Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Pc-21-2021.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou, v právnej veci navrhovateľa: Z.. N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. E., F. XXXX, t.č. bytom: X. D. XXXX, E., proti manželke navrhovateľa: Z.. J. X., N.. A.Á., Q.. XX.XX.XXXX, U. E., F. XXXX, v konaní zastúpená: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát so sídlom: T. Vansovej 225/3, Galanta, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov Z.. N. X., Q. XX.XX.XXXX a Z.. J. X., N. A., Q. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané knihe manželstiev Mestského národného výboru v K. (Městského národního výboru v K.Č.), vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 08.06.2021 domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že manželstvo s odporkyňou bolo do roku 2016 dobré, občas sa medzi nimi vyskytli hádky a nedorozumenia, ich deti vyrástli, dospeli a osamostatnili sa. S manželkou sa postupne vzájomne odcudzili, prestali si rozumieť, netrávili spolu čas, rozprávali sa iba o deťoch alebo rodinných záležitostiach, finančne spolu nehospodárili, skončilo aj ich intímne spolužitie. Jeho city voči odporkyni ochladli, v súčasnosti sú s manželkou natoľko odcudzení, že manželstvo nespĺňa svoj spoločenský účel a už dlhú dobu je len formálne.
2. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu o rozvod manželstva zo dňa 24.06.2021 uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, konštatovala, že v súčasnej dobe prežívajú po osamostatnení sa ich detí krízu vo vzťahu, sú aj bežné hádky, ale podľa jej názoru to nie je dôvod na ukončenie 33-ročného manželstva. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa, nakoľko čo sa týka spoločných dovoleniek, tak za 33 rokov boli celkom na piatich, taktiež nesúhlasí s tým, že ich manželstvo je nefunkčné od roku 2016. Čo sa týka financovania domácnosti, mali roky po vzájomnej dohode financie rozdelené. K intímnemu spolužitiu uviedla, že v posledných 3 rokoch bolo sporadické, čo pripisuje k osamostatneniu sa ich detí, následne aj navrhovateľova strata zamestnania a jej dlhodobá PN. Konštatovala, že navrhovateľ jej uviedol, že dôvodom rozvodu je jeho vyhorenie.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu zo dňa 16.07.2021 uviedol, že trvá na podanom návrhu a konštatoval, že po odsťahovaní detí v roku 2016 došlo v správaní manželky k zásadnej zmene, neustále rozprávanie, častokrát mimo témy, skákanie do rečí, urážlivosť, vzťahovačnosť. Na tieto skutočnosti ju upozorňoval, napriek tomu sa jej správanie nemenilo, preto asi po 2 rokoch prestal s ňou postupne komunikovať resp. sporadicky s ňou riešil otázky okolo detí a vnučky. V roku 2019 bol na jednej spoločenskej akcii, kedy zistil, že s inou ženou vie lepšie komunikovať, že mali spoločné témy na rozhovory, uvedomil si, že k manželke stratil väzbu a cit. Vo februári 2021 prestal spávať v spálni
a následne 09.07.2021 si prenajal byt a odsťahoval sa z domu. Taktiež dodal, že absolvuje terapiu u psychológa, avšak nevidí možnosť zlepšeniu vo vzťahu k manželke, skôr naopak, po terapiách je presvedčený, že manželstvo nemá význam.
4. Zo správy J.. Q. Š. zo dňa 13.08.2021 vyplýva, že odporkyňa bola raz ošetrená na psychiatrickej ambulancii cca. pred 15 rokmi po konflikte v rodine, vtedy absolvovala psychoterapeutické sedenia, potom bola roky plne kompenzovaná. V poslednom období pre matrimoniálnu problematiku a prebiehajúce rozvodové konanie chodí pravidelne na psychoterapeutické sedenia v snahe porozumieť manželovi a zachrániť roky trvajúci dobrý vzťah. Nakoľko túto situáciu prežíva emočnejšie, bola nastavená na psychofarmaká. Vzhľadom na uvedené, je predpokladané, že odporkyňa sa bude môcť zúčastniť pojednávania v priebehu 6-8 týždňov.
5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľa a odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Mestskom národnom výbore T. K.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľ je národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti slovenskej, manželka národnosti českej, je občiankou Slovenskej republiky ako aj Českej republiky. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese F. XXXX, E..
7. Navrhovateľ na ústnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu ako aj na vyjadrení, uviedol, že ako príčinu rozvratu manželstva vidí v citovom odcudzení medzi manželmi, je presvedčený, že nie je možné obnoviť manželské spolužitie a konštatoval, že existuje trvalý rozvrat medzi manželmi. Na otázku právnej zástupkyne odporkyne uviedol, že mal známosť s jednou ženou, pričom tento vzťah by nenazval ako mimomanželský, nakoľko s touto osobou boli v kontakte len cez SMS správ, pričom už spolu nekomunikujú.
8. Právny zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že odporkyňa v spočiatku s návrhom nesúhlasila, aj sa snažila riešiť uvedené problémy s manželom, avšak po čase už z toho všetkého je unavená a napokon s návrhom súhlasila, ale to iba z dôvodu, že to už psychicky nezvláda.
9. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že ako príčinu rozvratu manželstva vidí obdobne ako to uviedol navrhovateľ v citovom odcudzení, nakoľko eviduje to citové odcudzenie, avšak nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa, nakoľko uvedený stav nepretrváva od r. 2016, maximálne od roku 2019, kedy navrhovateľ aj prišiel o prácu, uvedené obdobie bolo preňho náročné. Uviedla, že urobila počas trvania manželstva všetko preto, aby mali aj spoločné koníčky, napr. aj poľovníctvo, avšak konštatovala, že taktiež evidovala, ako navrhovateľ postupne sa uzavrel do seba, sa stal introvertom a medzi nimi komunikácia nebola taká, ako predtým. Konštatovala, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa, avšak t.č. je z uvedeného vyčerpaná, preto nakoniec s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Skutočnosť, že t.č. nezdieľajú spoločnú domácnosť, sa zakladá na pravde. Napriek tomu, že by ešte videla reálnu šancu na obnovenie manželského spolužitia, konštatovala, že eviduje aj odhodlanie navrhovateľa, ktorý je presvedčený o tom, že ich manželstvo je nefunkčné a vzhľadom na uvedené súhlasí s tým, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol o tom, že ich manželstvo má byť rozvedené.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
15. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
16. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
17. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.
18. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
19. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
21. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby
z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.
22. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
23. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdal.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manželku navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).