tak z výpovede právnej zástupkyne otca i ročného zúčtovania vyplynulo, že otec má priemerný mesačný zárobok v sume 1 700 eur.

25. Pokiaľ ide o jeho, tak výdavky spojené s bývaním prestavujú náklady na nájom v sume 625 eur mesačne, smeti 28 eur mesačne, elektrina 100 eur mesačne, internet a telefón 100 eur mesačne, plyn 100 eur mesačne. Ďalej má cestovné výdavky, palivo 120 eur mesačne, cestná daň za auto 30 eur mesačne. Platí si poistku 60 eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije s družkou a spoločným synom. Na stravu pre rodinu má výdavky 450 - 500 eur mesačne. Ošatenie a hygienické potreby otca 100

- 120 eur mesačne. Otec má rovnako ďalšiu vyživovaciu povinnosť z družského vzťahu k synovi Z., ktorý sa narodil v roku 2013. Spláca 40 eur týždenne za dlh, ktorý vznikol ešte v čase manželstva, titulom neoprávnene vyplatených rodinných prídavkov. Rovnako družka otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je povinná podieľať na výdavkoch spojených s bývaním a stravou rodiny.

26. Otec sa s maloletým v súčasnej dobe stretáva minimálne, rovnako okrem výživného synovi prispieva minimálne. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného, a zvýšil výživné pre mal. I. na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 03. 02. 2021 do budúcna. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko aj po odrátaní jeho nevyhnutných výdavkov (cca. 1 160 eur, kde sú zahrnuté ním vyčíslené výdavky, a to bývanie v sume 426,50 eur, strava 250 eur, internet + telefón 100 eur, cestovné výdavky 150 eur, hygienické potreby a ošatenie 120 eur, splátka dlhu v sume 40 eur, lieky pre syna 35 eur) mu ostane čiastka cca 540 eur. Po odrátaní sumy na bežné výživné v sume 200 eur mesačne ostane otcovi čiastka 340 eur.

27. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne zvýšenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na výdavky maloletého a vyššie prídavky na mal. syna I..

28. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletého zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa so synom nestretáva, resp. stretáva minimálne aj vzhľadom na skutočnosť, že žije v N. a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného otec prispieva dobrovoľne len sporadicky.

29. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

30. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom na vyjadrenie zamestnávateľa, sa sám pripravil o stabilné zamestnanie a pravidelný príjem, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletým deťom.

31. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek syna (12 rokov) k zohľadneniu strednej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči dcére, ktorá je v rozpätí od 15 - 19 %, podľa vyjadrenia otca o príjme, ktorý je v súčasnosti v sume 1 700 eur, tak 17 % z čistého príjmu otca predstavuje 289 eur, čo je omnoho viac, ako súd zvýšil výživné pre maloletého syna, pokiaľ ide o zvýšenie výživného na sumu 200 eur, avšak prihliadal aj výdavky maloletého, ktoré momentálne nedosahujú takú výšku, aby bolo zo strany otca určené tabuľkové výživné .

32. Súd priznal výživné od 03. 02. 2021, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u mal. I. za obdobie od 03. 02. 2021 do 30. 09. 2021 v celkovej sume 792,86 eur. Vychádzal pri tom zo zvýšenia výživného o 100 eur u mal. I. mesačne za obdobie od 03 .02. 2021 do 30. 09. 2021, t. j. pomerná časť za mesiac február 2021 v sume 92,86 eur (26 x 3,57 eur) 7 x 100 za mesiace 03/2021 - 09/2021, čo spolu predstavuje čiastku 792,86 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 792,86 eur, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. I. po 50 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom október 2021, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.