Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-98-2018.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne : V.. H. Y., T. S. XX.XX.XXXX, H. M. XX, H., proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie 2.709,55 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný je má nárok voči žalobcovi na náhradu trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 10.12.2018, sa žalobca domáhal obnovy konania č.k. 11C/94/2011.
2. V žalobe tvrdil, že obnovu konania uplatňuje náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci, nakoľko existujú skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v čase pôvodného konania existovali a on ich nezavinil a orgán verejnej moci sa s nimi nemohol oboznámiť. Malo by ísť o dôkazy o premlčaní nároku. Podľa neho mu bola spôsobená škoda tým, že sa zvyšoval predpis úhrad do fondu opráv za nedovolenú činnosť a jeho nárok nie je premlčaný. Žalovaný je pasívne legitimovaný, keďže mal povinnosť vykonávať správu domu, čo sa nestalo. Škoda bola spôsobená tým že obchádzal mieru využívania spoločných zariadení a nebytových priestorov, porušenie právnej povinnosti orgánu verejnej moci žalobca vidí v tom, že nevydal rozhodnutie o zamedzení škody z korupčného výkonu správy domu, vznik škody potvrdil rozúčtované nenáležité náklady v období M. XXXX Z. XXXX a preto žiadal zaplatenie škody sume 376,04 eur s príslušenstvom za rok XXXX a škodu vo výške 365,81 eur za rok 2010.
3. Ako dôkazy označil rozsudok tunajšieho súdu spisová značka 11C/94/2006-78 zo dňa 12.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave 6Co/118/2018-171 zo dňa 03.10.2018, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu v období roku 2009 a 2010.
4. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.05.2010 žiadal rozšíriť žalobu za škodu za rok 2011 sume 340 eur s príslušenstvom.
5. Uznesením 11C/98/2018-32 zo dňa 29. júla 2020 bol žalobca vyzvaný, aby odstránil vady podania a uviedol či sa domáha obnovy konania alebo náhrady škody.
6. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.08.2020 žalobca spresnil žalobu a uviedol, že sa domáha náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci.
7. Podaním, ktoré bolo súdu doručené daň 03.11.2020 žalobca uviedol, že si uplatňuje škodu vo výške 1.743,35 eur.
8. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.11.2002 si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 1.849,95 eur za obdobie rokov 2009 až 2014.
9. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žaloba nespĺňa základné náležitosti v zmysle zákona, je nezrozumiteľná a zmätočná. Domáha sa zaplatenia škody, pričom nie sú zrejmé skutkové okolnosti, od ktorých by bolo možné nárok odvíjať a pre vady žaloby z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti nie je objektívne možné sa vyjadriť k meritu veci. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne inak zodpovednosť štátu nevzniká. Podľa žalovaného z textu žaloby nie je možné určiť ani len to aké nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, za ktorý by mohol štát niesť zodpovednosť a bez špecifikácie konkrétneho porušenia práva, protiprávneho úkonu v dôsledku, ktorého mala vzniknúť škoda, nie je možné určiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a prípadnou škodou. Žalobca v žalobe uvádza, že existujú skutočnosti, s ktorými sa orgán verejnej moci nemohol oboznámiť a mohli by privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom z takéhoto tvrdenia žalobcu vyplýva, že neexistuje žiaden zásah orgánu verejnej moci, za ktorý by mohol niesť zodpovednosť žalovaný. Žalovaný má za to, že žalobcove podanie má také nedostatky, ktoré znemožňuje alebo o uplatnenom nároku vôbec prebehlo riadne sporové konanie. Ak je predmetom konania požiadavka na náhradu škody, žalobca nepreukázal splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, existenciu nezákonného rozhodnutia, respektíve nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ako aj vznik a rozsah škody, ktorá by mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.
10. Dňa 26.08.2021 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, ktorým odôvodňoval návrh žaloby a tvrdil, že škoda mu vznikla v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/94/2016, v ktorom žalovaný nevykonal správu domu v roku XXXX Z. XXXX a vzhľad na pokračovanie nesprávneho výkonu správy domu žalovaným rozšíril návrh žaloby aj za ďalšie roky. Z nesprávneho výkonu správy domu podľa neho vyplýva, že žalovaný vlastníkom bytov vyúčtovával náklady v rozpore so zákonom, existujú nenáležité náklady, ktoré žalobca odpočítal z celkových nákladov za dom a podľa neho pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu sú splnené všetky tri podmienky súčasne. Zároveň uviedol, že žiada zaplatenie sumy 259,10 eur za rok XXXX, 220,60 eur za rok XXXX, 340,02 eur za rok XXXX, 373,30 eur za rok XXXX, 287,90 eur za rok XXXX, 376,50 eur za rok XXXX spolu s príslušenstvom a zároveň náklady súvisiace s trovami konania v spore 11C/94/2016, spolu vo výške 2.709,55 eur.
11. Na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení.
12. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím, aj nesprávnym úradným postupom.
14. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
15. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
17. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
18. Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
19. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
20. V prejednávanom prípade žalobca argumentoval existenciu nesprávneho úradného postupu, či nezákonného rozhodnutia, rozhodnutím súdu a konaním vedeným na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/94/2016.
21. V konaní vedenom pod sp.zn. 11C/94/2016 sa žalobca spolu s manželkou domáhal voči spoločnosti NOVBYT s.r.o. zaplatenia sumy 780,14 eur s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu vo výške 603,20 eur, z nesprávneho rozúčtovania úhrad za roky XXXX a XXXX a súdne trovy v konaní vedenom pod sp. zn. 43C/132/2011. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že napriek zastaveniu konania 43C/132/2011 podávajú opätovne návrh žaloby, podľa nich žalovaný nesprávne rozúčtoval náklady za roky XXXX Z. XXXX, sudkyňa zneužila právomoc a konanie súdov je potvrdením bezdôvodného obohatenia správcu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie uplatnenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú, nárok na náhradu škody, ktorá mala údajne vzniknúť z nesprávneho vyúčtovania nákladov za roky XXXX Z. XXXX, pričom nebolo sporné, že príslušné vyúčtovanie bolo žalobcom doručené v zákonnej lehote, o vzniku prípadnej škody sa preto museli dozvedieť už v čase doručenia vyúčtovania, teda najneskôr XX.XX.XXXX, žaloba bola podaná dňa 30.05.2016, po uplynutí premlčacej doby. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal i na to, že ak by aj ustálil, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný, žalobu by zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Odvolací súd v rozhodnutí 6Co/118/2018-171 zo dňa 03.10.2018 napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že žalovaný nárok je premlčaný. V konaní nebolo sporné, že vyúčtovania,
z ktorých žalobcovia vyčíslili uplatnenú výšku škody, im boli doručené najneskôr v roku XXXX (za rok XXXX to bolo ešte v roku XXXX) a preto sa žalobcovia o výške škody, ktorej nárok spravili predmetom žaloby, dozvedeli najneskôr v tomto roku, teda v roku XXXX. Nakoľko žalobcovia podali žalobu na súd až v roku 2016, je zrejmé, že tak urobili po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu z dôvodu premlčania žalovaného nároku zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2018.
22. Žalobca odvolávajúc sa na toto rozhodnutie, či postup súdu, nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a ani nesprávneho úradného postupu.
23. Ďalej tvrdil, že správca vykonával správu v rozpore so zákonom, nakoľko on nepotrebuje teplo v spoločných priestoroch, nemá ani pivnicu a preto malo byť vyúčtovanie na meter štvorcový bez spoločných častí. Tieto tvrdené skutočnosti nepreukazovali nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, za ktorý by niesol zodpovednosť žalovaný. Správca bytového domu nie je orgánom verejnej moci a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci.
24. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov a to nesprávny úradný postup, alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
25. Bolo úlohou žalobcu tvrdiť a preukázať tieto predpoklady, táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
26. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje žalobcu, ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.