Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoCsp-15-2021.pdf
PDF · 117.75 KB
Case nature
Subarea
1CoCsp/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobcu: NFD group s.r.o., so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 697 730, zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, J. Hanulu 19, IČO: 42106885, proti žalovaným: 1/ O. Y., D.. X.XX.XXXX, N. D. G. XXXX/XXA, XXX XX S. U., 2/ O. Y., F.. Z., D.. X.X.XXXX, N. D. G. XXXX/XXA, XXX XX S. U., zastúpeným JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, IČO: 41986491, o zaplatenie sumy 26.861,51 eur a zmluvnej pokuty s prísl. a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Csp/128/2021-79 zo 16.6.2021, v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 10 Csp 128/2021-168 z 13.8.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.
Žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva žalobcu na nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, k.ú. S.Ľ. U., a to rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele C-KN XXXX/XXX, ako aj k parcelám registra „C“ XXXX/XXX a XXXX/XXX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vymáhanej v tomto konaní. Určil, že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Vychádzal zo zistenia, že dôvod pre ktorý žalobca žiada nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie je obava, že prípadná exekúcia na vymoženie nároku vymáhaného v tomto konaní môže byť neúspešná z dôvodu nemajetnosti žalovaného. Uviedol, že žalovaný od apríla 2020 nejaví záujem o úhradu druhej časti ceny, z ktorej doposiaľ nie je uhradená suma 102.489,41 eur (istina) z ktorej časť je vymáhaná v tomto konaní. Ak by aj pre zjednodušenie boli platby zo dňa 14.5.2020 považované za čiastočné úhrady tretej časti ceny, čo však žalobca neuznáva, potom by nesporný dlh žalovaného na istine z tretej časti ceny činil 307.720,- eur, pri nezohľadnení týchto platieb bol by 460.000,- eur, a tak je podľa neho zrejmé, že za zhotovenie diela žalovaný dlhuje mu minimálne istinu 410.209,41 eur a jej príslušenstvo. Hoci žalovaný cenu za dielo doposiaľ neuhradil, uzatvoril už dvakrát zmluvu o zriadení záložného práva s H. N., V..Z.. v prospech ktorej predmetný dom založil, zrejme na zabezpečenie pohľadávky banky. Ani pri vynaložení úsilia nezistil, aby žalovaný vlastnil iný nehnuteľný majetok, z ktorého by mohol svoje nároky prípadne uspokojiť, navyše je tu medzi vymáhanou pohľadávkou a rodinným domom žalovaného a jeho manželky jednoznačný súvis. Poukázal na to, že od 18.2.2020 sa žalovaný venuje najmä podnikaniu ako predseda predstavenstva H. W., L.Č.: XX XXX XXX, R., ktoré v zmysle účtovnej závierky od svojho založenia 18.2.2020 do 31.12.2020 vygenerovalo stratu vo výške 68.651,- eur, tiež je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Y. S., Z..F..P.., Z. Ľ., L.: XX XXX XXX, ktorá do obchodného registra bola zapísaná dňa 28.1.2021 a tiež je spoločníkom
obchodnej spoločnosti I. A., Z..F..P.. so sídlom v G., L.: XX XXX XXX o veľkosti vkladu do celkového základného imania 900,- eur (18 %), pričom táto spoločnosť v roku 2020 hospodárila so ziskom 18.206,- eur. Podľa jeho vedomostí žalovaný nevlastní motorové vozidlo, ani iný majetok väčšej hodnoty, okrem predmetného rodinného domu, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku vymáhanú v tomto konaní. Nakoľko žalovaný istý čas splátky druhej časti ceny diela platil a následne ich platiť prestal, pričom so svojou manželkou vystupovali ako konajúce osoby na oboch stranách zmluvy o dielo, má za to, že dôvodom, pre ktorý žalovaný prestal platiť dané splátky nie je v tom, že by dlh neuznával alebo ho spochybňoval, ale dôvodom je podľa žalobcu to, že nemá na úhradu dostatočné finančné prostriedky, preto prípadná exekúcia z dôvodu nemajetnosti žalovaného môže byť bezúspešná. Rodinný dom, ktorý pre žalovaného žalobca zhotovil na vlastné náklady je zaťažený dvoma záložnými právami v prospech H., pričom k tomuto zaťaženiu došlo zjavne v čase, kedy žalovaný zďaleka nezaplatil cenu za zhotovenie domu, a teda čerpali ďalšie úverové prostriedky, ktoré musia banke splácať. Preto dôvodné nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.
3. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a citovanej zákonnej úpravy dospel k záveru, že nebolo žalobcom osvedčené splnenie procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcovi nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nateraz (v zmysle § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP rozhodujúci pre rozhodnutie je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) v konaní neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému 1/, na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť a nateraz ani ničím neosvedčil obavu z ohrozenia a budúceho zmarenia exekúcie. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke (a jej výške), ktorá je predmetom tohto konania a na zabezpečenie ktorej sa má nariadiť zabezpečovacie opatrenie (§ 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP).
4. V danom prípade žalobca obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom a označenými a pripojenými dôkazmi neosvedčil, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu jeho tvrdených práv a nároku možné nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie. Súdu pritom neprináleží rozhodujúce skutočnosti, ktoré má uviesť žalobca navrhujúci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia si domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany tvrdeného práva žalobcu či zamedzenia vzniku škody.
5. Návrh žalobcu a tvrdenia v ňom obsiahnuté pritom nateraz vyvolávajú také otázky, pochybnosti, nejasnosti a rozpory, ktoré samé osebe vylučujú nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tak napríklad žalobca sám tvrdí, že cena za dielo mala byť podľa dohody v zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 5.6.2019 uhradená žalovaným 1/ ako objednávateľom v troch častiach, a to jej druhá časť vo výške spolu 120.000,- eur vrátane DPH formou pravidelných mesačných splátok podľa splátkového kalendára počnúc dňom 30.6.2019 do 31.5.2024 a tretia časť vo výške 460.000,- eur vrátane DPH formou mimoriadnych splátok najneskôr do 31.5.2024 (bez uvedenia akejkoľvek konkrétnej, priebežnej splatnosti daných mimoriadnych splátok, z čoho nateraz sa javí, akoby tie podľa dojednania strán mohli byť v celosti zaplatené aj až v posledný deň, t.j. 31.5.2024), pričom na druhej strane žalobca poukazuje na faktúru číslo FV19042 zo dňa 5.6.2019, ktorou fakturoval tomuto žalovanému cenu za dielo vo výške 580.000,- eur so splatnosťou faktúry dňa 19.6.2019. Rozpory a pochybnosti vo vzťahu k dôvodnosti a trvaniu peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ktoré budú nevyhnutne riešené v ďalšom konaní vo veci samej), keď z tvrdení žalobcu vyplýva, že na jednej strane splátky druhej časti ceny za dielo (žalobca netvrdí, ani neosvedčil dohodu o strate výhody splátok v prípade ich nehradenia) podľa zmluvnej dohody hradené mali byť až do 31.5.2024 a jej tretia časť vo výške 460.000,- eur v mimoriadnych splátkach najneskôr do 31.5.2024, z čoho sa nateraz javí, akoby podľa dohody bola možná úhrada celej tejto sumy aj až dňa 31.5.2024 a na druhej strane sám žalobca poukazuje na vystavenú faktúru na zaplatenie celej sumy 580.000,- eur so splatnosťou do 19.6.2019, pričom súčasne žalobca tvrdí 3 čiastočné úhrady dňa 14.5.2020 vo výške 2x 56.700,- eur a 1x 38.880,- eur o ktorých uvádza, že tie „mali byť považované za čiastočnú úhradu tretej časti ceny“ bez toho, aby akokoľvek vysvetlil a osvedčil na základe čoho majú byť tieto považované za úhradu práve tretej a nie druhej časti ceny diela bránia nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.
6. Nie je nateraz možné pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považovať za osvedčený a trvajúci nárok na zaplatenie sumy 26.861,48 eur titulom žalobcom tvrdených 11 splátok ceny diela splatných od apríla 2020 do apríla 2021 (pozn. v skutočnosti od apríla 2020 do
apríla 2021 ide o 13 mesiacov a teda zrejme 13 mesačných splátok), ak žalobca súčasne sám tvrdí a predkladá dôkaz (listina označená ako „Pohľadávky a záväzky s rozpisom úhrad“ na rube č.l. 21 spisu) že za rok 2020 eviduje ako uhradenú sumu na faktúru číslo FV 19042 sumu vo výške 158.135,69 eur (pozostávajúcu z úhrady sumy 1.949,80 eur dňa 15.1.2020, sumy 1.951,90 eur dňa 24.2.2020, sumy 1.953,99 eur dňa 23.3.2020, sumy 56.700,- eur dňa 14.5.2020, sumy 56.700,- eur dňa 14.5.2020 a sumy 38.880,- eur dňa 14.5.2020), pričom nijako neosvedčil, na základe čoho, na základe akých zákonných, či zmluvných ustanovení by úhrady zo dňa 14.5.2020 mali byť považované za úhradu „tretej časti kúpnej ceny“ ako to tvrdí žalobca, ktorého tvrdenia sú tu samé osebe nejasné, nezrozumiteľné a rozporné, keď na jednej strane uvádza že išlo o „otočenie“ tých istých peňažných prostriedkov a na druhej strane v už označenej listine sú tieto započítané ako 3 samostatné úhrady na cenu diela. Ak platná právna úprava splnenia dlhu (či už v § 330 Obchodného zákonníka, čo je zákon na ktorý odkazuje článok X bod 3 Zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2015, ako aj v § 559 Občianskeho zákonníka a v zmysle rokmi ustálenej občianskoprávnej doktríny) predpokladá v prípade existencie viacerých peňažných záväzkov dlžníka započítavanie jeho plnenia nepostačujúceho na úhradu všetkých prioritne na záväzok najskôr splatný, potom bolo na žalobcovi domáhajúcom sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, aby tvrdil a dôkazmi osvedčil, na základe čoho má za to, že plnenie zo dňa 14.5.2020 bolo plnením na tretiu (ako to bez ďalšieho tvrdí žalobca) a nie druhú časť ceny diela (ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe).
7. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť peňažná pohľadávka konkrétne špecifikovaná, odôvodnená a podložená tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný, čo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu v danom prípade ku dňu vydania tohto uznesenia splnené nie je. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
8. K tvrdeniu žalobcu, že z doterajšieho konania žalovaného 1/ má byť zrejmé, že ten platiť splátky prestal pre nedostatok finančných prostriedkov a nie preto, že by nárok žalobcu neuznával alebo ho spochybňoval treba uviesť, že z vyjadrenia žalovaného 1/ je zrejmé, že ten nárok žalobcu uplatnený touto žalobou spochybňuje a neuznáva. Rovnako poukazuje na úhradu sumy 152.280,- eur zo dňa 14.5.2020, ktorá podľa neho mala byť priradená na najskôr splatné splátky s tým, že uhradil ňou 73 splátok v zmysle splátkového kalendára druhej časti ceny diela a že touto úhradou zároveň vyvrátil tvrdenie žalobcu o nedostatku finančných prostriedkov.
9. Opodstatnenosť a dôvodnosť, či nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu vo výške 26.861,48 eur (podľa petitu žaloby) resp. 26.861,51 eur (podľa označenia žaloby) bude vecou ďalšieho dokazovania vo veci samej, nateraz však vzhľadom na vyjadrenia a dôkazy samého žalobcu a z nich vyplývajúce skutočnosti a rozpory nemožno mať tento nárok za osvedčený, a teda umožňujúci nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
10. Ak žalobca poukazuje opakovane na to, že zmluvu o dielo aj jej dodatok uzatvárala za neho ako konateľ manželka žalovaného 1/, tak k tomu súd uvádza, že vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je v zmysle jeho vymedzenia samotným žalobcom zaplatenie časti ceny diela a nie otázka posúdenia prípadnej zodpovednosti konateľa za škodu, uvedené nič nemení na tom, že pri posúdení, či žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa tu, v tomto konaní má poskytnúť ochrana, súd nemohol obísť tak zásadné rozpory vyplývajúce z nateraz tvrdených a preukazovaných skutočností, ktoré aktuálne, bez ďalšieho dokazovania samé osebe vylučujú, aby súd považoval nárok žalobcu za osvedčený a trvajúci.
11. Ďalším zo zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okrem návrhu na jeho zriadenie, spôsobilého predmetu záložného práva a skutočnosti, že musí sa jednať o zabezpečovanie peňažnej pohľadávky je aj osvedčenie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Ani splnenie tejto zákonnej podmienky podľa názoru súdu žalobca nateraz neosvedčil. Navyše, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa tu má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, ktorý podľa tvrdenia samého žalobcu tvorí obydlie žalovaných, súd musel prihliadnuť na zásadu a požiadavku proporcionality, teda skúmať, či vo vzťahu k pohľadávke z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevznikne celkom zjavný nepomer, pričom zriadením zabezpečovacieho opatrenia by taký nepomer vznikol, čo je len ďalší dôvod, prečo návrhu nebolo možné vyhovieť.
12. Pokiaľ ide o neosvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, tu súd na podporu svojho záveru poukazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 1158, výklad k § 343 CSP Veľký komentár k CSP, keďže sa s ním stotožňuje. Ten vo vzťahu k tejto zákonnej podmienke pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ( viď strana 1158) okrem iného uvádza, cit. „Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie...aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.“
13. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej splatnej pohľadávke (podľa petitu žaloby 26.861,48 eur), ktorá jediná (so zmluvnou pokutou z nej) je predmetom konania a zabezpečenia ktorej sa tu žalobca domáha a hodnote majetku, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením postihnutý, treba uviesť, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v takejto situácii, kedy žalobca sám na jednej strane tvrdí, že žalovaný z dôvodu nesolventnosti prestal od apríla 2020 splácať splátky druhej časti ceny diela a na druhej strane sám poukazuje na vysoké úhrady, ktoré mali byť uskutočnené žalovaným 1/ dňa 14.5.2020, by preto podľa názoru súdu musela byť žalobcom osvedčená nejaká konkrétna výnimočná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala skutočnú a reálnu obavu z uspokojenia jeho pohľadávky. Sám žalobca s poukazom na Dodatok č.1 k zmluve o dielo zo dňa 5.6.2019 uviedol, že najvyššia, tretia časť ceny diela vo výške 460.000,- eur má mať konečnú splatnosť až dňa 31.5.2024, teda až takmer o tri roky. Toto nemožno opomenúť vzhľadom na § 329 ods. 2 CSP a vzhľadom na pomer medzi aktuálne tvrdenou výškou splatnej pohľadávky žalobcu (podľa petitu žaloby 26.861,48 eur + zmluvná pokuta) a hodnotou zabezpečovaného majetku (podľa zmluvy o dielo suma 600.000,- eur má byť cenou za všetky práce potrebné pre vykonanie diela - Čl. IV bod. 2; stavebný materiál a zariadenia potrebné na zhotovenie diela si mal podľa článku VI. bod 5 zmluvy o dielo objednávateľ zabezpečovať samostatne) k čomu ešte treba pripočítať hodnotu pozemku.
14. Pokiaľ ide o otázku proporcionality, je pravdou, že z logiky veci prostriedkom účinného zabezpečenia môže byť len vec, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota pohľadávky, avšak nesmie ísť o hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a pohľadávky. V tu súdenom spore vo všetkých už uvedených jeho konkrétnych okolnostiach ide podľa názoru súdu aktuálne o hrubý nepomer. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaných, keďže nateraz nie je osvedčené, žeby žalovaný v 1/ riadne neplnil svoj záväzok. Prípadná nevýhodnosť zmluvy o dielo pre žalobcu, platnosť ktorej sporná nie je, vo vzťahu k tomu, čo tu je predmetom konania nie je relevantná a riešiť ju vo vzťahu k osobe konajúcej za žalobcu je možné prostredníctvom iných prostriedkov právnej ochrany. Nesporne teda pohľadávka žalobcu by bola aktuálne zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k hodnote založenej nehnuteľnosti (pričom okrem domu žalobca žiada zaťažiť záložným právom aj pozemok žalovaných), čo vykazuje známky zjavného hrubého nepomeru.
15. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania bude vo vzťahu k tomuto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej.
16. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
17. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Poukázal na to, že pred rokom 2019 žalovaný 1/ za predmetné dielo, t.j. výstavbu zrubového rodinného domu uhradil iba časť vo výške 20.000,- eur napriek tomu, že dielo už v tom čase užíval. V tom čase žalovaný 1/ vystupoval ako konateľ žalobcu a ako predseda predstavenstva jediného spoločníka žalobcu - družstva NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, ktoré poskytlo žalobcovi finančné prostriedky na realizáciu diela. Žalovaní, ktorí vystupovali ako štatutárni zástupcovia žalobcu vykonali také úkony, v dôsledku ktorých žalobca postavil pre žalovaných 1/ a 2/ rodinný dom, ktorý je dnes v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaní ako štatutárni zástupcovia žalobcu a jediného spoločníka žalobcu konali najmä vo svoj vlastný prospech, čo však súd nezohľadnil. Akákoľvek úhrada ceny za dielo zo strany žalovaného 1/ závisela od toho, kedy samotný žalovaný 1/ alebo žalovaná 2/ vyzvú žalovaného 1/ na úhradu zálohovej platby. Z povahy zálohovej platby vyplýva, že by mala byť uhradená vopred pred dodaním nejakej časti diela alebo diela samotného. Do ukončenia realizácie diela však žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ nevyzvali žalovaného 1/ ako objednávateľa k úhrade žiadnej zálohovej faktúry. Prvá úhrada v sume 20.000,- eur bola realizovaná 31.8.2017, teda dávno po tom, čo žalovaní predmetný dom užívali.
19. Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo posunuli žalovaní 1/ a 2/ splatenie ceny za dielo s tým, že mesačne budú platiť iba splátky ceny za dielo v zanedbateľnej výške, teda splatnosť viac ako 76 % ceny za dielo si predĺžili do 31.5.2024.
20. Žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o dielo, z ktorého má vyplývať, že splatnosť nezaplatenej ceny za dielo vo výške 580.000,- eur sa rozdelí na dve časti, pričom časť vo výške 120.000,- eur sa bude uhrádzať v 60-tich mesačných splátkach po 2.066,27 eur, pričom prvá splátka bude splatná 30.6.2019 a posledná 31.5.2024 a časť vo výške 460.000,- eur bude uhradená formou mimoriadnych splátok do 31.5.2024. Na druhej strane žalovaní 1/ a 2/ zabezpečili vystavenie faktúry FV19042 dňa 5.6.2019, splatnej 19.6.2019, znejúcej na sumu 580.000,- eur. Všetky tieto okolnosti sú zrejmé zo žaloby, ktorá bola podaná v prejednávanej veci.
21. Časť nezaplatenej ceny diela vo výške 580.000,- eur bola rozdelená na dve časti a pri ich splatnosti sa vychádzalo z toho, že vždy bude táto na základe faktúry doručenej dňa 5.6.2019. Vo vzťahu k druhej časti ceny za dielo vo výške 120.000,- eur dodatok jasne stanovuje, že bude uhrádzaná formou pravidelných mesačných splátok podľa splátkového kalendára. Strany sa dohodli aj na mimoriadnych splátkach, ktorými bude zaplatená tretia časť ceny za dielo vo výške 460.000,- eur.
22. Na základe zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 malo byť na základe faktúry č. FV19042 v sume 580.000,- eur zaplatené žalovaným 1/ celá fakturovaná suma v lehote splatnosti, teda do 19.6.2019 a zároveň bol žalovaný 1/ zaviazaný zaplatiť žalobcovi druhú a tretiu časť ceny za dielo, pričom druhú časť mal platiť formou mesačných splátok presne špecifikovaných a tretiu časť mal platiť formou nešpecifikovaných mimoriadnych splátok do 31.5.2024. Možno bez ďalšieho povedať, že čokoľvek žalovaný 1/ uhradil bolo potrebné započítať na platby druhej časti ceny za dielo.
23. Celková výška druhej časti ceny za dielo bola 120.000,- eur s prísl., z toho žalovaný 1/ splátkami za mesiace júl 2019 až marec 2020 uhradil v časti istiny 17.510,59 eur, nesplatený zostatok istiny druhej časti ceny za dielo tak ostal vo výške 102.489,41 eur. Sporné platby zo 14.5.2020 boli vo výške 152.280,- eur, teda viac ako bol celý zostatok druhej časti ceny za dielo. Nemožno preto o týchto platbách ani len uvažovať ako o úhrade druhej časti ceny za dielo. Je nepochopiteľné, že žalovaní vo svojom vyjadrení vôbec tvrdia, že týmto uhradili 73 splátok druhej časti ceny za dielo. Akékoľvek odôvodnenie tejto skutočnosti však v napadnutom uznesení absentuje a robí ho nepreskúmateľným. Súd nemôže tvrdiť, že týmito platbami si žalovaný 1/ predplatil pravidelné mesačné splátky na obdobie 73 mesiacov.
24. Súd nesprávne vyhodnotil, ak nepovažoval za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu, ktorej sa má poskytnúť ochrana zriadením sudcovského záložného práva. Bolo osvedčené, že na základe zmluvy o dielo z 2.2.2015 v znení dodatku č. 1 z 5.6.2019 bol žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi pravidelné mesačné splátky vo výške 2.066,27 eur, čo vykonal v mesiacoch júl 2019 až marec 2020 a mal platiť žalobcovi mimoriadne splátky tretej časti ceny za dielo. Pravidelné mesačné splátky vo výške 2.066,27 eur počnúc mesiacom apríl 2020 žalovaný 1/ neplatil.
25. Peňažná pohľadávka, pre ktorú je vedené konanie vo veci samej a na zabezpečenie ktorej navrhol žalobca vydať zabezpečovacie opatrenie je špecifikovaná veľmi presne čo do právneho titulu a čo do svojej výšky. Skutočnosť, či peňažný nárok trvá a či je dôvodný je vecou posudzovania veci samej po vykonanom dokazovaní.
26. Žalovaný 1/ zriadil v prospech H. N., V..Z.. dve záložné práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom podstatné je, že žalovaný 1/ zriadil v poradí prvé z týchto záložných práv ešte v roku 2015, kedy z ceny za dielo neuhradil vôbec nič a druhé z týchto záložných práv zriadil zmluvou z 22.8.2017, taktiež bez toho, aby bola uhradená aspoň časť ceny diela. Súd však tieto okolnosti nezohľadnil.
27. Aj keď predmetom konania vo veci samej je len zaplatenie čiastky 26.861,48 eur, nemožno ignorovať fakt, že žalovaný 1/ dlhuje stále najmenej viac ako 2/3 ceny celkovej ceny diela.
28. Záver súdu o tom, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je z pohľadu výšky zabezpečovanej pohľadávky neprimerané k hodnote majetku, ktorým má byť pohľadávka zabezpečená je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Možno síce akceptovať, že hodnota pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť zabezpečenie navrhovaným zabezpečovacím opatrením je podstatne nižšia ako hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. To však nemôže spôsobiť, aby navrhované zabezpečovacie opatrenie bolo celkom zjavne neprimerané. Nie je totiž možné uvažovať o tom, že hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných by bola na úrovni 600.000,- eur, pretože na nich viazne záložné právo v prospech H. N., V..Z... Nebol zistený žiaden iný majetok žalovaných, ktorým by bolo možné tieto pohľadávky zabezpečiť. V skutočnosti podľa žalobcu je dlh na cene za dielo 562.489,41 eur, k čomu treba pripočítať dohodnutý úrok vo výške 1,29 % ročne. Podľa žalovaných je dlh za predmetné dielo 410.209,41 eur, k čomu je potrebné pripočítať dohodnutý úrok vo výške 1,29 % ročne. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol vyššie uvedeným dopĺňacím uznesením.
29. Preto je dôvodné nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia.
30. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
31. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
32. Súd prvej inštancie zistil vo veci všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie o tomto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
33. Podľa § 343 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
34. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
35. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
36. Podľa § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
37. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobou vo veci samej žiada žalobca uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu 26.861,48 eur s prísl. z dôvodu neuhradených splátok ceny predmetného diela - rodinného domu s prísl. za obdobie od mesiaca apríl 2020 do apríla 2021. Zároveň zo žaloby vyplýva, že žalovaný 1/ uhradil splátky v období mesiacov júl 2019 až marec 2020 v celkovej sume 18.596,43 eur.
38. Z hľadiska opodstatnenosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú právne významné úvahy žalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie a túto odvolaciu argumentáciu žalobcu nie je možné akceptovať, pretože nie je podstatné, aká výška neuhradenej ceny diela je v skutočnosti aktuálna, teda (podľa tvrdenia žalobcu) minimálne sumu 562.489,41 eur (k čomu je potrebné pripočítať aj príslušenstvo tejto pohľadávky), pretože predmetom tohto konania je suma 26.861,48 eur s prísl.
39. V tomto smere správne argumentuje súd prvej inštancie pokiaľ konštatuje, že za týchto okolností je zjavný nepomer medzi hodnotou nehnuteľností, ktoré by mali byť postihnuté týmto zabezpečovacím opatrením a hodnotou pohľadávky, ktorá je v súčasnosti predmetom konania. Nie je sporné, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ (v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) boli realizované s celkovým nákladom cca 600.000,- eur, a preto možno dôvodne predpokladať, že ich hodnota je v súčasnosti minimálne v takejto výške. Možno predpokladať, že skutočná hodnota týchto nehnuteľností je ešte so zreteľom na atraktívnu lokalitu, v ktorej sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú a nemožno súhlasiť, že ich hodnotu výrazným spôsobom znižuje eventuálne záložné právo H. N., V..Z...
40. V každom prípade pokiaľ porovnáme pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania (t.j. spomenutých 26.861,48 eur istiny s prísl.) oproti hodnote nehnuteľností, ktoré by mali byť obmedzené zabezpečovacím opatrením súdu, treba konštatovať zjavný nepomer týchto hodnôt, a teda neadekvátnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tejto podobe so zreteľom na pomerne nízku hodnotu pohľadávky oproti hodnote predmetných nehnuteľností.
41. Pokiaľ ide o eventuálnu obavu z toho, že by exekúcia nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní mohla byť ohrozená, treba konštatovať, že doposiaľ neboli preukázané alebo aspoň osvedčené také okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnú pochybnosť, že pri priznaní týchto nárokov v prospech žalobcu nebudú žalovaní 1/ a 2/ schopní túto sumu uhradiť. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v priebehu mesiacov júl 2019 až marec 2020 splátky predmetnej ceny za dielo uhrádzali. Nezdá sa, že by suma, ktorá je v súčasnosti uplatňovaná, t.j. vo výške 26.861,48 eur s prísl. predstavovala tak vysokú sumu, pre ktorú by prevážila obava zo zmarenia exekúcie nad úvahami o tom, že hodnota predmetných nehnuteľností je vo vzťahu k tejto pohľadávke je neúmerne vysoká, pričom nie sú osvedčené pochybnosti o neschopnosti žalovaných 1/ a 2/ sumu, ktorá je predmetom tohto konania splatiť.
42. Za týchto okolností po zvážení dvoch najvýznamnejších okolností (teda skutočnej obavy z ohrozenia možnej exekúcie nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia, teda vyhodnotenia pomeru pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a hodnoty nehnuteľností, ktoré by mali byť zaťažené zabezpečovacím opatrením súdu) možno konštatovať, že správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ návrh na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Nie je vylúčené nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v priebehu ďalšieho konania, ak bude označený iný majetok ako spôsobilý predmet zabezpečenia, avšak s proporcionálnou hodnotou vo vzťahu k hodnote predmetu konania.
XX. S. A. P. G. A. Ž. X/ D. R. Z.H. G. Z. S. A. (M.. M. V., M.. V. L. V. M.. O. G.), V. H. A. D. Č..U.. XXX Z.. D. H. A. P. Z. D. V. D. D. R., A.I. M. P. M. U. A. Z. S. L. S. H. Z. Ž. X/ (§. XX P.. X Y.).
44. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil, so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého uznesenia aj o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/, pričom v podrobnosti poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
45. O trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná 2/ ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1/ bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).