Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-1-2021.pdf
PDF · 117.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: U. G., nar. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: A. D., bez cestovného dokladu, posledné bydlisko v Slovenskej republike: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, Bratislava, Pivonková 6, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci azylu zo dňa 09. 06. 2021, ČDK.: MU- DS-353-10/2021-DŽ, ID os. XXXXX, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 09. 06. 2021, ČDK.: MU-DS-353-10/2021-DŽ, ID os. XXXXX, žalovaný podľa § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o azyle) rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území Slovenskej republiky (ďalej iba SR) neoprávnený pobyt, na územie Rumunskej republiky a o tom, že v súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej iba Nariadenie Dublin III), sa odovzdanie cudzinca - žalobcu do Rumunskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok s tým, že v súlade s článkom 29 Nariadenia Dublin III sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol dňa 06. 05. 2021 kontrolovaný policajnou hliadkou v obci Strážne v okrese Trebišov, pri kontrole nevedel preukázať svoju totožnosť, čím vzniklo podozrenie, že sa na území SR zdržiava neoprávnene. Preto bol predvedený na správny orgán za účelom vykonania ďalších úkonov, kde bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Slovinskej a Rumunskej republike. Preverením daktyloskopických odtlačkov žalobcu v rámci systému EURODAC bola zistená zhoda a podľa článku 9 ods. 5 Nariadenia (EÚ) č. 603/2013 z 26. 06. 2013 bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že menovaný dňa 19. 12. 2017 požiadal o udelenie azylu v Slovinsku a dňa 29. 03. 2021 v Rumunsku. Na základe získaných informácií bola zo strany správneho orgánu dňa 10. 05. 2021 zaslaná štátnemu orgánu dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len Dublinské stredisko) žiadosť na začatie konania
podľa Nariadenia Dublin III. Rozhodnutím č.: PPZ-HCP-PO7-24-012/2021-AV bol žalobca dňa 06. 05. 2021 podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej iba ZoPC) zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia cudzincov (ďalej iba ÚPZC) Sečovce na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin III. Dublinské stredisko na základe uvedenej žiadosti začalo konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu podľa § 46a zákona o azyle. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v zápisnici zo dňa 06. 05. 2021 uviedol, že krajinu pôvodu opustil v roku 2019 a odcestoval do Turecka, kde sa zdržal 7 mesiacov, následne cestoval do Grécka, Macedónska, Srbska a Rumunska, kde mu boli odobraté odtlačky prstov. Odtiaľ sa v nákladovom priestore kamióna pokúšal dostať ďalej do Európy, no na území SR bol zadržaný. V zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle, Kapitoly I, článku 1 Nariadenia Dublin III a v súlade s Kapitolou I, článkom 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 zo dňa 30. 01. 2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, bolo dňa 21. 05. 2021 zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť slovinskému a rumunskému partnerskému úradu. Dňa 01. 06. 2021 Slovinská republika zamietla prijatie žalobcu späť z dôvodu, že o ňom nemá informácie od decembra 2018 a ich zodpovednosť zanikla podľa čl. 19 ods. 2 Nariadenia Dublin III. Dňa 02. 06. 2021 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III a zároveň v súlade s čl. 4 Nariadenia Komisie (č. 118/2014 z 30.01.2014) súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. To znamená, že jeho žiadosť teda bola zamietnutá a podal žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
3. Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie, získané z verejne dostupných zdrojov (špecifikované na str. 3 napadnutého rozhodnutia), týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Rumunskej republike a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že Rumunsko je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl, že väčšina žiadateľov o azyl je ubytovaná v Regionálnych centrách pre ubytovanie žiadateľov o azyl, ktoré riadi IGI-DAI, pričom celková kapacita regionálnych centier je 900 miest s možnosťou rozšírenia na 1 090 miest a že doposiaľ sa nestalo, že by žiadatelia o azyl zostali bez ubytovania kvôli nedostatku miest v prijímacích centrách. Okrem regionálnych centier organizuje AlDRom, jedna z mimovládnych organizácií, ktoré implementujú národný program AMIF, dve ubytovacie centrá pre zraniteľné skupiny. Žiadatelia o azyl môžu tiež požiadať o možnosť nájsť si súkromné bývanie na vlastné náklady. Podmienky v regionálnych strediskách monitoruje okrem iných aj ombudsman, ktorý pravidelne tieto centrá navštevuje. Žiadatelia o azyl majú štandardne zabezpečené ubytovanie v niektorom z prijímacích stredísk, zdravotnú starostlivosť, finančný príspevok na potraviny a oblečenie a vreckové. Prístup žiadateľov o azyl k zdravotnej starostlivosti zahŕňa právo na bezplatnú primárnu starostlivosť a primerané ošetrenie, pohotovostnú nemocničnú starostlivosť a bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ošetrenie v prípade akútnych alebo chronických chorôb, ktoré bezprostredne ohrozujú život, prostredníctvom vnútroštátneho systému pohotovostnej zdravotnej starostlivosti a kvalifikovanej prvej pomoci. Uviedol, že Rumunsko dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ a taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, žeby osoby čelili v Rumunsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Podporou tejto skutočnosti je fakt, že ani Európska komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň aj povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva EÚ na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo podnetov doposiaľ neiniciovala žiaden postup voči Rumunskej republike, ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. V závere žalovaný poukázal na to, že Rumunská republika je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu žalobcu a vyslovil súhlas s ich odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jej žiadosti o udelenie azylu. Rumunská republika je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Tieto uplatňujú dublinské nariadenie a rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti - non-refoulement a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Vzhľadom na to, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej cudzincom je Rumunská republika a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Rumunskej republike by menovanému hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských
práv, bude cudzinec odovzdaný z územia SR v súlade s článkom 29 ods. 1 cit. nariadenia, podľa § 46a zákona o azyle.
4. Žalobou zo dňa 02. 07. 2021, elektronicky podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 02. 07. 2021, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. Citujúc ustanovenia § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a čl. 29 ods. 1, ods. 2 Nariadenia Dublin III uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch sú dostatočné a to, že Európska komisia nezačala voči Rumunsku konanie o porušení záväzkov, vyplývajúcich z právnych aktov EÚ, podľa neho neznamená, že sú prijímacie podmienky v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Zdôraznil, že s odovzdaním do Rumunska nesúhlasí a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.
5. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2021 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne, ako v napadnutom rozhodnutí, opísal zistený skutkový stav veci, ako aj právny záver, z neho vyplývajúci. Zdôraznil, že žalobca sa na území SR zdržiava bez udelenia pobytu, žiadosť o udelenie azylu v SR nepodal, preto má na jej území neoprávnený pobyt. Samotné Rumunsko akceptovalo žiadosť slovenských orgánov o prijatie späť žalobcu podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Dublin III. Reagujúc na námietky žalobcu konštatoval, že migračný úrad sám nedisponuje takými informáciami, žeby v azylovom systéme v Rumunsku dochádzalo k vážnym pochybeniam, resp. k takým chybám, kedy by žiadateľom o udelenie azylu hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a dôkaz o tom nepredložil ani žalobca. Rumunsko je viazané azylovou legislatívou EÚ a je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z ktorých mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom, vzhľadom na ktorú skutočnosť nemožno hovoriť o porušení článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Pri uplatňovaní dublinského nariadenia z jeho povahy vyplýva povinnosť rešpektovať zásadu nevyhostiteľnosti - non-refoulement a členské štáty sa považujú vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. V danom prípade neexistujú dôkazy, že by odovzdaním žalobcu do Rumunska tomuto hrozilo mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a čl. 4 Charty základných práv EÚ. Správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti, týkajúce sa predmetnej veci a správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle vzhľadom na to, že v prípade žalobcu je na konanie príslušné Rumunsko. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o azyle a Nariadením Dublin III.
6. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 207 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu dôvodná nie je.
7. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej iba MV SR), Migračný úrad, Dublinskému stredisku bola dňa 10. 05. 2021 doručená žiadosť Oddelenia cudzineckej polície PZ (ďalej iba OCP PZ) Michalovce na začatie konania podľa Nariadenia Dublin III, nakoľko vykonanými lustráciami v informačných systémoch PZ s pozitívnym výsledkom v IS Migra, kde bolo zistené, že v systéme EURODAC je evidovaný záznam pod č. X. zo dňa 29. 03. 2021 vložený Rumunskom a č. S. zo dňa 19. 12. 2017 vložený Slovinskom, čo potvrdil žalobca v rámci konania o zaistení, t. j. že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v uvedených štátoch. Prílohou tejto žiadosti bola zápisnica o podaní vysvetlenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 06. 05. 2021 žalobcom na OCP PZ Michalovce a rozhodnutie o jeho zaistení zo dňa 06. 05. 2021 č.: PPZ-HCP-PO7-24-012/2021- AV.
8. Z citovanej zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 06. 05. 2021, vyhotovenej za prítomnosti tlmočníka vyplýva, že žalobca krajinu pôvodu opustil v roku 2019 a odcestoval do Turecka, kde sa zdržal 7 mesiacov, následne cestoval do Grécka, Macedónska, Srbska a Rumunska, kde bol zaistený v útvare pre cudzincov v meste Arad jeden mesiac, keďže nemal doklady na pobyt. Potom bol deportovaný späť do Srbska, kde bol 15 dní v záchytnom tábore pre migrantov v meste Kikinda a spätne sa vrátil peši do záchytného tábora Arad v Rumunsku, kde bol asi 14 dní, kde mu polícia dala dokumenty na opustenie
krajiny do 14 dní a boli mu odobraté odtlačky prstov. Odtiaľ, ukrytý v dolnej časti kamióna, vycestoval spolu s jeho krajanom, cestovali asi 20 hodím a vystúpili v noci na neznámom mieste, kráčali si 8 hodín, spali v akejsi búdke na okraji akejsi dediny a ráno, keďže tri dni nejedli, išli k obchodu, kde nejaká žena privolala políciu, ktorá ich kontrolovala, privolala cudzineckú políciu a následne, po absolvovaní testu na COVID boli predvedení na oddelenie cudzineckej polície. Zároveň z nej vyplýva, že o azyl požiadal v r. 2017 v Slovinsku, keď ešte pred touto cestou cestoval po Európe. V Slovinsku nezostal z dôvodu, že obdržal negatívne stanovisko, keďže jeho žiadosť o azyl bola z ekonomického dôvodu. Jeho cieľovou krajinou je Taliansko, kde chce pracovať. Na Slovensku ani v štátoch EÚ nemá príbuzných, v krajine pôvodu mu hrozí prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k rase, keďže arabské obyvateľstvo je proti berberom. O politický azyl na území SR žiadať nechce.
9. Rozhodnutím OCP PZ Michalovce zo dňa 06. 05. 2021 č.: PPZ-HCP-PO7-24-012/2021-AV bol žalobca dňa 06. 05. 2021 podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC zaistený a umiestnený v ÚPZC Sečovce na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin III.
10. Dňa 20. 05. 2021 bola žalobcovi doručená informácia o začatí konania na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej v jednom z členských štátov podľa Nariadenia Dublin III a dňa 21. 05. 2021 za prítomnosti tlmočníka aj informácie o jeho procesných právach ako účastníka konania a informácie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, na ktorých sa uplatňuje dublinský postup podľa čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 406/2013 a zároveň mu bolo doručené aj príslušné poučenie o právach a povinnostiach podľa zákona o azyle v rámci konania o odovzdaní do iného štátu.
11. Dňa 21. 05. 2021 bolo Dublinským strediskom odoslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť slovinskému a rumunskému partnerskému úradu. Dňa 01. 06. 2021 Slovinská republika zamietla prijatie žalobcu späť z dôvodu, že o ňom nemá informácie od decembra 2018 a ich zodpovednosť zanikla podľa čl. 19 ods. 2 Nariadenia Dublin III.
12. Dňa 02. 06. 2021 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III a v súlade s čl. 4 Nariadenia Komisie (č. 118/2014 z 30.01.2014) súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Jeho žiadosť teda bola zamietnutá a podal žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
13. Dňa 17. 06. 2021 bolo žalobcovi za prítomnosti prizvaného tlmočníka doručené napadnuté rozhodnutie.
14. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
15. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
16. Osobitným predpisom v zmysle poznámky 20b) k citovaným zákonným ustanoveniam je
- Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
17. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle sa pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských
štátov Európskej únie použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013.
18. Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) - d) Nariadenia Dublin III členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný:
b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt;
c) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt;
d) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
19. Podľa článku 29 ods. 1 Nariadenia Dublin III odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, hneď ako to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.
20. Podľa článku 29 ods. 2 Nariadenia Dublin III, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote 6 mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.
21. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
22. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
23. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
29. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
30. V zmysle ustanovenia § 46a zákona o azyle sa na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (Nariadenie Dublin III). Ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
31. Nariadenie Dublin III stanovuje kritériá, na základe ktorých sa určí krajina zodpovedná za preskúmanie žiadosti o azyl. Prijatím tohto nariadenia členské štáty sledovali cieľ, aby sa zabránilo podávaniu viacnásobných účelových žiadostí o udelenie azylu vo viacerých členských štátoch Európskej únie a eliminovať tak jav zvaný „asylum shopping“. Nariadenie stanovuje kritériá a mechanizmy pre určenie štátu príslušného na posudzovanie žiadosti o azyl podanej v niektorom z členských štátov Európskej únie štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobám bez štátnej príslušnosti. Kritériá vychádzajú z primárnej úvahy, že zodpovedná za preskúmanie žiadosti o azyl je krajina, ktorá zohrala najdôležitejšiu úlohu pri umožnení vstupu žiadateľa na územie štátov EÚ, napr. tým, že žiadateľovi udelila vízum, umožnila mu nelegálne prekročiť vonkajšie hranice EÚ, či tolerovala jeho nelegálny pobyt na svojom území.
32. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že správnej žalobe úspech priznať nemožno. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobca má na území SR neoprávnený pobyt, že preverením jeho daktyloskopických odtlačkov v rámci systému EURODAC bola zistená zhoda a podľa článku 9 ods. 5 Nariadenia (EÚ) č. 603/2013 z 26. 06. 2013 bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že menovaný dňa 29. 03. 2021 požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky. Na území Slovenskej republiky novú žiadosť o udelenie azylu nepodal. Nesporným je aj to, že na základe dožiadania Dublinského strediska zo dňa 21. 05. 2021 Rumunská republika dňa 02. 06. 2021 písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III a v súlade s čl. 4 Nariadenia Komisie (č. 118/2014 z 30.01.2014) súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie.
33. Správny súd jedinú námietku žalobcu, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil najmä vo vzťahu k podmienkam pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch tvrdiac, že to, že Európska komisia nezačala voči Rumunsku konanie o porušení záväzkov, vyplývajúcich z právnych aktov EÚ, podľa neho neznamená, že sú prijímacie podmienky v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru, nepovažoval za opodstatnenú. Z ustanovenia čl. 3 ods. 2 Nariadenia Dublin III vyplýva, že v rámci dublinského systému nemožno premiestňovať žiadateľov o medzinárodnú ochranu do členského štátu, v ktorom azylové konanie alebo podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu vykazujú systémové chyby z hľadiska záväzných štandardov Spoločného európskeho azylového systému, že by v prípade premiestnenia žiadateľa do tejto krajiny dublinského systému vzniklo riziko neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania s týmto žiadateľom v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie (Charta), resp. čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor). Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa pred vydaním rozhodnutia otázkou existencie závažných dôvodov, pre ktoré by bolo možné sa domnievať, že v prípade Rumunska dochádza k systémovým chybám, pokiaľ ide o konanie o azyle a podmienky prijímania žiadateľov, na základe ktorých je tu riziko, že žiadateľom hrozí
neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v tejto krajine, ako krajine, ktorá je zodpovedná za posúdenie ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, dostatočným spôsobom zaoberal a svoje závery v tejto súvislosti špecifikoval a oprel okrem iného aj o aktuálne informácie (bod 3 odôvodnenia rozsudku), získané z verejne dostupných zdrojov, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 3 konkretizoval s tým, že v danom prípade takéto dôvody neexistujú. Preto iba všeobecný nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v uvedenej súvislosti je len hypotetický a ničím nepodložený. V danom prípade Rumunská republika výslovne potvrdila svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu žalobcu a vyslovila súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu, čo nepochybne svedčí o reálnosti predmetného transferu.
34. Žalobca po príslušných poučeniach v zmysle § 4 zákona o azyle o jeho právach a povinnostiach, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci, ako účastník konania nevyužil svoje právo a vo veci sa nevyjadril, preto žalovaný pri posudzovaní predmetnej veci okrem iného vychádzal aj z jeho výpovede, učinenej dňa 06. 05. 2021 na OCP PZ Michalovce v rámci konania o zaistení.
35. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv a slobôd žalobcu, chránených zákonom o azyle i medzinárodnými predpismi, vzťahujúcimi sa na danú oblasť, za splnenia podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP, podľa § 219 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).