Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-98-2021.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/98/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Obec Jablonov, Jablonov 165, IČO: 00 329 193, zastúpený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovanému : FARMA NEMEŠANY s.r.o. Nemešany 3, 053 02 Nemešany, IČO: 51 442 442, o ochranu vlastníckeho práva a navrátenie veci do pôvodného stavu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/12/2021-21 zo dňa 23. apríla 2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/12/2021 - 28 zo dňa 23. apríla 2021.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:
I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Po právoplatnosti tohto uznesenia p o s t u p u j e vec Obci Jablonov. III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 3.2.2021 žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest - nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B., obec B., ako pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2. Ďalej žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný uviesť na náklady žalovaného nehnuteľnosti do pôvodného stavu, aký bol pred jej rozoraním, a to nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B., obec B., ako pozemok parcely registra "C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že je obcou (samosprávou) v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a žalovaný je podnikateľom vykonávajúcim poľnohospodársku činnosť v katastrálnom území žalobcu. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (ďalej aj ako "poľných ciest") , ktoré sú vedené Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. JQ., obec B.. Tieto nehnuteľnosti - poľné cesty - sú spoločným zariadením, t. j. účelovou cestnou komunikáciou slúžiacou pre prístup k pozemkom, t.j. k poliam poľnohospodárov podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 12 ods. 4 písmeno a/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Na základe podnetov od obyvateľov a niektorých poľnohospodárov podnikajúcich v obci ( žalobcu ) bol žalobca upovedomený, že poľné cesty nie je možné využívať na stanovený účel, t. j. na prístup k poliam, pretože boli poškodené - rozorané žalovaným
a sú obsievané a obrábané žalovaným na poľnohospodársku produkciu. Žalobca bol preto požiadaný, aby - ako správca a vlastník poľných ciest - umožnil na cesty prístup, čo však vzhľadom na obsiatie poľných ciest žalovaným vykonať nemohol. Dňa 10.4.2019 preto žalobca uverejnil verejnou vyhláškou výzvu na odstránenie zásahu do výkonu vlastníckeho práva, ktorou žiadal dotknutých poľnohospodárov (okrem iného aj žalovaného), aby prestali užívať poľné cesty na iný ako zákonom stanovený účel. Dňa 24.4.2019 sa na pozvanie žalobcu konalo pracovné stretnutie žalobcu a dotknutých poľnohospodárov, na ktorom žalovaný nespochybnil skutočnosť, že poľné cesty obhospodaruje. K dohode strán o tom, kedy žalovaný poľné cesty sprístupní však nedošlo. K dohode nedošlo ani po následných snahách žalobcu a keďže žalovaný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, poľné cesty neuviedol do pôvodného stavu a tieto naďalej užíva na iný ako stanovený účel, je žalobca nútený domáhať sa svojich práv touto žalobou.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3, § 4, § 9, § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 161 ods. 1, § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj C.s.p.), ktoré upravujú právomoc súdu a postup súdu v prípade, ak dospeje k záveru, že nemá právomoc vec rozhodnúť, podľa ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktoré upravuje rozdelenie pozemných komunikácií, § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 3c ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktoré upravujú štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami a postup orgánu štátneho dozoru nad pozemnými komunikáciami, § 9 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý upravuje povinnosti škodcu pozemnej komunikácie, § 22 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý upravuje definíciu účelových komunikácií, § 23 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý upravuje pôsobnosť všeobecných predpisov o správnom konaní pre konanie podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ustanovení § 2 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktoré upravujú povinnosti orgánov štátneho odborného dozoru, oprávnenia a kompetencie orgánov štátneho odborného dozoru pri plnení svojich úloh podľa citovaného zákona a ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktoré upravuje definíciu zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a odstraňovanie závad ich zjazdnosti.
5. Súd prvej inštancie skúmal právomoc súdu podľa § 3 a 4 C.s.p. a dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu. Tento záver odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáha uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest a vrátiť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Pozemok, ktorého sa táto povinnosť dotýka je účelová komunikácia - poľná cesta. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Z citovaných ustanovení cestného zákona ako aj citovaných ustanovení vyhlášky, ktorou sa tento zákon vykonáva vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom žiada, aby súd zaviazal žalovaných na vrátenie účelovej komunikácie do pôvodného stavu. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktorej užívanie toho času nie je možné, avšak možnosť ukladania povinností v tejto oblasti je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom a nie súkromnoprávnym sporom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť len príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. K rovnakým právnym záverom už dospel Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Cdo/1385/2015 a sp. zn. 5Cdo/60/2018.
6. Navyše podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ došlo k takému poškodeniu komunikácie, pre ktoré táto nie je zjazdná, je úlohou žalobcu (ktorý v tomto vzťahu vystupuje ako vlastník, správca ale aj orgán štátneho dozoru) vrátiť túto komunikáciu do pôvodného stavu, a to na náklady toho, kto tento stav spôsobil. Podľa názoru súdu až neuhradenie nákladov uvedenia komunikácie do pôvodného stavu je možné chápať ako súkromnoprávny spor obce v pozícii veriteľa a tej osoby, ktorá si ako dlžník nesplnila svoju povinnosť plniť riadne a včas.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). V odvolaní uviedol, že sa žalobca - ako vlastník pozemkov, ktoré majú slúžiť ako poľné cesty, domáhal pred súdom prvej inštancie ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého zasahuje žalovaný, a to tým, že neumožňuje vlastníkovi užívať jeho pozemky, pretože ich používa na poľnohospodársku produkciu a domáhal sa aj náhrady škody, a to vo forme „restituto in integrum“.
8. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nemá nárok na súdnu ochranu, pretože aj keď súd uznáva, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností - žalobca je zároveň aj správcom ciest, ktoré by mali byť zriadené na nehnuteľnostiach (avšak nie sú), a preto si ochranu vlastníckeho práva má vyriešiť žalobca podľa súdu v rámci svojich právomoci ako orgán verejnej moci, a teda má žalovanému uložiť pokutu. Súd prvej inštancie taktiež tvrdí, že žalobca sa ako vlastník nemôže domáhať nároku na náhradu škody. Žalobca zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je konanie žalovaného ako účastníka cestnej premávky a užívanie účelových komunikácií, ale ochrana vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný zabral pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, pretože si žalovaný pravdepodobne na tieto pozemky uplatňuje svoje vlastnícke právo. Na pozemkoch, ktoré majú slúžiť na zriadenie účelových komunikácií pritom nie je vybudované cestné teleso, ale v súčasnosti sú pozemky rozorané žalovaným a využívané na poľnohospodársku produkciu. Žalovaný teda bráni užívať pozemky žalobcovi a naopak, žalovaný tieto pozemky užíva ako svoje. Sporov, keď osoba zabránila (napr. rampou) užívať napr. cestu je v podmienkach Slovenskej republiky je veľa a jediný orgán kompetentný vyriešiť tento spor je a vždy bol súd a nie jeden z účastníkov sporu.
9. Žalobca v odvolaní taktiež uviedol, že sa taktiež nemôže stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobca nemôže domáhať nároku na náhradu škody „in integrum“, ale má de facto zničiť úrodu žalovanému a následne sa domáhať nároku na náhradu škody. Takýto postup by bol podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že žalobca ako vlastník a zároveň poškodený má nárok domáhať sa voči žalovanému ako škodcovi nároku na náhradu škody, a to na nestrannom súde.
10. Žalobca v odvolaní dodal, že postup súdu prvej inštancie, ktorý zastavil konanie a postúpil veci naspäť priamo žalobcovi, je podľa názoru žalobcu ukážkovým odopretím prístupu k súdu. Negatórna žaloba („actio negatoria“) podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je základným typom žaloby, ktorú má právo podať každý vlastník na ochranu svojich práv, a to na nestrannom súde. Odopretie tohto práva žalobcovi je preto podľa žalobcu zásahom do je základného práva, ktorý nezákonne vykonal súd prvej inštancie.
11. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza:
14. Z obsahu žaloby i odvolania odvolací súd uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré - ako poľné cesty - sú spoločným zariadením, t. j. účelovou cestnou komunikáciou slúžiacou na prístup k pozemkom - poliam poľnohospodárov. Žalobca sa zároveň touto žalobou domáhal voči žalovanému aj povinnosti uviesť na náklady žalovaného tieto nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že žalobca vo vzťahu k týmto účelovým cestným komunikáciám vykonáva aj miestnu štátnu správu ako prenesený výkon štátnej správy podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej aj cestný zákon) a je aj orgánom štátneho dozoru v zmysle § 3c cestného zákona povinným dbať na zabezpečenie
ochrany pozemných komunikácií a taktiež dozerať, či sa dodržiavajú povinnosti a podmienky užívania pozemných komunikácií. Žalobca je taktiež oprávnený prejednávať a ukladať sankcie podľa § 22a až 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
15. Vo vzťahu k žalobcom citovanému § 126 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho vzťahu neoprávnene zasahuje je nepochybné, avšak v danom konkrétnom prípade je táto ochrana subjektívnych práv (§ 4 Občianskeho zákonníka) spojených s pozemnou komunikáciou zverená cestným zákonom práve žalobcovi - obci, ako príslušnému správnemu orgánu, pretože otázky týkajúce sa užívania účelových komunikácií - ktorými poľné cesty nepochybne sú - nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym inštitútom. Úprava užívania účelovej komunikácie je upravená cestným zákonom, preto aj o užívaní a úprave práv a povinností vo vzťahu k verejnej komunikácii je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný správny orgán, nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.
16. Na závere odvolacieho súdu uvedenom v odseku 14. a odseku 15. odôvodnenia tohto rozhodnutia nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že na pozemkoch, ktoré majú slúžiť na zriadenie účelových komunikácií nie je vybudované cestné teleso, ale v súčasnosti sú pozemky rozorané žalovaným a využívané žalovaným na poľnohospodársku produkciu, pretože na nepráve nemožno založiť právo. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. JQ. odvolací súd nepochybne zistil, že nie žalovaný, ale žalobca je vlastník pozemkov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, ktoré sú charakterizované ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, poľná cesta.
17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne konanie zastavil pre nedostatok právomoci a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia postupuje vec Obci Jablonov z dôvodu, že otázky týkajúce sa užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym inštitútom a o užívaní a úprave práv a povinností vo vzťahu k verejnej komunikácii je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný správny orgán, teda obec, nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.
18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne, vrátane výroku o náhrade trov.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).