Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-138-2020.pdf
PDF · 95.45 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/138/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: D. S., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 17.05.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,6 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100 eur od 17.05.2017 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 12 eur. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 10.04.2017 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojeným s úverom vo výške 28 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Keďže žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle zmluvy, stal sa jeho dlh splatným dňa 09.05.2017. Poukázal tiež na to, že v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je oprávnený požadovať od žalovaného vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Keďže žalovanému boli zaslané 4 upomienky, vznikla mu povinnosť zaplatiť 12 eur.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), nakoľko v predmetnom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 21.09.2021.
4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
4.1. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 10.04.2017 smlouvu o úvěru č. XXXXXX (č.l. 7 spisu) prostredníctvom webovskej stránky žalobcu www.minipozicka.sk, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému jednorazový bezúčelový úver s nasledovnou špecifikáciou: istina úveru 100 eur, úroková sadzba 0 %, poplatok za poskytnutie úveru (odmena) 28 eur, deň splatnosti 08.05.2017, doba trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, celková výška úveru 100 eur, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 128 eur, čiastka úroku splatná za deň v prípade odstúpenia 0 eur, RPMN 2397,81 %. Podľa čl. IV. smlouvy o úvěru č. XXXXXX „Spotřebitel dává výslovný souhlas k tomu, aby mu Věřitel zasílal jakékoliv upomínky jak formou SMS nebo emailové zprávy na mobilní telefony nebo e-mailové adresy Věřiteli známé, tak na jeho uživatelský účet. Věřitel je oprávněn požadovat od Spotřebitele paušální náhradu nákladů spojenou s upomínkou ve výši 3,- EUR za každou odeslanou upomínku.“. Upomienkami zo dňa 11.05.2017, 12.05.2017, 27.03.2020 a dňa 31.03.2020 zaslanými e-mailom žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 128 eur.
5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
5.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
5.2. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
5.3. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
5.4. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ O.z.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
5.5. Podľa § 52 ods. 2 O.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
5.6. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.7. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.8. Podľa § 53 ods. 6 O.z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
5.9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
5.10. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
5.11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
5.12. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.
5.13. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z. najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
5.14. Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
5.15. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
5.16. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5.17. Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
5.18. Podľa § 457 O.z. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
5.19. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
5.20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
5.21. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.22. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Súd posudzoval žalovaný nárok po právnej stránke podľa právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa, t.j. podľa slovenského právneho poriadku, a to v zmysle čl. 6 bod 1. písm. a) a b) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Súd zastáva názor, že nakoľko k uzatvoreniu smlouvy o úvěre č. XXXXXX došlo prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk, žalobca spĺňa podmienku uvedenú v
písm. b) čl. 6 bod 1. citovaného nariadenia, t.j. že „akýmkoľvek spôsobom smeruje“ svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovaného. Podľa čl. 10 bod 1. citovaného nariadenia č. 593/2008 existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti. Právomoc tunajšieho súdu na konanie bola daná podľa čl. 18 v spojení s čl. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko - čl. 18 citovaného nariadenia č. 1215/2012).
7. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. smlouvu o úvěre č. XXXXXX, ktorá spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 O.z., keďže ju žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti (v konaní nebolo tvrdený ani preukázaný opak). Uzavretá zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač vypĺňaného formulára, ktorým požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru, jej obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Zároveň sa nejednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere spĺňajúcu definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keďže podľa § 1 ods. 3 písm. l) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, čo bol aj posudzovaný prípad. Z predloženej smlouvy o úvěre č. XXXXXX mal súd za preukázané, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému jednorazový bezúčelový úver s nasledovnou špecifikáciou: istina úveru 100 eur, úroková sadzba 0 %, poplatok za poskytnutie úveru (odmena) 28 eur, deň splatnosti 08.05.2017, doba trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, celková výška úveru 100 eur, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 128 eur, čiastka úroku splatná za deň v prípade odstúpenia 0 eur, RPMN 2397,81 %. Pri posudzovaní predmetnej zmluvy však súd zistil, že táto je v rozpore s § 53 ods. 6 O.z. v spojení s § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z., keďže dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 28 eur za 28 dní prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú právnymi predpismi. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. totiž najvyššia prípustná výška odplaty v prípade posudzovaného úveru (poskytnutého na obdobie kratšie ako tri mesiace a zároveň nepresahujúceho 100 eur) je zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Dohodnutá odplata vo výške 28 eur za obdobie 28 dní poskytnutia pôžičky však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty prevyšuje, a to značne, keď 30 % zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov 100 eur za rok predstavuje 30 eur, avšak odplata 28 eur za 28 dní poskytnutých peňažných prostriedkov 100 eur predstavuje za rok 365 eur. Dohodnutá odplata tak prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. viac ako 12-násobne. Z uvedeného dôvodu je predmetná smlouva o úvěru č. XXXXXX pre rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 O.z. v spojení s § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z.) zmysle § 39 O.z. absolútne neplatná a žalovaný je tak povinný žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100 eur vrátiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 v spojení s § 457 O.z. V tejto časti (o zaplatenie sumy 100 eur) preto súd žalobe vyhovel, a to vrátane úrokov z omeškania (keďže žalovaný sa dostal s vrátením bezdôvodného obohatenia do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo dňa uplatneného žalobcom, keďže v tom čase už žalovaný vzhľadom výzvu žalobcu (upomienka zo dňa 11.05.2017) na vrátenie peňažných prostriedkov bol v omeškaní (§ 563 O.z.). Ke´dže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne, súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania v sadzbe prevyšujúcej 5 % ročne zamietol.
8. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje tiež na to, že tento v zmysle smlouvy o úvěru č. XXXXXX predstavoval 28 eur, RPMN 2397,81 % avšak poskytnutý úver bol v zmysle zmluvy bezúročný (úroková sadzba 0% podľa zmluvy). Súd pritom zdôrazňuje, že poplatok za poskytnutie úveru a úrok nie sú totožné pojmy. Majú rozdielny význam, zákonný podklad a plnia rozdielne funkcie. Zatiaľ čo poplatok za poskytnutie úveru má svoj zákonný podklad v ustanovení § 499 Obchodného zákonníka a rozumie sa ním poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov určený v percentách p.a. (ročne) z nečerpanej sumy príslušného limitu, úrok predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej sumy a svoj zákonný podklad má v ustanovení § 502 Obchodného zákonníka, resp.
§ 658 ods. 1 O.z.. Navyše poplatok za poskytnutie úveru na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaný na reálne poskytnutie úveru. Žalobca však použil tento pojem (poplatok za poskytnutie úveru/odmena) na označenie inštitútu, ktorý tomuto vymedzeniu evidentne nezodpovedá. Naopak je dôvodné sa domnievať (vzhľadom na to ako žalobca tento pojem vymedzil v zmluve a všeobecných podmienkach priložených k zmluve), že v skutočnosti označuje úrok ako cenu za požičanie peňažných prostriedkov žalovanému, keď aj z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že výška tohto poplatku je určená žalobcom v uzatvorených zmluvách v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru.
9. Keďže súd vyhodnotil uzatvorenú smlouvu o úvěru č. XXXXXX ako absolútne neplatnú, zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 12 eur uplatnenú žalobcom ako paušálnu náhradu nákladov spojených so štyrmi upomienkami zaslanými žalobcom žalovanému e-mailom (dňa 11.05.2017, 12.05.2017, 27.03.2020 a 31.03.2020) podľa čl. IV. smlouvy o úvěru, keď iným spôsobom výška týchto nákladov preukázaná nebola.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 82,8% uplatneného nároku (vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom /suma 100 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100 eur od 17.05.2017 do vyhlásenia rozsudku vyčíslený na sumu 35,04 eura, paušálna náhrada nákladov spojených s upomienkami v sume 12 eur/ a priznaným nárokom /suma 100 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 17.05.2017 do vyhlásenia rozsudku vyčíslený na sumu 21,76 eura/). Žalovaný mal potom úspech v rozsahu 17,2%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,6%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.