Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28T-17-2021.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28T/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom v trestnej veci vedenej proti obžalovanému: S. I., nar. XX.XX.XXXX v U., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 21. septembra 2021, takto
rozhodol:
obžalovaný
S. I. , nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R. XX, U.
sa uznáva za vinného, že
si v presne nezistenom dni a čase, na presne nezistenom mieste, neoprávnene zadovážil 1 ks plastového uzatvárateľného vrecka s obsahom rastliny rodu Cannabis (konopa) o hmotnosti 581 mg, obsahujúce 20 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá minimálne jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie, ktorú mal neoprávnene v držbe až do času 03:30 hod. dňa 11.12.2020, v Trnave na Kalinčiakovej ulici, kedy ju dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku príslušníkom Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok, a účinná látka tetrahydrokanabinol do I. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku a psychotropnú látku,
čím spáchal
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona
a odsudzuje sa:
Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1.000 eur (slovom: tisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.03.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu č. 2 Pv 524/20/2207-12 na obžalovaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2. Dňa 24.06.2021 vydal Okresný súd Trnava v predmetnom konaní trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil trest povinnej práce vo výmere 200 hodín.
3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 09.07.2021 proti uvedenému trestnému rozkazu odpor.
4. Za účelom rozhodnutia vo veci, vytýčil súd hlavné pojednávanie. Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení v priebehu hlavného pojednávania urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti prijal, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, teda ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len k výroku o treste a náhrade škody.
K výroku o treste:
5. Následne po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom z oboznámených dôkazov bolo zistené nasledovné:
6. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bola doposiaľ 2-krát súdne trestaný s tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/77/2019 zo dňa 19.12.2019 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, t.j. do 22.08.2022 (súčasne mu bol uložený zákaz požívania omamných a psychotropných látok a povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie).
7. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil (v období od 2017 do 2021) 5 priestupkov. V roku 2017 spáchal priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v roku 2019 sa dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a jedného proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
8. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
9. Citované ustanovenie Trestného zákona zakotvuje účel trestu. Vyplýva z neho, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (t.j. zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (t.j. výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .
10. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený), postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.
11. Súd konštatuje, že v rámci systematiky trestov v Trestnom zákone je trest odňatia slobody síce najprísnejším trestom, ale za každých okolností nemusí byť aj tým najvhodnejším na naplnenie účelu trestu. Napriek tomu, že obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby jeho podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci (trestné konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 3T/77/2019), je treba brať súčasne ohľad na to, že obžalovaný aktuálne pracuje, legálnym spôsobom si zarába na živobytie a podľa názoru súdu je pre spoločnosť prínosnejšie, ak obžalovaný naďalej zostane začlenený do spoločnosti a v pracovnom procese, ako ho trestať za trestný čin, ktorý nemal žiadne následky na majetku, ani na živote a zdraví iných osôb, práve trestom odňatia slobody. Aj keď je primárnym objektom skutkovej podstaty spáchaného prečinu ochrana spoločnosti pred možným ohrozením života a zdravia vyplývajúcim z nekontrolovateľného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, faktom zostáva, že v tomto prípade ohrozoval obžalovaný predovšetkým svoje vlastné zdravie, keďže omamná látka, ktorú u seba prechovával, bola určená pre jeho potrebu. Za týchto okolností má súd za to, že oveľa vhodnejším trestom, vzhľadom na okolnosti prípadu a následky činu (v podstate žiadne), je v rámci či už individuálnej prevencie obžalovaného, resp. generálnej prevencie spoločnosti, postihnúť obžalovaného za takýto trestný čin na jeho majetku, a to peňažným trestom. Obžalovaný tak môže naďalej pracovať, socializovať sa, vytvárať hodnoty prínosné pre spoločnosť, a zároveň je peňažným trestom primerane varovaný (aj) do budúcnosti, aby sa podobných skutkov vyvaroval. Uloženie peňažného trestu v prípade obžalovaného zodpovedá aj zásade postihu páchateľa tak, aby bola čo najmenej zasiahnutá jeho rodina a blízke osoby, vyjadrenej v § 34 ods. 3 Trestného zákona. Uloženie prísnejšieho trestu, najmä trestu odňatia slobody, by v prípade stíhaného skutku nijak významnejšie nepôsobilo v rámci generálnej prevencie, avšak bolo by neprimerane prísne v rámci individuálnej prevencie pre obžalovaného.
12. Súd pri vymeriavaní výšky peňažného trestu zohľadnil obžalovaným prezentované príjmy - čistý mesačný príjem približne 2.200 eur (č.l. 66), a dospel k záveru, že peňažný trest vo výške 1.000 eur bude primeraný konaniu páchateľa a následkom činu. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona určil obžalovanému pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.